1
Mezolit - doba bronzová
Obsah
Úvod ........................................................................................................................................................ 2
Mezolit..................................................................................................................................................... 3
Základný popis..................................................................................................................................... 3
Spôsob života....................................................................................................................................... 3
Výživa................................................................................................................................................... 3
Neolit....................................................................................................................................................... 4
Základný popis..................................................................................................................................... 4
Hospodárstvo ...................................................................................................................................... 6
Spôsob života....................................................................................................................................... 6
Výživa................................................................................................................................................... 6
Domestikácia zvierat ........................................................................................................................... 7
Domestikácia rastlín............................................................................................................................ 8
Potravné adaptácie na úrovni technológií .......................................................................................... 9
Potravné adaptácie na úrovni ľudského organizmu............................................................................ 9
Eneolit...................................................................................................................................................... 9
Základný popis..................................................................................................................................... 9
Výživa – príklady................................................................................................................................ 10
Ötzi .................................................................................................................................................... 10
Doba bronzová ...................................................................................................................................... 11
Základný popis................................................................................................................................... 11
Výživa – príklady................................................................................................................................ 11
Použitá literatúra................................................................................................................................... 12
2
Úvod
Nasledujúce obdobia sú sprevádzané ďalšími zmenami v klíme a následne prostredí, v ktorom človek
žije. Koniec pleistocénu predstavuje koniec posledného glaciálu a s príchodom holocénu sa klíma
výrazne otepľuje. Hovoríme o tzv. dobe medziľadovej, ktorá (s malými odchýlkami) trvá až dodnes.
Holocén predstavuje obdobie posledných cca 10 tisíc rokov, stretávame sa už iba s H. sapiens. Ako
posledný prebiehajúci interglaciál je typický teplejšou a vlhšou klímou, ktoré viedlo v ústupu
ľadovcov, nástupu hlavne zalesnenej krajiny s bohatou vegetáciou a teda aj bohatou faunou. Aj
v tomto období samozrejme dochádza k osciláciám klímy a zaznamenávame striedanie chladnejších
a teplejších období (napr. malá doba ľadová v stredoveku kedy bolo výrazne ochladenie a neúroda)
ale všeobecne sú tieto oscilácie menšie a častejšie ako v predchádzajúcich obdobiach (Obr.1).
Datovanie jednotlivých období v holocéne
je nasledujúce:
Mezolit (12 000 – 7 500 BC)
Neolit (7 500 – 5 500 BC)
Eneolit (5 500 – 2 000 BC)
Doba bronzová (2 000 – 750 BC)
Datovanie konkrétnych období sa môže
geograficky líšiť, je to dané postupným
šírením kultúry, jej prvkov a technológií
z miesta vzniku (napríklad šírenie neolitu,
Obr. 2).
Obr. 1: Graf znázorňujúci teplotné výkyvy v období holocénu.
Obr. 2: Postupné šírenie neolitickej kultúry z centra jej vzniku (predný východ)
postupne na sever, kam prichádza najneskôr. Chronológia datovania neolitu
v jednotlivých geografických oblastiach je znázornená farebnou škálou od
najstaršieho datovania (fialová, modrá) až po najmladšie datovaný neolit
(oranžová, červená, šedá) v severských oblastiach.
3
Mezolit
Základný popis
- 10 000-5 500 BC
- nadväznosť na lovcov-zberačov
- nízka populačná hustota (cca 10 mil. ľudí na celom svete), nízka miera reprodukcie
- začínajú byť viac teritoriálni, vytvárajú sa prvé populačné skupiny, ktoré by si mohli
konkurovať (avšak bolo ich málo a boli rozprestreté), výrazný vplyv rybolovu
- najhustejšie osídlená bola severná Európa – nízka hladina mora, odhalená pevnina spájajúca
britské ostrovy s kontinentálnou pevninou – úrodné nivy a teda veľmi priaznivá oblasť pre
pestovanie a hospodársky spôsob života
- stále sú na hranici úživnosti prostredia, ďalší posun až s príchodom hospodárstva
- typický lov, zber a lov rýb (prítomný už paleolite) v mezolite tvorí významnú časť príjmu
potravy
- lov hlavne lesnej zvery, už nie veľká stádová zver pretože tá v hustej lesnatej krajine moc
nemohla existovať - opäť nadväznosť na životné prostredie
- k zaobstaraniu obživy využívané hlavne pasce, luky, člny (často vyrábané z dreva, doložené
v archeologických kontextoch zachovaných v rašeliniskách)
- spolupráca pri love so psami
- cca 3-5 hodín denne pre zaobstaranie stravy – hlavne to čo ponúkal les – menšia lesná zver,
semená, lesné plody, orechy ale aj ryby, vtáky, mušle
- vyšší príjem rastlinnej stravy oproti paleolitu/glaciálnym dobám – spestrenie stravy (aj oproti
neolitu, ktorý nasledoval)
- nenachádzame divoko žujúcich predchodcov domestikovaných rastlín (neolitická populácia si
ich zrejme priniesla so sebou)
Spôsob života
- usadlejší spôsob života (trvalejšie obývané teritóriá s menšou potrebou/možnosťou migrovať,
rybolov)
- pri ohniskách pečiace jamky a kotlíkové jamky na varenie (nájdené taktiež v Pavlove,
pravdepodobne vystlané koženými vakmi)
- ku koncu mezolitu nachádzame keramické nádoby (kontakt s neolitickou kultúrou – doklad
šírenia kultúry v priestore)
- prvé rozsiahle pohrebiská
- zvýšená teritorialita – medzi-skupinová agresivita - „nájazdy“ na susedov znižujú ich
kompetičnú schopnosť (väčšie bezpečie a viac zdrojov pre vlastnú skupinu)
- v archeologickom zázname rôzne traumy na skelete či projektily v kostiach (napr. lokality
Bøgebakken či Strøby Egede v Dánsku) (Kelly 2005)
Výživa
- typický lovecko-zberačský spôsob obživy vyváženejší a pestrejší, bohatší na proteíny
- znížený podiel tuku (závisí akú zver lovia, v akom období a na zemepisnej šírke, závisí od
výživového stavu zvieraťa)
- zvýšený podiel vlákniny
- zvýšené zastúpenie stopových prvkov (lepšie dostupná rastlinná strava)
- rastlinná strava dobre dostupná po väčšinu roka (s výnimkou zimy) (Obr. 3)
- zdravotné problémy a komplikácie vyplývajúce zo spôsobu obživy:
- paraziti, zoonózy (početnejšie neskôr u pastierov a chovateľov – neolit)
4
- abrázia zubov (vysoko abrazívna, tvrdá strava), ale málo kazov (nízky podiel cukru +
obrusovanie plaku tvrdšou stravou), zápaly ďasien (odlišné zloženie ústnej mikroflóry)
- degeneratívne procesy spojené s vekom bývajú ojedinelé (na rozdiel od neolitu - nemajú takú
dlhú pracovnú dobu a stereotypnú činnosť aby sa to na skelete tak prejavilo)
- úrazy spojené s lovom
Neolit
Základný popis
- datovanie v rôznych oblastiach spolu s typickou domestikovanou plodinou (rozšírenie v Obr.
4):
- Predný Východ - 9 000 BC (obilniny)
- Čína - 7 000 BC (obilniny, proso), v ďalších oblastiach: India (obilniny), JV Ázia (ryža), Amerika
(zemiaky, kukurica), Egypt (obilniny, figy), Nová Guinea (jamy)
- Morava - 5 700 – 3 500 BC
- odhad hustoty obyvateľstva (Morava)
neolit 1 os./km2,
súčasnosť 138 os/km2 (odhad)
Obr. 3: Tabuľka ukazuje výber divoko rastúcich jedlých rastlín, ktoré sú dostupné vo veľkej časti
roka (Kubiak-Martens 1999, Table 2).
5
- vybrané plodiny môžu byť potom často pestované ako monokultúra a v takýchto prípadoch si
daná populácia vie stravu náležite upravovať a dopĺňať nedostatky živín, ktoré z takto
založenej stravy vyplávajú – tzv. Lock and Key stratégia (Katz 1987)
- ide o prepojenie potravnej stratégie a kultúrnej adaptácie
- model vzťahu medzi zdrojmi potravy ich úpravou - kultúrna adaptácia - prvé úpravy najskôr v
miestach pôvodnej domestikácie plodín (príklad: Zemiaky - obsahujú glykoalkaloidy,
predovšetkým solanin, čím vyššia poloha nad morom a horšie podmienky, tím vyšší obsah,
jedna z mála plodín, ktoré rastú aj vo veľmi nehostinných podmienkach ako napríklad Andy;
Kečuovia a Aymarovia v Peru a Bolívii majú rôzne techniky pre zníženie obsahu alkaloidov:
mrazom (cez noc) a ponechaním vo vode (tôni alebo potoku po dobu niekoľkých týždňov),
znížia obsah alkaloidov na cca 3% pôvodného množstva, konzumácia surových zemiakov s
ílmi a vápencovou pastou (v polievkach a omáčkach) zásadná kultúrna inovácia z hľadiska
prežitia)
- pestovanie kultúrnych plodín a chov domácich zvierat
- usadlý spôsob života a budovanie pevných domov
- demografický rast v neolitu jen zviditeľňuje už existujúce technologické znalosti (keramika,
textil, brúsenie kameňa,…)
- nadprodukcia má zásadný vplyv na hierarchiu spoločnosti: a) diferenciácia „povolaní“ –
pracovná špecializácia, b) viac priestoru pre technologický vývoj, c) rodová spoločnosť (v
Obr. 4: Vybrané centrá poľnohospodárskeho pôvodu a príslušné plodiny (Van Alfen (ed.) 2014).
6
komplexnejších spoločnostiach sa začína prejavovať majetková nerovnosť), d) obchodné
cesty a kontakty medzi populáciami (nové druhy potravy, šírenie technológií)
Hospodárstvo
- klíma vhodná pre pestovanie rastlín
- kombinuje kultúrne, prírodné a technologické možnosti produkcie potravín
- zameraním sa na pár vybraných druhov sa stráca priestor k zužitkovaniu divoko rastúcich
rastlín (príjem potravy naďalej doplňovaný nedomestikovanými plodinami - značne
variabilné)
- domestikované druhy majú často vyššiu energetickú hodnotu a ich pestovanie bolo preto pre
rastúcu populáciu výhodnejšie (aspoň v úrodných obdobiach)
- v prípade neúrody môže byť závislosť na domestikovaných plodinách fatálna
Spôsob života
- v osadách typické studne, ohradenia, dlhé domy
- niekedy bývali s dobytkom spolu v jednom dome (pre zahriatie, teda vysoké šírení zoonóz,
dobytok nahnaný na náveternej strane)
- vyššia miera reprodukcie (menšia potreba nosiť so sebou deti pri hľadaní potravy a
migráciách, deti sa v pomerne rannom veku zapájajú do práce a pomáhajú v domácnosti)
- vybavenie domácnosti – na mletie múky rôzne zrnotierky, mlecie kamene (vysoká
abrazívnosť stravy, dobrý zdroj pre analýzy potravy), pece – niektoré boli vonku niektoré
vnútri
- prichádzajú s novým využitím keramiky – na uskladnenie a prípravu (?) jedál
- materiál z ktorého tie nádoby boli vyrobené často odrážal čo sa v nich
uskladňovalo/spracovávalo (ak boli z nevypálenej hliny tak skôr suché veci ako napríklad
zrno, ak z vypálenej hliny mohlo to byť aj mlieko či oleje alebo mäso)
- dom predstavoval posvätné miesto ale aj miesto každodenného života preto odráža mnoho
aktivít, ideových názorov a správania k vlastným členom či k hosťom
- technológia obrábania pôdy sa vždy prispôsobuje lokálnym podmienkam:
- Mezopotámia (obdobia sucha a záplav: zavlažovacie a odvodňovacie kanály, vyššia flexibilita
a prispôsobenie sa podmienkam)
- stredná Európa zalesnená (potreba výraznejšieho zásahu do krajiny, deforestácia, kálanie a
vypaľovanie lesa)
- orba – pomocou zahrotených kolov, drevených alebo parohových kopáčov, motýk (okruhliak
či zvieracia lopatka)
- v Indii, v Iraku, na Arabskom polostrove donedávna orbu vykonávali ľudia, neskôr ťažné
zvieratá
- starostlivosť o pôdu, trhanie buriny (drobné práce často vykonávali deti)
- žne – srpy s kamenným ostrím
- pracovná doba výrazne rastie až na osem (a viac) hodín denne
Výživa
- znížená variabilita potravy
- hospodárske plodiny dominujú jedálničku
- divoko rastúce druhy, ktoré môžu poskytovať dôležité stopové prvky
- 50%–70% kalórií v hospodárskych spoločnostiach predstavujú iba škroby
- zvýšený výkyv dostupnosti potravy
- znižuje sa výška postavy (menej pestrá a kvalitná strava, viacej práce; nejde o zvýšenie kvality
života jedinca ale o uživenie masy)
7
- zvýšená mortalita detí (zodpovedá zvýšenej fertilite, potrava a patogény môžu hrať rolu)
- klesá dĺžka života (ťažká práca, horšia hygiena – veľa ľudí po hromade, často s hospodárskymi
zvieratami)
- výskyt infekčných ochorení, anémie
- častejšia osteomalácia, porotická hyperostóza (Obr. 5) a ďalšie poruchy rastu a remodelácie
kostí
- častejší výskyt zubného kazu (zvýšený podiel cukrov v strave, Obr. 5) a defektov skloviny
(nutričný stres)
- vyššia hustota obyvateľstva - väčšie riziko šírenia infekčných ochorení
- kumulácia odpadu - kontaminácia pitnej vody
- astma, zápaly dýchacích ciest - práca v prašnom prostredí
- pracovná záťaž - degeneratívne zmeny (Obr. 5)
Domestikácia zvierat
- proces modifikácie telesnej stavby, fyziologických pochodov a chovania vybraných
biologických druhov živočíchov (a rastlín) vplyvom prostredia v blízkosti ľudí alebo
selektívnym krížením
- účel: efektívna produkcia potravy, produkcia technologických surovín , využitie zvierat
k práci, pre zábavu a okrasu, pre naplňovanie potreby spoločnosti a emocionálnej väzby
- domestikovaná je len nepatrná časť všetkých živočíšnych druhov
- vlastnosti domestikovateľných druhov: učenlivosť, efektívna materská starostlivosť, vysoká
fertilita, dlhovekosť, efektívna konverzia krmiva na žiadaný výstup (ťažná sila, mäso, mlieko)
- podmienky: flexibilná diéta, optimálny prírastok, povaha, možnosť umelej modifikácie soc.
hierarchie, schopnosť rozmnožovania v chove
Obr. 5: Ukážka vyššie popisovaných zmien na kostre v dôsledku životného štýlu v neolite. Zľava
porotická hyperostóza na strope očnice, zubný kaz na stoličke dolnej čeľusti, tzv. clayshowellerova
fraktúra – fraktúra spinálneho výbežku pre jednostrannom preťažení chrbtového
svalstva (zdravý stavec vľavo, s fraktúrou vpravo) (Roberts 2015).
8
- domestikačné míľniky a centrá domestikácie (Obr. 6):
Domestikácia rastlín
- nastane pri pestovaní populácií planých rastlín zbieraných na miestach ich pôvodného
výskytu
- prebieha neintencionálne, za niektorých podmienok veľmi rýchlo
- selektívne zvýhodňuje mutantov neschopných prežiť v prirodzených podmienkach
- pokračuje, pokiaľ tieto znaky neprovládnu a pôvodné typy sú eliminované
- kritérium pre hodnotenie stupňa domestikácie tráv: rozpadavosť klasu
- rozpadavosť klasu kontroluje jediná alela (úsek v DNA) , v prirodzenej divokej populácii 2-4
miliónov rozpadavých klasov sú 1-2 klasy nerozpadavé (letálne – zanikajú)
- postupy domestikácie rastlín:
a) Zber „obúchavaním“ do košíku
- efektívny spôsob pri rozpadavých (planých) klasoch
- nedozretá časť rozpadnutého klasu alebo čiastočne nerozpadavý klas zostane na steblách
- niektoré klásky rozpadavých typov padnú na povrch pôdy– nasledujúca úroda na tomto poli –
vyššie percento planých typov
- metóda nevhodná pre domestikáciu
b) Kosenie srpmi
- aplikované na čiastočne dozreté klasy
- u planých foriem horna časť klasu odpadne na zem – u polorozpadavých jedincov nie – v
zásobe sa ich percentuálne zastúpenie zvyšuje
- zvýhodňuje nerozpadavé klasy
- keď sa vyseje úroda na novú plochu, ich počet bude výrazne narastať, pokiaľ neprevládnu v
populácii úplne – vhodné pre domestikáciu tráv
- na pôvodnom poli však vyrastú jen klasy rozpadavé
c) Vytrhávanie celých rastlín
- čiastočne zrelé
- divoké formy – rovnaký výsledok ako kosenie srpom
- pestované formy – aj dnes bežné
Obr. 6: vlk (15/18 000 – 33 000 BC); prvý domestikant a jediný domestikovaný veľký
karnivor!!; koza/ovca, prasa (11 – 8 000 BC), JV Ázia, Predný Východ; tur (8 000 BC), India,
Blízky Východ, S Afrika; mačka (7 500 BC), Egypt, Cyprus, Predný Východ, u nás doba
rímska; sliepka (6 000 BC), India, JV Ázia, u nás doba rímska; kôň (4 000 BC), Euroázijská
step; sob, hus (3 000 BC); polárne oblasti, Egypt.
9
Potravné adaptácie na úrovni technológií
- FERMENTÁCIA
- „lacná“ technológia pre spracovanie a ďalšie uchovanie potravy
- mohlo k nej dochádzať náhodne pri uskladnení potravín
- premena sacharidov za účasti mikroorganizmov
- znižuje dobu potrebnú k vareniu, denaturuje toxíny
- produkty: alkohol, chlieb, ocot, syry, jogurty, nakladané ryby a zelenina, …
- najstaršia evidencia o využití kvasenia pochádza zo Šalamúnových ostrovov (26 700 BC), o
fermentácii mlieka v Mezopotámii, Egypte a Indii (cca 8 000 BC)
Potravné adaptácie na úrovni ľudského organizmu
- LAKTÁZOVÁ PERZISTENCIA (LP)
- človek začína mlieko využívať a konzumovať počas celého života, preto je preňho kľúčové
zachovať schopnosť tráviť mlieko behom celého života
- zodpovedný enzým laktáza (štiepi laktózu na galaktózu a glukózu, laktáza je produkovaná
bunkami epitelu tenkého čreva a pre cicavce je potrebná len v období závislosti na
materskom mlieku, po odstavení jej produkcia klesá)
- do určitej miery aj človek s intoleranciu si môže vycvičiť pitím mlieka toleranciu na malé
množstvo
- ďalším spracovaním mlieka sa laktóza stráca (jogurty, kysnuté mliečne výrobky (menej
laktózy); tvrdé syry, maslo (prakticky bez laktózy) a produkty sú tak pre jedincov s laktózovou
intoleranciou stráviteľnejšie
- pre pastierov z aridných oblastí: tekutina a energia
- pro obyvateľov severu: málo slnečného žiarenia, nedostatok vitamínu D, riziko narušení
metabolizmu fosforu a vápniku (krivica, osteomalácia), zdroj vápniku a čiastočne vit. D
- LP vzniká v histórii viackrát na viacerých miestach nezávisle na sebe, je podmienená
mutáciou jednej alely
- v Afrike a u pastierov predného východu LP spôsobuje rozličná mutácia ako u Európanov
- v rámci Afriky pravdepodobne vzniká z niekoľkých nezávislých eventov a mutácií
- u nás sa mutácia objavuje približne v období s lineárnou keramikou (cca 7000 BC)
- v rámci Európy pri testovaní aDNA jedincov z neolitických sídlisk pred cca 7000 nebola ani
u jedného jedinca mutácia spôsobujúca LP zistená (pri odhadoch napomáhajú súčasne
populácie a dáta z nich – sledovanie haplotypov)
- U prvých hospodárov bola LP teda vzácna a nie rozšírená ako sa predpokladalo!
- Najstaršia konzumácia mlieka dokázaná asi 8500 z keramických nádob v Turecku (prítomnosť
mliečneho tuku)
- rozšírenie alely zodpovednej za LP nie je úplne zhodné s rozšírením populácií, ktoré
konzumujú mlieko počas celého života
Eneolit
Základný popis
- na Morave 4 000 – 2 000 BC
- novinka oproti neolitu - používanie kovov, umožňujú ďalšie budovanie štruktúr, nove typy
nástrojov, ktoré sú efektívnejšie resp. dlhšie vydržia
- obrábanie pôdy orbou
- používanie vozu
- oneskorený vývoj v Európe oproti orientu
10
Výživa – príklady
- rekonštrukcia potravy, Čechy a Morava, výsek z jednej lokality s malým počtom jedincov ale
môže slúžiť ako príklad ako to mohlo vyzerať, vysvetlenia nie sú explicitne je to potenciálna
možnosť, ukazuje sa, že deti mali skladbu stravy inú ako dospelí (Smrčka et al. 2011a, 2011b)
- pšeničná monokultúra, proso (z Číny), hrach, šošovica
- izotopy stroncia (90Sr): v kostiach ukazuje na rastlinnú stravovaciu závislosť
- izotopy zinku (Zn): vyššie zastúpenie na proteíny bohatej stravy
- nízky podiel selénu (75Se) v potrave: najväčší obsah je v morských rybách, vnútornostiach
zvierat (pečeň a obličky), hovädzom a bravčovom mäse, cesnaku, cibuli, v pôde sa selén
nachádza vo vyššej miere pri pobreží
- u detí zvýšenie draslíku, železa a medi: prísun proteínov z krvi domácich zvierat, ryby
- príklad premeny stravy naprieč obdobiami na vybraných lokalitách na Sibíri a v Kazachstane
(Matuzeviciute et al. 2016):
- neolit: rybolov, lov zveri (lovci)
- eneolit: domestikácia tura (prechod k pastierstvu)
- doba bronzová: mäso z ovce, kozy, tura, menej rýb, mlieko, proso, Chenopodium album
(mrlík biely), užšie spektrum potravy (pastieri, hospodári)
Ötzi
- zachovalá múmia muža, 40-53 rokov, 160 cm (Obr. 8)
- datovanie: 3350-3100 BC
- nájdený na ľadovci v Ötztalských Alpách na rakúsko-talianskej hranici
- abrázia zubov, vo vlasoch menšia koncentrácia Pb, viac arzénu, medi, pobýval v oblastiach
ťažby medi
- na odeve čiastočky obilnín: Triticum monococcum (pšenica jednozrnová), Hordeum vulgare
(jačmeň siaty)
Obr. 7: Graf ukazujúci hodnoty δ13C (x) a δ15N (y) neolitických/eneolitických zvierat a ľudí
a hodnoty zvierat a ľudí z doby bronzovej z JZ Sibíri a S Kazachstanu (Matuzeviciute et al.
2016, Figure 4).
11
- zranenia: šípka v pľúcach, tetovanie (liečebný charakter), omrzliny; pravdepodobne umrel
násilnou smrťou
- zdrojom informácii z minulosti nemusí byť len prostredie a archeologické lokality ale aj sám
človek a jeho pozostatky pokiaľ sa nájdu v dobrom stave, informácie získané napríklad
pomocou izotopových analýz
- izotopy uhlíku (13C): vysoké zastúpenie obilnín
- obsah čriev: svalová vlákna, chlpy, fragment kosti kozorožce, vajíčka parazita Trichuris
trichiura (tenkohlavec ľudský), pele (nepriamo/v mede/kvetoch), uhlíky/spálené častice
(Dickson et al. 2000)
Doba bronzová
Základný popis
- datovanie: 2000 BC – 750
- vyšší stupeň organizácie výroby a zmeny
- diferenciácia spoločnosti
- zvýšenie agresie – nové zbrane (meč)
- v kuchynskej výbave hlavne keramické ale aj bronzové nádoby, varné platničky a pod.
Výživa – príklady
- archeologické rekonštrukcie z rôznych lokalít, organické zvyšky sa často nachádzajú na dne
rôznych nádob
Obr. 8: Fotografia mumifikovaného mužského tela datovaného do eneolitu (vľavo),
schematické znázornenie polohy tetovaní, ktoré boli u muža identifikované (vpravo).
12
- stredná Európa (Nemecko, Telgte): zbytky prepálených zŕn - jačmeň, pšenica, jednozrnka,
dvojzrnka, špalda a proso
- Stredomorie: organické zbytky po rastlinných olejoch, včeľom vosku, víne, živiciach
- Euroázijská step – pastierske spoločnosti: keramika obsahuje zbytky tukov po mliečnych
produktoch
- Čína (lokalita Shilinggang): ryža, proso, značné množstvo divokých rastlín
- ďalším zdrojom informácií môže byť napríklad zubný kameň a jeho zloženie, existujú dva typy
baktérií, vždy prevažuje iná a niečo iné spôsobuje preto v závislosti od stravy sa stretávame
s rôznym druhom ochorení chrupu (kazy vs. periodontitída)
- Streptococcus mutans – spôsobuje zubné kazy
- Porphyromonas gingivalis - spôsobuje periodontitídu a ďalšie zápaly ústnej dutiny
- baktérie spôsobujúce zubný kameň prevažne od neolitu
- v moderní spoločnosti menší diverzita ústnej mikrobioty (menej neškodlivých/prospešných
baktérií)
- s periodontitídou sú spojované systémové choroby, cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia
Použitá literatúra
Adler, Ch.,J., Dobney, K., Weyrich J.,S., Kaidonis, J., Walker, A.,W., Haak, W., Bradshaw C.,J.,A.,
Townsend, G., Sołtysiak, A., Alt, K.,W., Parkhill J., Cooper, A. 2013. Sequencing ancient calcified dental
plaque shows changes in oral microbiota with dietary shifts of the Neolithic and Industrial
revolutions. Nature Genetics 45, 450-455.
Bescherer Metheny, K., Beaudry, M.,C. (eds.) 2015. Archaeology of Food. An Encyclopedia. LanhamBoulder-New
York-London: Rowman & Littlefield.
Dickson, J., Oeggl, K., Holden, T.,G., Handley, L.,L., O´Conell, T.,C., Pretson, T. 2000. The omnivorous
Tyrolean Iceman: colon contents (meat, cereals, pollen, moss, whipworm) and stable isotope
analysis. Philosophical Transactions of the Royal Society of London 355, 1843 – 1849.
Obr. 9: Graf ukazujúci premenu zloženia ústnej mikrobioty naprieč časom. Časť a) ukazuje
premenu diverzity v zložení ústnej mikroflóry, časť b) zastúpenie jednotlivých druhov
zodpovedných za typické ochorenie zubov a ústnej dutiny (Adler at al. 2013, Figure 3).
13
Gerbault, P., Liebert, A., Itan, Y, Powell, A., Currat, M., Burger, J., Swallow, D.,M., Thomas, M.,G.,
2011. Evolution of lactase persistence: an example of human niche construction. Phil. Trans. R. Soc. B
366, 863–877.
Katz, S.,H. 1987. Food and biocultural evolution: a model for the investigation of modern nutritional
problems. In: Johnston, F.,E. (ed.). Nutritional Anthropology. New York: Alan R. Liss, pp. 41-63.
Kelly, C.,R. 2005. The evolution of lethal intergroup violence. PNAS 102(43).
Kubiak-Martens 1999. The plant food component of the diet at the late Mesolithic (Ertebolle)
settlement at Tybrind Vig, Denmark. Vegetation History and Archaeobotany 8, 117-127.
Matuzeviciute, G.,M., Kiryushin, Y.,F., Rakhimzhanova, S.,Z., Svyatko, S., Tishkin, A.,A., O´Conell, T., C.
2016. Climatic or dietary change? Stable isotope analysis of Neolithic–Bronze Age populations from
the Upper Ob and Tobol River basins. The Holocene, 1-11.
Priehodová, E. 2016. Laktázová perzistence a pití mléka. Živa 5, 238-240.
Roberts, C.,A. 2015. What did agriculture do for us? The bioarchaeology of health and diet. In: Baker,
G., Goucher, C. The Cambridge World History. Volume 2: A world with agriculture, 12,000 BCE-500 CE.
Cambridge University Press. 93-123.
Smrčka, V., et al. 2011a. Rekonstrukce složení stravy prostřednictvím poměru stabilních izotopů
uhlíku a dusíku a obsahu stopových prvků v kostní tkáni lidí z pohřebiště Hoštice I za Hanou. In
Drozdová, E., a ďalší. Hoštice I za Hanou. Výsledky antropologické analýzy pohřebiště lidu kultury
zvoncovitých pohárů. Brno: Masarykova univerzita, pp. 171-187.
Smrčka, V., Edriss, A., Korunová, V., Dobisíková, M., Zocová, J.. 2011b. Selenium in Skeletal Remains.
International Journal of Osteoarchaeology 21, 456-463.
Spasic, M., Živanovic, S. 2015. Foodways architecture: Storing, processing and dining structures at the
Late Neolithic Vinča culture site at Stubline. Documenta Praehistorica 42, 219-230.
Steele, V.,J., Stern, B. 2017. Red Lustrous Wheelmade ware: Analysis of organic residues in Late
Bronze Age trade and storage vessels from the eastern Mediterranean. Journal of Archaeological
Science: Reports 16, 641-657.
Ungar, P.,S. 2007. Evolution of the Human Diet: The Known, the Unknown, and the Unknowable. New
York: Oxford University Press.
Van Alfen, N. (ed.) 2014. Encyclopedia of Agriculture and Food Systems, Vol. 2, San Diego: Elsevier.
Zvelebil, M., Rowley-Conwy, P. 1984. Transition to farming in northern Europe: A hunter-gatherer
perpective. Norw. Arch. Rev. 17, 104–128.
Zhang, N., Dong, G., Yang, X., Zuo, X., Kang, L., Ren, L., Liu, H., Li, H., Min, R., Liu, X., Zhang, D., Chen,
F. 2017. Diet reconstructed from an analysis of plant microfossils in human dental calculus from the
Bronze Age site of Shilinggang, southwestern China. Journal of Archaeological Science 83, 41-48.