Feminizmus a ekofeminizmus v  etike
Spracované podľa FILOZOFIA SO ŽENSKOU  TVÁROU? FILOZOFOVANIE ZO ŽENSKÉHO
POHĽADU? Stručný úvod do feministickej
filozofie od Etely Farkašovej  a
Ekofeministické koncepcie
ako nová alternatíva vzťahu k prírode od Zuzany  Kiczkovej
Slavomír Lesňák

Feministická etika



Prvé východiská
●
v 19.st. u J. S. Milla, Harriet Millovej
–o volebnom práve, práci, vzdelaní, účasti na politike pre ženy,
nezaložená bádateľská tradícia
Simone de Beauvoir: Druhé pohlavie (1949)
–kritika mužských predstáv o žene, nesúhlas s ich  očakávaniami,
–nesúhlas s náboženským zviazaním žien,
–človek je to, čo zo seba vytvorí - existencialistické  zdôvodnenie potreby nového chápania ženy
●
●

Začiatky feminizmu
●
prelom 60/70. rokov - „obnovenie“ feminizmu  nekonečné množstvo spisov a článkov  etablovaná ale
dodnes marginálna sféra filozofie
odmietaný hlavne pojem feminizmus – kvôli bývalej  militantnosti v študentskom hnutí,
zjednodušujúcim tézam  o patriarcháte, atď.
jadro v znevýhodnení na základe príslušnosti k ž. pohlaviu
stret s troma prúdmi myslenia: postštrukturalizmom,  psychoanalýzou, novofrankfurtskou školou
●
●
●
●
●

Hipparchia z Maroneia (350 – 280 BCE)
Když byl ve filozofické rozepře s Hipparchií Theodóros v nouzi, nadzvedl její šaty a odhalil ji,
ona ovšem zůstala klidná, jelikož pro kyniky byla nahota přirozená (často byli nazí i na
veřejnosti, veřejně i masturbovali a souložili – za ctnost považovali tzv. bezostyšnost – za nic
přirozené se nemusíme stydět).  Theodóros poukázal na to, že ženy mezi filozofy nepatří: „Zda je
tohle ta, která člunky opustila u stavu?“ Načež mu odpověděla? „Ano Theodóre, já to jsem. Ale snad
si nemyslíš, že jsem si špatně poradila, použila-li sem vzdělání času, který jsem měla věnovat
stavům?”11
Obsah obrázku text, staré, kámen, malování Popis byl vytvořen automaticky
https://www.worldhistory.org/image/14088/fresco-of-hipparchia--crates/

 Émilie Du Châtelet (1706-1749) (:du šateli)
Obsah obrázku osoba Popis byl vytvořen automaticky Obsah obrázku text, vizitka Popis byl vytvořen
automaticky
Jak mohou štěstí dosáhnout ženy?
Nesmieme si pliesť společenské zvyklosti a předsudky!
Zdravie – ovplyvňujem emy sami, vášnivá láska, štúdium, spokojnost s vlastnou situáciou; vyhnúť sa
výčitkám pre nenaplnené ambície;  kritika: určené pre mondénnu spoločnosť;
Kritizuje neviditľnú silu brániacu ženám v rozvoji, důležitá je inštitucionálna podpora ženského
vzdelávania;
Základy fyziky (predstavenie Newtona, preložené do taliančiny i nemčiny)
Skúmanie Biblie – odmieta Bibliu jako hodnoverný zdroj informácií

Harriet Taylor – Mill (1807-1858)
http://www.bbc.co.uk/history/historic_figures/taylor_harriet.shtml


https://ustpaul.ca/en/john-stuart-mill-feminism-and-voting_6254_17.htm



„osud ženy je horší než jejích mužských uzurpátorů!“
Nahradit násilnú mužskú civilizáciu
Kritika modernej civilizácie: samota
→ ekofeminizmus
Indické jogínstvo, vegetariánstvo
Morava, Žďárec u Tišnova
Rodina Havlova v susedstve
Priateľstvo s Brezinou
Anna Pamrová (160-1945)

Obsah obrázku text Popis byl vytvořen automaticky Obsah obrázku text Popis byl vytvořen automaticky



Link na krátky audiočlánok:
https://plus.rozhlas.cz/zeny-tri-republik-anna-pammrova-ekolozka-a-feministka-ktera-chtela-zit-bez-
muzu-7580744

http://www.annapammrova.cz/wp-content/uploads/vestniky/vestnik61.pdf






























Fázy feminizmu (hlasy)
Prvá fáza
–nastolenie požiadavky emancipácie ženy, zrovnoprávnenia s mužom
Druhá fáza
–dôraz na inakosť,odlišnosť ženy
–nepociťuje sa ako čosi negatívne, nedostatkové
–Naopak - inakosť ženskosti pozitívnou hodnotou
–rovnocenná a komplementárna s mužskosťou
Tretia fáza
–cieľ zmeniť spoločenský poriadok pre zaručenie rovnoprávnosť  oboch rodov

Ženská tvár filozofie?
●
koncentrácia na ženský pohľad, ženskú skúsenosť,  odmietanie univerzalizmu mužskej objektivity
odmietanie tradičnej (falokratickej) filozofie
vyzdvihovanie doteraz potláčaných hodnôt v západnej  spoločnosti – empatia, súcit, starostlivosť o
druhých,  kooperácia
uvádzanie ilustratívnych tzv. "nonquestions"
–otázok motivovaných potrebami, záujmami, perspektívami a  očakávaniami ženského subjektu
–akademickou filozofiou doteraz nelegitimizované
●
●
●
●

Dejiny filozofie
●
dejiny filozofie dejinami mužskej sociálnej skúsenosti  povýšenými na univerzálno (mužská humanita)
Sandra Harding
historické epochy z feministickej perspektívy
–ak na progrese participovali zväčša len muži - prehodnotenie
–čím viac sociálny život racionalizovaný, mechanizovaný,  technizovaný → menšie šance ženám -
prehodnotenie
–strata statusu progresívnych a perspektívnych epoch
●

Človek, to sú dvaja
Rozlíšenie pojmov:
pohlavie (sex)- biologické
rod (gender) – sociálno-kultúrny proces, proces výchovy  (sociálny konštrukt?)
●
●
●
vývin jedinca vždy prebieha podmienený rodovou príslušnosťou  význam diferencovanej rodovej
príslušnosti
–pre socializáciu jedinca,
–pre spôsob utvárania jeho sebaidentity, jeho sebareflexie a  sebavyjadrenia
●

Uplatňovanie ženskej perspektívy
Adriana Cavarero:
v reči západnej kultúry žena vymedzená ako "nie-muž"
univerzálna reč opretá o pojmy a kategórie späté so  svetom muža (s jeho dominantnou verejnou
sférou, nie  s pre ženu dominantným svetom - privátnym, rodinným)
→ „žena nie je subjektom svojej reči"
→ zakúša do istej miery pocit odcudzenia
význam pri hľadaní "novej reči" hlavne literatúra  písaná ženami
→ uplatňovanie "ženskej perspektívy"
(vo výtvarnom, filmovom či divadelnom umení)
●
●
●

Existuje jednotná feministická
filozofia?
●
neexistuje spoločný záväzný program  pojem F. sa chápe ako otvorený
reálna rôznorodosť ženských skúseností,  postojov, názorov
→ pojem F. nemôže byť jednoznačne definovaný
Mnohohlasnosť
Tri prúdy: liberálny, marxistický (resp.  socialistický), radikálny
●
●
●
●

Liberálny (humanistický) prúd
●
cieľom zaistiť rovnoprávnosť žien v existujúcom  spoločenskom systéme
zmeniť pozíciu žien na porovnateľnú s mužmi  zaručiť účasť na moci
tie isté ciele a prostriedky ako u mužov
spájal sa najmä s prvou fázou ženského hnutia
(Shulamith Firestone, Betty Friedan, Kate  Millet)
●
●
●
●

Marxistický prúd
●
príčiny útlaku žien v type spoločenskej štruktúry
–dôraz na ekonomické pomery a z nich plynúce sociálne  pozície a roly žien
–ženskú rovnoprávnosť zaistiť odstránením triednej  spoločnosti
–najdôležitejší faktor oslobodenia ženy - ekonomická  nezávislosť
v socializme by nemal mať miesto útlak žien
– majú tu ekonomickú nezávislosť
predstaviteľkou je napr. Juliet Mitchell
●
●

Vydané k výročiu komunistického manifestu
 - nestačí zastúpenie žien na vedúcich miestach, naopak – boj za tie „dole“ – bojovať za svet,
ktorý si  zaslúžia
→
antikapitalizmus, ekososializmus, antirasmizmus
Obsah obrázku text Popis byl vytvořen automaticky

Radikálny prúd
●
podobne ako marxistický prúd - súvislosť  ženského útlaku a sociálnej štruktúry
●
najdôležitejší sociálny faktor útlaku žien -  patriarchálna rodina (nie triedna štruktúra) a iné
hierarchie
patriarchát nemožno reformovať - treba ho  radikálne odstrániť
Mary Dale, Michele Le Doeuff, Mary O° Brien,  Genevieve Lloyd
●
●

Postmoderna a feminizmus
●
časť feministiek sa názorovo približuje k postmodernému  mysleniu
–záujem o pojmy inakosť, rozdiel, diferencovanosť
–odmietanie tradičných kategórií filozofie -pravdy, objekt, subjektu
, racio,
–aj ich programom je dekonštrukcia univerzálneho diskurzu
v postmoderne absentuje výraznejší záujem o špecifickú  ženskú perspektívu - pre feminizmus
prvoradá
–zasadzujú sa za rozvíjanie špecifického ženského písania  (hovorenia),
–dožadujú sa revolúcie patriarchálneho symbolického poriadku
●

Sociálne utváranie rodu
The Reproduction of Mothering - Nancy Chodorow
vysvetľuje sociálne utváranie rodu (rozdielu) v západnej  kultúre
podstata v odlišnosti typu vzťahovania sa k matke a  k materstvu
ženy nachádzajú svoju identitu v svete, v ktorom  pripadá najmä im úloha starať sa o deti
orientácia na materstvo a starostlivosť o deti ovplyvňuje  vývin dievčat od raného veku inak, vývin
chlapcov
●
●
●
●

Rozdielne hodnoty v oblasti morálky
●
Carol Gilligan: In a Different Voice
tradičná (mužská) morálka: opierajúca sa o právo, čestnosť,  povinnosť
ženská morálka: starostlivosť, účasť, vzťahy s inými
východisko z kritiky Kohlbergovho výskumného projektu  morálnej zrelosti
L. Kohlbergovo hodnotenie morálneho vývinu:
vyššie - schopnosť autonómne sa rozhodovať na základe
univerzálnych mravných zákonov - vyvinutejšia u mužov
nižšie - schopnosť posudzovať konfliktné situácie na  základe konkrétnych kontextov - lepšie ženy
→ muži vyššia morálnu zrelosť?
●
●
●
●
●
●

Proti esencializmu feminizmu
(tretia vlna)
Judith Butler: Trampoty s rodom (90.r.)
rod - v sieti vzájomne posplietaných,  prelínajúcich a podmieňujúcich kategórií
ďalšie spolupôsobiace príslušnosti pri formovaní  osobnosti
–rasové, etnické, triedne, kultúrne, náboženské, a  pod.
neexistuje jednotná, univerzálna "ženskosť"
–odlišné predstavy o ženskej kráse, cnostiach v rôznych  historických obdobiach, kultúrach
●
●
●

Feministická kritika tradičného
"rozumu"
●
redukovanie racionality na účelovo-inštrumentálnu racionalitu  dualizmus subjektivity a objektivity
čistej objektivity poznania  absolútnosti a univerzálnej platnosti
poznanie sa vytrhlo z telesnej a emotívnej základne  spôsob tradičnej rodovej "deľby" rozumu;
–totožnosť ženy s prírodou, s telesnosťou, zmyslovosťou
–sú iracionálne (obdarené najmä citom) – vyplýva degradovanie na  menej hodnotnú
–muži sú viac bytosti racionálne (obdarené rozumom)
Brigitte Weisshaupt
situácia ženského rozumu v európskej kultúre ako "tieňová,  temná ríša“
●
●
●
●
●
●

Návrhy feminizmu v epistemológii
●
rozšíriť koncepciu racionality o racionalitu komunikatívnu alebo  emocionálnu
rozvíjanie mnohosti a mnohorakosti
nie nahradiť "mužskú" teóriu teóriou "ženskou"  (nebezpečenstvo esencializmu a novej dominancie)
●
●
Heidemarie Bennent: pojem "otvoreného rozumu"
–dostatočne pružný na zohľadnenie zmyslovosti a pociťovania
–Tak, aby sa nimi nedal úplne ovládať
–myslenie, ktoré by vo väčšej miere ostalo aj cítením

Disidentky vo vede
●
Objektivita vedy?
Brigitte Weisshaupt
v panujúcom vedeckom diskurze status disidentky
vzťahuje na všetko "iné", čo v jestvujúcom svete vedy  nenachádza svoje miesto
●
●
●
nastolenie rešpektu k poznávanému - "cit pre skúmaný  organizmus"
– schopnosť bádateľa "načúvať, čo skúmaný organizmus hovorí"
namiesto úsilia o elimináciu "zaujatostí" (hodnotových,  rodových, kultúrnych, sociálnych)
reflektovať ako nevyhnutnú  súčasť
●

Návrhy pre jazyk
Jim Cheney a Anthony Weston
●
konštrukciu sveta odrážajú tradičné konštrukcie jazyka
●
domorodé kmene používali/jú obrazový jazyk príbehov
●
rozkúskovaný západný jazyk – redukcia o kontext ako o obraz
sveta
●
priblížiť sa k porozumeniu sveta i jazykom poetickým, piesňou, či
tradičnými rituálmi
●
návrat k tzv. ceremonial worlds (svetu rituálov)
●
lepšie pochopíme svet, ktorý nebude len polemickým objektom
ale partnerom

Ekofeminizmus
https://broadblogs.com/category/feminism/
Ekofeminizmus

Ekofeministický (EF) diskurz
●
charakteristická veľká rozmanitosť  dynamickosť a rozpornosť
●
●
rozdiely v samotnej konceptualizácii prírody a spol.
vzťahu k prírode
→ utváranie teórií "ekofeminizmu" heterogénne  šírka:
●
–
–
–
–
–
filozofických,
spoločensko - teoretických,  prírodovedných,
historicko – kritických
politických podnetov

Minimalistická charakteristika EF  alternatívy
●
poznávanie existencie súvislosti útlaku žien a  prírody
–historických
–empirických
–symbolických
–koncepčných
analýza spôsobov a foriem potláčania
program ekologizácie feminizmu a feminizácie  ekológie
●
●

Riešenie ekologických problémov
●
súvisí so zmenou patriarchálneho  konceptuálneho rámca
●
sociálne a historicky skonštruovaná šošovka
●
pohľad na svet, iných, seba
– ktorý legitimizuje a zastáva podriadenosť žien

https://www.overthinkingit.com/2009/02/09/ny-comic-con-ecofeminism-in-futurama/
Zľahčovanie?


K. Warren: 5 znakov  patriarchálneho konceptuálneho
rámca
1. hodnotovo - hierarchické myslenie
vyššie a nižšie hodnoty, statusy, prestíž rodov a  a toho, čo je s nimi identifikované:
●
–vyššie: muži a ich rozum, duch, kultúra, aktivita
–
–nižšie ženy a city, emocionalita, telo, príroda,
pasivita

2. myslenie "buď – alebo"
organizuje realitu do striktne opozičných párov
●
3. koncepcia nadvlády
●uskutočňuje vzťahy dominancie a subordinácie
●
4. koncepcia výsad (privilégií)
●upevňuje vzťahy dominancie a subordinácie
●
5. logika dominancie (nadvlády, panstva)
●štruktúra argumentovania v prospech  ospravedlnenia „tradičnej“ moci a výsad
→ vláda nad ženou i prírodou

Snahy ekofeminizmu
●
o nadradenie hodnôt podporujúcich život
o dominanciu „čaše nad mečom“ - rešpekt  skúsenostného horizontu ženy
o ne-dominantný spoločenský prístup k prírode
o holistický prístup
o etiku starostlivosti
●
●
●
●

Spoločná východisková platforma  ekofeminizmov
●
Predstavy o blízkosti prírody a ženy
–Vyjadrenia úcty a posvätnosti k prírode i žene
–Obavy a strach z prírody i ženy
–Obrazy podmaňovania a násilia ženy i prírody
–Obrazy dobýjania prírody i ženy  (obvinenia novovekého f. F. Bacona)

Ekofeminizmy
Spoločné:
•existencia prepojenia medzi neodôvodnenou  nadvládou
–nad ženami,
–rasami,
–deťmi,
–chudobnými
–prírodou

Sensitivita EF na inakosť (identity)
●
Vznik ekofeminizmu (70.r.)
–feminizmus riešil špecifikum ženskej identity
–z akcentu rovnosti (emancipácie) na akcent identity
→ iná skúsenosť žien z tela (vznik života), času (cykly)
→rozdielne pociťovanie prírody žien v porovnaní s mužmi
Znamená to, že ženy môžu byť hovorkyňami prírody? (Ynestra  King) – gynocentrické stanovisko

Otvorené dvere k východným  učeniam
●
cyklickosť procesov  vzájomná spätosť
vnútorná energia a skúsenosť
→ holistický (celostný) princíp
– blízko k taoizmu, budhizmu, kultúre Indiánov a pod.
●
●

Radikálny ekofeminizmus
•kult Matky Prírody či pohanských bohýň, oslavy  duchovnosti,
•spojenie ženskej energie s energiou prírodnou
•oživovanie blahodárnej liečivej sily
–je prírode vlastná
–muži ju potláčajú

EF podľa Charlene Spretnak
●
The politics of Women´s Spirituality – ženské myslenie manifestáciou celostného  myslenia
„výzva myslieť cez telo“
existujú "jednotiace dimenzie bytia"
(ľudského, prírodného i kozmického v najširšom zmysle)
Ide o pocit vedomia spätosti
človek nestojí (a nesmie stáť) voči prírode  človek nie je jej cudzia časť ani nadriadená sila
úsilie žiť v harmonickom súlade s prírodou
–zmäkčovanie hraníc ja-nieja (ja a ostatné časti sveta)
–zmäkčovanie" príliš zracionalizovanej, pretechnizovanej, príliš pragmaticky a utilitárne
orientovanej kultúry
–odstránenie dualizmu ducha a tela
●
●
●
●
●
●

Etika péče. Osobní, politická a globální obálka knihy Cestou k zářnému cíli obálka knihy
Eco-Nihilism: The Philosophical Geopolitics of the Climate Change Apocalypse by Wendy Lynne Lee


Kritika radikálneho ekofeminizmu
●
prisudzovanie (ženskej) identity prírode - personifikácia prírody ako  ženy
→ ženy lepšími ochrankyňami prírody?
→ zodpovednosť ženy za všetko živé?
→ ženy východiskom z vedecko-technickej civilizácie?  iné = lepšie?
opieranie sa o starý dualizmus ženy-muži
proti univerzálnemu mužovi – univerzálna žena? (my ženy?!)
rod je esenciou od prírody a nie sociálnym konštruktom?  (esencializmus)
(vo feminizme platí: sex – pohlavie dané, rod je získavaný kultúrou,  výchovou
(Simone de Beauvoire ženami sa nerodíme, ženami sa stávame)
●
●
●
●

Kultúrny ekofeminizmus
•rod sociálne, historicky a kultúrne konštruovaná kategória
•pojmy „mužský“ a „ženský“ nie sú biologicky podmienené,
•v západnej spoločnosti spojené s určitými hodnotami:
–mužskosť tradične spojená s agresivitou, konkurenciou, racionalitou,  silou a výkonnosťou
–ženskosť s altruizmom, starostlivosťou, citovosťou
•problematickým dominancia „mužských hodnôt nad ženskými“
•Hierarchizácia kultúrneho EF:
•hodnoty spájané s mužskosťou privodili zlý stav životného  prostredia
•hodnoty spojené so ženskosťou ekologicky vhodnejšie pre  ochranu?

Sociálny ekofeminizmus
•žiadúci balans medzi verejnou a súkromnou sférou  a ich hodnotami
•→ environmentálne vhodnejšie správanie - etika  starostlivosti
•starostlivosť nie je chápaná ako vlastná len  jednému z pohlaví
•aktivita, činnosť, proces pre mužov i ženy rovnako

Etika starostlivosti
Carol Gilligan
•muž - pôvodne lovec a zberač, živiteľ
•žena – starostlivosť
•prínosnejšia pre súčasnosť starostlivosť – o prírodu, o druhých
•muž pri zbere, love – pracuje s objektom (inštrumentálny  rozum)
•žena pri starostlivosti so subjektom – rovnejší prístup (partner)
•etika decentralizácie, mikroregiónu, etika konkrétneho –  neodcudzenosť
•dôležitosť kontaktu a odpovede (väzby)

Kritika feminizmu a ekofeminizmu
●
Rozdiel v mužskom a ženskom chápaní sveta –  opäť dualizmus?
Ženská príroda – opäť jednostrannosť a  nadradenosť? Redukcia?
Ženskosť – univerzalizácia? Esencializmus –  determinácia?
●
●
●
Carolyn Merchant neverí v existenciu  špecifických ženských spôsobov pociťovania  alebo vnímania

Zhrnutie ekofeminizmu
●
K. Warren: Útlak žien a prírody je analógiou → má spoločný základ: prevažujúca dominancia tzv.
maskulínneho typu kultúry
Panský vzťah mužov k ženám i k prírode: snaha o ovládanie žien i prírody
prírodu konštruuje, akým
Problém je už nastavenie našej kultúry: „Musíme zobrať do úvahy „kto  spôsobom a na aký účel.“
(Kiczková 1998, s. 168)
●
Ch. Merchant → obvinenie zakladateľa novovekej vedy F. Bacona
●
Paralela medzi snahou násilím skrotiť prírodu a násilím skrotiť ženu – bosorku.
Zlo – to, čo je v nás divoké (prírodné) – človeka treba skrotiť!
●
Ženy sa svojou prirodzenosťou nevedia od prírody odosobniť → násilná prevýchova

Zhrnutie
●
K. Warren: Útlak žien a prírody je analógiou → má spoločný základ: prevažujúca dominancia tzv.
maskulínneho typu kultúry
Panský vzťah mužov k ženám i k prírode: snaha o ovládanie žien i prírody
prírodu konštruuje, akým
Problém je už nastavenie našej kultúry: „Musíme zobrať do úvahy „kto  spôsobom a na aký účel.“
(Kiczková 1998, s. 168)
●
Ch. Merchant → obvinenie zakladateľa novovekej vedy F. Bacona
●
Paralela medzi snahou násilím skrotiť prírodu a násilím skrotiť ženu – bosorku.
Zlo – to, čo je v nás divoké (prírodné) – človeka treba skrotiť!
●
Ženy sa svojou prirodzenosťou nevedia od prírody odosobniť → násilná prevýchova

Zdroje (voľne prístupné a stručné)
http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/crs/publikacie/kiczkova_-_
ekofeministicke_koncepcie.pdf
http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/crs/publikacie/kiczkova_-_
ekofeministicke_koncepcie.pdf