Friedrich Nietzsche
Dejiny etiky II.
Slavomír Lesňák
Romány o voluntaristoch
● YALOM, Irvin D. Když Nietzsche plakal: román o
romantické posedlosti, osudu a lidské vůli. Vyd. 2.
Praha: Portál, 2003.
● YALOM, Irvin D. Léčba Schopenhauerem.
Translated by Helena Hartlová-Císařová. Vyd. 1.
Praha: Portál, 2006.
Život
● 15. X 1844
● Rodina protestantského pastora
● Poľská šľachta
● 24 profesor filológie v Bazileji
● Telesné a psychické zdravotné problémy od 30
rokov – koniec profesúry
● Starostlivosť matky a sestry Elisabeth
┼1900
Dielo
● Obdobie geniálno – romantické
– Zrodenie tragédie z ducha hudby, Filozofia v tragickom
období Grékov, nečasové úvahy
– Dionýzovský génius
● Obdobie pozitivistické
– Radostná veda, Ľudské, príliš ľudské
● Obdobie zarathustrovské
– Tak vravel Zarathustra, Ku genealógii morálky, Mimo
dobra a zla, Antikrist, Ecce homo
Ideoví predchodcovia
● Negatívne vymedzenie sa k novovekému racionalizmu (výplod
špekulatívneho rozumu)
● Arthur Schopenhauer (a tiež orientálne náboženské diela –
indické i perzské)
– vôľa k životu - voluntarizmus
– Iracionalizmus (vôľa k systému je nedostatkom poctivosti)
– Vôľa k životu pretvorená k vôli k moci
– Odmietavý postoj k altruizmu, súcitu
– Egoizmus prináša spoločnosti tiež dobro
● Namiesto pesimizmu a sebaobetovania radosť a sebapotvrdenie
„Dekadent, ktorý o sebe vie...“ - Wagner (Rádl, E.)
Etika podľa Nietzscheho
● Nejde o vlastné morálne konanie – ide mu o morálny
výklad sveta (Kouba)
● Rozporuplnosť tvorby (osobnosti?)
● → trpezlivosť a existenciálny ponor
● „Je ťažké byť pochopeným, zvlášť keď robím všetko
pre to, aby som bol zrozumiteľný ťažko...“ (Mimo
dobro a zlo)
● „Ešte hodná doba uplynie, než budú moje spisy
čitateľné“ (úvod ku Genealógii morálky)
Dvojitá morálka
● Morálka pánov
● Morálka otrokov
● Morálka - inštinkt stáda – výtvor človeka od úsvitu jeho dejín
● Nástroj regulovania vzťahov medzi ľuďmi – mala
opodstatnenie – umožnila vývoj až k dnešnému spôsobu
života
● Morálka a etika zo slov – „mos“, „mores“ (latinsky), „éthos“
(grécky) – mrav, zvyk, obyčaj
● Mravnosť – poslušnosť voči zvykom, mravom (genealógia
morálky)
Morálka nebezpečenstvom
● O morálke hovoríme v súvislosti s dobrom a zlom
● Kto vynašiel hodnotenie dobré – zlé?
● Akú hodnotu má takéto hodnotenie?
● Dobro – hodnotené vždy vyššie ako zlo
● dobro môže obsahovať i jed, narkotikum
● Je dobro dobré?
● Nie je morálka nebezpečenstvom pre ľudský
rozkvet?!
Nedorozumenia a omyly v chápaní
morálky
● Omyly dogmatikov – z Platónovho vynálezu čistého
ducha a dobra osebe
● Izolované dobro a zlo?
● →viera metafyzikov v protikladnosť hodnôt
● Neexistuje nič výlučne (raz a navždy) dobré/zlé
● Dobro/zlo vždy v súvislosti s interpretáciou nejakej
udalosti, činnosti a pod.
● „Neexistujú žiadne morálne javy – existujú len
morálne interpretácie javov.“ (Mimo dobro a zlo)
Relativizmus
● Pôvodu morálky
● Premenlivosť mravných noriem
● Mravný relativizmus – kultúrny relativizmus
● Prelievanie sa protikladov
– pri altruizme egoistické črty a naopak:
– altruizmus matky – nie obeta pre dieťa, ale pre seba (svoj
egoistický cit, nájdenie svojej identity matky,
existenciálnu plnosť)
Povera anglických morálnych „vedcov“
● Nesebecké konanie neexistuje
● Skôr vnímané zo zvyku slabých, nízkych
● Súd (hodnotenie) nepochádza od tých, ktorým sa
dobro preukazuje – ale od tých, kt. ho preukazujú
(mocní, silní, vyššie postavení)
● Dobré – preto vyššie
● Protiklad nižšie – zlé (davové)
● Pathos vznešenosti – pocit vyššieho druhu voči
nižšiemu
Etymologický dôkaz
● Podľa Nietzscheho vo viacerých jazykoch:
– Dobré – predobraz vznešeného, ušľachtilého
– Zlo – predobraz jednoduchého, nízkeho, plebejského
● Dobré sa neviaže sa nesebecké
● Nesebecké ≠ morálne
Dve morálky
● Morálka slabých (otrokov) – morálka poslušnosti,
stáda
● Morálka silných (pánov) – vznešenosti
– ne-morálka vo vzťahu k prvej?
●
● Morálka otrokov – výsledkom vzbury otrokov
● Presadenie ako všeobecných hodnôt slabých
● Zo židovsko-kresťanského náboženstva
● Hodnoty v rozpore s vôľou k moci a k životu
Morálka otrokov
● kresťanské postuluje a axiologicky zdôvodňuje:
– súcit, poníženosť, pokoru, trpezlivosť, lásku k blížnemu,
zmysel pre utrpenie...a pod.
● Prevracia a znehodnocuje hodnoty
● Zo slabosti a bezmocnosti – cnosť?
→ dobro stratilo pôvodný význam (cesta k spaseniu)
→ vznešenosť, sila, sebestačnosť vnímané ako zlo
– nešťastie, prekliatie, cesta k večnému zatrateniu
Judea › Rím
„Slabosť má byť prekrútená na zásluhu, bezmocnosť
na dobrotivosť, ustráchaná nízkosť na pokoru,
zbabelosť na trpezlivosť a neschopnosť pomsty na
ochotu odpúšťania.“ (Genealógia morálky)
● Dôsledok: prevrátením hodnôt – si bezmocní
podriadili silných
Morálka silných
● Produkt prirodzenej ambície života (ako najvyššej
hodnoty) - zachovanie a presadiť vôľu k sebe
samému
● súlad s prírodou: prežije iba skutočne silné,
vznešené, sebestačné
● Nadradené všetkému chorému, nízkemu,
bezmocnému, slabému (demokracia, socializmus)
● Morálka pánov – dištancovanie sa od
jednostranného chápania altruizmu
Nadčlovek
● Morálka pánov – k vlastnej (pozitívnej) realizácii
● K naplneniu svojho poslania a zmyslu
● Neporebuje okrem vôle k životu a moci nič iné
● Morálka pánov -oslavou nenásytnej vôle k
dosahovaniu vyšších cieľov
● Nositeľom len skutočný aristokrat – jediný určuje
veciam hodnotu
● Sám nadčlovek nielen hodnotí – je sám najvyššou
hodnotou, zmyslom zeme
● Aristokrat – musí byť egoistom
● Pôsobí však vznešene, dôstojne a vážne
● Nemá povinnosti voči ostatným, len voči
seberovným
● Aristokrat – vznešená beštia
● Víťazí za akúkoľvek cenu
„Požadovať od sily, aby sa neprejavovala ...ako sila –
bláznovstvo.“ (ako i naopak)
Nihilizmus
● Krízový stav v európskej kultúre utváranej
kresťanstvom
● Signalizuje bezmocnosť a bezperspektívnosť
kresťanskej kultúry
– vyschnutý prameň zdroja rozvoja a energie
– odsúdený na zabudnutie
● Stav keď absentuje zmysel
„Keď vo všetkom hľadáme zmysel, ktorý tam nie je“
„Hanba pred sebou samým, človek sa sám dlho podvádzal...“
(Fragmenty o nihilizme)
● postuluje bytie bez autonómnosti individualít
● indivíduum tu stráca vieru vo svoju hodnotu
● Viera v celok a vyšší (metafyzický) zmysel
nefunguje
Nihilizmus
● Pasívny
– ignoruje chápanie života ako tvorivej energie a sily
● Aktívny
– odmieta kresťanský systém hodnôt
– normálny stav myslenia
● Deštrukčný
– deštruuje platnú, tradičnú hierarchiu hodnôt
– na tvorbu, presadenie hodnôt nových už nemá silu
● Nihilizmus devalváciou i prehodnotením afirmáciou
– devalváciou hodnôt ale i poistkou proti devalvácii všetkých hodnôt
(Sisáková)
Prehodnotenie všetkých hodnôt
● Neodmysliteľná súčasť Nietzscheho reflexií morálky
● Inštinkt stáda – počúvajúcich bola vždy v dejinách väčšina
● Dnes má v sebe každý zabudovaný inštinkt poslúchať –
„máš urobiť“ - svedomie
● Dedený na úkor schopnosti rozkazovať
● Posledný príchod rozkazujúceho - Napoleon
● Pretvorenie je v prospech vyšších hodnôt (vyššícharistokratických,
nie kresťanských)
→ Boh je (axiologicky) mŕtvy, už netróni (Radostná veda)
– S ním i všetky jeho hodnoty...
„Gott ist tot.“
● Koniec jeho najvyšších hodnôt → hodnotové
prázdno
● Nevyhnutnosť precítenia – prežitia prázdnoty
→ existencializmus
● Výkriky pomätenca skôr ako zúfalstvo ako odvahy a
sily (Radostná veda)
● Egoizmus namiesto lásky k blížnemu
● Strach z blížneho
● Nové perspektívy morálneho hodnotenia
● Motor k najvyšším pudom nad priemer stáda –
posilenenie vôle k moci (Hobbes?)
„...čím strašnější a větší jsou vášně, které si může dovolit doba, národ i
jednotlivec, poněvadž jich může užít jako prostředku, tím vyšší je jeho
kultura.“ (Duševní aristokratismus)
„Věří v osud, podvědomí a násilí…“ Rádl, E.
● Cieľom prehodnotenia – obnovenie egoistických
inštinktov na úkor neegoistických
● Zmyslom prekonanie dobovej morálky vyššou
● Namiesto morálky pre morálku – morálka pre
budúceho človeka
Imoralizmus
● Zmyslom nie je návrat k pred-morálnemu svetu
● Ale produktívne nahradenie novou, vznešenou,
silnou, dôstojnou
● Nie amoralizovať, ale vystupňovať (Kouba)
● Imoralizmus – prerásť v nový pozitívny princíp
hodnotenia
- mimo zákon, mimo společnost, mimo kulturu, mimo
dobro a zlo... Rádl, E.
● Nietzsche – prvý imoralista
Konečně: žena!
Jedna polovina lidstva je slabá, typicky nemocná,
proměnlivá, nestálá
- potřebuje síly, aby se k ní přimkla
- z náboženství slabosti, které uctívá jako božské,
- potřebuje býti slabá, milovat, býti pokorná, nebo
lépe, činí silné slabými, vládne, když se zdaří silné
přemoci.
- Žena vždycky konspirovala spolu s dekadentními
typy, proti "mocným", "silným", proti mužům.
Ideál: statečnost Řeka
● statečnost Řeka
– je v boji s jeho asiatstvím,
– krása mu není darována,
– také ne logika,
– přirozenost mravů, je dobytá, chtěná, vybojovaná - je
jeho vítězstvím
Vplyvy
● K. Jaspers, M. Heidegger, M. Foucault, E. Fromm
● Podľa Freuda – poznal seba samého...
● Filozofia existencie, antropológie, postmodernej
filozofie, neopsychoanalýzy, …
– Zrúcal tradičnú hierarchiu mravných hodnôt i genealógiu
– Nestojí tradičné náboženstvo na prekonaných hodnotách?
– Je boh mŕtvy?
– Je tradičná morálka len užitočný omyl?
– Samozničenie?
Zdroj
● Dupkala, R.: Genealógia morálky podľa Friedricha
Nietzscheho. In Dejiny etického myslenia.
Kalligram, Bratislava, 2008.
● Rádl, E.: Dějiny filosofie II. Novověk. Praha:
Votobia, 1999.
● Nietzsche, F.: Duševní aristokratismus. Votobia,
Olomouc 1993