Etika utilitarizmu Slavomír Lesňák Pojem a delenie Lat. utilitas – úžitok lKlasický utilitarizmus – 19.st. lJeremy Bentham lJohn Stuart Mill lHenry Sidgwick lNeoutilitarizmus – po 2.sv. Vojne lPeter Singer lRiсhard Booker Brandt lJohn Charles Harsanyi (pôvodne János) Jeremy Bentham (1748-1832) lV štyroch rokoch latinská gramatika lV 12 rokoch na vysokej škole (Oxford) l15 r. bakalár l18 r. magister lAdvokát, reformátor práva a spoločnosti Etika a morálka lSplýva s psychológiou lŠtudoval mechanizmy určujúce ľudské konanie lSplýva s právovedou • do súladu vlastné činy s okolnosťami a záujmami iných, s potrebami spoločnosti ako celku Metodologický prístup lVedecký prístup = empirický prístup lObraz empirického človeka – anglický mešťan jeho doby lVšeobecné sklony – láska k peniazom a odpor k práci l →kalkulácia šťastia lKaždý človek kalkuluje, jeden prednejšie, druhý menej, lale všetci bez výnimky... lOsvietenský prístup: hlavnou úlohou vytvorenie lrozumného zákonodarstva • Zákony a inštitúcie - zodpovedať ľudskej prirodzenosti • prispievať k zväčšovaniu ľudského šťastia Základný princíp lPríroda dala ľudstvo do moci dvoch vládcov: pôžitkov a utrpení. lČlovek môže predstierať, že s nimi bojuje, ale v skutočnosti im lzostane navždy poddaný. lDobrý čin je taký, ktorý je orientovaný na zväčšenie sumy lcelkového pôžitku, či zníženie sumy utrpenia l lMorálne správny čin je ten, ktorý je v súlade s rozumným losobným záujmom lUmožňuje vyjadriť utrpenie a trest lŠanca oprieť sa o reálny základ, uniknúť všeobecným lprincípom lJedinou zárukou na dosiahnutie dohody dvoch strán sporu lOpieranie sa o objektívne fakty – pôžitky a utrpenia Nadradenie princípu utility iným princípom lPr. náboženský asketizmus lKaždé zrnko súčasného utrpenia prinesie tisíce zŕn blaha … v živote, ktorý príde lSplýva s požiadavkou hedonizmu – predpokladá väčšiu sumu lšťastia na inom svete Spoločnosť a princíp utility lPrincíp sociálneho atomizmu – každý sociálny jav možno lredukovať na jav týkajúci sa výlučne jednotlivcov → spoločnosť je fiktívne teleso lSúhrn osobných záujmov jednotlivcov → maximálne šťastie lpre všetkých (?!) lĽudské šťastie a nešťastie – algebrická formula sumy lpríjemnosti a utrpení l – základ celého súkolia morálky a práva → ako počítať? Meranie užitočnosti lKvalitatívny utilitarizmus? l- kvality blaženosti neporovnateľné lKvalita nešťastia či šťastia – nemerateľné priamo lNepriamo: meraním zdroja: peňazí a odporom človeka lk práci lTabuľka 14 príjemnosti a 11 utrpení – kamene každého ldobrého činu i neresti lPrimitivizmus alebo aplikácia vzťahu tela a duše? lAko sa jednotlivé emócie prejavujú vo vonkajších lpríznakoch? (Pulz) Analýza štruktúry morálneho činu lSúčasťou zámer, motivácia, pôsobenie podmienok, stupeň lich uvedomenia, stupeň osobnej zaujatosti lZámer – myšlienka o následkoch činu pred uskutočnením lMotív -konkrétny pocit príjemnosti a utrpenia, ktoré očakávame lvo vzťahu k budúcemu činu lMorálny význam – iba následky l(opačne ako Kant – následky nedôležité, na prvom mieste lmotívy a zámery) Zhrnutie Benthamovej etiky l1. ľudia sa prirodzene usilujú o dosiahnutie slasti a vyhýbajú lsa bolesti – východisko pre právo lusilovať sa o potešenie a slasť je rozumné a mravne správne, lodriekanie potešenia nesprávne a iracionálne l2 k rozumnosti jednania a dosiahnutiu slasti – kalkulácia lspočítanie všetkých slastí, ktoré nám skutok prinesie la odčítanie bolestí a strastí lak je výsledok kladný, skutok správny a rozumný – dobrý lPo kalkulácii viacerých jednotlivcov - dobro pre spoločnosť l3 princíp nestrannosti – kalkul platí pre všetkých (i žien) John Stuart Mill (1806-1873) lAutor pojmu utilitarizmus l1865-68 liberálnym poslancom dolnej komory britského lparlamentu l– obhajoba práv robotníkov a žien (O poddanstve žien) lEtika – umenie žiť lObhajoba učiteľa Benthama lCieľom nie maximalizácia osobného uspokojenia, lale uspokojenie čo najväčšieho počtu rozumových bytostí lTúžba oboch - po rozpracovaní vedeckej analýzy života l→ podmienka pre vypracovanie noriem a cieľov pre lšťastný život lVýhody: možnosti predvídania l(Mill nepokladá za možné, Bentham áno) Kritérium kvality šťastia lRieši v aristotelovskom duchu lUrčí tím vyvolených kompetentných sudcov lĽudia, ktorí spoznali pôžitky všetkých druhov lČlovek, ktorý v živote zakúsil oba typy pôžitkov, si sám zvolí vyššie lNik sa nevráti do stavu nepoznania lNik kto má svedomie - do stavu egoizmu lDemokratický princíp → elitárstvo Spoločenská morálka – schopnosť najefektívnejšieho využitia existujúcich pravidiel Kvalitatívny utilitarizmus lNamiesto Benthamovho kvantitatívneho: l(Bentham na základe sily, ktorú pôžitok vyvolá, sčítava) lDuševné slasti hodnotí vyššie ako materiálne lSlasti sú rôznej kvality: lLepšie byť nespokojným človekom ako spokojnou sviňou, lnespokojným Sokratom ako spokojným hlupákom lBentham vidí človeka príliš zjednodušene Spravodlivé a užitočné lU Benthama užitočnosť dôležitejšia ako spravodlivosť lU Milla: spravodlivé vždy prospešné lnekonzistentnosť teórie lVychádzať z jednotlivého činu alebo zo všeobecných pravidiel?! Spoločnosť a jedinec lOsamelý jedinec na brehoch sveta – Robinson lKaždého si treba vážiť ako cieľ osebe lCieľom každého človeka je úloha sebarozvoja, lzdokonaľovanie charakteru lOdmieta sociálny rozmer individuálnosti l– málo ľudí sa snaží byť excentrickými, čo je hlavným lnebezpečenstvom doby lČlovek samým sebou - len nakoľko sa odlišuje lod iných a je nezávislý Zdroje lMiedzgová, J.: Klasický utilitarizmus. In Dejiny etického myslenia v Európe a USA. lBratilava: Kalligram, 2008, s. 302-329. lMill, J. S.: Utilitarismus. Praha: Vyšehrad 2011. l