Etika pragmatizmu
Slavomír Lesňák
Pragmatizmus ako filozofia
● Pôvodná americká filozofia
● Vznik koncom 19.st. (C. S. Peirce, W. James)
● Vrchol v prvej polovici 20.st. (J. Dewey, G.H.
Mead)
● V súčasnosti neopragmatizmus (R. Rorty)
● Pragmatizmus v Čechách (K. Čapek)
Hlavné znaky etiky pragmatizmu
●
Antidogmatizmus, antiabsolutizmus, antiautoritárstvo
●
Neprincipiálnosť, neuznanie et. Princípov
●
Praktická orientácia na konanie a test konania s jeho dôsledkami
●
Antitiktelektualizmus – mravné konanie určované návykmi nie racionálnou
úvahou
● Historizmus – morálka nezaložená na univerzálnej prirodzenosti ani
mimoľudskej autorite
●
Falibizmus a inštrumentalizmus – princípy a zásady nie sú fixné, nemenné,
apriórne, univerzálne, sú to ľudské nástroje
● Skúsenosť základom morálky – empiristická etika
– Kritériá bez kriteriálnosti
– Objektívna bez absolutizácie
William James (1842-1910)
● Výchova otcom samoukom, cestovaním po
Európe, v časoch problémov Južná Amerika
● Spoluzakladateľ pragmatizmu (C.S.Peirce)
● Spoluzakladateľ psychológie ako vedy (W.
Wundt)
● Štúdium medicíny, orientácia na psychológiu
● Orientácia na filozofiu
Dielo
● Princípy psychológie (1890)
● Vôľa veriť a iné eseje z ľudovej filozofie (1897)
● Pragmatizmus: nové meno pre staré
spôsoby myslenia (1907)
● Význam pravdy (1909)
● Pluralistický svet (1909)
● Eseje o radikálnom empirizme (1912)
Radikálny empirizmus
● Svoju filozofiu nielen premýšľal ale žil (ako
Kierkegaard)
● Formulácia na základe vlastnej životnej
skúsenosti
● Morálne zdravie rovnako dôležité ako fyzické
(ak nie dôležitejšie)
Mravnosť
Neprichádza sama od seba – iba na základe
uvažovania
● Predpokladom je sa pre ňu rozhodnúť – konať
mravne, stať sa mravným človekom
– Mravnosť závisí od rozhodnutia
– Predpokladá čin (gr. pragma – čin, konanie)
Morálny filozof
● Úlohou utvárať ucelený morálny systém
– Iný ako logický!
– Sme omylné bytosti – musíme byť pripravení
revidovať svoje úsudky podľa okolností
– Chybou doterajších filozofií bolo vopred formulovať
závery a princípy (pred praxou)
Neexistuje nič také, ako dogmaticky vopred
vytvorená etická filozofia
Závislosť od človeka
● Dobro a zlo vnášame do sveta my ľudia
● Morálne záväzky mimo ľudí neexistujú
● Veľa požiadaviek – veľa dobier
● Nemožno naplniť všetky dobrá – usilovať sa
aspoň o realizáciu maximálneho počtu z nich
● Vyššie dobro – to, čomu treba obetovať
najmenej iných dobier
V stave krízy:
– Počúvať vnútorný hlas – akým sa chceme stať
– Uplatniť bežný stav návykov - tie tvoria dobrý charakter
● Praktický stereotyp, sklon správať sa určitým spôsobom
● Návykmi sa riadime v oveľa väčšej miere než vedomými procesmi
● Mravnosť sa nielen skladá z dobrých návykov – sama je návykom
● Konať len na základe mravov z rozumu – veľmi neisté, chabé
základy
● Spoľahlivá mravnosť – ktorá sa stala našim návykom
● Mravnými sme až keď sa tak správame, nie myšlienkami,
úmyslami, snami
● Návykom i kritická reflexia návykov, mravov
Etický pluralizmus
● Neexistuje jediné najvyššie a konečné dobro
● Dynamika a neustály proces
● Každý človek má nielen právo na vlastné hodnoty – ale ich fakticky
zastáva
● Kto z ľudí môže svoje hodnoty urobiť univerzálnymi?
● Uznanie však nie je ľahostajnosť a pasivita
● (napr. ži a nechaj žiť)
● Jamesovi záleží na tom, aby bol život mravný:
– aktivita a činorodá naladenosť
● Mravnosť má komplexnejšie predpoklady ako rozum a intelekt:
– Emocionalita, temperament, postoje, návyky, prax, nálada, pracovitosť...
Etika viery
„Mravnosť si vyžaduje odvahu a vieru.“
● Nie viera v boha
● Viera ako psychický fenomén
„Pripravenosť konať vo veci, ktorej pozitívny výsledok nie
je vopred nijako zaručený.“
– Viera v mravné konanie pri čine
– Vsadiť na vieru v čin je lepšie než čokoľvek iné
– „Túžba po určitom druhu pravdy – vedie k existencii tejto
pravdy“ (školstvo, Roche - Prosociálna výchova, atribúcia
vlastností)
Zdroje
Višňovský, E.: Etika pragmatizmu. In Dejiny
etického myslenia v Európe a USA. Kalligram,
Bratislava 2008, s.595- 625)