Dobrý deň,

ďakujem vám za vašu prácu v seminárnom úkole 1 aj prejavenú dôveru a otvorenosť pri zverovaní sa so
zážitkami, ktoré niekedy mohli byť nepríjemné a zahlcujúce. Verím však, že vám toto cvičenie
prinieslo aspoň čiastočné pochopenie a vhľad do jednej z podoby života vo vyššom veku, ktorá je
kombinovaná s istom mierou telesného obmedzenia.

Do poznámkových blokov som vám nahrala bodové ohodnotenia prác a posielam tiež pár svojich
postrehov, pripomienok a otázok na zamyslenie, ktoré som pri čítaní vašich prác považovala za
dôležité:

-          Oceňujem, že ste sa zamýšľali nad tým, v akých iných kontextoch by bolo dobré
gerontooblek využiť. K akým vhľadom by mohlo využitie gerontoobleku viesť u ľudí, ktorí rozhodujú
o podobe mesta?

-          Veľmi sa mi páčili vaše kritické pohľady na gerontooblek a vedomie jeho rezerv, napr.
neschopnosť simulovať bolesť, nezohľadnenie sociálnych súdov a zvnútornených predsudkov.

-          Páčilo sa mi tiež, že ste skúsenosť gerontoobleku neobmedzovali len na skúsenosť ľudí vo
vyššom veku, ale ju pripodobňovali rôznym iným skúsenostiam, ktoré sa môžu týkať aj veku mladšieho.

-          V niektorých prípadoch vaše texty tvorili veľmi dlhé ťažko zrozumiteľné vety. Odstavec
by samozrejme určite mala tvoriť viac ako jedna dlhá veta. Odstavec ideálne slúži na rozvitie
jedného argumentu.

-          Niektoré práce mali invenčnú štruktúru založenú napríklad na využití teoretického
konceptu. Iné texty boli menej štruktúrované a neinvenčné.

-          Na niektorých miestach by som očakávala výraznejšiu prácu s imagináciou a rozvitie
myšlienok. Napr. časť „Bylo by zajímavé se projít v geronto-obleku po Brně a podívat se, jestli
Brno je „přátelské“ vůči seniorům a lidem se zdravotním postižením.“

Ako a prečo?

-           V niektorých prípadoch chýbala vo vašich prácach hlbšia a prepracovanejšia reflexia
vlastnej skúsenosti a zážitku s gerontooblekom a skôr išlo o úvahu o významoch obmedzenia.

-          Chcela by som vás všeobecne podporiť v tom, aby ste boli ešte  kritickejší. V čom bol
tento projekt neúplný a nedostatočný? V čom vás mohol zavádzať? Akými formami by sa dal inovovať?

Ponúkam tiež niektoré otázky na zamyslenie:

-          Aké je to pre mňa prijať pomoc druhého? Čo pre mňa ako mladého a zdravého človeka
znamená mať len limitovanú schopnosť kontroly nad vlastným telom a životom? A ako môžu byť tieto
významy ovplyvňované kultúrnou individualizmu?

-          Je cvičenie (či už mentálne alebo telesné) určitou zárukou zdravého stáří? Čo je
kritické na tomto výroku? „Naštěstí je pouze na naší zodpovědnosti, jaký si vlastní gerontooblek do
stáří přineseme a čím vším budeme obtěžkáni, jak psychicky, tak fyzicky.“

-          Často ste vo svojich prácach písali o skúsenosti s obmedzeným telom ako o bremene alebo
záťaži. Aké iné významy môžu ľudia s obmedzenou hybnosťou svojmu telu pripisovať?

-          Aké riziká so sebou nesie označovanie neznámeho staršieho človeka ako „staroušek“,
„babička“ alebo „dědeček?“

-          Špeciálne by som chcela poďakovať kolegovi za jeho zhodnotenie článku o nesmrteľnosti
a transhumanizme. Prepojenie týchto tém je rozhodne zaujímavým a súčasným predmetom štúdia.

Snáď niektoré z týchto postrehov budú pre vás užitočné. Držím palce v ďalších častiach semestra!

TS