Martinská deklarácia (30. októbra 1918)
Deklarácia Slovenského Národa.
Zastupitelia všetkých slovenských politických strán, zhromaždení dňa 30. októbra 1918
v Turčianskom Sv. Martine a organizovaní v Národnú Radu slovenskej vetvy jednotného
československého národa, trvajú na zásade samourčovacieho práva národov prijatej celým
svetom. Národná Rada vyhlasuje, že v mene česko-slovenského národa bývajúceho v
hraniciach Uhorska, je jedine ona oprávnená hovoriť a konať.
Nie je na to oprávnená uhorská vláda, ktorá za celé desaťročia nepoznala vážnejšej úlohy, ako
potlačovať všetko, čo je slovenské, nepostavila a nedovolila nášmu národu ani jedinej školy,
nedovolila, aby sa slovenskí ľudia dostali do verejnej správy a úradov, náš ľud majetkovo
ničila a vykorisťovala svojou stredovekou feudálnou sústavou a politikou.
Nie sú oprávnené na to, aby v mene slovenského ľudu hovorili, ani tie tak zvané zastupiteľské
zbory, ktoré sú zostavené na základe úzkeho volebného práva nedopúštajúceho prejaviť vôľu
národa, a pozostávajúce z ľudí, ktorí vzdor nariadeniu zákona nedopustili na výboroch čisto
slovenských stolíc ani len slovenského slova.
Nie sú na to oprávnené ani také ľudové zhromaždenia, ktoré vynášajú uzavretie pod tlakom
cudzieho násilia.
V mene slovenského národa na Slovensku oprávnená je leda hovoriť jedine Slovenská
Národná Rada.
Národná Rada česko-slovenského národa v Uhorsku obydleného osvedčuje:
1. Slovenský národ je čiastka i rečovo i kultúrno-historicky jednotného česko-slovenského
národa. Na všetkých kultúrnych bojoch, ktoré viedol český národ a ktoré ho urobili
známym na celom svete, mala účasť i slovenská vetva.
2. Pre tento česko-slovenský národ žiadame i my neobmedzené samourčovacie právo na
základe úplnej neodvislosti. Na základe tejto zásady prejavujeme svoj súhlas s tým novo
utvoreným medzinárodným právnym položením, ktoré dňa 18. októbra 1918 formuloval
predseda Wilson a ktoré dňa 27. októbra 1918 uznal rakúsko-uhorský minister zahraničia.
3. Žiadame okamžité uzavretie pokoja a síce na všeľudských kresťanských zásadách, aby
pokoj bol taký, že by medzinárodno-právnymi zárukami znemožňoval ďalšiu vojnu a
ďalšie zbrojenie.
Sme presvedčení, že náš snaživý a nadaný slovenský národ, ktorý vzdor neslýchanému útisku
dospel na taký stupeň národnej kultúry, nebude vylúčený z požehnania pokoja a zo spolku
národov, ale i jemu bude popriate, aby sa dľa svojho rázu mohol vyvinovať a dľa svojich síl
prispel ku všeobecnému pokroku človečenstva.
Zo zasadnutia Slovenskej Národnej Rady. V Turčianskom Sv. Martine, 30. októbra 1918.
Karol A. Medvecký, v.r., tajomník Slovenskej Národnej Rady.
Matúš Dula, v.r., predseda Slovenskej Národnej Rady.
Text in Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti. I., c. 161, Bratislava 1998, s. 513-
514; též ariadnaweb.webpark.cz/masarykovaspolecnost (redakčně upraveno)