Søren Kierkegaard
Slavomír Lesňák
Život
● 1813 – 1855, Dánsko
● Prísna pietistická výchova (ako Kant)
● Zverovanie sa otca – melanchólia, prenos viny
● Smrť piatich súrodencov a matky
● Štúdium luteránskej teológie na Kodaňskej univerzite
● Vzdal sa snúbenky, verný celý život, údel
● Spor s dánskou luteránskou cirkvou
● Zosmiešnenie v bulvári - utrpenie za pravdu
● 1855 vyčerpaný padá na ulici – do bezvedomia, ┼
Dielo
● Zo zápiskov ešte žijúceho (1838) – kritika knihy Iba
muzikant (H.Ch. Andersen)
● O pojme irónie so stálym zreteľom na Sokrata (1841)
● Buď - alebo (1843)
● Bázeň a chvenie (1843)
● Štádiá na ceste životom (1845)
● Uzatvárajúci nevedecký dodatok k Filozofickým
fragmentom (1846)
● Skutky lásky (praktická príručka kresťanskej etiky)
● Posúva filozofiu existencie do stredu záujmu
● Za zakladateľa filozofie existencie
● Básnik, revízor kresťanstva – praktická, etická
stránka:
Čo znamená byť (stať sa) kresťanom?
● Reprezentoval jednotu myslenia a života
Kresťanstvo
● Pobúrenie zo spojenia objektívnej filozofie (Hegel) (odstup a
ľahostajnosť) a kresťanstva
●
Kritika oficiálneho kresťanstva – povrchnosť, vlažnosť, bezduchosť
●
Spoločným menovateľom: zabudnutie na existenciu:
Vzhľadom na rozsiahly rozmach vedenia sme zabudli na
existenciu...čo znamená existovať...na vnútrajškovosť
Ak ľudia zabudli, čo znamená existovať v náboženskom zmysle –
zabudli aj čo znamená existovať ako ľudská bytosť
Kresťanstvo - etika
● Kresťanstvo ako požiadavka a kresťanstvo ako skutočnosť sa
neprekrývajú!
Christendom a Christenbed
●
Prvé: kresťanstvo vo svojej pôvodnosti – Nového zákona
●
Druhé: oficiálne kresťanstvo
●
Prvé autentické, vnútrajškové
●
Druhé: formálne, navonok
●
Kresťanská Európa? Od narodenia kresťanom?
Nezmysel
●
Konflikt s oficiálnym kresťanstvom neznamenal odmietnutie
kresťanstva ako takého
●
Návrat k pôvodnému kresťanstvu
Teória troch štádií života
● Estetické
● Etické
● Náboženské
Estetické štádium
● Najnižšie: hedonizmus, horáciovské Carpe diem!
● Zbieranie čo najväčšej sumy príjemného
● Žije pre bezprostredný okamih:
Tu a teraz chcem to a to!
● Kategórie: príjemné, nepríjemné, osud, náhoda, šťastie, nešťastie
● Životný smer mení podľa nálady, podľa príležitostí, podľa názorov
ostatných
● Nemá žiadnu kontinuitu a stabilitu – nesloboda
● Nuda (po istom čase každá zábava nudnou) → zúfalstvo
● Príležitosť pre rozhodnutie sa: Buď – alebo!
● Ostať v estetickom štádiu – (alebo) posun do etického
Etické štádium
● V každej voľbe – o voľbu vlastného ja
● Etické štádium – voľba seba (namiesto okolností,
príležitostí z vonku, ostatných, hedonizmu, náhody...)
● Ak sa človek rozhodne raz – má zotrvať
● Byť konzistentný, kontinuita – osobnosť
● (Estetická voľba je bezprostredná - preto nie je voľbou)
● Dobro/zlo – rozdiel spozná človek, až ak zvolí (t.z.spozná)
seba
● V rovine estetickej rozdiel zahalený ďalej do temnoty
Voľba seba – prvá voľba
● Voľba – základ existencializmu (prežitie voľby,
sebapotvrdenie – Nietzsche)
● Každé ďalšie „buď-alebo“ odvodené z prvej voľby –
vymedzenie vlastného Ja
● Etik obracia pozornosť do vnútra (na rozdiel od estetika) – k
vlastnému charakteru
● Sebauvedomenie – nie kontempláciou, ale
sebauskutočnením – činom
● Človek spoznáva, čím je a čím sa chce (má) stať
● Osobnostné črty – nie nezmeniteľné- preberá rozhodnutia
● Podriadenie života vnútorne koherentnej paradigme
(Sokrates)
● Cieľom jeho etického snaženia nielen Ja – osobné
● Ale tiež ja sociálne, ja občianske
– Etik vstupuje do hlbších vzťahov s ostatnými
– Stále a záväzné voči iným – povinnosť k všeľudským
univerzálnym hodnotám
● Avšak nedokonalosť, neschopnosť zotrvať – buď -
alebo
Náboženské štádium
● Najvyššie a najzriedkavejšie štádium
● Základná kategória – viera
● Boh – osobná a transcendentálna bytosť
● K životu vo viere: nie pozvoľna, ale: skokom (per
saltum)
● Človek sa stáva zodpovedným pred Bohom (viac ako
etik, záväznejšie)
● Viera sa nededí z pokolenia na pokolenie: musí si
každá generácia vydobyť odznova, začať od začiatku
Viera - vášeň
● Oproti racionalistickej tendencii z objektivity
● Viera – emócie oproti chladu (ratio) a vlažnosti (formálne
kresťanstvo)
● Skok: spretŕhanie starých pút zväzujúcich jedinca
bezprostrednosťou (estét)
● Skok do viery: skok do absurdna (oproti predchádzajúcemu
štádiu etika) – potrebuje všetku energiu a vášeň človeka
● Absurdno – predmet kresťanskej viery (absolútny paradox)
● Tertullián, nemožno nájsť racionálne zdôvodnenie
● Viera mení absurdnosť na zmysel
Bázeň a chvenie
● Abrahámova dilema: obeta Izáka
● Nielen to najdrahšie, ale i obeta morálneho
záväzku (etik)
● Aká viera je správna?
● Chvenie alebo stabilita?
Existencia
● Lat: Ex-sistere – vystúpiť z, vychádzať z ...
● V klasickej latinčine exsistere – esse – byť
● Existovať – byť v neustálom procese stávania sa
● Akt existovania – nekonečné snaženie
● Akt voľby, indiferentné k vonkajšiemu
● Bytie človeka „existuje“, ostatné neexistuje, iba „je“
Nejde o to, čo znamená byť ľudskou bytosťou,
ale čo znamená, že ja, ty, sme ľudskou bytosťou
Pojem úzkosti, Nemoc k smrti
● Telo, duša, duch: duch syntézou predchádzajúcich
● Človek – duch – ja: „Byť v pomere k sebe samému“
● tento pomer umožnil Boh → sloboda (pomeru) →
zodpovednosť
● Sloboda - možnosť možnosti → úzkosť
● Strach – z niečoho určitého
● Úzkosť – z neurčitého (brána možností)
● Antipatická sympatia, závratom zo slobody
Prvoradá povinnosť
● Stať sa sebou samým, celým človekom („veriť
je byť“)
● Stať sa subjektom, rozhodovať subjektívne
● Zaujatie celej osobnosti – existovať s vášňou
(vášeň zaujme celú osobnosť)
Výčitky
● Osamelosť „ja“ pred Bohom
● Absencia „ja“ k druhému
● Fanatická náboženskosť
● Milovaný alebo zatracovaný (v zmysle „Voľ seba
samého!“)
Petkanič, Milan: Existenciálna etika Sørena
Kierkegaarda. In Dejiny etických teórií, Bratislava:
Kalligram, 2008.
J. P. Sartre (1905- 1980)
● Fáza fenomenologická (husserlovec) – Imaginácia, Náčrt teórie emócií
● Fáza existenciálna – od diela:
– Filozofické: Bytie a ničota, Zošity o morálke, Existencializmus je humanizmus
– Romány: Hnus (Melanchólia), Múr, – vnútorná skúsenosť individuálnej
existencie jedinca; Cesty slobody
– Dráma: Muchy, S vylúčením verejnosti (kolaburujúca tlač odmietla),
Nepochovaní mŕtvi, Počestná pobehlica, Špinavé ruky
● Politické angažovanie: 1956-80: súputník komunistickej strany
– Kritika dialektického rozumu (1960, priblíženie existencializmu k marxizmu)
● Slová (1964, Nobelova cena, odmietnutie, iba západným či rebelom z
východu)
Existencia ako sloboda
● Sloboda i morálka - ontologickou otázkou
– Vzťah k povahe ľudskej reality
– K spôsobu bytia človeka vo svete – vedomej a
konečnej bytosti
– Existencia „tu a teraz“
– Človek nemôže prestať byť slobodný (a teda ani
zodpovedný)
– Nijaká situácia, nijaký poriadok nemá moc nad
človekom – riadiť jeho život, zaistiť pokojnú existenciu
Absolútno slobody
● Človek je buď úplne a vždy slobodný - alebo nie je
● Ide o to, aby sme zo slobody, na ktorú sme
odsúdení – urobili našu slobodu
● Vrhnutosť do slobody človeka neodbremeňuje od
povinnosti voliť
– zradiť kamarátov, alebo i nadradenie hodnoty dôvery
nad svoju smrť
– Nejde len o to konať inak – ale za akú cenu
Morálka a hodnoty
– úlohou ontológie vytvoriť predmostie reflexie o
morálke
● objasnenie pôvodu hodnôt
– Odkaz na kolektívne hlásané hodnoty
– Alebo vynájdenie pôvodných hodnôt
– Všetky záväzky smerujúce zo sveta ku mne – môže
moja sloboda kedykoľvek poprieť
→ som to ja, kto udržuje hodnoty v ich bytí
Úzkosť
● Nejde o psychický stav, ale o podmienku činu
● Do úzkosti sa vteľuje vedomie výberu
● Je výrazom neistoty týkajúcej sa zmyslu možností
● O zmysle rozhodujem ja (výber a čin sa nemusí podariť) ale
rozhodujem ja sám (som sám zodpovedný)
● V okamihu voľby sme opustení
● Volíme i pre druhých a zoči-voči druhým
● Voľba je realizáciou slobody, ktorá má limity v slobode
druhého
Zodpovednosť
● Zodpovedám nielen za seba ale i za stav sveta,
ktorý (spolu)vytváram (resp. som sa ho
nepokúsil vytvoriť iný)
● Každý druh morálky, ktorý sa opiera o
objektívny fundament hodnôt – podozrivý
(alibizmus)
● Akýkoľvek dobrý úmysel je bez činu bezcenný
– Dilema žiaka – výber rady, váha predsavzatí
Dobro
● Neexistuje vopred – v podobe apriórnej normy
(Kant)
Je veľmi stiesňujúce, že Boh nejestvuje - s ním sa
stratí možnosť vyčítať z neba hodnoty
- niet dobra a priori, niet nekonečného a dokonalého
vedomia, v ktorom je dobro a zlo utvorené
→ vyžaduje preto konkrétne konanie dobra
„Človek nie je nič iné iba to, čo zo seba urobí.“
Ak pokladám istý skutok za dobrý, to ja sám som sa
rozhodol povedať, že je skôr dobrý ako zlý
Bytie predchádza podstatu - projekt
..človek najskôr jestvuje...je naskôr ten, kto sa vrhá
do budúcnosti...
vedomý, že sa... projektuje
Pred týmto projektom nič neexistuje.
Z nebies nemožno nič vyčítať a človek bude
predovšetkým tým, čím zamýšľal byť.
Zodpovedný za všetkých
Keď hovoríme, že človek je zodpovedný za seba
samého, nechceme tým povedať, že je
zodpovedný iba za svoju individualitu, ale že je
zodpovedný za všetkých ľudí.
Voliac si volí všetkých ľudí.
Opak kvietizmu
kvietizmus: urobia iní, čo nemôžem urobiť ja
- existencializmus: človek nie je nič iné iba súhrn
svojich skutkov, nič iné, iba celok svojho života
Hodnotiť?
..hovoriť nám, že objavujeme hodnoty, znamená len
to, že život nemá a priori zmysel“
..existencialista nikdy nechápe človeka ako konečný
bod, lebo človek sa nepretržite utvára
...Posudzovať možno iba hotovú maľbu. Aký to má
vzťah k morálke? Sme v rovnakej tvorivej situácii. ...
maliar sa stvoril takým, akým je, súčasne s
maľbou...dielo ako celok sa včleňuje do jeho života.
Ateizmus a morálka
Existencializmus nedokazuje, že Boh neexistuje.
Skôr vyhlasuje: keby Boh aj existoval, nič by sa na
veci nezmenilo.
Alibizmus
Niet zbabelého temperamentu.
Zbabelosť spôsobuje fakt, že sa vzdávame a ustúpime.
A povaha nie je skutok.
Ako zbabelec od chvíle, keď vykonal svoj skutok. Ľudia
cítia, že zbabelec ktorého vykresľujeme, je vinný za
svoju zbabelosť.
Chcú, aby sme sa rodili zbabelí alebo hrdinskí.
(osud)
Revolúcia vs. revolta
● A. Camus (1913-1960) preferoval revoltu pred
revolúciou
● Neexistuje privilegovaný kat
● Revolta sa vystríha krajných rizík a násilia
● Absurdno je východiskom, nie cieľom
● Pritakanie životu i odpor – proti „osudu“
● Nerezignovať, nepodľahnúť pasivite
● Žiť navzdory absurdnu