Autokracie a pád demokracií Komparatistika Doc. Marek Rybář, PhD. Autokratické režimy lnedemokratický (autokratický) režim je označenie, ktorá zahŕňa všetky nedemokratické režimy lokrem cenzúry a represií majú len málo spoločných znakov, predstavujú veľmi heterogénnu kategóriu Dimenzie nedemokratických režimov l1. kto v nich vládne l2. aké oprávnenie na vládnutie prezentujú l3. akými prostriedkami kontrolujú moc l A. Kto vládne? l1. personálna moc lvládnuci monarcha llíder diktátorskej organizácie, lautokrat "prezlečený" za demokrata l2. organizačná moc larmáda, lstrana l l 1. Vládnuci monarcha lmá reálnu moc, ktorá sa približuje dnešným diktátorom lv arabskom svete, konkrétne v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch a Ománe, čiastočne aj Jordánsko (kde je monarchova moc viac obmedzovaná) lnejde o tradičnú legitimizáciu a pokračovanie historických monrchických línií, ale o moderné politické režimy l l 1. Vládnuci monarcha lNerastné suroviny lHerb (1999): dynastická kráľovská rodina môže odstrániť nekompetentného vládcu a nie je viazaná primagenitúrou ldynastické kráľovské rodiny tak dokážu prísť k zhode a nedávajú tak šancu "outsiderom", napr. armáde l l 2. Personálny líder (diktátorskej organizácie) lnespochybniteľní diktátori, aj keď ich moc vznikla a opiera sa o politickú organizáciu lMao vs. dnešní vysokí čínski predstavitelia lMao kontroloval stranu ako vlastný nástroj moci, personálni lídri dosiahli obrovský stupeň autonómie od vlastnej strany lZnakom autonómie je často rodinné následníctvo (Severná Kórea, Sýria) 3. Diktátor v demokratickom prezlečení lPo Tretej vlne diktátori málokedy tvrdia, že nezavedú demokratické procedury llatinskoamerickí populistickí prezidenti, po prevzatí moci uskutočnili "autogolpe"/self-coup - prevzatie skoro absolútnej moci lvoľbách získanú moc a legitimitu transformujú na osobnú moc, snažia sa manipulovať polosúťaživé voľby (Peru, Venezuela) l 4. Vláda armády (vojenská diktatúra) l„štandardná forma vlády“: od 50.-tych do 70.-tych rokov sa uskutočnilo vyše 30 vojenských prevratov v krajinách vtedajšieho tretieho sveta lFiner (1970): rozdiel medzi priamou vládou armády, kde rozhoduje vojenská junta (rada), a skrytou vojenská diktatúra, kedy armáda vládne nepriamo prostredníctvom zákulisného vplyvu na civilnú moc l 5. Vláda jednej strany lmenej časté ako vojenské diktatúry, ale trvajú dlhšie lkomunistické a fašistické režimy, ale aj ideologicky ťažšie klasifikovateľné režimy v Treťom svete (typicky Afrika) liracký režim strany Baas Saddáma Huseina, v Latinskej Amerike vláda PRI v Mexiku (1940-1990) alebo Sandinisti v Nikarague B. Aké majú oprávnenie vládnuť lodvodzujú svoje oprávnenie od nejakej formy náboženskej alebo ideologickej legitimity, prípadne tvrdia, že disponujú demokratickou legitimitou lnáboženská legitimizácia sa v moderných časoch objavila po iránskej islamskej revolúcii - nová ústava obsahovala religiózne elementy, úrad pre duchovného vodcu revolúcie Chomejního, po jeho smrti prešiel na Chameneího B. Aké majú oprávnenie vládnuť lideologická legitimizácia v 20. storočí takmer úplne nahradila náboženskú lkomunistické a fašistické režimy l B. Aké majú oprávnenie vládnuť laj niektoré vojenské či personálne diktatúry sa odvolávali na ideologické oprávnenie lEgypt 1952, plukovník Násir tvrdil, že armáda konala ako dočasný "predvoj revolúcie", lpodobne plukovník Kadáfí v r. 1969 lnedemokratické režimy často tvrdia, že používajú demokratické nástroje, prípadne že pripravujú ich zavedenie alebo obnovenie B. Aké majú oprávnenie vládnuť lnapr. vojenský prevrat v Barme r. 1988 viedol k "zavedeniu" volieb až v roku 2011, takže "dočasnosť" trala viac ako dve desaťročia lnesúťaživé alebo polosúťaživé voľby lČína je oficiálne multistranícky režim (osem strán okrem komunistickej) lzdanie súťaže: v Kazachstane, Azebajdžane a ďalších stredoázijských krajinách sú zase časté bábkové strany a kandidáti, C. Ako kontrolujú moc lTotalitný: výraz používaný B. Mussolinim v 20.-tych a 30.-tych rokoch 20. storočia lSnaha o totálnu transformáciu ľudskej prirodzenosti prostredníctvom kontroly všetkých aspektov života lideológia, ktorá zdôvodňuje aj poskytuje návod ako konať lSpočiatku vyzdvihovaná úloha lídra v totalitných režimoch l l C. Ako kontrolujú moc lpo Stalinovej smrti sa väčšia pozornosť iným aspektom ich fungovania, s kritikou kultu osobnosti Stalina výrazne zmiernila (relatívne) úloha teroru a tajnej policie lciele totalitnej ideológie ostávali v rovine ašpirácií než že by presne vykresľovali realitu komunistických a fašistických režimov lSeverná Kórea lepší príklad než ZSSR a nacistické Nemecko Totalitný vs autoritársky lrozdiel medzi totalitnými a autoritárskymi režimami po prvý raz systematicky sformuloval Juan J. Linz (1970) lprítomnosť obmedzeného politického pluralizmu labsencia rozpracovanej ideológie, prípadne jej chýbajúca relevantnosť pre aktivity režimu labsencia politickej mobilizácie lpredvídateľné (obmedzené, nie neobmedzené alebo ľubovoľné) vodcovstvo malej skupiny alebo jednotlivca l Posttotalitný a sultánsky režim lLinz so Stepanom (1996) identifikovali aj post-totalitný typ, t.j. oslabený totalitný režim, ktorý viditeľne nenapĺňa ciele vlastnej organizácie ls rovnakým autorom aj razili pojem "sultánske" režimy, ktorý charakterizoval absolutistické personálne diktatúry, lnielen chýbala ideologická motivácia totalitných vládcov, ale v ktorých boli hlavnými motiváciami podporovateľov ako strach, tak aj „chamtivosť“ l Nástroje kontroly lak "zlyháva" ideologická legitimizácia, celá škálu nástrojov na kontrolu spoločnosti lPolitická polícia s cieľmi: l1. zhromažďovanie informácií od informátorov, resp. počas výsluchov, l2. tresty, ktoré siahajú od popráv a "zmiznutia" politických protivníkov po zmarenie ich kariérnych a životných cieľov l Vojenské diktatúry lvojenské diktatúry používajú ako nástroje kontroly jednak juntu a jednak vyhlasovanie stanného práva lpolicajné a súdne právomoci sú prenesené na armádu, vojaci potom patrolujú v uliciach lniektoré vojenské diktatúry priamo menovali svojich zástupcov do klúčových pozícií vo vláde, štátnej správe l Systémy vlády jednej strany lsystémy vlády jednej strany využívali stranícku štruktúru a členstvo na dodatočnú kontrolu spoločnosti a na kontrolu implementovania politických rozhodnutí lv tomto zmysle Politbyro je ekvivalentom junty a členovia strany ekvivalentom vojakov v uliciach vo vojenských diktatúrach l Nové podoby autokracie laž 2/3 autokracií za posledných 20 rokov organizujú multistranícke voľby lmanipulované a neslobodné, zvýhodňujú predstaviteľov režimu lcieľom nie je autonómny výkon moci, sú to ústupky, ktoré autoritársky režim poskytuje s cieľom zachovať svoju moc l Nové formy autokracií lmanipulácia namiesto potláčania inštitúcií: lparlamentom obmedzujú právomoci, manipulujú ich zloženie, alebo ich udržiavajú rozdrobené lvo voľbách obmedzujú politickú súťaž tým, že neumožňujú kandidovať všetkým záujemcom, manipulujú výsledky, ovplyvňujú možnosti na prezentáciu kanidátov Nové formy autokracií lmédiám napr. uplatňujú štátny monopol na tlač (tisk), kritické médiá obmedzujú ovplyvňovaním zadávateľov reklamy alebo zneužívaním daňových kontrol a pod. lcieľom je uľahčiť autoritárskym vládcom komplexné procesy vládnutia (governance), a zároveň zabezpečiť zachovanie/kontinuitu politickej moci (survival) l Nové formy autokracií ldilema pre oponentov: účasťou na pol. inštitúciách režimu sa stávajú jeho aktérmi, na strane druhej je to príležitosť na pokus o transformáciu lriziko pre režim: nie je možné povoliť autonómne inštitúcie a zároveň úplne vylúčiť, že sa nestanú nástrojom opozície na zmenu režimu l l Prečo trvajú autokratické režimy? lad modernizačná debata: lspoločnosť zostáva chudobná, negramotnosť vysoká, nerovnosti medzi ľuďmi sú obrovské lobčianska spoločnosť je nevyvinutá, čo podkopáva rozvoj systémovej alternatívy lchýbajúca autonómna ekonomická báza (štát/režim kontroluje produkciu) Prečo trvajú autokratické režimy? lvo vzťahu špecificky k blízkovýchodným autoritárskym demokraciám sa často spomína nepriaznivá (Islamská) politická kultúra lnavyše tieto krajiny sú aj geograficky izolované od centier demokracie (veľmi málo z nich má za susedov štáty s úspešnou demokratickou tranzíciou l Prečo trvajú autokratické režimy? lBellin: odhodlanie a sila donucovacieho štátneho aparátu brániť režim ldobré finančné zabezpečenie, lmedzinárodná/zahraničná podpora ljeho nízka miera inštitucionalizácie a lrelatívne malá miera mobilizácie obyvateľstva opozíciou Aké dôsledky majú autokracie? l"bad policy makes good politics, good policy makes bad politics“ lde Mesquita a kol (2001): režimy sa odlišujú aj tým, na akej širokej báze („koalícii“) stoja lmalé koalície – autokracie (armáda, strana apod.) lveľké koalície – demokracie (voliči) l Aké dôsledky majú autokracie? lA. režimy, ktoré zabezpečujú širokú prosperitu (hospodársky rast) sú zároveň režimy, ktorých vládcovia vládnu veľmi krátko lB. naopak v režimoch, ktoré majú katastrofálne hospodárske výsledky, vládnu vládcovia najdlhšie lA = režimy veľkej koalície, B = režimy malej koalície Aké dôsledky majú autokracie? lv autokraciách stačí, ak vládcovia zabezpečia úzku koalíciu podporovateľov, v demokraciách musia uspokojiť široké masy voličov hospodárskym rastom (ČÍNA?) lzároveň platí, že autokracie s multistraníckymi voľbami sú výkonnejšie než autokracie bez volieb (Miller 2015) Aké dôsledky majú autokracie? lvolebné autokracie majú lepšie policy outcomes než autokracie bez volieb (napr. detská mortalita, gramotnosť a "genderovú rovnováha" vo vzdelávaní) lvolebné autokracie dosahujú porovnateľné výsledky s demokratickými režimami pokiaľ ide o ukazovateľe v zdravotnej starostlivosti a vzdelávaní l Aké dôsledky majú autokracie? lv porovnaní s demokraciami nedosahujú podobné výsledky v oblastiach ako sú občianske práva a represívnosť zežimu lvoľby sú dôležité aj v autokratických režimoch a democracy promotion má zmysel aj vtedy, keď nevedie k vzniku plnohodnotnej demokracie l Konsolidácia a dekonsolidácia demokracie lje demokracia v bezpečí, ak prejde režim konsolidáciou? lÁNO: Huntington: test dvojitej výmeny vlády lÁNO: Linz & Stepan: postojová, ústavná a behaviorálna rovina konsolidácie lmálo prípadov dekonsolidácie lFreedom House skóre klesá kvôli hybridným režimom lvedú zmeny v postojoch k zmenám dem. inštitúcií?