VZNIK MODERNÝCH ŠTÁTOV Komparatistika 2018/2019 Doc. Marek Rybář, PhD PREČO ŠTUDOVAŤ ŠTÁT •Slabý štát podkopáva výkonnosť vlády, čo ľahko môže viesť k nespokojnosti verejnosti •Ak sú základné verejné služby (bezpečnosť, vzdelanie, zdravotníctvo, infraštruktúra, atď.) nedostupné alebo zabezpečované nerovnomerne, vzniká dojem neefektívnosti vlády, korupcie, nespravodlivosti a nezáujmu •V demokraciách chabý výkon vlády podkopáva dôveru verejnosti v politikov, strany a nakoniec aj v samotné demokratické inštitúcie PREČO ŠTUDOVAŤ ŠTÁT •Prečo sa štát, obzvlášť v európskom priestore, stal najdôležitejším centrom politickej moci? •Tilly: všetky európske štáty zažili tranzíciu smerom k byrokratizácii a absolutizmu, a to kvôli tlakom vyvolaným vojnou •Štát je ako obrovská mafia, ktorá vyberá výpalné za ochranu; peniaze potrebuje predovšetkým na obranu pred podobnými organizáciami (konkurenčnými štátmi) EURÓPSKY PROTOTYP? •moderné štáty sú technologickým a logistickým vedľajším produktom vojnových aktivít •vojna --> extrakcia zdrojov --> represálie --> vznik štátu •Vybudovanie a udržanie modernej armády vyžadovalo permanentnú byrokratickú infraštruktúru schopnú vyťažiť zdroje zo spoločnosti, čo následne viedlo k byrokratickej centralizácii PESTROSŤ ŠTÁTNYCH FORIEM V EURÓPE •Ako vysvetliť, že v Európe počas uplynulých 1000 rokov existovali rozličné formy štátu (impériá, mestské štáty, národné štáty)? •vzťah “war-makes-states” je všeobecne platný, zatiaľ čo Tillyho teória donútenia a kapitálu (coercion and capital) je špecificky európska • vo vysoko komercionalizovaných (monetarizovaných) krajinách ako Anglicko a Nizozemsko boli trendy byrokratizácie a absolutizmu slabšie ako v menej rozvinutých/moderných kontextoch (Francúzsko, Prusko, východná Európa) TRI CESTY FORMOVANIA ŠTÁTOV •1) coercion-intensive: impériá ako Rusko a Švédsko a celá východná Európa •2) capital-intensive: talianske, nemecké a švajčiarske mestské štáty, Nizozemsko •3) capitalized coercion: postupom času prítomné v národných štátoch, obzvlášť vo Francúzsku, Británii, Španielsku a Prusku •Nakoniec vo všetkých prípadoch došlo k nasledovaniu tretej cesty, predovšetkým kvôli jej efektívnosti vo vojenských otázkach, v schopnosti organizovať a udržiavať stálu armádu TRI CESTY FORMOVANIA ŠTÁTOV •Donútenie a kapitál sa v európskom priestore rôznili •Donútenie môžeme chápať v perspektíve zhora-nadol, ako konsolidáciu štátu zhora •Zatiaľ čo kapitál vyžaduje perspektívu zdola-nahor, teda pohľad na skupiny v spoločnosti a na ich zdroje •donútenie vs. kapitál -----> načasovanie rozdielnych foriem štátu (impérium, mestský štát, národný štát) •(príprava na vojnu a vyjednávanie ohľadom daní ako kľúčový mechanizmus) DÔLEŽITOSŤ KAPITÁLU/MIEST •Dokonca aj po prijatí modelu národného štátu sa prejavujú rozdiely vyplývajúce z predchádzajúcich ciest vývoja štátu, napr. v rozdielnom charaktere reprezentatívnych inštitúcií •Unikátnosť Európy (napr. v porovnaní s Čínou), ktorá umožnila vznik národných štátov, spočíva v kapitále •Jeho dostupnosť, resp. absencia, typicky vo forme bohatých miest, ovplyvnila zvolenú cestu vývoja štátnej formy JE EURÓPSKA SKÚSENOSŤ PRENOSNÁ NA INÉ KONTINENTY •Už od Stredoveku existoval v Európe medzinárodný systém v ktorom bola vojna častá, ak chceli budovatelia štátov prežiť v tvrdom konkurenčnom prostredí, museli posilňovať mocenské centrum •Situácia mimo Európy bola odlišná, obzvlášť po skončení II. svetovej vojny: geopolitické tlaky boli výrazne menej dôležité •mnohé štáty sú neefektívne, ničí ich korupcia, chýba im zabezpečenie verejných služieb, niektoré z nich dokonca úplne zlyhávajú (failed states) VÝNIMKY SÚ AJ MIMO EURÓPU •Japonsko a Južná Kórea, Taiwan a neskôr Čína dokázali vybudovať fungujúce štáty •Juhovýchodná Ázia tiež poskytuje niekoľko príkladov funkčných štátov ako Singapur, Malajzia, Thajsko a do určitej miery aj Indonézia •podobne nájdeme aj prípady fungujúcich štátov v Južnej Amerike a Afrike, okrem iných Botswanu, Čile a Uruguaj – všetky sa vyvinuli do relatívne efektívnych štátnych útvarov, aj keď boli hospodársky málo rozvinuté ÚLOHY PRE KOMPARATÍVNU ANALÝZU •pochopiť dôsledky odlišných podmienok vzniku štátov v mimoeurópskom kontexte •vysvetliť, ako je možné, že aj inde vznikli efektívne štáty •východná Ázia je po roku 1945 výnimočná tým, že tu existovali silné geopolitické tlaky: štáty umiestnené medzi Japonsko/USA a Čínou boli nútené „zapojiť“ svojich obyvateľov do projektu budovania štátu •nedokázali by udržať dôveryhodnú obranyschopnosť bez finančných tokov vyplývajúcich zo zdaňovania obyvateľstva SUBSAHARSKÁ AFRIKA •väčšina štátov v Afrike nie je schopná plniť ani elementárne úlohy ako je vynucovať zákony, stavať cesty a poskytovať obyvateľom dostupné vzdelanie •štátna byrokracia je zamorená korupciou a rodinkárstvom, štát vo vidieckych oblastiach prakticky absentuje a nedokáže systematicky zdaňovať svoje obyvateľstvo •peniaze na svoj chod zabezpečujú africké štáty prostredníctvom nepriameho zdaňovania obchodu, z rozvojovej pomoci a z nerastných surovín SUBSAHARSKÁ AFRIKA •hustota obyvateľstva v Afrike bola vždy výrazne nižšia než v západnej Európe •ešte pred sto rokmi prakticky neexistovali mestá a dopravná infraštruktúra •vojny boli tradične cielené na zajatie obyvateľov (ich zotročenie a následný predaj) a nie na dobytie územia •sekundárnym cieľom bolo donútiť susedné kmene platiť výkupné, ideálne v podobe otrokov HERBSTOV (2000) ARGUMENT O AFRICKÝCH ŠTÁTOCH •tradične bola moc v Afrike neteritoriálna •Európania dlho nemali záujem angažovať sa v Afrike: väčšinou len založili pobrežné centrá, odkiaľ mohli nakupovať otrokov a vzácne suroviny ako zlato, diamanty a slonovinu •až v 80. rokoch 19. storočia, po Berlínskej konferencii, si európske mocnosti rozdelili africké územie – hranice boli zakreslené tak, že k pobrežným centrám, ktoré jednotlivé mocnosti kontrolovali, sa pridalo územie smerom do vnútrozemia HERBSTOV (2000) ARGUMENT O AFRICKÝCH ŠTÁTOCH •Európania nemali záujem viesť vojny o bezcenné africké teritóriá: ich mierové koloniálne spolunažívanie bolo zabezpečené mierovými zmluvami a dohodami •Francúzi, Briti, Portugalci, Belgičania a Nemci dokázali získať rozsiahle územia bez väčšieho záujmu o kontrolu nad nimi •zamerali sa najmä na vybudovanie hlavného mocenského centra, kde boli prítomní, zatiaľ čo perifériu kontrolovali len nepriamo, často prostredníctvom spolupráce s miestnymi kmeňovými vodcami HERBSTOV (2000) ARGUMENT O AFRICKÝCH ŠTÁTOCH •bez potreby ochraňovať obyvateľstvo pred vonkajším nepriateľom mali africké štáty po získaní samostatnosti problém s vnútornou legitimitou •chýbajúce vonkajšie tlaky podkopali dve najdôležitejšie funkcie štátu, teda vytvoriť legitimitu obyvateľstva a vyberať dane •napriek tomu je faktom, že kapacity Afrických štátov nie sú rovnaké HERBSTOV (2000) ARGUMENT O AFRICKÝCH ŠTÁTOCH •geografia: najmenej priaznivá je situácia veľkých štátov s koncentráciou obyvateľstva do centier oddelených veľkými vzdialenosťami (Sudán, Nigéria, Demokratická republika Kongo, naopak najpriaznivejšia je situácia krajín strednej veľkosti a s jediným populačným centrum (Botswana, Eritrea), •štáty s priaznivou geografiou majú aj lepšie politiky občianstva a väčšiu ochranu majetkových práv •mnohé africké štáty sú prázdne škrupiny, fiktívne entity vytvorené pred 150 rokmi, s malými šancami stať sa efektívnymi entitami LATINSKÁ AMERIKA •väčšinou štáty, ktoré neboli schopné získať inštitucionálnu autonómiu: nízka legitimita a obmedzená inštitucionálna kapacita •pozoruhodné je, že v Latinskej Amerike boli len obmedzené medzištátne vojnové konflikty: väčšinou trvali krátko, zahŕňali len malé množstvo ozbrojených síl a viedli len k minimálnym zmenám hraníc štátov (hranice z roku1840 zhruba zodpovedajú súčasným) •prečo sú latinskoamerické štáty slabé a prečo bol bol kontinent taký mierumilovný? CENTENOV (2003) ARGUMENT O LATINSKEJ AMERIKE •štáty boli príliš slabé aby viedli vojnu a preto sú tiež slabé pri vynucovaní práva a poriadku •armáda bola až príliš často zamestnané bojom s domácimi protivníkmi a zriedkavo zapojená do medzištátnych konfliktov – občianske vojny boli častejšie než medzinárodné •s jedinou výnimkou boli vojnové konflikty počas uplynulých dvoch storočí limitované, naproti tomu európske vojny a občianska vojna v USA boli totálne CENTENOV (2003) ARGUMENT O LATINSKEJ AMERIKE •limitované vojny neviedli ku všeobecnému a efektívnejšiemu zdaňovaniu obyvateľstva, ale boli financované natlačením peňazí (inflačná daň), zdaňovaním medzinárodného obchodu a pôžičkami (hlavne z Európy) •vojna vedie k zdaňovaniu len za určitých podmienok, za existencie silných politických inštitúcií, ktoré vzniknú len ak elity súhlasia s posilnením kapacít štátu •prvé skutočne vznikli v Latinskej Amerike až neskôr, začiatkom 20. storočia; ich vznik sa uskutočnil počas dlhšieho mierového obdobia PREČO BOLA LATINSKÁ AMERIKA ODLIŠNÁ? •štáty boli vnútorne rozdelené, ani masy a ani elity nedokázali nájsť zhodu •regionálna fragmentácia, časti krajiny kontrolovali lokálni bosovia, rasová segregácia, ideologické rozpory medzi konzervatívnymi a liberálnymi elitami •vojny neprispievali k vzniku národného povedomia: elity nemali záujem na vytvárať inkluzívny nacionalizmus, ktorý by viedol k zrovnoprávneniu rozličných skupín obyvateľov a garanciám občianskych práv pre pôvodné obyvateľstvo VÝNIMKY V LATINSKEJ AMERIKE •jedinou výnimkou – totálnou vojnou – bol konflikt v rokoch 1864-1870, v ktorom totálne mobilizovaný Paraguaj stratil zhruba polovicu svojho obyvateľstva v konflikte s Argentínou a Brazíliou •Paraguaj zvíťazil v ďalšom podobnom konflikte s Bolíviou v konflikte rokov 1932-1935 •najvýraznejšou výnimkou je ale Čile, ktoré sa veľmi skoro transformovalo na funkčný štát s konsenzom medzi elitami a masami, pričom vojna prispela ako k vzniku tohoto konsenzu tak aj k vzniku štátu VÝNIMKY V LATINSKEJ AMERIKE •Argentína, Brazília, Uruguaj a Mexiko prešli podobnými obdobiami, v ktorých mala vojna priaznivý vplyv na budovanie štátu a posilneniu pocitu národnej jednoty •pôvodná téza „war-makes-states“ je založená na viacerých nevyslovených podmienkach: administratívne jadro existuje ešte pred geopolitickými tlakmi, aspoň časť elity, chápe nárast kapacít štátu ako pre nich výhodný jav, a existuje zhoda na tom, kto patrí do národa DEFINIČNÉ A METODOLOGICKÉ OTÁZKY •kľúčový je rozdiel medzi minimalistickou a maximalistickou definíciou štátu •minimalistická definícia umožňuje identifikovať štát už pred 6000 rokmi: štát je akákoľvek organizácia spoločnosti ktorá je komplikovanejšia ako kmeň • TILLY VS. WEBER •Tilly definuje štáty ako "coercion-wielding organizations that are distinct from households and kinship groups and exercise priority in some respect over all other organizations within substantial territories" •Weber predstavil maximalistickú definíciu ako entity ktorá má monopol legitímneho násilia na danom území •legitímny monopol násilia predpokladá moderné orgány ako sú armáda, byrokracia, súdy a polícia LEGITIMITA AKO MODERNÝ FENOMÉN •legitimita znamená, že občania normálne rešpektujú pravidlá stanovené štátom, čiastočne preto, že tieto pravidlá sú zakorenené v ich povedomí (a rule-of-law mind-set) a čiastočne kvôli existencii jednotného politického spoločenstva •tieto atribúty neexistovali v predmoderných formách štátu, ako ich definuje minimalistická koncepcia •ich vnútorný monopol na moc/kontrolu na danom území je úzko previazaný s medzinárodnou situáciou – súboj s inými štátmi • LEGITIMITA AKO PODMIENKA MODERNEJ ŠTÁTNOSTI •minimalistická post-weberovská definícia štátu sa vyhýba pojmom ako legitimita a monopol, pretože ich chápe ako premenné: •nie všetky (moderné) štáty sú legitímne a mnohé nemajú monopol na legitímne násilie na svojom území •bez legitimity ako črty štátnosti sa koncept štátu stáva nadmerne materialistický, spočívajúci len na sile, donútení a pod. LEGITIMITA AKO PODMIENKA MODERNEJ ŠTÁTNOSTI •bez konceptu legitimity redukujeme štát na vojenskú moc a byrokraciu, ktoré vynucujú materiálny poriadok •žiadny štát nemôže byť postavený len na fyzickej a materiálnej báze: idey, hodnoty a normy zohrávajú širšiu úlohu než reprodukciu fyzického donútenia, pretože legitimizujú štátnu moc •idey, hodnoty a normy majú širšiu rolu než len produkciu fyzického donútenia, pretože štátnu moc legitimizujú - to samotné fyzické donútenie nedokáže LEGITIMITA AKO PODMIENKA MODERNEJ ŠTÁTNOSTI •preto je štát potrebné vnímať ako objekt analýzy, ktorý existuje zároveň ako materiálne sily a ako ideový konštrukt •to, čo nazývame štát vzniká prostredníctvom techník, ktoré umožňujú každodenným praktikám naberať abstraktnú a nemateriálnu formu (Mitchell 1999)