Etika pragmatizmu Slavomír Lesňák Pragmatizmus ako filozofia ● Pôvodná americká filozofia ● Vznik koncom 19.st. (C. S. Peirce, W. James) ● Vrchol v prvej polovici 20.st. (J. Dewey, G.H. Mead) ● V súčasnosti neopragmatizmus (R. Rorty) ● Pragmatizmus v Čechách (K. Čapek) Hlavné znaky etiky pragmatizmu ● Antidogmatizmus, antiabsolutizmus, antiautoritárstvo ● Neprincipiálnosť, neuznanie et. Princípov ● Praktická orientácia na konanie a test konania s jeho dôsledkami ● Antitiktelektualizmus – mravné konanie určované návykmi nie racionálnou úvahou ● Historizmus – morálka nezaložená na univerzálnej prirodzenosti ani mimoľudskej autorite ● Falibizmus a inštrumentalizmus – princípy a zásady nie sú fixné, nemenné, apriórne, univerzálne, sú to ľudské nástroje ● Skúsenosť základom morálky – empiristická etika – Kritériá bez kriteriálnosti – Objektívna bez absolutizácie William James (1842-1910) ● Výchova otcom samoukom, cestovaním po Európe, v časoch problémov Južná Amerika ● Spoluzakladateľ pragmatizmu (C.S.Peirce) ● Spoluzakladateľ psychológie ako vedy (W. Wundt) ● Štúdium medicíny, orientácia na psychológiu ● Orientácia na filozofiu Dielo ● Princípy psychológie (1890) ● Vôľa veriť a iné eseje z ľudovej filozofie (1897) ● Pragmatizmus: nové meno pre staré spôsoby myslenia (1907) ● Význam pravdy (1909) ● Pluralistický svet (1909) ● Eseje o radikálnom empirizme (1912) Radikálny empirizmus ● Svoju filozofiu nielen premýšľal ale žil (ako Kierkegaard) ● Formulácia na základe vlastnej životnej skúsenosti ● Morálne zdravie rovnako dôležité ako fyzické (ak nie dôležitejšie) Mravnosť Neprichádza sama od seba – iba na základe uvažovania ● Predpokladom je sa pre ňu rozhodnúť – konať mravne, stať sa mravným človekom – Mravnosť závisí od rozhodnutia – Predpokladá čin (gr. pragma – čin, konanie) Morálny filozof ● Úlohou utvárať ucelený morálny systém – Iný ako logický! – Sme omylné bytosti – musíme byť pripravení revidovať svoje úsudky podľa okolností – Chybou doterajších filozofií bolo vopred formulovať závery a princípy (pred praxou) Neexistuje nič také, ako dogmaticky vopred vytvorená etická filozofia Závislosť od človeka ● Dobro a zlo vnášame do sveta my ľudia ● Morálne záväzky mimo ľudí neexistujú ● Veľa požiadaviek – veľa dobier ● Nemožno naplniť všetky dobrá – usilovať sa aspoň o realizáciu maximálneho počtu z nich ● Vyššie dobro – to, čomu treba obetovať najmenej iných dobier V stave krízy: – Počúvať vnútorný hlas – akým sa chceme stať – Uplatniť bežný stav návykov - tie tvoria dobrý charakter ● Praktický stereotyp, sklon správať sa určitým spôsobom ● Návykmi sa riadime v oveľa väčšej miere než vedomými procesmi ● Mravnosť sa nielen skladá z dobrých návykov – sama je návykom ● Konať len na základe mravov z rozumu – veľmi neisté, chabé základy ● Spoľahlivá mravnosť – ktorá sa stala našim návykom ● Mravnými sme až keď sa tak správame, nie myšlienkami, úmyslami, snami ● Návykom i kritická reflexia návykov, mravov Etický pluralizmus ● Neexistuje jediné najvyššie a konečné dobro ● Dynamika a neustály proces ● Každý človek má nielen právo na vlastné hodnoty – ale ich fakticky zastáva ● Kto z ľudí môže svoje hodnoty urobiť univerzálnymi? ● Uznanie však nie je ľahostajnosť a pasivita ● (napr. ži a nechaj žiť) ● Jamesovi záleží na tom, aby bol život mravný: – aktivita a činorodá naladenosť ● Mravnosť má komplexnejšie predpoklady ako rozum a intelekt: – Emocionalita, temperament, postoje, návyky, prax, nálada, pracovitosť... Etika viery „Mravnosť si vyžaduje odvahu a vieru.“ ● Nie viera v boha ● Viera ako psychický fenomén „Pripravenosť konať vo veci, ktorej pozitívny výsledok nie je vopred nijako zaručený.“ – Viera v mravné konanie pri čine – Vsadiť na vieru v čin je lepšie než čokoľvek iné – „Túžba po určitom druhu pravdy – vedie k existencii tejto pravdy“ (školstvo, Roche - Prosociálna výchova, atribúcia vlastností) Zdroje Višňovský, E.: Etika pragmatizmu. In Dejiny etického myslenia v Európe a USA. Kalligram, Bratislava 2008, s.595- 625)