Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
VIDITEĽNÉ A NEVIDITEĽNÉ V DISKURZE
POHLAVIA, RODU A SEXUALITY
Michal Bočák
Abstrakt
V štúdii sa zaoberám povahou reprezentácie, ktorá je zákonite redukciou reality
a vždy obsahuje hodnotiaci aspekt. Ako kľúčové prvky v štruktúrovaní diskurzu
chápem binárne opozície a inšpirujúc sa výkladom Hartleyho (2002) sledujem diskurzívny
priestor, ktorý sa nachádza medzi nimi. Realita je kontinuom, a tak preferovanie
jednoznačných významových opozícií na úkor prechodných foriem je
základným prostriedkom sociálnej tabuizácie. Binarizácia reality navyše ponúka
možnosť efektívnej distribúcie moci definovaním dominantného „my“ a podriadeného
„oni“. Po stručnom prehľade chápania pohlavia, rodu a sexuality v súčasných
rodových štúdiách aplikujem koncept binárnych opozícií a tabuizácie na fungovanie
pohlavných, rodových a sexuálnych identít v diskurze.
Kľúčové slová: diskurz – reprezentácia – binárne opozície – diskurzívne tabu –
pohlavie – rod – sexualita – identita – distribúcia moci
1/13
Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
VÝCHODISKÁ: DISKURZ, REPREZENTÁCIA, BINÁRNE OPOZÍCIE,
TABUIZÁCIA
Žiadna kultúra neuchopuje v reprezentáciách totalitu bytia. Snahu o chápanie sveta,
o to, aby svet – sám osebe nezmyselný – dostal zmysel, a aby bol zároveň obsiahnuteľný
nevyhnutne znamená redukciu a kategorizáciu. Tu niekde sa rodí diskurz, relatívne súdržný
systém spoločensky produkovaných a reprodukovaných označujúcich praktík
(„významov“), ktorý sa vyvíja v konkrétnom časopriestore v závislosti od materiálnotechnologických
a sociálne-inštitucionálnych podmienok v tesnej súvislosti so sociálnymi
vzťahmi a praktikami. Viažuc sa na konkrétnu tematickú oblasť, súvisiacu s konkrétnym
spoločenským konaním (sociálnymi praktikami), tvorí paradigmu (rámec) vedenia,
komunikovania a konania v/o tejto oblasti. Reprezentácia je vždy axiologickým konštruktom
– ukazuje, čo je dobré, a čo nie. Je súborom želaných vlastností objektu/subjektu,
toho, akí by sme ne/mali byť. V diskurze sa konštruujú reprezentácie istých identít
(subjektivity), pričom tieto „obrazy“ situujú subjekt do istej pozície, čím mu tiež povoľujú/zakazujú
participovať na určitých praktikách. (viac Bočák, 2006a, 2006b, 2006c)
Ak ďalej rozvinieme metaforu človeka ako tvora, ktorý spriada symbolické siete, potom
si musíme všímať, že sieť pozostáva z nielen z uzlov, ale i spojivového materiálu
(vzťahov) a ôk, prázdnych miest, v ktorých zdanlivo „nič nie je“. Komunikačné a mediálne
štúdiá a štúdiá diskurzu ako kritické transdisciplinárne polia sú vlastne prostriedkami
zviditeľňovania toho, čo „nejestvuje“, čo je „neviditeľné“ z dôvodu, že je to vylučované
z diskurzu, a teda v dôsledku chápania diskurzu ako jednoty symbolického a sociálneho
aj z myslenia a sociálnej praxe. V štúdii načrtávam možnosti interpretácie diskurzívnej
tabuizácie a ilustrujem ich na príklade pohlavia, rodu a sexuality.
2/13
Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
PRINCÍP TABUIZÁCIE V DISKURZE
Podľa Johna Hartleyho (2002, s. 19 – 21) je pri snahe o pochopenie princípu diskurzívnej
(sociálnej) tabuizácie kľúčové pochopiť pri tvorbe významu úlohu binárnych opozícií.
Sú to dvojice významovo najvzdialenejších pojmov, vzťahovaných k rovnakému
(typu) referentu, významové protipóly.1
Vo svojej podstate sú arbitrárne, rovnako ako
hranice medzi nimi. Kým z hľadiska vnútornej štruktúry diskurzu (jazyka) sa nachádzajú
na jeho okrajoch, vymedzujú ho, z abstraktnejšej kultúrnej perspektívy sú to pojmy
pre tvorbu významu centrálne.
Hartley sa vo svojom výklade snaží zodpovedať otázku, čo je medzi opozitami, čo je
vo významovom poli, vytýčenom týmito významovými medzami a ukazuje, že ony neurčité
prvky z prienikovej množiny „sú aj jedným, aj druhým [...] a zároveň ani jedným,
ani druhým“ (s. 19; kurzíva v origináli). Vo svojej schéme (obrázok 1) používa na ilustráciu
tri protiklady. Predstava diskurzu ako prepojenia označovacích a sociálnych praktík
dovoľuje Hartleymu konštatovať, že s čímkoľvek, čo sa nachádza „medzi“, čo nezapadá
do binárneho myslenia, sa bude špecificky narábať aj v konkrétnej spoločnosti, že to
„bude subjektom represie alebo rituálu“ (s. 20).
1 Pri dekonštrukcii významov členov binárnych opozícií nám výborne pomôže tzv. komuntačný test
(test zámeny). Vezmime si ľubovoľný ženský a mužský lifestylový časopis a zamieňajme vo vybranom
texte napr. znak „muž“ (a príslušné rodové zámená, koncovky slovies atď.) za znak „žena“. Každé
rozosmiatie či pohoršenie, ktoré spontánne vznikne, signalizuje určité významové napätie a odhaľuje
konotácie, ktoré sa každé z opozít nabaľujú.
3/13
Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
Obrázok 1 Binárne opozície v diskurze a priestor medzi nimi
(prekreslené podľa Hartley, 2002, s. 20)
[88/89]
Kam teda musí osoba patriť, aby sa dostala mimo diskurzu? Nie je to, ako by sa mohlo
zdať, priama opozícia voči dominantnej kultúre („nám“, „našim“), nie sú to „oni“. Priamych,
zjavných nepriateľov totiž kultúra priam hľadá ako negatívny „vzor“, voči ktorému
sa vymedzuje. Ako najpravdepodobnejšie sa teda ukazuje, že to, čo sa má v spoločnosti
skryť, sa v diskurze situuje do prienikovej zóny. Príslušníci určitej diskurzívnej komunity
sa učia, „kto sme my“ a „kto sú oni“, no nikto presne nevie, čo všetko je v onom
diskurzívnom medzipriestore. Už podľa jednej z východiskových téz saussurovskej semiotiky
je znak vymedzený všetkým, čím nie je, a tak každý konštrukt, súc tvorený na
pozadí najvšeobecnejšej opozície my : oni, v sebe spravidla vnútorne obsahuje aj predstavu
svojom protiklade, o „inom“ (the Other).
Vidíme, že člen binárnej opozície, ktorý je z hľadiska dominantnej kultúry chápaný
ako negatívny, sa v diskurze objavuje, no podoba označujúceho, ktoré mu prináleží, je
určovaná dominantnou kultúrou. Keďže tá ho chápe ako svoje ohrozenie, snaží sa mu
vtláčať ideologicky nelichotivú pozíciu, napr. vulgarizáciou pomenovania či iného zo-
4/13
Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
brazenia. Oproti tomu pozitívny člen opozície sa často neverbalizuje, nekonceptualizuje,
pretože je diskurzívne naturalizovaný a javí sa natoľko prirodzený, že o ňom vôbec neuvažujeme,
že ho berieme ako daný.
Sociálna tabuizácia ľudí, predmetov, javov či činností prostredníctvom jazyka je zo
semiotického hľadiska veľmi zaujímavá. Jestvuje tu objekt pomenovania, ale znak, ktorý
ho reprezentuje, sa „rozpadá“: zodpovedajúci myšlienkový koncept totiž existuje, ba často
nesie, v rovine „nadstavbových“ stupňov označovania, silný emocionálny a kultúrny
náboj; prudko sa však potláča, takmer až vymazáva, samotné pomenovanie. Tento jav,
nazývaný ex-nominácia (Hartley, 2002, s. 86), vlastne poukazuje na našu (a oprávnenú)
predstavu o sile jazyka, diskurzu. Nazdávame sa – alebo aspoň dúfame –, že keď o niečom
nebudeme hovoriť, nebude to existovať; nech ide o korupciu, zlé vzťahy, chorobu či
smrť, menšiny.2
ZÁKLADNÁ TRIÁDA SÚČASNÝCH RODOVÝCH ŠTÚDIÍ: POHLAVIE –
ROD – TÚŽBA
Vývin chápania pohlavia, rodu a sexuality je dostupný už aj v prekladovej literatúre
(stručne napr. Barker, 2005; podrobnejšie napr. Renzetti – Curran, 2005; Oakley, 2000),
napriek tomu však zhrniem základné postuláty.
Pohlavie (angl. sex) sa zväčša popisuje ako súhrn vrodených biologických vlastností,
najmä vonkajších a vnútorných pohlavných orgánov, konfigurácie pohlavných chromozómov,
prítomnosti pohlavných hormónov v krvi. Po narodení býva dieťa lekármi zaradené
do jednej z dvoch kategórií (muž; žena) na základe jednoznačných alebo aspoň
2 Kognitívnou metaforou, používanou v tejto súvislosti, je známa gnóma Zíde z očí, zíde z mysle (logickým
pokračovaním je už len zíde zo sveta).
5/13
Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
prevládajúcich pohlavných znakov vylučuje.3
V už zastaralých koncepciách sa hovorí
len o dvoch pohlaviach, mužskom (male) a ženskom (female), no ukazuje sa, že to nie je
celkom správne, pretože jestvujú jedinci s kombináciou vrodených vlastností oboch pohlaví
(intersexuáli, starším termínom hermafroditi), ktoré dokonca v niektorých prípadoch
nemusia byť viditeľné na prvý pohľad (napr. kombinácia ženských a mužských pohlavných
chromozómov, ktorej dôsledky sa nemusia prejaviť hneď po narodení). Anne
Fausto-Sterling vzbudila v roku 1993 značné pohoršenie amerických konzervatívcov
článkom, v ktorom navrhuje uznanie aspoň piatich pohlaví (Fausto-Sterling, 1993; v zozname
zdrojov uvádzam odkaz na pôvodný i revidovaný text). Väčšina ľudí sa so svojím
biologickým pohlavím identifikuje, prijíma ho, iní však môžu – už v útlom veku – cítiť
rozpor medzi určeným pohlavím a jemu pripisovanou rodovou identitou (tu hovoríme
o transgenderizme, starším termínom transexualizme).
Rod (angl. gender) je chápaný ako sociálne konštruovaná rola prináležiaca vrodenému
pohlaviu jednotlivca. Podľa zistení kultúrnej antropológie sa status maskulinity
(mužskosti) a femininity (ženskosti) v rôznych (sub-)kultúrach líšia, čo spochybňuje teórie
vrodenosti rodu: kým pohlavie v podstate „dostávame do vienka“, rod si postupne osvojujeme
od svojho narodenia a sme v podstate permanentne spoločensky nútení potvrdzovať
ho počas celého svojho života. Rod v tomto význame neodkazuje iba na identifikáciu
subjektu s vlastným telom, ale na jeho rodové vyjadrenie (gender expression). Preto
sa zvykne hovoriť o tzv. rodových rolách: ak chceme byť spoločnosťou prijatí, musíme
„hrať“ rodovo adekvátnu rolu – byť „správnou“ ženou a „správnym“ mužom vo význame,
ktorý im naša kultúra pripisuje.
3 V súčasných rodových štúdiách je pohlavie chápané nielen ako biologické telo, ale sociálne telo, pretože
už pri prisudzovaní pohlavia, pri ktorom funguje imperatív „každý musí mať pohlavie“, sa zákonite
uplatňuje skúsenostný filter lekára (napr. s tým, ako majú vyzerať genitálie chlapca a dievčaťa).
6/13
Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
Vo svetle queer theory, ktorej korene siahajú do prelomu 80. a 90. rokov 20. storočia,
osobitne k Judith Butler (1990), je rod performatívom, čo v podstate znamená, že je neprestajne
vyjadrovaný, a tak i sústavne konštruovaný správaním subjektu. Teória zapadá
do postmodernistického prúdu myslenia, v ktorom sa všetky kategórie začínajú javiť ako
nejasné, zmiešané, doslova tekuté (fluid), t. j. pohyblivé, meniace sa u jedinca v čase
a podľa konkrétnej kultúrnej situácie. Definovanie vlastnej identity sa ponecháva na
jednotlivca, pričom sa neočakáva, že raz prijatá, deklarovaná sebadefinícia bude navždy
nemenná. Kritizuje sa akákoľvek kategorizácia, pretože tá je vo svojej podstate vždy arbitrárna
(nezávislá od referentu): v rôznych kultúrach sa možno stretnúť s viacerými pohlaviami,
rodmi a sexualitami.
Ak vezmeme do úvahy len pohlavia a rody, z ktorých každý obsahuje dva krajné póly
(žena : muž v prvom a femininita : maskulinita v druhom prípade), dostaneme štyri
možné kombinácie. Queer theory (resp. súvisiace novšie transdiciplinárne queer studies)
v úzkom prepojení s treťou vlnou feminizmu však intenzívne pracujú s konceptuálnou
trojkombináciou pohlavie – rod – túžba.4
Zapojením sexualít5
sa rodové štúdiá odpútavajú
od jednotlivca a berú do úvahy vzťahový aspekt. Sexualita sa stáva (lepšie povedané,
vždy bola) najbytostnejšou realizáciou človeka viazanou na pohlavie/rod, navyše, v spoločenskej
praxi a diskurze sa podrobuje rovnakým zákonitostiam ako obe predchádzajúce
kategórie (privilegovanie istých foriem na úkor iných). Feminizmus pracuje so sexualitou
ako prostriedkom distribúcie moci v spoločnosti (napr. cez objektifikáciu ženy,
znásilnenie).
4 V angličtine sex – gender – desire. Uvedomujem si, že slovo desire by sme mohli preložiť aj ako sexuálna
túžba, žiadostivosť, prípadne sexuálny pud. Slovo sexuálny však vyvoláva asociácie spojené s výhradne
telesnými prejavmi vzťahu a slovo pud zas môže evokovať terminológiu psychoanalýzy.
5 Ale napr. aj rasy, triedy, vierovyznania atď. vznikajú ďalšie kombinácie a vysoko komplexné multiplicitné
identity.
7/13
Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
Na okrajoch škály ľudskej sexuality (v pozícii binárnych opozícií) stoja monosexuálne
formy (orientácia na osoby jedného – opačného, alebo rovnakého – pohlavia, teda heterosexualita
a homosexualita), v medzipriestore omnisexuálne formy [89/90] (v „presnom“
strede škály sa nachádza bisexualita). Hlavne pod vplyvom queer theory sa dnes
všetky tri kategórie – pohlavie, rod i sexualita – považujú za v čase fluidné spektrá, kontinuá,
pretože medzi tradične „jednoznačne“ vymedzovanými krajnými možnosťami,
ktoré sa v symbolických systémoch (napr. v jazyku) bežne premietajú do bipolárnych
protikladov (žena : muž; femininita : maskulinita; homosexualita : heterosexualita), jestvujú
vždy prienikové zóny (menovite napr. intersexuálne formy; gender queer; omni-,
resp. bisexualita); v rámci všetkých kategórií existujú rozmanité prechodné formy
a kombinácie (queered genders).
VYBRANÉ ASPEKTY POHLAVIA, RODU A SEXUALITY AKO DISKURZÍVNEHO
TABU
Sociálno-diskurzívne preferovanie jednoznačných identít a súbežné potláčanie prechodných
foriem vedie k efektívnejšej distribúcii moci, pretože ovládať možno len to, čo
poznáme. Unifikácia identít sa ukazuje ako politicky obzvlášť výhodná. Výrazná binarizácia
zasa umožňuje moc rozdeľovať medzi dve kategórie tak, že jednu robí dominantnou,
zatiaľ čo druhá prvou je situovaná do podriadenej pozície a v záujme udržania moci
neustále kontrolovaná. Dominantné má vždy možnosť hovoriť naplno a o všetkom, definovať
situáciu, a tak ju (na reflexívnom princípe) tvarovať a udržiavať. Somerville (cit. in
Marcus, 2005, s. 208) hovorí, že „aj rasa, aj homosexualita [rovnako pohlavie, rod atď.;
pozn. M. B.] sú dôsledkom hierarchickej klasifikácie a politiky dozoru nad telom (body
surveillance)“. Na problém nevyhnutnosti unifikácie identity vlastne narážajú všetky
hnutia, ktoré presadzujú požiadavky niektorej podriadenej skupiny. Politika ich identitu
8/13
Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
núti jednoznačne definovať, čo prispieva k separovaniu ľudí, ktoré sa vlastne v konečnom
dôsledku má odstrániť, a tiež uzatvára identitu pre ostatných, pretože nie každý je
ochotný stotožniť sa s ňou v danej podobe.
Tie z kombinácií pohlavia a rodu, ktoré napĺňajú kultúrne normy (feminínna žena,
maskulínny muž) sú v kultúre, pochopiteľne, dominantné. Ďalšie dve (maskulínna žena,
feminínny muž) sú naopak potláčané, pretože sú chápané ako neprirodzené. Nemusí pri
nich pritom ísť o homosexuálne osoby: zaraďujú sa sem napríklad aj heterosexuálna
žena, ktorá na seba prebrala „prirodzene“ mužské úlohy (ťažká, najmä manuálna práca,
orientácia na kariéru, úloha živiteľky rodiny) alebo naopak heterosexuálny muž, ktorý
„robí ženské veci“ (stará sa o domácnosť, ostane s malým dieťaťom na rodičovskej dovolenke
a podobne).6
Výhradné spájanie týchto dvoch typov rodovo-pohlavných identít
s homosexualitou je skôr len prostriedkom na dvojitú (a teda ešte jednoznačnejšiu, efektívnejšiu)
stigmatizáciu či „rodovo neprispôsobivých“, alebo homosexuálnych osôb.
Dominantná (maskulínna heterosexuálna) kultúra vníma (najmä) mužskú homosexualitu
ako subverzívnu: jej nebezpečenstvo pre kultúrne preferovaný obraz heterosexuálneho
muža spočíva – ako hovorí Pierre Bourdieu (2000, s. 108) – vo „feminizácii maskulína“,
v akomsi vnútornom podvracaní tradičnej mužskej roly. Diskurzívne i sociálne
praktiky, ktoré vedú k jeho potláčaniu, sú „trestom“ práve za predpokladanú „neprípustnú“
femininitu muža, kvôli čomu je otázka rodového vyjadrenia rozhodujúcou pre súčasný
feminizmus. Ak ale vezmeme do úvahy podnety hlavne queer theory, mužská homosexualita
sa nemusí spájať výhradne s femininitou, tak, ako sa to odzrkadľuje v stereotypnej
predstave geja (jeho diskurzívna a sociálna subordinácia je potom o to ťažšia; podobne
je to napr. v prípade vydatej feministky-matky či vysokoškolsky vzdelaného Róma).
Zaujímavý je však prístup dominantnej kultúry k lesbám: sexuálna interakcia
6 V tejto súvislosti je osobitne zaujímavý v nedávnej dobe diskutovaný fenomén metrosexuality.
9/13
Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
dvoch žien je v mediálnej produkcii určenej heterosexuálnym mužom (napr. v pornografii),
prijateľnou (ak nie doslova žiadanou) sexuálnou praktikou. Podľa feminizmu to
súvisí s mocenským potenciálom pohľadu: muži ako subjekty „majú nárok“ upriamovať
svoj pohľad (male gaze) na ženy ako objekty.
Hlavným spojivom identít, ktorým som sa v predchádzajúcom texte venoval, je to, že
sú konštruované s ohľadom na nejaký vrodený znak, ktorý je jednotlivcovi vlastný. Kritika
týchto konštrukcií hovorí, že hoci rozdiely medzi ľuďmi zväčša nie je možné prehliadnuť
(osobitne v prípade pohlavia, rasy, zavše i ostatných), t. j. nie je možné tváriť
sa, že sú neviditeľné, dôležité je to, že samy osebe nie sú dôvodom na budovanie sociálnej
hierarchie a inštitucionalizáciu diskriminácie v spoločnosti.
ZDROJE
Barker, Chris: Slovník kulturálních studií. Praha: Portál 2006. 208 s.
Bočák, Michal: Diskurz. In: Stručný slovník masmediálnej a marketingovej komunikácie. Trnava: Fakulta
masmediálnej komunikácie UCM 2006a, s. 25 – 26.
Bočák, Michal: Mediálny diskurz. In: Stručný slovník masmediálnej a marketingovej komunikácie. Trnava:
Fakulta masmediálnej komunikácie UCM 2006b, s. 81 – 82.
Bočák, Michal: Realita, reprezentácia reality. In: Stručný slovník masmediálnej a marketingovej komunikácie.
Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie UCM 2006c, s. 100 – 101.
Bourdieu, Piérre: Nadvláda mužů. Praha: Karolinum 2000. 148 s.
Butler, Judith: Gender Trouble: Feminism and the Subversion of Identity. New York: Routledge 1990.
236 s.
Davies, Bronwyn – Harré, Rom: Positioning: The Discursive Production of Selves. Journal for the Theory
of Social Behavior, 1990, 20, s. 43 – 63.
http://www.massey.ac.nz/%7Ealock/position/position.htm [12. 1. 2007]
10/13
Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
Diagram of Sex and Gender. Center for Gender Sanity 2001.
www.gendersanity.com/diagram.shtml [16. 3. 2007]
Fausto-Sterling Anne: The Five Sexes: Why Male and Female are Not Enough. The Sciences, 1993, 33,
č. 2, s. 20 – 25. [voľne dostupné na stránke: http://www.uta.edu/english/timothyr/Fausto-Sterling.pdf]
Fausto-Sterling, Anne: Two Sexes Are Not Enough. 2001.
http://www.pbs.org/wgbh/nova/gender/fs.html [8. 3. 2007]
Harré, Rom – Gillett, Grant R.: Diskurz a myseľ. Úvod do diskurzívnej psychológie. Bratislava: Iris 2001.
215 s.
Hartley, John: Communication, Cultural and Media Studies. The Key Concepts. 3. vyd. London, New
York: Routledge 2002. 262 s.
Jackson, Stevi – Scott, Sue (eds.): Feminism and Sexuality. A Reader. New York: Columbia University Press
1996. 390 s.
Jackson, Stevi – Scott, Sue (eds.): Gender. A Sociological Reader. 2. reprint. London and New York: Routledge
2005. 465 s.
Kuwahara, Trisha: Gender and Sexuality Continuum Model. 2004.
http://www.trishagirl.com/ContinuumModel.htm [16. 3. 2007]
Marcus, Sharon: Queer Theory for Everyone: A Review Essay. Signs: Journal of Women in Culture and
Society, 2005, 31, č. 1, s. 191 – 218.
Oakley, Ann: Pohlaví, gender a společnost. Praha: Portál 2000. 171 s.
Renzetti, Claire M. – Curran, Daniel J.: Ženy, muži a společnost. 1. dotlač 1. vyd. Praha: Karolinum 2005.
644 s. [90/91]
11/13
Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
Abstract
Visible and Invisible in Discourse of Sex, Gender and Sexuality
The study deals with character of representation, which is a reduction of reality
and always contains an axiological aspect. The binary oppositions are considerd to
be the key elements in the dicsourse structure. Inspired by Hartley’s (2002) interpretation,
the dicoursive space between them is being monitored. Reality is a continuum,
so preferring of unambiguous meaning oppositions at the expense of
transitive forms is a fundamental mean of social tabooisation. Moreover, the binarisation
of reality offers the possibility of effective distribution of power by defining
the dominant „we“ and the subordinated „them“. After the brief summary of
sex, gender and sexuality in contemporary gender studies, the concept of binary
oppositions and social tabooisation is applied on functioning of sex, gender and
sexuality identities in discourse.
Keywords: discourse – representation – binary oppositions – discusive taboo –
sex – gender – sexuality – identity – distribution of power
12/13
Michal Bočák: Viditeľné a neviditeľné v diskurze pohlavia, rodu a sexuality
Poznámka autora
Bibliografický údaj printovej verzie: Bočák, Michal: Viditeľné a neviditeľné v diskurze
pohlavia, rodu a sexuality. In: Magál, Slavomír – Mistrík, Miloš – Petranová, Dana (eds.):
Mediálne kompetencie v informačnej spoločnosti. Trnava: Trnava: Fakulta masmediálnej
komunikácie UCM 2007, s. 88 – 91.
Pre prípad potreby presného uvedenia zdroja v súlade s printovou verziou štúdie sú zlomy
strán v rámci hesla vyznačené príslušnými číslami v hranatej zátvorke oddelenými
lomkou a zvýraznenými svetločervenou farbou (napr. [100/101]).
V elektronickej verzii štúdie boli sfunkčnené hypertextové odkazy a čiernobiele obrázky
boli nahradené farebnými.
Práca je sprístupnená od 6. 9. 2009 na webovej stránke
http://www.issuu.com/michalbocak.
Na tento dokument sa vzťahuje licencia
Attribution-NonCommercial-NoDerivs 3.0 Unported
dostupná na webstránke http://creativecommons.org/licenses/by-nc-nd/3.0/.
Ak máte akékoľvek poznámky, otázky či návrhy týkajúce sa tejto
alebo akýchkoľvek mojich prác, neváhajte ma kontaktovať.
Michal Bočák
Ak chcete získať viac informácií o mojich prácach, navštívte moju webstránku
michalbocak.weebly.com.
13/13