Jean Jacques Rousseau Netypický príklad osvietenectva Slavomír Lesňák 1712-1778 > •Ženeva, syn hodinára kalvinistu a dcéry pastora, po pôrode zomrela •Nikdy nenavštevoval verejné školy, samouk •Matka i milenka: Madame de Warens (vplyv – konvertovanie ku katolicizmu) •Neskôr späť ku kalvinizmu... •Prvé dielo divadelná komédia Narcis •Opera Galantné múzy (získal pozornosť) •Návrh na nové hudobné značky •Tajomník veľvyslanca •Botanika •Kontakt s encyklopedistami (D. Diderot, E.Condillacom, vydali 30 zväzkov prác) https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_watches •Po 20 rokoch spolužitia ženba (už opäť kalvinista) •5 detí – nevychovával, sirotince • •Romány, botanika •Vyznania (podobne ako Augustín) - sebaľútostné •Prechádzky snívajúceho samotára (po smrti v 1778) •Očarený Plutarchom, študoval R. Descartesa, T. Hobbesa, J. Locka, G.W.F. Leibniza, A.A. C. Shaftesburyho, D. Huma •Skúmanie človeka ako prírodnej bytosti nedostatočne preskúmané Občan ženevský •Na podnet Akadémie v Dijone: Prispel pokrok vied a umenia k zlepšeniu mravov? •Odpoveď JJR: Rozprava o vedách a umení (1755) – NIE, neprispeli •Rozprava o pôvode a príčinách nerovnosti medzi ľuďmi (1755) •Listy o morálke (1757-8) •Romány: Nová Heloise; Júlia (1761) • •Spoločenská zmluva (1762) (aplikácie v náčrte pre Korziku, úvahy o ústave v Poľsku) •Emil alebo o výchove (1762) – zakázané dielo, rozchod s osvietencami, zatýkač, útek z Francúzska (v Anglicku spolupráca s D. Humom – parazitoval?) •Listy písané z hôr (obhajoba slobody presvedčenia a vyznania) - spálené Přínos umění?! Literatura a umění: vštěpují lidem lásku k vlastnímu otroctví vytvářejí z nich „civilizované národy“ Potřeba vztyčila trůny, vědy a umění ji upevnily krásné - kdyby se ve vnějším chování pokaždé odráželo rozpoložení srdce… Jednoduchost a chudoba: ....Jak bychom mohli ujařmit lidi, kteří nic nepotřebují? Farizejství zdvořilosti a autenticita Neustále se podřizujeme zvyklostem, nikdy vlastní hlavě! - Neodvažujeme se být sami sebou (jevit tím, čím jsme, a pod takovým ustavičným nátlakem učiní lidé, tvořící stádo) Pod závojem zdvořilosti, - podezření, nedůvěra, obavy, chlad, rezervovanost, nenávist, zrada Naše duše se kazily úměrně s pokrokem věd a umění Sokrates chválí neznalost! •by pohrdal našimi prázdnými vědami, spoustou knih z každé strany •jediný návod - vzpomínka na vlastní cnost •šťastné národy neznají slovo neřest – lepší než „civilizace“ •nejosvícenější práce našich vědců - k jen malému užitku •podružní spisovatelé a leniví literáti - zbůhzdarma uhryzávají ze substance státu....šíří zhoubné paradoxy, ... podkopávají základy víry a ničí cnost •zničili a zohavili vše, co je člověku svaté •pěstování věd škodí bojovým kvalitám i morálním Školy škodí •nesmyslná výchova zdobí ducha a kazí úsudek •žáci nerozpoznají pravdu od omylu - ale lichými argumenty ji zatemňují druhým •odměny udělujeme krasoduchům - cnost zůstává bez pocty •Verulamové, Descartesové, Newtonové – neměli učitele •Proč hledat štěstí v cizí mínění, můžeme-li je nalézt sami v sobě? Prirodzený človek? https://en.wikipedia.org/wiki/1775%E2%80%931795_in_Western_fashion#/media/File:Francisco_Cabarr%C3% BAs.jpg https://en.wikipedia.org/wiki/1750%E2%80%931775_in_Western_fashion#/media/File:Denner_-_Queen_Charl otte,_1761.jpg Obsah obrázku text, interiér Popis byl vytvořen automaticky https://en.wikipedia.org/wiki/Noble_savage Ľudská prirodzenosť •Nezanechal celostnú a systematickú koncepciu •Človek sa narodil slobodný, ale je všade v okovách •Ten, kto sa považuje za pána ostatných, stáva sa väčším otrokom, než oni sami (O společenské smlouvě... 1949, s. 10, DEM s. 223) • •Sloboda je výsledkom prirodzenosti človeka, vzdať sa prirodzenosti – ľudských práv - vzdanie sa slobody – nezlučiteľné s našou podstatou •Sloboda, sila a vôľa – prvé nástroje sebazáchovy •Sloboda – prirodzená (medze tvoria sily jedinca) a občianska (hranice všeobecnej vôle) •Mravná sloboda – ako jediná robí človeka pánom seba samého •Sloboda spontaneity – tam, kde človek nezávislý od právnych noriem •(sloboda ľubovôle VS. sloboda právna) • •Spoločenskou zmluvou človek stráca prirodzenú slobodu – neobmedzené právo na všetko, čo ho zvádza...a čo môže dosiahnuť •Získa občiansku slobodu a vlastnícke právo na všetko, čo má (1949, s. 28, DEM 223) •Jakmile se (zvířata) stanou domácími - ztrácejí polovinu svých výhod... •stejně i s člověkem: když se stane společenským a otrokem - slabým, bázlivým, plazivým •měkký a zženštilý způsob života, zničí jeho sílu a odvahu • •slyšel-li někdo, že by volného divocha vůbec napadlo stěžovat si na svůj život a spáchat sebevraždu. 103 • Degenerace Osvícenství: věk rozumu? •Rozum soustřeďuje člověka na sebe sama a oddaluje ho od všeho, co ho tíží a trápí • •Jedinou přirozenou cnost – soucit - pozorujeme její sotva znatelné projevy i u zvířat • • •Místo vznešené zásady rozumového vlastnictví : čiň druhému to, co chceš, aby on učinil tobě, • •Soucit vnuká všem lidem zásadu přirozeného dobra: konej své dobro tak, abys co možná nejméně uškodil druhému • • Prirodzený človek - sám sebe všetkým •Najdôležitejšími prostriedkami sebazáchovy – vášne (a samozrejme pudy a inštinkty) •Oproti stoikom, Hobbesovi: všetko má predsa svoje miesto v poriadku vo svete! •Dôležité je človeku vyznačiť jeho miesto a pripútať ho naň •Usmerniť vášne človeka podľa jeho založenia (Emil, 2002, s. 65, DEM s. 223) – jeho kalvinistická viera a výchova...(vášne však v Kalvinizme zakázané, jedine k práci!) •Nevieme, ako padne kocka (kostka) •Naša bieda spočíva v nepomere medzi túžbami a našimi schopnosťami •Zvieratá len také schopnosti, ktoré potrebujú na sebazáchovu •Človek – nadbytok schopností – nevyužívame však v náš prospech •Prirodzená vášeň – sebaláska •Sama osebe užitočná •Dobrá – láska k sebe samému •Zlá – egoisticky sebecká •Podľa toho, ako ju užívame -podľa vzťahov, aké sme jej schopní poskytnúť •Usmerní ju rozum – súhrn všetkých ostatných schopností (Emil, 79) •Niektorí celý život zlými veršotepcami – neposlúžia ľudstvu, naopak •Ich poslanie v niečom úplne inom (kalvinizmus) •Len časť vedcov predurčená hľadať, poznať, vysvetľovať zákonitosti prírody a miesta človeka v živote •Vedy slúžia na zakrytie a ospravedlnenie spoločenskej závislosti •Potláčajú pocit pôvodnej slobody •Osvietenectvo: Človek sa dostáva z temnoty ale upadá mravne (prílišné upriamenie sa na rozvoj vied) •Veda pozitívna – keď vyzdvihuje ľudské šťastie, keď pracuje pre blaho ľudského rodu Osvietenský deizmus u Rousseau-a •Fiktívny savojský vikár: Vidím Boha vo všetkých jeho dielach, cítim ho v sebe, vidím ho okolo seba, no len čo chcem pozorovať jeho samého, len čo chcem zistiť, kde je, čím je, uniká mi a môj rozpačitý duch nič nepozoruje. (Emil, s. 351) •sa„narodil v cirkvi, ktorá o všetkom rozhoduje a nepripúšťa nikajú pochybnosť“ (DEM, 225) •Nikto mi v mojich úmysloch nedokáže zabrániť: reptať proti Bohu, že nezamedzuje konať zlo, je ako reptať proti tomu, že obdaril ľudskú prirodzenosť takými skvelými prednosťami a že vložil do ľudských skutkov mravnosť, ktorá zušľachťuje a že mu dal právo na cnosť. (Emil 357, DEM 226) •Mravnosť našich skutkov spočíva v úsudku, ktorý si o nich sami vytvoríme •Ak je dobro dobrom, musí ním byť v srdci • •Výchovný postup: manipuláciu vychovávaných v súlade s našimi potrebami •Prirodzená výchova: pestovať vytrvalosť v dosahovaní cieľa, pevnosť charakteru •Mravné ponaučenie: nikdy nikomu neubližovať Sociálne zlo •Hypotetická fikcia prírodného človeka – neustále naráža na praktiky a predsudky absolutistickej spoločnosti rokoka •Reflexia individualistu •Ekonomicky nezávislý •Politicky slobodný •Mravne rýdzo prírodný človek – boj všetkému čo spôsobuje trápenie a korumpovanie človeka – odcudzovanie čl. •Prirodzený stav izolovaných indivíduí - zmluva: zrod spoločnosti •Predracionálny divoch: dobrý, súcitný, neprešiel socializáciou, nie je civilizovaným... •Len vykonávanie potrieb k sebazáchove Dva druhy nerovnosti •Prirodzená (telesná): vek, zdravie, telesné a duševné sily •Mravná (politická): závislá od dohovoru a súhlasu jednotlivcov • •Majetková nerovnosť - prvým východiskom spoločenskej nerovnosti •Druhý stupeň – fixovaný na vznik štátu •Nerovnosť, ktorá narastá medzi ľudom a vladármi – prenáša sa i rýchlo medzi jednotlivcov a utvára sa tisícorakým spôsobom (DEM 226) •Tretím stupňom – premena zákonnej moci na despotizmus (despota si podmaňuje zákony) -právo ľudu na revoltu •Príčina nerovnosti v ekonomickom postavení obyvateľstva a vzájomnej závislosti •Spôsobuje ju deľba práce, závislosť od vývoja civilizácie (neskôr Marx) •Zodpovednosť za spoločenskú neslobodu nesie človek sám •Prirodzený stav neidealizoval (človek stroj-ako zviera ale so slobodnou vôľou, egoista) •Nájsť formu združenia, ktoré by chránilo spoločnou silou osobu a majetok každého, ,ale každý aby mohol počúvať len seba (Spol. zmluva 1949, s. 22) •Spoločenská zmluva – zjednotenie vôli – volonté générale – podriadená individuálnym vôľam •Dosahuje všeobecný zaujme všetkých strán • •Občania sme – ak máme účasť na zvrchovanej moci •Poddaní – ak podrobení zákonom štátu Spojenie ekonomiky a etiky •Prostriedok k dosiahnutiu nezávislosti od osudu •Nezávislosť od všetkého, na čo nemôžeme mať vplyv •Ideálom agrárny štát •Skeptický postoj technických vymožeností •Odmietnutie princípu rastu, konkurencie Vplyv •Éra romantizmu: Goethe, Schiller, Byron, Puškin • •Ale aj Tolstoj a Dostojevskij • •Vplyv na Marxa, RAWLSA • •Praotec literárneho sentimentalizmu •Hlavný princíp: súcit •Zástanca priamej demokracie :Valach •Proti pokroku (Jonas) Rousseau, J.J.: Rozpravy. Nakladatelství Svoboda, Praha, 1989. Dejiny etického myslenia v Európe a USA. Bratislava 2008. Etický slovník.