Pomôcka pre interkultúrne vzdelávanie v škole
Vydavateľ: Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2012
Preklad do rómskeho jazyka: Mgr. Anna Koptová
Úlohy k textom vypracovala: Mgr. Libuša Hoštáková
Odborná supervízia a recenzia: PhDr. Jozef Facuna
Grafická a technická úprava: Mgr. Tatiana Fialová, PhDr. Jozef Facuna
Autor textu a ilustrácií: V.G. Sutejev
(Sutejev, V.G. 1994. Rozprávky o zvieratkách. Bratislava: Mladé letá, 1994. 139 s.
ISBN 80-06-00452-8)
Prosíme používateľov, aby svoje pripomienky posielali na mail: jozef.facuna@statpedu.sk
1. vydanie
Loďka, Palička pomocníčka
E šifica, E rovľica žutindorica
Rozprávky v slovenskom a rómskom jazyku
Loďka
E šifica
6 7
Vybrali sa raz na prechádzku žabiatko,
kuriatko, mýšatko, mravček a chrobáčik.
Prišli k potoku.
„Poďme sa okúpať!“ povedalo žabiatko a skočilo
do vody.
„My nevieme plávať“, povedali kuriatko, mýšatko,
mravček a chrobáčik.
„Kva - cha - cha!“ zasmialo sa žabiatko.
Jekhvar ile pen te phirel upre-tele žambica,
kachňori, mišocis, mravcocis the kirmoro.
Avle kije len.
„Džas amen te nanďarel!“ phenďas e žambica
u chučľas andro paňi.
„Amen na džanas te plivinel“, phende e kachňori,
o mišocis, o mravcocis the o kirmoro.
„Kva - cha - cha!“ asanďiľas e žambica.
8 9
„Na nič nie ste súci!“
A hahotalo sa, len-len, že nepuklo od smiechu.
Kuriatko, mýšatko, mravček a chrobáčik sa urazili.
A začali rozmýšľať.
Rozmýšľali, rozmýšľali, až vymysleli.
„Na san lačhe pre ňisoste!“
U hahotinelas, maj-maj na pukinďas asabnastar.
E kachňori, o mišocis, o mravcocis the o kirmoro
pre žambica rušte.
U chudne penge te marel o šero.
Gindinenas, gindinenas džikim na gindinde avri.
10 11
Kuriatko prinieslo list.
Mýšatko dovlieklo orechovú škrupinu.
Mravček pritiahol slamku.
A chrobáčik motúz.
Pustili sa do práce.
Slamku zastokli do škrupiny, motúzikom priviazali
na ňu list a loďka bola hotová.
E kachňori anďas pajtrin.
O mišocis cirdňas škarupica pendechostar.
O mravcocis cirdňas phusoro.
U o kirmoro šeloro.
Chudne pen buťatar.
O phusoro ispindne andre škarupica, šeloreha
phandle kija late o pajtrin u e šifica sas kisitimen.
12 13
Posadali si do nej a vydali sa na plavbu.
Žabiatko vykuklo z vody.
Chcelo sa ešte posmievať,
ale loďka už bola ďaleko…
Už by ju nedohonilo!
V priateľstve sa neposmieva.
Bešte andre u mukhle pen pro paňi.
E žambica dikhľas avri le paňestar.
Kamelas mek len te asal avri,
ča e šifica sas imar dur...
Imar la na chudňahas!
O amalipen nane pro asaben.
14 15
Úlohy:
1. Prečiarkni zvieratká, ktoré nestavali loďku:
mýšatko, mačiatko, psík, mravček, kuriatko,
chrobáčik, lastovička
2. Čo priniesli zvieratká? Spoj správne slová.
kuriatko slamku
mýšatko motúz
mravček list
chrobáčik orechovú škrupinu
3. Čo postavili zvieratká? Napíš a nakresli.
Buťa:
1. Ker linajka perdal o džviri, so na kerenas buťi paš e šifica.
mišocis, mačkica, rikonoro, mravcocis, kachňori,
kirmoro, lastovka
2. So ande o džvirora? Phand linajkaha mište lava.
kachňori phusoro
mišocis šeloro
mravcocis pajtrin
kirmoro škarupica pendechostar
3. So ačhade o džvirora? Irin u maľin.
16 17
4. Čo robila žabka? Vyfarbi zelenou farbou rámiky
so správnym slovom.
plakala plávala utekala
posmievala sa potápala sa opaľovala sa
5. Napíš vetu ako zvieratká stavali loďku.
16
4. So kerelas e žambica? Maľin avri zeleno farbaha o ramiki
(avlinora) mište laveha.
rovelas plivinelas denašelas
asavelas bolavelas ačhelas pro kham
5. Irin phenďi pal oda, sar o džvirora kerenas buťi paš e šifi-
ca.
17
18 19
6. Vyznač správnu vetu:
a) Zvieratká išli na prechádzku do lesa.
b) Zvieratká išli na prechádzku k potoku.
c) Zvieratká išli na prechádzku na ihrisko.
7. Napíš vety o obrázkoch.7. Napíš vety o obrázkoch.
6. Sikhav pre mišto phenďi:
a) O džvirora gele andro veš te phirel penge upre-tele.
b) O džvirora gele kije len te phirel penge upre-tele.
c) O džvirora gele pro hriskos te phirel penge upre-tele.
7. Irin phenďa pal o čitre.
Palička pomocníčka
E rovľica žutindorica
22 23
Išiel ježko domov.
Cestou stretol zajaca i pobrali sa spolu.
Dvom cesta rýchlejšie ubieha.
Domov je ďaleko, idú, zhovárajú sa.
Na ceste leží palička. Zajac nepozerá pod nohy.
Tu sa potkne, dobreže nespadne.
Džalas o tiviškos khere.
Dromeha pes arakhľas le šošojiha u dureder džanas
jekhetanes.
Dujenge džal o drom sigeder.
O kher hin dur, džan, vakeren.
Pro drom pašľol rovľica. O šošoj na dikhel tel
o pindre. Thovel o pindro nalačhes, maj na perel.
24 25
- Bodaj ťa, - zlostne šmaril zajac palicu do
poľa.
No ježko ju zdvihol, prehodil cez plece a rozbehol
sa za zajacom.
- Načo ti bude ten papek? – čuduje sa zajac.
- To nie je obyčajná palica, - vraví jež - ale palička
pomocníčka.
Zajac sa iba odfrkol.
- Bodaj tut, - choľaha čhiďas o šošoj e rovľica
pre maľa.
No o tiviškos la hazdňas, čhiďas pro phiko
u prastanďiľas pal o šošoj.
- Pre soste tuke ada kaštoro? – čudinel pes o šošoj.
- Oda nane ča ajsi rovľica, - phenel o tiviškos - aľe
rovľica žutindorica.
O šošoj peske ča dudrinďas tel o nakh.
26 27
Išli ďalej a prídu k potoku.
Zajac ho bystro preskočil a zavolal ježkovi:
- Hej, pichliačik, zahoď svoj papek, tadiaľto s ním
neprejdeš!
Ježko mlčky odstúpil od brehu, rozbehol sa,
v behu zapichol palicu do dna a prešvihol sa
na druhý breh ako nič.
Zajacovi div oči z jamôk nevypadli.
- Hej, si ty ale skokan!
- Ale, kdeže, - vraví jež, - to mi len palička pomocníčka
všetkopreskočka pomohla.
Džanas dureder u aven kije len.
O šošoj la šibko prechučľas u vičinďas pro tiviškos:
- Hej, kandraloro, čhiv tutar tiro kaštoro, adarig
leha na predžaha!
O tiviškos bijo lav geľas čepo dureder le partostar,
chudňas te prastal, sar denašelas demaďas e rovľi
andre len u čhiďas peha pre dujto sera sar ňič.
O šošoj poraďas avri o jakha. - Hej, aľe tu sal lačho
chučkerdo! - Ča kaj, - phenel o tiviškos, - oda
mange e rovľica žutindorica sachučindorica žu-
tinďas.
28 29
Idú ďalej a prídu k močiaru.
Zajac rezko skáče z jedného ostrovčeka trávy na
druhý.
Ježko sa moce vzadu, paličkou nahmatáva pevnú
zem.
- Hej, pichliačik, kde si zaostal? Vari tvoj papek...
Nestačil zajac odpovedať, pošmykol sa na trstine a
vhupol až po uši do bahna.
Už-už ho močiar zhltne.
Džan dureder u aven kijo čika-paňa.
O šošoj šibko chučel jekh čaroratar pre aver.
O tiviškos pes mocinel palal, la rovľicaha rodel zoraľi
phuv.
- Hej, kandraloro, kaj sal palal? Talam tiro kašto-
ro...
O šošoj imar dureder na phenďas ňič, šmikňinďas
pes pre papura u peľa dži kijo kana andre bari čik.
Maj-maj les o čika-paňa chan.
30 31
Preliezol jež na ostrovček najbližší k zajacovi a
kričí:
- Chyť sa palice! Silnejšie!
Schytil zajac koniec palice.
Jež sa zaprel zo všetkých síl a fučiac vytiahol kamaráta
z bahna.
Keď už boli v bezpečí na suchu, vraví zajac ježovi:
- Vďaka ti, ježko, zachránil si ma.
- To nie ja, to palička pomocníčka zblatavyťahaj-
ka!
Cirdňas pes o tiviškos pro divoro nekardeder
kijo šošoj u vičinel:
- Chude tut rovľatar! Zoraleder!
Chudňas pes o šošoj agor rovľatar.
O tiviškos kidňas andal peste savori zor u cirdňas
avri le amalos andal o čika.
Sar imar sas pro šuko than, phenel o šošoj le tiviš-
koske:
- Paľikerav tuke, tiviškona, ratinďal man.
- Oda na me, oda rovľica žutindorica andaločika
avricirdeľorica!
32 33
Išli ďalej a na kraji tmavého lesa uvideli na zemi
vtáčatko.
Vypadlo z hniezda a žalostne pišťalo.
Nad ním bezradne krúžili jeho rodičia.
- Pomôžte nám, pomôžte! – čvirikali.
No hniezdo bolo vysoko, nijako doň nedočiahnu,
ježe a zajace po stromoch nelozia.
Čo tu robiť?
Džanas dureder u pro agor kale vešestar
arakhle pre phuv čirikloro.
Peľas avri andal o kheroro u žaľaha pišťinelas.
Upral leste phage jileha kerekate urňonas leskere
dada.
- Žutinen amenge, žutinen! – čvirikinenas.
No o kheroro sas but učes, ňisar andre pen na
dochuden, o tiviška the o šošoja pal o rukha na
phiren.
So pes adaj del te kerel?
34 35
Hútal ježko, hútal a vyhútal:
- Postav sa k stromu! – rozkázal zajacovi.
Zajac sa oprel labkami o kmeň.
Ježko posadil vtáčatko na koniec palice, vyliezol
zajacovi na plecia, nadvihol palicu, tá dosiahla
skoro až k hniezdu.
Vtáčatko ešte raz zapišťalo a skočilo do hniezda.
Ej, či sa tatko s mamkou zaradovali!
- Ďakujeme, ďakujeme, _ poletovali nad nimi.
Vraví zajac ježovi: - Chlapík si ty, ježko.
Dobre si to vymyslel! - To nie ja, to palička pomocníčka
dohorazdvíhajka!
Duminelas o tiviškos, duminelas u duminďas
avri:
- Terďuv kijo rukh! – phenďas o šošoj.
O šošoj kikidňas o pindrore kijo rukh. O tiviškos
thoďas le čiriklores rovľicake pro agor, cirdňas pes
upre le šošojiske pro phike, hazdňas e rovľica, odi
dochudňas maj kijo kheroro.
O čirikloro mek jekhvar piskinďas u chučľas andro
kheroro. Ej, sarča o dadoro la dajoraha sas lošale!
- Paľikeras, paľikeras, urňonas upral lende. Phenel
o šošoj le tiviškoske: - Murš sal tu, tiviškona.
Lačhes ada duminďal avri! - Oda na me, oda e rovľica
žutindorica uprehazduňica!
36 37
Vošli do lesa.
Čím idú ďalej, tým je les tmavší, hustejší.
Zajac sa trasie od strachu.
A ježko si ide popredku, palicou krovie rozhŕňa.
A tu spoza stromu vlčisko vyskočí, prehradí im
cestu a zavrčí:
- Stojte!
Zastali zajac s ježkom.
Vlk sa zalizol, cvakol zubami a vraví:
- Do teba, pichľavec, sa nepúšťam, ale teba, ušiak,
zaraz zjem.
Avle andro veš.
So džan dureder, buter hin o veš kaleder, veša pre
vešende. O šošoj izdral daratar.
U o tiviškos peske džal anglal, rovľaha o bura pestar
chanel.
U akor palal o rukh chučel avri baro ruv, thovel
pes lenge andro drom u vrčinel:
- Terďon!
Terďile o šošoj le tiviškoha.
O ruv pes čarďas upre, kerďas le dandenca u phenel:
- Tutar, kandraloro, man na chudav, ča tut, kanaloro,
maj chav.
38 39
Zmeravel zajko, kožuch mu obelel ani v zime,
pohnúť sa nevládze.
Akoby mu nohy do zeme vrástli.
Zažmúri oči – teraz ho vlk zhltne.
No jež sa nenaľakal: zahnal sa z celej sily pretiahol
vlka palicou po chrbte.
Vlk zavyl od bolesti, vyskočil a utekal, ani sa neob-
zrel.
- Ďakujem ti, ježko, že si ma i pred vlkom zachrá-
nil.
- To nie ja, to palička pomocníčka povlkovomchrbtevyplácajka,
- odvetil jež.
O šošoj ačhiľas sar bar, o poštin leske parňiľas
maj na sar jevende, našťi peha čalavel.
Sar leske o čanga te baronas andal e phuv.
Phandel o jakha – akana les o ruv chala.
No o tiviškos na daranďiľas: la rovľaha sa zoraha
čhinďas les pal o dumo.
O ruv viskinďas dukhatar, chučľas upre u denašelas,
mek pal peste na dikhľas.
- Paľikerav tuke, tiviškona, kaj man the angle o ruv
arakhaďal.
Oda na me, oda e rovľica žutindorica palruveskerodumomarďorica,
- phenďas pale o tiviškos.
40 41
Išli ďalej.
Prešli cez les a vyšli na cestu.
No cesta je namáhavá, do kopca stúpa.
Ježko si ťapká vpredu, opiera sa o palicu, no chudák
zajac zaostal, ledva prepletá labkami.
Domov je už blízučko, no zajko už nevládze.
- To nič, - vraví ježko, - len sa drž palice.
Chytil zajac koniec palice a ježko ho ťahá hore
kopcom.
Hneď sa zajkovi ľahšie kráča.
Džanas dureder.
Avle pro agor vešeske u chudne pen pro drom.
No o drom pharo, džal učes kijo heďos.
O tiviškos peske ťapkinel angle, žutinel peske rovľaha,
no čororo o šošoj ačhel palal, ča-ča khuvel le
pindrenca.
Khere imar nane dur, no o šošoj imar na birinel.
- Oda ňič, - phenel o tiviškos, - ča chude tut rovľa-
tar.
Chudňa o šošoj rovľakero agor u o tiviškos les cirdel
upre heďoha.
Maj le šošojiske pes feder phirel.
42 43
- Len pozri, - vraví ježkovi, - tvoja palička –
pomocníčka ma aj teraz z kaše vytiahla.
Tak doviedol ježka domov, kde ho už čakala zajačica
so zajačikmi.
Radujú sa spolu a zajko hovorí ježkovi:
- Keby nie tvoja zázračná palička – pomáhajka, neuvidel
by som viac rodný dom.
Usmial sa ježko a vraví:
- Darujem ti paličku pomocníčku, možno sa ti ešte
zíde.
- Ča dikh, - phenel le tiviškoske, - tiri rovľica
– žutindorica man the akana cirdňas avri andal e
žamiška.
Avka anďas le tiviškos khere, kaj les imar užarelas
e šošojica le šošojenca.
Lošaľon jekh avreha u o šošoj phenel le tiviškoske:
- Te na tiri somnakuňi rovľica – žutindorica, na
dikhľomas imar buter miro kher.
Asanďiľas o tiviškos u phenel:
- Dav tuke e rovľica žutindorica, mek tuke la šaj
kampela.
44 45
Zajac sa zháčil:
- A ty sa ako bez nej zaobídeš?
- Len sa neboj, - odvetil ježko,
- palička sa vždy nájde, a pomocníčka, - poklopal
si prstom po čele, - tá je tu.
Až tu zajko všetko pochopil:
- Dobre si povedal, nie s paličkou, ale s bystrou
hlavou a dobrým srdcom prejdeš celý svet.
O šošoj pes čudaľinel:
- U tu bi lakero sar aveha?
- Ča, ma dara, - phenďas pale o tiviškos,
- rovľica pes sakovar rakhel u žutindorica, - durkinďas
peske angušteha pal o čekat, - adi hiňi adaj.
Ča akor o šošoj savoreske achaľiľas:
- Lačhes phenďal, na rovľicaha, ča goďaver šereha
the lačhe jileha phireha upre-tele svetoha.
46 47
Úlohy:
1. Doplň vety (vyber slová zo zátvorky):
(vlk, zajkovi, vtáčatko, paličku)
Rozprávka bola o ježkovi a
Ježko našiel na ceste
Zachránili malé
Zajka chcel zjesť zlý
2. V slovách sa obrátili písmená. Napíš ich správne:
cajaz klv
okžej kičátv
akčilap raičom
3. Aké mená dal ježko svojej paličke?
Je to palička pomocníčka, všetkopreskočka,
Buťa:
1. Pherďar o phenďa (le avri o lava andal e barori):
(ruv, šošoj, čirikloro, rovľori)
E paramisi sas pal o tiviškos the
O tiviškos rakhľas pro drom
Arakhade cikno
Le šošojis kamelas te chal nalačho
2. Andro lava visaľile o patrina. Irin len mištes:
jošoš vur
sokšivit orolkirič
iroľvor akič-aňap
3. Save nava diňa o tiviškos peskera rovľicake?
Oda hin rovľori žutindorica, sachučindorica,
48 49
4. Spoj slová, ktoré majú opačný význam:
malý pekný
dobrý veľký
škaredý nový
starý zlý
Vyfarbi obrázky zvierat:
4. Phand o lava visarde džanľipeneha:
cikno šukar
lačho baro
džungalo nevo
phuro (purano) nalačho
Maľin avri o čitre pal o džviri:
50 51
Očísluj obrázky podľa toho, ako to bolo v rozprávke. Irin o ginde kijo čitre avka, sar oda džalas andre paramisi.