Bergson, H.: Filozofické eseje. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1970. s. 453 s.


Inými slovami, rodičia a učitelia akoby konali z poverenia. My sme si to jasne neuvedomovali, no za
rodičmi a učiteľmi sme šípili čosi obrovského, či skôr nedefinovaného, čo na nás ich
prostredníctvom padalo celou svojou váhou. Neskôr by sme povedali, že je to spoločnosť. Filozofujúc
o nej, prirovnali by sme ju k organizmu, kde bunky pospájané neviditeľnými putami podriaďujú sa
jedny druhým v umnej hierarchii a podrobujú sa samy od seba a na spoločný prospech celku
disciplíne, ktorá môže žiadať obetovanie časti. Bude to však len prirovnanie, lebo iné je
organizmus podliehajúci nevyhnutným zákonom a iné spoločnosť vytvorená slobodnými vôľami. No len čo
sú tie vôle organizované, imitujú organizmus; a v tomto do istej miery umelom organizme hrá zvyk vo
výtvoroch prírody rovnakú úlohu ako nevyhnutnosť. Z tohto prvého hľadiska sa nám život spoločnosti
javí ako systém slabšie či pevnejšie zakorenených zvykov...186


Každý jednotlivý zvyk počúvať pôsobí tlakom na našu vôľu. 186…..cítime sa zaviazaní...186

...všetky zvyky tohto druhu sa navzájom podopierajú. ...jestvuje medzi nimi vzájomný vzťah, lebo
ich od nás vyžaduje najbližšie okolie, okolie tohto okolia a tak ďalej až po krajnú hranicu, ktorou
je azda spoločnosť. Každý zodpovedá priamo či nepriamo požiadavke spoločnosti; a preto tie zvyky
navzájom tvoria celok. 186 – to je podobné ako u Lorenza, ktorý hovorí že pudy a naša morálka, teda
prírodné a spoločenské stránky spoločnosti sa vzájomne dopĺňajú, jedno bez druhého vedie človeka k
defektom, k nefunkčnosti...Kniha Takzvané zlo...


Spoločnosť, imanentná v každom svojom člene, (186 ) má nároky malé i veľké, ale všetky vyjadrujú
rovnako celkovú vitalitu....187 Ľudská spoločnosť je združenie slobodných bytostí. Povinnosti,
ktoré nanucuje a ktoré jej umožňujú žiť, vnášajú do nej pravidelnosť, ktorá je iba obdobná s
neoblomným poriadkom životných javov. 187 (predtým hovorí o organizme a bunke, hovorí tu o
prirovnaní).


Dlho by vám trvalo, kým by ste sa stali mizantropom, keby ste sa uspokojili pozorovaním druhých.
Človeka ľutujete & pohŕdate ním, keď zbadáte vlastné slabosti. Odvraciate sa od ľudstva, ktoré ste
odkryli v sebe. s. 187


...zákona ...ponášajú sa na zákony prírody...187

… v spoločnostiach, ako sú naše, náboženstvo má hlavne ten účinok, že podporuje a posilňuje
spoločnosť. 188


Na tejto zemi je poriadok iba približný a ľudia ho dosahujú len viac alebo menej umelo: tam hore je
dokonalý a uskutočňuje sa sám. Náboženstvo teda v našich očiach zapĺňa medzeru zúženú už zvykmi
všeobecnej mienky, medzeru medzi príkazom spoločnosti a zákonom prírody. 188-9


Každý z nás patrí spoločnosti rovnako ako sebe samému. 189


...disciplína vytvára medzi ľuďmi vzájomnú závislosť. (parafr., 189)


...spoločenská solidarita jestvuje len od chvíle, keď spoločenské ja sa v každom z nás pripojí k ja
individuálnemu. Podstatou nášho záväzku k spoločnosti je pestovať to „spoločenské ja“. 190


...nik z nás sa od nej nemôže absolútne izolovať...najväčšia časť jeho sily pochádza z nej...pamäť
a obraznosť mu žijú z toho, čo do nich vložila spoločnosť, lebo duša človeka je imanentná jazyku,
ktorým hovorí, a aj keď tu nik nie je, aj keď len rozmýšľa, hovorí sám so sebou. 190


Čerpá energiu zo spoločnosti, s ktorou ostáva ideálne spätý; aj keď ju nevidí, ona je tu a pozerá
naňho: ak individuálne ja zachováva spoločenské ja živé a prítomné, aj osamote urobí, čo by urobil
s povzbudením a as podporou celej spoločnosti. s. 191 (ako u Freuda superego...)


Vo všeobecnosti je ortieľ svedomia ortieľom, ktorý by vynieslo spoločenské ja. s. 192


Viazanosť jednotlivca na spoločnosť:

nemyslíme na povinnosti, skôr konáme v súhlase s nimi. 193 ...stačí dať sa unášať, aby sme
spoločnosti dali, čo od nás očakáva. Náramne nám uľahčila prácu tým, že medzi nás a seba vložila
medzičlánky: máme rodinu, vykonávame remeslo alebo zamestnanie; patríme do tej istej obce, okresu,
kraja; a tam, kde je skupina d spoločnosti dokonale začlenená, postačí si plniť povinnosti voči
nej, aby ste urobili zadosť spoločnosti. 193


Spoločnosť  jednotlivcovi vytýči  program jeho každodenného života....193

Každým okamihom treba voliť, vyberieme si prirodzene, čo sa nevymyká pravidlám. Ani si to
neuvedomujeme: nenamáhame sa. Spoločnosť vytýčila cestu; je pred nami otvorená a my do nej kráčame;
ísť krížom cez polia by vyžadovalo väčšiu iniciatívu. Tak to chápanú povinnosť vykonávame takmer
automaticky...193


Je len spravodlivé brať do úvahy súhlas jednotlivca, vyslovený virtuálne so všetkými povinnosťami,
i keď si nemusí položiť otázku pri každej. Jazdcovi stačí dať sa niesť; no najprv sa musel dostať
do sedla. 194


Vytýčme teda praktickú zásadu, že podrobiť sa povinnosti je klásť odpor sebe samému. 194


...podstatou povinnosti je niečo iné ako požiadavka rozumu. 197

...každá povinnosť vlečie za sebou nakopenú masu povinností iných  jej tlak využíva váhu
všetkých...198


A najmocnejší zvyk, ktorého silu tvoria sily nahromadené zo všetkých základných sociálnych zvykov,
je nevyhnutne ten, čo najlepšie imituje pud. s. 199


Naše sociálne povinnosti majú za cieľ sociálnu súdržnosť...203


...slovom sociálny inštinkt, ktorý sme zbadali v základe sociálnej povinnosti, má vždy za cieľ –
veď pud je nemenný – uzavretú spoločnosť, nech je akokoľvek veľká. 204 ...no pud nemá za cieľ
ľudstvo...204


Pokým prirodzená povinnosť je tlak alebo nápor, v úplnej a dokonalej morálke jestvuje výzva. Povahu
tejto výzvy poznajú v plnom rozsahu len tí, čo žili v prítomnosti veľkej morálnej osobnosti. ...my
sme potom v duchu podrobili svoje správanie jeho úsudku, bojac sa pokarhania, pyšní na pochvalu.
...vzor...206


(prvá morálka - )...povinnosti zaväzujú nás skôr k obci ako k ľudstvu...druhá morálka (mravnosť –
SL) je ľudská a nielen sociálna...207...videli sme totiž, že rastom obce k ľudstvu nedospejeme. 207
Znamená to teda, že povinnosť založená na inštinktoch – pudoch – ako u mravcov alebo včiel nestačí,
potrebujeme ešte druhú morálku – výzvu k mravnosti, ktorá smeruje k ľudstvu...humanite...


Záver: Morálka a náboženstvo – statické a dynamické. Statické na základe povinnosti a pudov –
ľahšia cesta, dynamické -  na základe morálnej výzvy, individuálna snaha. Statické – vedie k
dobrému spolunažívaniu – je to len sociálne, dynamické – vedie k humanite, ľudstvu, prekračuje
sociálne...spoločenstvo...