Etika Imanuela Kanta a Mary Wollstonecraft Muránsky, M.: Kantova deontologická etika. In Dejiny etického myslenia v Európe a v USA. Kalligram Bratislava, 2008. Kant, Imanuel: Základy metyfyziky mravů. Svoboda, 1990. Kalnická, Zdeňka: Filozofky v dějinách evropské filozofie. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2007. Slavomír Lesňák Dielo a vývoj myslenia IK 1724 -1804 Kaliningrad, Königsberg •Predkritické obdobie –Všeobecné dejiny prírody a teórie nebies – •Kritické obdobie –Kritika praktického rozumu –Základy metafyziky mravov –Kritika čistého rozumu –Kritika súdnosti –K večnému mieru Predchodcovia •Christian Wolf •praktická filozofia rozumu (jasné- rozum-dobro, nejasné-vášne-zlo) •Francis Hutcheson •intuitívna filozofia morálky (rozumu chýba vôľa konať, preto rozum nestačí, nedisponuje ničím, čo nás motivuje konať) • •David Hume •naturalistický omyl – morálne rozhorčenie z vraždy nikdy nevznikne len z neutrálneho popisu faktov o vražde, dôvod nespočíva len vo vonkajšom predmete, ale v nás! – Musíme cítiť, nielen brať na vedomie. → Kant: k morálnemu konaniu nemotivuje rozumový úsudok ale pocit, pohnútka vôle Skúsenosť/Um/Rozum •Jednota – spája skúsenosť i rozum (dôležitejší) • •Kant racionalistom •Kant dualistom –fenomenálny svet (javov) –Noumenálny svet (osebe) „Myšlienky bez obsahu sú prázdne, nazeranie bez pojmov slepé.“ Praktický rozum •sa nezapodieva predmetmi, aby ich poznával, •ale aby konal, uskutočňoval, •zapodieva sa vôľou •predmetmi uskutočňovania praktického rozumu – dobro a zlo Maximy (našej) vôle •To, čo chceme dosiahnuť •Subjektívne praktické zásady (Ži zdravo! Buď zdvorilý!, Daj prednosť uspokojeniu pred záujmom iných!, ...) •Implicitne dané v našich postojoch –Môžu sa stať všeobecným zákonom – niektoré –Ak nie sú založené na empírii –Ak nie sú založené na egoizme –Ak nie sú založené na odmene či úžitku – •Maximy zákonom –Ak môžu byť platné pre všetkých –Ak sú v prospech čistého dobra „Maximy sú teda síce zásadami ale nie sú imperatívmi.“ (Vše)obecný zákon •Transcendentálny moment – rozhodujúci bod rozumovej kategorickej motivácie •Ide o kritérium (skúšobný kameň a meradlo) •Prostriedok na overenie maximy Zdroj schémy: Anzenbacher,A.: Úvod do etiky. Praha: Academia, 2001, s. 50. http://www.critical-theory.com/immanuel- kant-fresh-prince-of-philosophy-comic/ Hypotetický imperatív •individuálny záujem, •na základe blaženosti (môže byť i altruistický motív, ale ak mám z neho radosť, nie je to správne) •pr.: obchodník dobrý k svojim zákazníkom – mravný? •blaženosť – maximum blaha v mojom prítomnom i budúcom stave Koperníkovský obrat •naše poznanie neriadené podľa vonkajšieho sveta –vonkajší svet riadený podľa nášho poznania –svet v etike sa už netočí okolo slnka, nebies ale okolo človeka •Zdôvodnenie morálky - vychádza z človeka samého, nie z prostredia mimo neho •nepýtame sa, prečo má človek konať dobro, ale prečo mám ja konať dobro... Mravný zákon •prichádza na svet s človekom, •i jeho neškolený rozum vie, čo je čistá mravnosť •ani najhorší človek sa nevyhne priznaniu: mohol som konať inak – hlas svedomia, neomylný kompas vo vnútri •človek môže svedomie ignorovať, – ale otázkam, že mohol konať inak, sa nevyhne Autonómna (nezávislá) morálka •zdrojom morálky je len a len človek sám •žiadna vonkajšia autorita si nemôže nárokovať na štatút kritéria morálky •zdroj morálky/princípov nie je mimo človeka – v Bohu či v prírode (prírodné zákonitosti) • •Pozn.: protikladom - heteronómna morálka: jej zdroj je mimo človeka (boh, príroda) Z hľadiska inteligibilného poriadku •Inteligibilný – len rozumom postihnuteľný •Človek slobodnou a nepodmienečne konajúcou bytosťou • •každý čin je ľudským rozhodnutím... – mohol sa stať aj nestať... https://daphilosophers.files.wordpress.com/2013/12/191_swf_kant i_spacer_blog_e.jpg Kategorický imperatív •Sú tri postupne zlepšené verzie Výsledná: Konaj tak, aby maxima tvojej vôle vždy mohla byť zároveň princípom všeobecného zákonodarstva. –Imperatív – nie možnosť ale rozkaz, príkaz –Kategorický – máme konať principiálne, príkaz platí kategoricky Kategorický imperatív –Vždy •núti nás myslieť nadčasovo, univerzálne –Zároveň •maxima príkazom, ak to je rovnako výhodné pre mňa i pre všetkých ostatných –Všeobecného •Znamená – univerzálneho Kategorický imperatív •vyžaduje od každého jednotlivca vzdania sa ego-perspektívy • •v prospech intersubjektívne zdieľanej perspektívy my (je to ale možné?) Úmysel/praktický dopad •Najdôležitejšie – motív (úmysel) •efekt konania - praktický dopad menej dôležitý •Úmysel - snaženie sa zo všetkých síl Konaj tak, aby ľudstvo v tvojej osobe ako aj v osobe každého iného človeka bolo vždy účelom, a nikdy nie prostriedkom tvojho konania. •Praktický dopad – nie je na 1. mieste –kvôli (ne)morálnosti prostriedkov •Dosiahnutie efektu –nie za každú cenu –neplatí tu „účel svätí prostriedok“ (anti- machiavellista) –človek vždy cieľom - nie prostriedkom Overovanie Zdroj schémy: Anzenbacher,A.: Úvod do etiky. Praha: Academia, 2001, s. 52. Hviezdne nebo Dve veci ma napĺňajú obdivom a úctou: hviezdne nebo nado mnou a mravný zákon vo mne. Možné aj naopak: •Hviezdne nebo vo mne? •Mravný zákon nado mnou? Boh? V Kritike čistého rozumu Boha nedokázal, avšak s ním aj tak ráta... To, čo má byť, nie čo je – ideál Predstava objektívneho princípu, pokiaľ určuje vôľu, sa nazýva príkazom (rozumu) a formulácia tohto príkazu sa nazýva imperatívom. (ZMM) •Dôležité, aké by to malo byť (sollen) •Má to byť zdôvodnené (dôležitý rozum) •Zdôvodniteľné - znamená záväzok – povinnosť Pozn: Kantovu etiku nazývame i etikou povinnosti (deontologická etika) Pojem „povinování“ Duša a Boh ...svätosť vôle ...praktickou ideou ako pravzor, ku ktorému sa do nekonečna približovať ... ...cnosť je to najvyššie, nikdy zavŕšená... •Morálny ideál - prakticky nedosiahnuteľný •Pravzor – evokuje Platóna •Cnosť nikdy nezavŕšená na tomto svete – až po smrti – duša s Bohom Princíp blaženosti vs. princíp mravnosti •rozdiel medzi konaním z povinnosti a konaním z náklonnosti (city -zlé) •Pochybná je ego-perspektíva Čistá mravnosť •konať principiálne •mať na mysli ideál •robiť dobro kvôli dobru samotnému – hrať futbal kvôli futbalu samotnému •morálka pre morálku samu Praktické zákony sa teda vzťahujú len na vôľu bez ohľadu na to, čo sa jej kauzalitou dosahuje, a aby sme ich získali v čistej podobe, môžeme od tejto kauzality odhliadnuť. Dôstojnosť •nárok na dôstojnosť každej bytosti •mravnosť - zdrojom vlastnej sebaúcty •ak nekonám mravne – v súlade so sebou, so svedomím – môžem mať sebaúctu? •sebaúcta nefunguje bez úcty k inému človeku •sebaúcta - účel sám osebe • •rozpor – nie je sebaúcta cit? – konám kvôli dobrému pocitu zo seba samého... Dobro a zlo •nie sú od ľudskej vôle nezávislé veličiny, •naopak, sú výsledkom a momentom ľudského konania Zlo Každá nemorálna vôľa konať je dôsledkom dobrovoľne prijatých zlých zásad. (KPR, 115) Dobro pre dobro samo •morálka pre morálku samu •konať principiálne •mať na mysli ideál • •Praktické zákony sa teda vzťahujú len na vôľu bez ohľadu na to, čo sa jej kauzalitou dosahuje, a aby sme ich získali v čistej podobe, môžžeme od tejto kauzality odhliadnuť.ž Normy na odlíšenie dobra a zla •nie sú dopredu jasné •sú vecou konštituovania, vytvárania •Proces znamená slobodu: mohol som konať inak Charakter •konať dobrý alebo zlý skutok treba pokladať za dôsledok celkovej ľudskej predispozície konať dobro/zlo •ide o súvislosť konania •nie o jednotlivý čin ako predmet morálneho hodnotenia •morálne hodnotenie sa týka človeka v celku Kant a osvietenstvo •Deizmus francúzskych osvietencov → Antiklerikalizmus (alebo opačné poradie?) •Relativizmus hodnôt •Kant – návrat k tradičným hodnotám – Inšpirácia konzervatívcov a nábožensky založených názorov Kritika •príliš teoretická – ideálna etika, vzdialená od praxe •náročná abstrakciou, vypočítavaním dôsledkov – je možná? •Principiálno-kategorická etika– bielo-čierna (dogmatická?) •jednostranná – ide o rozum a transcendentno •zameraná na dokonalosť mimo človeka Mary Wollstonecraft: Obhajoba práv žien •1759-1797 (Hoxton-Londýn) •Od 1792 v Paríži •Svedkom popravy kráľa •Podozrivou osobou, zachránená obchodníkom – prehlásil za manželku •Neskôr manželka W. Godwina (politický filozof) Obrázok: wikipedie •Vzdelaná samoštúdiom, starala sa o súrodencov •Otrava ópiom (pokus o samovraždu) •Založila školu pre dievčatá •Mary – román, obhajuje právo ženy voliť si osud •Originální pohádky ze skutečného života •Polemika s Burkem – historický a etický pohľad na fr. Revolúciu • •Z rovnosti žien bude mať prospech celá spoločnosť •Ženy sa musia samostatne uživiť, aby neboli závislé na mužoch – tyrania •Cnosti rovnaké pre všetkých – iba jeden vzor (idea) •Revolúciu kritizovala kvôli zlému postaveniu žien •Ak nie je bratstvo dobré pre všetkých – nie je dobré pre nikoho •Tam, kde je nadvláda – nie je morálka •Kritika misogýnnych obrazov žien v literatúre •Odmieta sentimentálne romány – posilňujú stereotyp •Kritika Rousseau-a za jeho predstavy o ženách •Kritika Deklarácie práv človeka a občana – chýbajú občianky! KALNICKÁ, Zdeňka. Filozofky v dějinách evropské filozofie. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 2007