fried r ich dürrenmatt Problémy divadla 1965 slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry bratis/ava Oarrmntau na návšteve v Prahe. ■í !• w k v '. epocha vedela ukázať vládcu ako krvavého:netvora,-ale*-• nikdy ako blázna. Komickí sú uňho dvorní pätolizaci, reme--selnfci, robotníci. Vo vývoji tragického hrdinu možno teda badať obrat ..ku komédii^, řodo.bný úkaz-jnóžno! pozorovať . ubfdzna, ktorý sa Čoraz .väčšmi stáva tragickou postavou.. Táto skutočnosť má však svoj význam. Hrdina divadelnej hry nielenže poháňa de/ dopredu, alebo prežíva určitý osud, ale predstavuje aj určitý svet. Musíme si preto položiť otázku, ako máme predstaviť tento nás pochybný svet; pomocou akých hrdinov, ako treba zhotoviť a vybrúsiť zrkadlá, ktoré majú zachytiť tento svet. r- ■ Či sq.dä dnešný svet *~ aby sme sa spýtali konkrétne — ■ zobraziť pomocou sčhilfeŕovskej .dramatiky, lebo'ako tvrdia podaktoríaspisovatelia^ Schiller 'ešte :stále priťahuje obecenstvo? Isteže, v. umení /e všetko možné, ak „sedí". Je iba otázne, či umenie, ktoré už raz „sedelo", môže „sedieť" ešte aj dnes. Umenie je totiž neopakovateľné, ale keby bolo opakovateľné, ;bolo by jednoducho hlúpe nepísať tak, ako písal Schiller. ; Schiller písal tak, ako písal, pretože svet, v ktorom žil, sa ešte mohol odzrkadliť vo svete, ktorý opisoval, ktorý si vytvoril ako historik. Práve že ešte. Napoleon bol azda posledným'hrdinom v starom význame tohto slova. Avšak dnešný svet, taký, ako sa nám javf, dá sa ťažko pochopia vo ^ forme historickej Schillerovej drámy, a to jednoducho 33 preto, že nemáme nijakých.tragických hrdinov, ale iba tragédie, ktoré inscenujú mäsiari svetového formátu a vyrábajú sa sekačkami. Z Hitlera ä Stalina sa už nedajú urobiť Waílensteinoviq. Ich moc je taká obrovská, že oni samí sú iba náhodilé, vonkajšie formy výrazu tejto moci, ľubovoľne nahráditeľné.|jA. nešťastie, ktoré sa spája predovšetkým. *s. prvým a čiastočne s tým druhým, sa priveľmi rozvetvilo, zamotalo, a stalo sa zlovestným, mechanickým a často aj príliš nezmyselným. Wallensteinova moc je ešte mocou viditeľnou. Dnešná moc je viditeľná iba Čiastočne, tak ako 'pri ľadovci, najväčšia Časť sa ponorila do beztvámostl, do abstrakcie. Schillerova dráma vyjadruje viditeľný svet, ozajstnú akciu... štátu, rovnako ako aj grécka tragédia.. V umenf je viditeľné íbq to, čo možno zachytiť zrakom.-Súčasný štát však už nemožno zachytiť zrakom, je anonymný, zbyrokratizovaný, a to nielen-v Moskve alebo vo Washingtone, ale už a] v Berne, a dnešné činy štátu sú oneskorené satyrské hry, ktoré nasledujú po tajne vykonaných tragédiách. Pravf reprezentanti chýbajú a tragickí hrdinovia sú. bez mena. Dnešný svet možno lepšie vystihnúť malým Šmelinárom, drobným úradníčkom alebo policajtom ako Spolkovým snemom, ako spolkovým kancelárom. Umenie udiera ffž len dó obetí, ak vôbec.preniká k ľudom. Mocných už nezasiahne^ Kreónťpvi,sekretári vybavujú prípad. Anti-. góny. Štát stratil.svoju podobu a možno.ho znázorniť, iba Štatisticky, rovnako ako fyzika vie zobraziť svet iba v matematických formulkách* Viditeľnú podobu nadobúda dnešná moc azda len tam, kde exploduje, v podobe atómovej bomby, ,34 v tomto strašnom hríbe, ktorý tu vystupuje a sa rozširuje, bez Škvrny ako since, pričom sa masová vražda a krása zjednocuje. Atómovú bombu nemožno už ukazovať.odkedy ju možno vyrábať. V pomere k nej sklame každé umenie, čo vytvoril človek, pretože ona sama je výtvorom človeka. Dve zrkadlá, .ktoré sa navzájom odrážajú, zostávajú prázdne. ' . Avšak poslaním umenia, ak vôbec môže mať nejaké poslanie, a teda aj- poslaním dnešnej dramatickej tvorby je . ■'v"; •.yyťyáraťpbštayý; konkrétno. To vie predovšetkým komédia. Tragédia, ako najprísnejší druh umenia, predpokladá už vytvorený svet. Komédia — pokiaľ nie je spoločenskou komédiou ako u Moliera — predpokladá svet ešte nevytvorený, práve vznikajúci, meniaci sa, svet, ktorý balí batožinu tak ako náš. Tragédia prekonáva .vzdialenosti. Mýty ponorené Y hmlách praveku ukazuje Aténčanom ako. súčasnosť. Komédia vytvára ; odstup, pokus Aténčanov uchytiť sa na Sicílii.pretvára na podujatie vtákov, ktorí si zakladajú svoje kráľovstvo, pred ktorým musia kapitulovať bohovia i ľudia. Rozvoj komédie sledujeme už od najprimitívnejšej formy vtipu, od pikantného vtipu, od tohto chúlostivého predmetu, ktorý spomínam iba preto, lebo najvýraznejšie ilustruje to, čo nazývam vytyoreným. Šťavnatý vtip si berie za predmet i veci čisto pohlavné, ktoré práve preto, že sú Čisto pohlavné, j . sú zbavené akejkoľvek podoby, odstupu, a keď chcú nado- 35 wnüi -frudnúť nejakú podobu, stávajú sapráve šťavnatým vtipom. Šťavnatý vtip je preto prakomédíou, transponovaním po-hlavnosti do roviny komična, jedinou možnosťou, ako dnes možno slušne hovoriť o týchto veciach, keď sa namnožilo toľko. Van der Veldov. Na príklade Šťavnatého vtipu je jasné. Že komično je y tom, ako sa chce beztvárnosť stvárniť a chaos sformovať. Prostriedok, pomocou ktorého komédia vytvára., odstup, je nápad. Tragédia je pozbavená nápadu. Preto je aj málo tragédií, ktorých téma. by bola vymyslená. Nechcem tým povedať, že antickí autori tragédií nemali nijaké nápady, ako sa to napríklad stáva dnes, ale ich úžasné umenie spo-. čívalo v tom, že.tíe nápady nepotrebovali. V tom je ten rozdiel. Naproti tomu'Aristofanes Žije z nápadov. Jeho témami nie sú mýty, ale vymyslené deje, ktoré sa neodohrá- . vajú v minulosti, ale v prítomnosti. Padajú na svet ako strely, ktoré rozrývajúc zem, pretvárajú súčasnosť na \ko- ■, mlčno, ale tým aj na čosi viditeľné. To však/neznamená,. Že súčasná dráma môže byť iba komická. Tragédia a komédia ---=- sú pojmami' formy, sú to spôsoby dramatického postupu, fingovaně figúry estetiky, ktoré môžu opisovať jednu'ä tú Istú tému. Iné.sú Iba podmienky, v ktorých vznikajú, á tieto podmienky patria iba v menšej miere do umenia; Tragédia .predpokladá jestvovanie viny, biedy, miery, ■■ prehľadu zodpovednosti. V roztopašnosti ňaŠho storočia, 36 v tomto poslednom tanci bielej rasy, niet už nijakých Vinných ani zodpovedných. Nikto za nič nezodpovedá a nikto— . jiič nechcel. Naozaj sa možno zaobísť bez každého. Všetkb sa rúti ang niečom %o zostáva visieť. Sme priveľmi kolektívne vinní, priveľmi kolektívne pohrúžení do hriechov našich otcov a praotcov. Sme úž len potomkami. To je naše nešťastie, nie naša vina: vina existuje už len ako osobný čin, ako náboženský akt. Nám pristane už len komédia. Náš . svet prišiel práve tak ku groteske ako k. atómovej bombe, tak'ako sú groteskné aj apokalyptické obrazy Hieronyma Boschä. Ale groteska je iba zmyslovým výrazom, zmyslovým . paradoxom, totiž tvarom beztvárneho, tvárou beztvárneho sveta, a práve tak ako sa naše myslenie nemôže zaobísť bez . pojmu paradoxu, tak je to aj s umením, s naším svetom, ktorý už len preto existuje, lebo existuje atómová bomba: zo strachu pred ňou. Avšak tragično je ešte stále možné, áj keď už nie je možná čistá tragédia. Prvky tragična môžeme získať z komédie, vytvoriť ako strašný moment, ako otvárajúcu sa priepasť. Tak sa už mnoho Shakespearových tragédií stalo komédiami, z ktorých sa rpdí tragično. Teraz sa blížime k záveru, že komédia je výrazom zúfál- ■ stvg, lež tento"záver nie je nevyhnutný. Pravda, kto vidí nezmyselnosť a beznáďejnost* tohto sveta, môže si zúfať, ale . toto zúfalstvo nie je výsledkom existencie tohto sveta, ale odpoveďou, ktorú.ten ktosi dáva tomuto svetu; a inou odpoveďou by bolo nezúfať si, ba azda rozhodnutie vytrvať ria tomto svete, y ktorom Často žijeme ako Guliver medzi obra-* 37 mi. Aj ten chce mať.odstup, aj ten o krok ustúpi, kto chce svojho protivníka oceniť, kto sa pripravuje na boj s ním alebo mu chce uniknúť. Ešte vždy je možné ukázať odváž-neho Človeka, ■ A to je jednou z mojich najväčších túžob. Slepec, Romulus, /Ubelohe, Akki sú smelí ľudia. V ich srdciach sa zasa obnovuje stratený poriadok sveta, všeobecné uniká môjmu zásahu. Odmietam hľadať to všeobecné v doktríne, považujem ho za chaos. Svet (teda javisko, ktoré tento'svet predstavuje) je pre mňa Čosi úžasné, záhadná spleť nešťastí, čo musíme akceptovať, pred čím však nesmieme kapitulovať. Svet je väčší ako človek, nevyhnutne teda obsahuje hrozivé činy, ktoré by, pozorované zvonku, neboli také hrpzivé, lež* nemám ani právo, ani možnosť postaviť sa zvonku. Útecha-' v spisovateľskom umení je často veľmi lacná, a preto je azda čestnejšie zaujať iba ľudské stanovisko. Brechtova téza, ktorú rozvíja vo svojej pouličnej scéne, kde svet chce postaviť a ukázať ako nehodu, a ukázať, ako prišlo k tejto nehode, môže stvoriť veľkolepé divadlo, čo Brecht aj dokázal, a!e väčšina dôkazov musí byť podložená: Brecht,rozmýšľa nekompromisne, pretože na mnohé veci nekompromisne nemyslí. , A konečneraž vďaka nápadu, vďaka komédii sa anonymné obecenstvo stáva obecenstvom. Skutočnosť, s ktorou tre^a, rátať,, ale možno sa i prerátať. Nápad totiž veľmi ľahko : pretvára množstvo divadelných návštevníkov na masu, na ktorú možno zaútočiť, ktorú možno zviesť, oklamať, abý; počúvala veci, ktoré by inokedy tak ľahko nevypočula. 38 Komédia je pasca na myši, do ktorej sa obecenstvo ustavične chytá a ustavične bude chytať. Naproti tomu tragédia predpokladá isté spoločenstvo, ktoré sa dnes nie vidy bez trápnosti dá fingovat'. Nie Je-azda nič komickejšie ako sedieť pri mystériách antropozofov v úlohe nezúčastneného diváka. Ak s týmto všetkým súhlasíme, musíme sí položiť ešte jednu otázku; Či je dovolené zo všeobecných problémov robiť uzávery o; umeleckej forme, čiže urobiť to, čo som práve urobil \a, keď som z tvrdenia o beztvárností sveta uzatváral, že .dnes možno písať komédie? Pochybujem. Umenie Je niečo osobné a osobné problémy sa nikdy nemajú vysvetľovať všeobecnosťami. Hodnôt«'1 umenia nezávisí od toho, Či možno preň nájsť viac alebo menej dobré zdôvodnenia. Tak som I ja obišiel Isté problémy, ako je napríklad spor, ktorý je dnes taký aktuálny: či je lepšie písať drámy veršom alebo prózou? Moja odpoveď znie jednoducho tak, že píšem prózou, bez toho, že by som chcel riešiť túto otázku. Koniec koncov, človek musí ísť nejakou cestou, a prečo by mala byť jedna cesta horsja oď druhej? A Čo sa týka mojich uzáverov o komédií,.myslím sfjie aj tu sú osobné argumenty dôležitejšie ako,všeobecné,,ktoré predsa možno vyvrátiť, lebo napokon, ktoré logické argumenty v umení nemožno vyvrátiť! O umení sa najlepšie hovorí, kéď sa hovorí o vlastnom umení. Ten druh umenia, ktorýsi volíme, je súčasne výrazom slobody, bez ktorej.nemôže existovať nijaké umenie, a vý- 39 í>«-ôž, Kčs 5.-vlaii Kčs 8.50