Geografia retigii partmentalizácia sa prejavuje oddeľovaním sa relígii od ostatných oblasti spoločenského života. Homogenizácia sa prejavuje zbližovaním mnohých relígii s cieľom dosiahnuť zhodu v oblasti dogmatiky a kultu (Alford 1963). Vplyv relígii na formovanie politickej scény v konkrétnom štáte je možné sledovať na príklade Slovenska. Na základe výskumu sociológa V. Krivého (2001), realizovaného na základe výsledkov parlamentných volieb v r. 1992, 1994 a 1998, bolo zistené: a) rímskokatolícky elektorát sa vyznačoval nadpriemernou akceptáciou HZDS a KDH vo voľbách 1992, v r. 1994 posilnenou pozíciou HZDS a oslabeným nadpricme-rom KDH a v r. 1998 výrazným nadpriemerom HZDS a nadpriemerom SNS. Na druhej strane tento elektorát sa vyznačoval podpriemernými pozíciami SDĽ v r. 1992, Spoločnej voľby a DÚ v r. 1994 a SDĽ a SDK v r. 1998. Trendom v celom období bolo posilňovanie orientácie na HZDS a SNS, stabilným bol postupný odklon od SDĽ (Krivý, 2001). b) gréckokatolicky elektorát sa vyznačoval výraznou akceptáciou SDĽ vo voľbách v r. 1992, nadpriemernou akceptáciou Spoločnej voľby, ZRS a KDH v r. 1994 a veľmi výraznou akceptáciou SOP v r. 1998 (čo však bolo podmienené regionálne). Podpriemerné výsledky dosiahlo v gréckokatolíckom prostredí v r. 1992 HZDS a SNS. Tieto strany tu dosiahli podpriemerný výsledok aj vo voľbách v r. 1994 a 1998, avšak čoraz menej podpriemerný. Hlavným trendom tu teda bolo oslabovanie odporu voči HZDS a oslabovanie podpory pre SDĽ. (Krivý, 2001). c) evanjelický elektorát sa vyznačoval nadpriemernou podporou pre HZDS a SDĽ v r. 1992, SDĽ a ZRS v r. 1994 a SDĽ v r. 1998. Na druhej strane odmietal KDH a SNS vo voľbách v r. 1992 a 1994 a SDK vo voľbách v r. 1998. Trendom tu bolo zreteľné oslabovanie podpory HZDS a dlhodobá silná podpora SDĽ. Stabilné bolo odťahovanie sa od KDH a s ním spätých strán (Krivý, 2001). d) ateistický elektorát sa vyznačoval nadpriemernou podporou SDĽ, ODÚ a DS-ODS v r. 1992, DÚ, DS a Spoločnej voľby v r. 1994 a SDK v r. 1998. Tento elektorá vyjadril podpriemernú podporu HZDS a KDH v r. 1992 a 1994 a HZDS aj v r. 1998 Najsilnejším trendom tu bolo oslabovanie podpory HZDS a silnejúca podpor občianskym stranám (Krivý, 2001). Relevantné výsledky pri skúmaní ideovej orientácie jednotlivých religióznych skupí v SR priniesol výskum latentných ideových typov (t.j. typov, ktoré vyplynu z odpovedi respondentov na otázky, týkajúce sa ich postojov ku konkrétnym otázkam Bolo zistene, že rímskokatolici sú prevažne národniari a konzervatívci. Gréckokatol ci sú prevažne komunisti, národniari a socialisti. Evanjelici sú prevažne socialisti, I beráli a komunisti. Obyvatelia bez vyznania sú prevažne liberáli a socialisti (KnY 2001). Geografia relígii 8. Geografické aspekty religióznych systémov vo svete Najvýznamnejšími religióznymi systémami na svete sú kresťanstvo (32,4 %), islam (19,6 %), hinduizmus (12,8 %), taoizmus a konfuciánstvo (6,3 %) a budhizmus (6 %). V rámci kresťanstva je dominantnou vetvou katolicizmus, nasledovaný protestantizmom, ostatnými kresťanskými vyznaniami a pravoslávím. Pomerne početnú skupinu obyvateľov sveta tvoria bezkonfesijní (15,5 %). Relígia Počet vyznávačov (tis.) podiel z počtu obyvateľov v % Kresťanstvo 1 893 867 32,4 % Katolicizmus 1040 354 17.8 % Protestantizmus 333 913 5,7% Pravoslávie 223 204 3.8% Ostatné kresťanské religie 296 396 5.1% klam 1 147 494 19.6 % Budhizmus 353 141 6.0% JudaizmiLS 14 890 0.3 % Hinduizmus 746 797 12.8 % Džinizmus 4 016 0.1 % Sikhizmus 22 518 0.4% «•Ai(\laMri£inu5 Sintoizmus 272 2 672 __| 0.0% 0,0 % Taoizmus a konfuciánstvo 369 446 6,3% Primárne religie a špiritizmus 232 135 4.0% Nové religie 98 699 1,7% Bahaizmus 7 666 0.1 % J*É? vyznania a ateisti 906 895 15,5 % Ostatní Po«et obwatľľnv Pramen 48 321 5 848 739 »L inAn <--% 0.8% 100.0% a ulica Č. U: počet vyznávačov jednotlivých relígii vo svete vr. 1997 Pri porovnaní so stavom na začiatku 20. storočia je možné konštatovať, že vzostup jjielu zaznamenali islam (z 12,4 % v r. 1900) a hinduizmus (z 12,4 % v r. 1900). I9TO V^s« Zaznamcnali ^sťanstvo (34,4 % v r. 1900), budhizmus (7,8 % v r. nvch r •- POkIeS b01 zaznamenaný u čínskych relígii (23,5 % v r. 1900) a primár- srva nm i % V '" 19°0)' Celkove d°Šl° k poklesu mier* religlozity obwateľ-v r- 1900 Vyvom sckularizacie a v niektorých oblastiach násilnej ateizácie. Kým tobolo i\< bezkonfesiJným a ateistom zaradilo 0,2 % obyvateľov sveta, v r. 1997 "ž 15,5 % obyvateľov sveta (Park, 1994, Rinschede, 1999). Geografia religii Rozmiestnenie jednotlivých religióznych systémov vo svete nieje rovnomerné. Z tohto dôvodu je potrebné osobitne sledovať jednotlivé svetadiely a v ich rámci religiózno-geografické regióny, ktorých sme vyčlenili 23. Svetadiel/región prevládajúce a vý&iamne vstúpené reíigiówe systémy EURÓPA kresťanstvo Severná Európa protestanüzmis Západná a juhozápadná Európa katolicizmus, prtxestannzrrus Stredná Európa katolicizmus. protestantizmis. pravoslávie Jdwvychodná Európa pravoslávie, katolicizmus, sunnitský islam Východná Európa pravoslávie AFRIKA kresťanstvu, islam, primárne rdígje Severná Afrika islam Transsaharský región islam primárne relígie Rovníková a južná Afrika kresťanstvo, rxirnárne rdígie Ostrovná Afrika kresťanstvo, islam AZ1A islam, rmnduxzrnus, taoizmus a korrfuiiánstvo. budhizmus, kresťanstvo Juhozápadná Aaa islam kresťanstvo, judaizmus Stredná Ázia islam pravoslávie Južná Ada hinduizmis, islam budhizrnus. sikhizmus Juhovýchodná Ázia budhizmus, kresťanstvo Austronéaa islam kresťanstvo Východná Ázia budhizrrus. konfuciánstva taoizmus. äntoizmus AUSTRUJA a OCEANIA protestantizmus, katolicizmus, primárne a miestne kulty Austrália a Nový Zéland protestantizmis, katolicizmus, riimárne rdígje PapuaaMelanázia protestanuzmus. katolicizmis, primárne relígie Mikronézia a íblynézia protestantizmE. katolicizmjs. primárne relígie SEVERNÁ AMERIKA protestantizmus, katolicizmus Kanada katolicizmis. protestantizmjs USA protestantizmis, katolicizmis, judaizmus EATINSK\ AMERIKA katotkizmus, protestantizmus, niestne kulty Stredná Aimŕka katolrcizmus Karibský región katolicizmis. protestantizmis. miestne kulty Južná An erika katolicizmis Tabuľka č. 12: Religiózno-geografické regióny sveta Geografia relígii 8.1. Geografické aspekty relígii v Európe Európa je zväčša kresťanským svetadielom. Ku kresťanstvu sa hlási 75,7 % obyvateľov Európy (vrátane Ruska). Okrem toho je pre Európu príznačný najvyšší podiel bezkonfesijných a ateistov (18,8 %) spomedzi všetkých svetadielov. V rámci jednotlivých základných prúdov kresťanstva sa najvýraznejšie uplatňuje katolicizmus, ku ktorému sa hlási 39,3 % obyvateľov. K pravosláviu sa hlási 22,9 % a k protestantizmu 11,8 % obyvateľov. Z mimokresťanských cirkvi má výraznejšie zastúpenie islam (4,3 %) a judaizmus (0,4 %). Z hľadiska konfesijnej štruktúry obyvateľstva je možné Európu rozdeliť na 5 religiózno-geografických regiónov: severnú, západnú a juhozápadnú, juhovýchodnú, východnú a strednú Európu. Relígia Počet vyznávačov {tis.) podiel z počtu obyvateľov v % Kresťanstvo 552 183 75,7 % Katolicizmus 286 902 39,3 % Protestantizmus 85 924 11,8% Pravoslávie 166 908 22,9% Ostatné kresťanské relígie 12 449 1.7% Islam 31347 4,3% Budhizmus 1 478 0,2% Judaizmus 2 932 0.4% Hinduizmus 1 520 0,2% Sikhízmus 497 0,1 % Taoizmus a konfuciánstvo 226 0,0% Primárne relígie 1 220 0,2% Nové relígie 122 0,0% Babaizmus 104 0,0% Bez vyznania a ateisti 137 203 18,8% Ostatní 337 0,0% Poíet oby vateľov 729 169 100,0 % Prameň: upravené podľa Rinschedeho, 1999, s. 52. * vrátane Ruska Tabuľka č. 13: Počet vyznávačov jednotlivých relígii v Európe* vr. 1997 V severnej Európe dominuje protestantizmus. Jej vymedzenie je širšie ako určujú geografické hranice. K protestantským krajinám patria (Filipi, 1998, s. 117) Island (98 % obyvateľov), Faerské ostrovy (97 %), Nórsko (96 %), Švédsko (97 %), Dánsko (97 %), Fínsko (94"%) a Estónsko (26 %). V týchto krajinách (vrátane Grónska) majú prevahu evanjelici augsburského vyznania (luteráni). V menšej miere sú tu zastúpené ďalšie protestantské cirkvi - baptisti (Švédsko, Nórsko), metodisti (Nórsko), adver*; Geografia relígii tisti siedmeho dňa (Dánsko, Nórsko), členovia armády spásy (Švédsko). Na krajnom severe a v Grónsku sa možno stretnúť so šamanizmom (Laponci, Eskimáci). Z ďalších mimokresťanských cirkví sa vyskytujú moslimovia a budhisti (najmä vo Švédsku). Do tohto protestantského regiónu možno zaradiť aj Veľkú Britániu (anglikáni) a severnú časť Holandska (provincie na sever od Rýna). Vo Veľkej Británii sa popri an-glikanizme stretávame s kalvinizmom (presbyteriáni v Škótsku a menej v Anglicku a Walese), metodizmom (severné Anglicko a Cornwall), baptizmom a v malej miere aj s ostatnými protestantskými denomináciami (Púčkov, 1978). Severné Írsko (Ulster) má zložitú religióznu štruktúru, v ktorej dominujú protestanti (63 %), početná je katolícka menšina (35 %). Stret záujmov týchto skupin viedol k eskalácii napätia a od r. 1969 v Ulsteri prebieha občianska vojna, ktorá si vyžiadala v r. 1969-1994 vyše 3 tisíc obetí teroristických útokov (konflikt odráža okrem religióznych aj sociálne a ekonomické napätia). Katolicizmus sa vyskytuje aj v iných častiach Veľkej Británie, najmä na severe a juhovýchode. Popri tom, vďaka intenzívnym imigračným vlnám po druhej svetovej vojne sú medzi prisťahovalcami hojne zastúpení hinduisti (1 %), sikhovia (1 %), judaisti (1 %), moslimovia a budhisti. V Holandsku tvoria protestanti 25 % obyvateľstva, pričom tu dominuje kalvinizmus. Protestantskými regiónmi sú všetky provincie ležiace severne od Rýna a provincia Zeeland v juhozápadnej Časti krajiny. V severnej Európe pomerne výrazne pokročil sekularizačný proces. V tomto smere je potrebné opatrne interpretovať Štatistiky o religióznej príslušnosti obyvateľstva, pretože v mnohých prípadoch ide len o formálnych príslušníkov jednotlivých cirkví, ktorí nie sú praktizujúcimi členmi cirkví. Vysoké zastúpenie majú ateisti v Estónsku. V západnej a juhozápadnej Európe dominuje katolicizmus. Do tohto regiónu zaraďujeme Írsko, juhovýchodné Holandsko, Belgicko, Luxembursko. Francúzsko, Španielsko, Andorru, Portugalsko, Maltu, Monaco, Taliansko, San Marino a Vatikán. Vo všetkých uvedených krajinách predstavujú rimskokatolici rozhodujúcu väčšinu obyvateľstva. V írsku tvoria katolíci 95 % obyvateľstva. Protestantskú menšinu tvoria anglikáni a presbyteriáni (najmä pri hraniciach so Severným írskom a južne od Dublinu), žije tu aj nepočetná skupina judaistov. Katolíckymi provinciami v Holandsku sú Severné Brabantsko a Limbursko. Okrem rimskokatolíkov tu žijú malé skupiny starokatolí-kov. V Luxembursku tvoria katolíci 95 % obyvateľov, v Belgicku 75 % (tuje početná skupina bezkonfesijných a malá skupina židov - obmedzuje sa na Brusel a Antverpy). Vo Francúzsku sa ku katolicizmu hlási 82 % obyvateľov štátu. Pomerne početná je skupina bezkonfesijných, ktorá je výsledkom sekularizačných procesov. Protcstant-«a menšina je vo Francúzsku pomerne málo významná (1,4 %). Prívrženci kalvinizmu žijú v Paríži a v niektorých okrajových územiach (Normandia, Pyreneje, okolie "kreeille), luteráni sú sústredení v Alsaskú a Lotrinsku. V Paríži a okoli (v menšej Geografia religií miere aj v iných veľkých mestách - Marseille. Lyon, Nice a Toulouse) žije početná judaistická menšina (1,3 % - cca 600 tis., čo je najviac spomedzi európskych krajín). Vďaka imigrácii rastie podiel moslimov (4,5 %), ktorí pochádzajú najviac z Alžírska, Tuniska a Maroka. Silné pozície má katolicizmus v Španielsku (94,2 %) a Portugalsku (92 %, najmä na severe). Protestantov v oboch krajinách je veľmi málo, podobne omnoho menej pokročilá je sekularizácia v porovnaní s Beneluxom a severnou Európou. Špecifický charakter má Gibraltar, kde sú rímskokatolici sice v prevahe (77 %), ale pomerne výrazné zastúpenie majú anglikáni (7 %), moslimovia (7 %), židia (2,5 %) a iní. Taliansko je taktiež výrazne katolícka krajina (97,2 %). Vo vysoko industrializovanej a urbanizovanej severnej časti krajiny sa prejavili efekty sekularizač-ného procesu. Protestantov je málo, v Piemonte žije známa, ale málo početná valdenská sekta. Grécka a albánska menšina, žijúca najmä v Apúlii a južnej Kalábrii a sčasti na Sicílii, sa hlási ku gréckokatolíkom.V krajine žije malá židovská menšina (cca 30 tis.). Vatikán (100 %) a San Marino (99,8 %) patria k štátom s najvyšším podielom rím-skokatolikov na svete. Stredná Európa má pomerne pestrú religióznu štruktúru obyvateľstva. Väčšina obyvateľstva sa hlási ku katolicizmu, avšak významné pozície má protestantizmus a vo východných regiónoch sa vyskytuje aj pravoslávie. V niektorých častiach regiónu sa prejavili výrazné sekularizačné tendencie, ktoré mali v postkomunistických krajinách silnú väzbu na násilnú atcizáciu spoločnosti. Stredná Európa je teda z rcligiózno-geografického hľadiska, najmä vo svojej východnej časti, prechodným územím medzi západo - a východokresťanskou kultúrou. Do tohto regiónu možno zaradiť Švajčiarsko, Lichtenštajnsko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko, Maďarsko, Česko, Slovensko, Poľsko a dve pobaltské krajiny - Litvu a Lotyšsko. Švajčiarsko je krajinou s miernou prevahou katolicizmu (47 %) nad protestantizmom (43,5 %). Protestanti (kalvinizmus) prevládajú v kantónoch Bem, Appenzel Ausser-Rhoden, Schaffhausen, Vaud, Zürich, Ncuchatel, Basel-v idick, Basel-mesto, Thurgau a Glarus. Katolíci prevládajú v kantónoch Unterwalden-Obwalden, Valais, Appenzell Inner-Rhoden, Uri, Schwyz, Unterwaldcn-Nidwalden, Ticino, Freiburg, Luzern, Zug, St. Gallen, Solothurn, Ženeva, Graubünden a Aargau. Vďaka diferencovaným parametrom prirodzeného pohybu obyvateľstva sa v ostatných decéniách zvyšuje zastúpenie katolíkov na úkor protestantov. Vo Švajčiarsku pôsobia aj iné menšie protestantské cirkvi (metodisti, adventisti), židia a starokatolici. Ich počet však nie je vysoký, V Lichtenštajnskú dominujú katolíci (86 %), protestanti tvoria 8 % obyvateľov. Pomer medzi katolíkmi (34 %) a protestantmi (39 %) v Nemecku je vyrovnaný. Značný podiel majú bezkonfesijní. Z iných religióznych systémov je tu zastúpený islam (3 %) ajudaizmus (0,1 %). Protestanti dominujú v Šlezvicku-Holštajnsku, Meklen-bursku a Prednom Pomoransku, Berlínc-Brandenbursku, Sasku-Anhaltsku, Sasku, Durýnsku, Dolnom Sasku, Brémách a Hessensku. Protestanti v Nemecku sa hlásia Geografia religii k luteranizmu (celkom 30 %), menej ku kalvinizmu (najmä na severe v Dolnom Sasku Hessensku, Falcku, Lippe a Bádenskť.). V niektorých oblastiach vznikli spojené lute-ránsko-kalvinske cirkvi (napr. vo Vestfálsku, Porýni, Brémách, Hessensku a Nasav-sku, Sasku. Sasku-Anhaltsku, Berlín-Brandenbursku). Katolíci sú rozšírení najmä v západnom a južnom Sársku, Bavorsku, Porýní-Falcku, Severnom Porýní-Vestfálslcu, Bádensku-Wiirttembersku a v oblasti Hornej Lužice na východe Saska. Okrem katolíkov a protestantov žije v Nemecku početná moslimská menšina, tvorená najmä imigrantmi z Turecka. Religiózny obraz Nemecka dotvárajú starokatolici a židia. V Rakúsku majú prevahu katolíci (85 %). Protestanti (5,7 %) sú rozmiestnení po malých skupinkách v celej krajine. Kompaktnejšie územie zaberajú (luteráni) v mestečku Hallstatt a okolí pri rovnomennom jazere juhovýchodne od Salzburgu. V Rakúsku žijú aj starokatolici (32 tis.) a židia (10 tis). Slovinsko je prevažne katolícke (70,8 %), v malej miere sú tu zastúpení protestanti (1 %), moslimovia (1 % - imigranti z Bosny), pravoslávni a gréckokatolíci (2 % - najmä příslušnici srbskej menšiny). Početnú skupinu tvoria bezkonfesijní. Maďarsko sa vyznačuje prevahou katolicizmu (64 %), avšak výrazné zastúpenie má aj protestantizmus (25 %). V zadunajskej časti Maďarska majú prevahu katolíci, na území medzi Dunajom a Tisou sú katolíci premiešaní s protestantmi, v Zátiší žijú prevažne protestanti. Najvýraznejšie zastúpenie majú v župe Hajdú-Bihar. Ide prevažne o kalvínov (20 %), v menšej miere sa v Maďarsku vyskytujú luteráni (5 %). Ostatné protestantské skupiny majú malý počet vyznávačov (baptizmus, adventizmus, metodizmus). Vo východnej časti Maďarska je zastúpené pravoslávie (0,5 %), ku ktorému sa hlási aj srbská menšina (žijúca v okolí Moháča a tiež v Szen-tendre pri Budapešti). V severovýchodnej časti krajiny sa vyskytujú gréckokatolíci (župy Szabolcs-Szatmár-Bereg a Borsod-Abauj-Zemplén). Zidia (80 tis.) žijú najmä v Budapešti. Česko je krajina s výrazným zastúpením obyvateľstva bez vyznania (40 %), najmä v severnej polovici Čiech. Vyššia religiozita je v južných Čechách, na Morave a Sliezsku. Medzi jednotlivými konfesijnými skupinami majú najvyšší podiel katolíci (39,2 %). Najvyššie zastúpenie majú rímskokatolici na južnej Morave (Zlínsky, Jihlavský a Brnenský kraj). Protestanti tvoria len menejpočetnú menšinu (4,1 %). Tvoria ich vyznávači luteránsko-kalvínskej Českobratskej evanjelickej cirkvi (stredné a východné Čechy, severozápadná Morava), vyznávači Československej cirkvi husitskej (východné Čechy), luteráni (Sliezsko) a málopočetné skupiny príslušníkov ostatných protestantských cirkví. V Českej republike žijú aj pravoslávni (Podbořan-sko a okolie Uničova) a v malej miere i židia (Dančk-Štepánek, 1992). Slovensko je krajina s prevahou katolicizmu (60 %). Rímskokatolici žijú na celom území štátu. Úplnú dominanciu majú na Kysuciach, hornej Orave, Záhorí, Ponitrí, okolí Trnavy. Protestanti tvoria 8 % obyvateľstva krajiny. Väčšinu z nich tvoria luteráni, tvoriaci viaceré oblasti koncentrácie, ktoré sú rozptýlené po celom štáte (Myjavská pahorkatina, stredné Považie, Turiec, horný Liptov, dolná Orava, Zvolenská kotlina, Hont, Novohrad, Gemer a Malohont, stredné Potoplie). Na juhu Slovenska žijú kalvíni, zväčša príslušníci Geografia religii maďarskej menšiny. V severovýchodnej časti (východná a severná časť Prešovského kraja) žijú gréckokatolíci (3,4 %) a pravoslávni (0,7 %). K bezkonfesijným sa hlási takmer 10 % obyvateľstva štátu, žijúcich v mestách a industrializovaných oblastiach. Pre Poľsko je charakteristická dominancia katolicizmu (95,4 %). Popri rímskokatolí-koch, žijú v krajine gréckokatolíci (cca 300 tis.), predovšetkým v juhovýchodnom Poľsku. Je tu aj starokatolická (poľskokatolícka) cirkev (Kielecké a Lublinské vojvodstvo). K pravosláviu sa hlási 1,5 % obyvateľov štátu. Ide najmä o príslušníkov bieloruskej a rusinsko-ukrajinskej menšiny vo východnom a juhovýchodnom Poľsku (Bialystocké a Rzeszowské vojvodstvo) a sčasti aj v západnom Poľsku (napr. v Ziele-nogorskom, I.egnickom, Wroclawskom a Gorzowskom vojvodstve, kde boli pravoslávni násilne presídlení po druhej svetovej vojne v rámci akcie "Wisla"). Osobitnú skupinu tvoria staroobradnici (okolie Suvaliek). Protestantskú menšinu predstavujú luteráni (Sliezsko, Lodž, časť Mazurov a Kašubov na severe Poľska). Málopočetné skupiny tvoria ďalšie protestantské denominácie (metodisti, baptisti, adventisti). K moslimom sa hlásia polonizovaní Tatári (okolie Sokolki na severovýchode krajiny) a malú skupinu tvoria židia (8 tis. - Krakov, Varšava, Vroclav). Litva je prevažne katolícka (80 %). Protestantskú menšinu (4,5 %) tvoria najmä luteráni, žijúci na juhozápade krajiny. Pravoslávie (5 %) reprezentujú príslušníci ruskej, bieloruskej a ukrajinskej menšiny. V Lotyšsku sú protestanti (30 %) tvorení prevažne luteránmi a rímskokatolí-ci (38 %) takmer početne vyrovnanými konfesionálnymi skupinami. Treťou skupinou sú pravoslávni (14 %), ku ktorým sa hlásia príslušníci početnej ruskej, bieloruskej a ukrajinskej menšiny. Evanjelici žijú najmä na severe a západe krajiny, rímskokatolíci na juhu a východe (latgalské obyvateľstvo). Pravoslávne obyvateľstvo je viazané na mestá. Juhovýchodná Európa má pestrú religióznu štruktúru obyvateľstva. Prevahu má pravoslávie. V menšej miere je zastúpený katolicizmus a v minimálnej protestantizmus. Okrem kresťanstva sa v tomto regióne výraznejšie presadzuje islam. Náboženské rozdiely sú tu jednou z príčin politických napätí a religiózny faktor možno označiť za významnú príčinu vojnových udalosti na území bývalej Juhoslávie v 90. rokoch 20. storočia. Do regiónu zaraďujeme krajiny na Balkáne - Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu, Juhosláviu (tvorenú Srbskom a Čiernou Horou), Macedónsko, Albánsko, Rumunsko, Bulharsko a Grécko. Chorvátsko je štátom s prevahou katolicizmu (76,5 %). K pravosláviu (11,1%) sa hlási srbská menšina, žijúca hlavne vo východnom Slavónsku. Malú časť obyvateľstva tvoři« moslimovia (1,2 %), pochádzajúci z Bosny a protestanti (1,4 %). V Záhrebe žije mali skupina židov. Bosna a Hercegovina predstavuje z religiózneho hľadiska pestré úzo1 mie. Pred občianskou vojnou (1992-1995) tu boli najpočetnejšou skupinou moslimoi via (40 %), tvorení islamizovaným slovanským obyvateľstvom (Bosniakmi). Druhí skupinu tvorili pravoslávni Srbi (31 %) a tretiu katolícki Chorváti (15 %). V mal<á Geografia religii miere sa tu vyskytovali protestanti (4 %). Po prijatí Daytonskej mierovej zmluvy v r. 1995 žijú pravoslávni Srbi v Republike srbskej, ktorá teritoriálne pozostáva z dvoch území, zahŕňajúcich severnú a východnú časť štátu, spojenú oblasťou Brčka. Moslimovia žijú v strednej časti krajiny a katolíci žijú v Hercegovine a v ostatných regiónoch na juhozápade štátu (Bosniansko-chorvátska federácia). Juhoslávia je štátom s dominanciou pravoslávia (65 %). K pravosláviu sa hlásia obyvatelia Srbska a Čiernej Hory. Zastúpený je katolicizmus (4 %). Spolu s protestantizmom (1 %) je rozšírený najmä vo Vojvodine. K luteránstvu sa hlásia príslušníci slovenskej menšiny, maďarská menšina sa hlási ku kalvinizmu. Početnú skupinu tvoria vyznávači islamu (19 %), reprezentovaní albánskym obyvateľstvom v Kosové. Religiózny obraz Juhoslávie dotvárajú bezkonfesijný (10 %). Macedónsko je taktiež prevažne pravoslávne (67 %). K islamu (30 %) sa hlásia príslušníci albánskej a tureckej menšiny, žijúci najmä na severozápade krajiny (v okrskoch Tetovo, Gostivar, Kičevo a Debar). Albánsko je popri európskej časti Turecka jedinou európskou krajinou, v ktorej sú kresťania v menšine. Väčšina obyvateľov štátu vyznáva islam (65 %). Dve tretiny z nich sa hlásia k sunnitskému islamu, tretinu obyvateľov tvorí šíitska sekta bektašov. Islam prevláda v strednom Albánsku. Na severe krajiny je rozšírený katolicizmus (10 %), na juhu Albánska žijú pravoslávni (20 %). V Rumunsku prevláda medzi veriacimi pravoslávie (86,8 %), pričom najvýraznejšie dominuje vo valašskej, moldavskej časti štátu, v Bukovine a Dobrudži. Gréckokatolíci (1 %) sa vyskytujú vo viacerých dištriktoch v Sedmohradsku - Cluj, Maramures, Satú Mare, Bihor a Alba. V Harghite sa vyskytujú aj arménskokatolici. Rímskokatolicizmus (5,1 %) je rozšírený v prostredí maďarskej a málopočetnej nemeckej menšiny v Sedmohradsku (dištrikty Hargita, Arad, Bihor, Covasna, Timis, Satú Mare). V Sedmohradsku a Banáte žijú aj protestanti, predovšetkým maďarskí kalvíni (3,5 %) (dištrikty Mures, Cluj, Harghita, Covasna, Bihor a Satú Mare). V okolí Brašova, Sibine a medzi slovenskou menšinou v Banáte sa vyskytujú luteráni (0,2 %). K protestantom sa radia baptisti (0,5 %), adventisti (0,3 %) a päťdesiatnici (1,0 %). Unitári (0,3 %) žijú v dištriktoch Harghita, Covasna a Cluj. Z ďalších menšín žijú v Rumunsku staroobradnici, príslušníci arménskej apoštolskej cirkvi, moslimovia (0,2 %) a židia. Mosl imovia sa vyskytujú najmä na hraniciach s Besarábiou (časť Moldavska) a na Dobrudži (Snagov, 1998). Bulharsko je pravoslávnou krajinou (84 %). Islam (13 %) vyznávajú príslušníci tureckej menšiny a tur-Kizovaní Bulhari (Pomaci), ktorí žijú predovšetkým vo východných Rodopoch (Kardžali, Smoljan, Chaskovo) a v severovýchodnej časti Bulharska (okolie Šuměnu * Ruse). Neveľké skupiny katolíkov (1,5 %) žijú v okolí Plovdivu a na strednom Dunaji. Malá časť obyvateľstva sa hlási ku gréckokatolíkom (0,2 %) a protestantom (baptisti, adventisti, päťdesiatnici a metodisti). Grécko je pravoslávna krajina (97,6 %). Rím-■SOkatolíci sú tu vo výraznej menšine (0,4 %) a žijú na viacerých ostrovoch (Korfu, "yeta, Chios, Tinos, Naxos, Syros, Santorin). Gréckokatolíkov je veľmi málo a vypytujú sa v Aténach a v gréckej časti Macedónska. Protestanti tvoria 0,1 % obývate- Geografia religií ľov štátu - ide o presbyteriánov a päťdesiatnikov. Sú tu i jehovisti. Moslimovia (1,5 %) žijú v Thrákii a na ostrove Rodos. Východná Európa je regiónom, ktorý tradične patri do oblasti pravoslávneho kresťanstva. Vývoj regiónu bol poznačený dlhodobou náboženskou neslobodou a ateizá-ciou počas existencie Sovietskeho zväzu. Okrem pravoslávia sa tu možno stretnúť aj s malými skupinami katolíkov, príslušníkov starobylých východných cirkvi, rozličnými protestantskými skupinami, islamom a ďalšími východnými relígiami. Do tejto oblasti možno zaradiť Ukrajinu, Bielorusko, Moldavsko a Rusko. Vzhľadom na geografické vymedzenie Ruska, región zahŕňa aj značnú časť Ázie. Ukrajina je prevažne pravoslávna krajina. Komplikovaným vývinom organizácie pravoslávia tu v súčasnosti existujú tri osobitné jurisdikcie: a) Ukrajinská pravoslávna cirkev, ktorá je napojená na Moskovský patriarchát a teda Ruskú autokefálnu pravoslávnu cirkev - 5364 farností v r. 1993, b) Kyjevský patriarchát Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi - 1989 farností v r. 1993, c) Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev (s 905 farnosťami najmä na západnej Ukrajine), ktorej autokefalitu však neuznala ani jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví (Roberson, 1995). Okrem pravoslávnych žijú na Ukrajine gréckokatolíci (10 % obyv., 2087 farnosti) - (najmä v západnej časti územia - v oblastiach Cvovskej, Ivanofrankovskej, Tarnopoľskej a Zakarpatskej). K rímskokatolíkom (517 farnosti) sa hlásia najmä príslušníci maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti a poľskej menšiny v Ľvovskej, Žitomirskej a Chmielnickej oblasti. V ostatných rokoch je možné zaznemanať priklon k rimskokatolicizmu aj u ukrajinského obyvateľstva. Na Ukrajine sa vyskytujú aj židia (0,8 % - cca 400 tis., čo je po Francúzsku a Rusku tretí najvyšší počet v Európe), najmä v Kyjeve a Odese. K protestantom sa hlási časť maďarského obyvateľstva (kalvíni) v Zakarpatskú a čast nemeckého (luteráni) obyvateľstva (žijúca na Čiernomorskej nížine, Doneckej pánví a v Zakarpatskú na hornom Poteresví severne od Mukačeva). Okrem toho sa tu vyskytujú baptisti, päťdesiatnici a jehovisti. K islamu sa hlásia Tatári na Kryme (cca 5(K tis.). Vzhľadom na dlhú ateizáciu sa značná časť obyvateľov Ukrajiny hlási k bez konfesijným. V Bielorusku dominujú pravoslávni (80 %). Ku katolicizmu sa hláq 8 % obyvateľov. Ide o príslušníkov poľskej (okolie Grodna a Lidy) a litovskej menší ny. Význam majú i gréckokatolíci (cca 100 tis., najmä bieloruská vlastenecky oriefl tovaná inteligencia) a staroobradníci. Pomerne početnou skupinou zostávajú žid} (60 tis.). V malej miere sa v Bielorusku vyskytujú protestanti (päťdesiatnici, jehovi^ ti, metodisti). Pomerne veľká časť obyvateľstva sa hlási k bezkonfesijným (30 %)■ A/d davsko je prevažne pravoslávne (98 %). Okrem Moldavcov sa k pravosláviu hlásia? Gagauzi a početné skupiny ruskej, ukrajinskej a bulharskej menšiny. V Moldavsku žij tiež staroobradníci a molokáni - prívrženci pravoslávnej sekty. Určitý význam si u4 žali kedysi omnoho početnejší židia (1,5 % - 30 tis.). Rusko predstavuje z religio] neho hľadiska veľmi diferencované územie. Značný podiel majú bezkonfesijl i Geografia religií Z veriacich sa až 82 % hlási ku kresťanstvu. Dominuje pravoslávie, hoci v ostatných rokoch sa mnohí obyvatelia deklarujú ako všeobecní kresťania. Okrem väčšiny etnických Rusov sa k pravosláviu hlási väčšina Karelov, Komov, Udmurtov, žijúcich na severe európskej časti Ruska a severnom Urale. V Povolží sa k pravosláviu hlásia Marijci, Mordvania a Čuvaši. Na Sibíri je pravoslávna väčšina Jakutov a značná časť Altajcov a Buriatov a menších etník (Nenci, Chantovia, Mansovia, Evenkovia, Eve-novia. Čukčovia, Korjati a pod.). Medzi pravoslávnymi je mnoho staroobradníkov (Moskovská oblasť, Rostovská oblasť, Kalužská a Kirovská oblasť), prívržencov beglo-popovstva (Brianska oblasť, Kujbyševská oblasť a Čitská oblasť) a bezpopovcov (západná Sibír, Ural, Kirovská a Rostovská oblasť, Pskovská oblasť, Tatarstan, Vladimirská a Kostromská oblasť). Ku katolicizmu sa hlásia príslušníci nemeckej menšiny (západná Sibír, Omská oblasť). K protestantizmu sa hlásia príslušníci fínskej menšiny v Karéiii, okrem toho sa protestantizmus uplatnil aj u malých skupín ruského obyvateľstva (baptisti, päťdesiatnici, adventisti). Značný počet veriacich v Rusku vyznáva islam. Sunnitskí moslimovia sú predovšetkým Tatári (Povolžie, západná Sibír). Baškirci (Ural), Adygcjci, Čerkesi, Karačajevci, Kabardynci, Osetínci, Dages-tanci, Čečcnci a Inguši (severný Kaukaz). Šíiti žijú v Dagestane a v mestách na dolnom Povolží. K islamu sa hlásia aj príslušníci menšín, pochádzajúcich z Azerbajdžanu a krajín strednej Ázie (Kazachovia, Turkméni, Uzbekovia, Tadžici, Kirgizi). Naďalej si určitú pozíciu udržali židia (550 tis., po Francúzsku druhý najvyšší počet v Európe), žijúci najmä vo veľkých mestách (Moskva, Sankt Peterburg) a v Bírobidžanskej oblasti na Ďalekom východe. Z ostatných religií je možné spomenúť lamaistický budhizmus (Buriatsko a Kalmycko). 8.1 Geografické aspekty religií v Afrike Afrika je svetadielom, kde sa prejavuje vplyv dvoch univerzálnych religií - kresťanstva (46,3 %) a islamu (40,4 %, z drvivej väčšiny sunniti). Popri nich sa pomerne výrazne oproti iným častiam sveta možno v Afrike stretnúť s primárnymi relígiami .9 %). Medzi kresťanskými vetvami má výrazné pozície katolicizmus (15,6 %) Protestantizmus (11,5 %). Ich priestorové rozmiestnenie bolo determinované prisluš-j^stou uzemi k jednotlivým koloniálnym mocnostiam (protestantské sú bývalé brit-kohj ľ'andSké kolónie' katolícke su bývalé španielske, francúzske a portugalské ^onie). Uplatňujú sa aj ostatné kresťanské a starobylé východné cirkvi (14,9 %). V ich ty a s "i?" P0merne veľky význam kresťanské nezávislé cirkvi, afrokresťanské sek-f*nstv'n ľ'Cké relígie' ktoré su často výsledkom spájania a prelínania prvkov kres-»Ben-a S ?.0mácimi Primárnymi relígiami (napr. viac ako 10 % obyvateľstva tvoria řfcéh" hr ' SvaziJsku- Juhoafrickej republike a Zimbabwe). Z religiózno-geogra-rjj* O hľadiska možno Afriku rozdeliť do štyroch regiónov: severná Afrika, trans-■""""a zóna, rovníková a južná Afrika a ostrovná Afrika. Geografia relígií Re línia Počet vyznávačov (tis.) podiel z počtu obyvateľov v % Kresťanstvo 350 892 46,3 % Katolicizmus 117 990 15,6 % Protestantizmus 87 190 11,5% Pravoslávie 32 880 4,3% Ostatné kresťanské relígie 112 832 14,9 % Islam 306 606 40.4 % Budhizmus 136 0.0% Judaizmus 290 0,0 % Hinduizmus 2 378 0,3 % Džinizmus 65 0,0 % Sikhizmus 52 0,0% Taoizmus a konfuciánstvo 28 0,0% Primárne relígie 90 365 11,9% Nové relígie 27 0,0% Bahaizmus 2 263 0.3 % Bez vyznania a ateisti 5 221 0.7% Ostatní 71 0,0 % Počet obyvateľov 758 394 100,0% Prameň: upravené podľa Rinschedeho, 1999, s. 52. Tabuľka č. 14: Počet vyznávačov jednotlivých relígií v Afrike v r. 1997 Severná Afrika sa vyznačuje dominanciou islamu. Do regiónu patrí Egypt, Líbya, Tunisko, Alžírsko, Maroko so Západnou Saharou, Mauritania a moslimské enklávy na východe Afriky - Džibutsko, Eritrea a Somálsko. Vo väčšine uvedených krajín tvoria moslimovia 96-99 % obyvateľstva, len v Egypte (90 %) a Eritrei (72 %) je ich podiel menší. Všade si vedúcu pozíciu udržiava sunnitský islam, reprezentovaný malikov-skou právnou Školou (horný Egypt, krajiny Maghribu), resp. šáfiovskou právnou školou (dolný Egypt, Somálsko, Eritrea a Džibutsko). V regióne pôsobia vplyvné islamskí rády - senúsiti v Líbyi a oáze Sivá v Egypte a cháridžskí ibaditi vo viacerých oázael v Alžírsku a Líbyi s berberským obyvateľstvom. Vo všetkých štátoch tohto región« žije kresťanská menšina, ktorá je početnejšia na území Západnej Sahary (13 % - takme všetko rímskokatolíci), Eritrei a Egypte, zväčša v mestách na pobrežiach. V Egypb tvoria kresťania 10 % obyvateľov. Ide predovšetkým o vyznávačov koptskej cirkvi koptských katolíkov, koptských evanjelikov, rímskokatolíkov, gréckokatolíkov, armén skych katolíkov a maronitov. Okrem toho tu žijú pravoslávni, najmä prílušníci gréť kej menšiny (Alexandria a okolie). V Eritrei žijú vyznávači etiópskej cirkvi. Rímske katolíci sa vyskytujú aj v ďalších štátoch danej oblasti a zväčša sú etnicky spä s obyvateľstvom bývalých koloniálnych mocností, ovládajúcich kedysi tieto územii Ide o Francúzov (Alžírsko, Tunisko, Mauritania, Egypt, Džibutsko), Talianov (Et Geografia relígií trea, Džibutsko, Somálsko, Tunisko) a Španielov (Maroko, Západná Sahara). Protestanti tvoria malé skupiny v Egypte (presbyteriáni) a ostatných štátoch. V Maroku žije najpočetnejšia skupina sefardských židov spomedzi severoafrických krajín (cca 8 tis. vo veľkých mestách). Geograficky do regiónu severnej Afriky patrí aj Etiópia, ktorá má však úplne špecifickú religióznu štruktúru obyvateľstva a nedá sa zaradiť ani k jednému z vyčlenených regiónov. Veľká časť obyvateľstva (Amharovia, Gallovia a niektorí príslušníci iných etník) sa hlási k monofyzitickej Etiópskej cirkvi (40 % -r.ajmä v Adis Abebe a okolí a na väčšom území severne a severozápadne od hlavného mesta). Vo východnej a severnej časti krajiny je rozšírený sunnitský islam (45 %), ku ktorému sa hlásia Somálci, niektorí Gallovia a ďalšie národy. Z väčšej časti ide o vyznávačov hanafitskej vetvy sunnizmu. K primárnym relígiám animistického typu sa hlási 12 % obyvateľov krajiny, žijúceho v juhozápadných oblastiach krajiny. Okrem týchto skupín žijú v Etiópii arménski gregoriáni, etiópski uniati, pravoslávni, rímskokatolíci a luteráni. Skupina etiópskych židov (falašov) bola začiatkom deväťdesiatych rokov přesídlená do Izraelu. Transsaharský región leží južne od severoafrického regiónu. V tejto oblasti dominuje islam, avšak značný vplyv si udržali primárne religie. Vyznáva sa sunnitský islam malikovského právneho smeru. Malý význam má kresťanstvo, pretože s výnimkou Čadu v žiadnej z krajín regiónu neprekračuje 10 %-ný podiel na počte obyvateľov. Do regiónu patrí Senegal, Gambia, Guinea-Bissau, Guinea, Sierra Leone, Libéria, Pobrežie slonoviny (Côte ď Ivoire), Mali, Burkina Faso, Niger, Čad a Súdán. Celý región pritom môžeme rozdeliť na dva subregióny: severný a južný. V severnom subregióne prevláda islam a značne rozšírené sú primárne relígie. Do tohto subregiónuzaraďuje-me Senegal (92 % moslimov), Gambiu (90 %), Guineu (85 %), Mali (90 %), Niger (80 %), Čad (50 %) a Sudán (70 %). Primárne relígie sú tu, podobne ako v iných častiach subsaharskej Afriky, reprezentované jednak relígiami animistického typu, ako aj relígiami afrických národov (napr. Bambarov, Dogonov, Edov, Ašantov, Fonov, Jo-rubov a pod). Vyznávači tradičných primárnych religií sú sústredení v južnej časti Senegalu (tvoria celkove 6 % obyvateľov štátu), západnej časti Gambie, juhovýchode Guinei a v južných častiach Mali (Dogonovia), Nigeru, Čadu a Súdánu. V ostatných častiach týchto krajín má prevahu sunnitský islam. Početnejšia kresťanská menšina žije v Čade (25 % - v južnej časti štátu). Kresťania v týchto krajinách sú zväčša kato-,,ci, len v Gambii je počet katolíkov a protestantov vyrovnaný. Pravoslávni a uniati (maroniti, gréckokatolíci, koptskí katolíci) sa vyskytujú v Súdáne (najmä v Chartúme Atbarahu). V južnom subregióne majú islam a tradičné primárne relígie vyrovnajte zastúpenie, pričom v rozsiahlejších územiach týchto krajín primárne relígie //Známom islam predstihujú. Súčasťou južného subregiónu sú Guinea-Bissau, Sierra ne, Libéria, Pobrežie slonoviny, Burkina Faso a Nigéria. Islam má väčší vplyv vo v odnej ^ast' Guinei-Bíssau, severozápadnej a južnej časti Sierra Leone, na pravom Geografia religii brehu rieky Loffa na severozápadnom okraji Libérie, v severozápadnej časti Pobrežia slonoviny a na severe Burkiny Faso. V ostatných častiach krajín dominujú primárne relígie, ktorých podiely na náboženskej príslušnosti obyvateľstva sú v najvýraznejšie v Guinei-Bissau 51 %, Sierra Leone 30 %, Libérii 40 %, Pobreží slonoviny 18 % a v Burkine 45 %. V uvedených krajinách žijú tiež kresťania, ktorí sa zväčša hlásia ku katolicizmu, v Sierra Leone a Libérii je viac protestantov (baptisti, metodisti, päťdesiatnici, anglikáni). V niektorých krajinách pôsobia synkretické afrokresťanské sekty (napr. Aladura v Nigérii, Pobreží slonoviny, Libérii), v Nigeri sú i afromoslimské sekty. Nigéria má z hľadiska religióznej štruktúry obyvateľstva prechodný charakter a čiastočne inklinuje k rovníkovej a južnej Afrike. Pestrá etnická štruktúra štátu podmienila vysokú náboženskú a kultúrnu diverzitu. Najväčšiu časť obyvateľov krajiny tvoria moslimovia (50 %), ku kresťanstvu sa hlási 40 % a k primárnym religiám 10 % obyvateľov. Moslimovia (Hausovia a Fulbovia) žijú v severnej časti krajiny, kresťania v juhovýchodnej časti krajiny a vyznávači primárnych religii (Edovia a Jorubovia) v juhozápadnej časti Nigérie. Medzi kresťanmi (Ibovia) prevládajú protestanti (metodisti, presbyteriáni a baptisti). Ku katolicizmu sa hlási 5 % obyvateľov štátu. Rastie význam synkretických siekt (napr. Aladura, Cirkev cherubinov a serafinov a pod.). Rovníková a južná Afrika je regiónom, v ktorom sa preplietajú vplyvy primárnych religii s kresťanstvom. Primárne relígie sú pritom na ústupe, kresťanstvo vďaka misionárskym aktivitám si neustále posilňuje svoje pozície. Región sa rozprestiera južne od Transsaharského regiónu. Zahŕňa aj územnú enklávu pri pobreží Guinejského zálivu, tvorenú Ghanou, Beninom a Togom (tu kresťania žijú najmä v pobrežnom páse pri Guinejskom zálive). Okrem toho do regiónu patrí Kamerun, Svätý Tomáš a Princov ostrov, Stredoafrická republika, Rovníková Guinea, Gabun, Kongo, Konžská demokratická republika, Angola, Namibia, Juhoafrická republika, Lesotho, Svazijsko. Botswana, Zimbabwe, Zambia, Malawi, Mozambik, Tanzánia, Burundi, Rwanda Uganda, Keňa a Madagaskar. Kresťanstvo prevyšuje význam primárnych relígi v nasledovných štátoch: Rovníková Guinea (89 % kresťanov), Svätý Tomáš a Pria cov ostrov (80 %), Gabun (75 %), Angola (53 %), Keňa (66 %), Tanzánia (45 %) Zambia (72 %), Namibia (80 %), Juhoafrická republika (68 %), Lesotho (80 %), Sv« zijsko (60 %), Malawi (75 %), Rwanda (74 %), Burundi (67 %), Uganda (66 "A a Ghana (63 %). Druhú skupinu tvoria štáty s prevahou primárnych religii nad kreä ťanstvom: Togo (70 % vyznávačov primárnych religii), Benin (70 %), Stredoafrick republika (57 %), Botswana (51 %), Zimbabwe (74 %), Mozambik (50 %), Madag* kar (52 %) a Kamerun (40 %). Vyrovnaný pomer medzi kresťanstvom a primárnyii religiami je v Kongu a Konžskcj demokratickej republike. Z kresťanských vetiev, v rovníkovej a južnej Afrike zastúpený katolicizmus a protestantizmus. Protests! prevládajú v Ghane, Namíbii, Juhoafrickej republike (najmä v západnej časti krajinj Svazijsku, Botswaně, Zimbabwe, Malawi a na Madagaskare. V ostatných krajinái Geografia religii majú prevahu katolíci. Medzi protestantmi majú prevahu vyznávači kalvinizmu (Juhoafrická republika, Kamerun, Ghana, Malawi, Madagaskar, Zimbabwe, Konžská demokratická republika a Togo). Anglikáni sú najmä v Ugande, Juhoafrickej republike, Keni, Burundi, Rwandě, Zimbabwe a Tanzánii. Luteráni sú v Juhoafrickej republike. Tanzánii, Konžskej demokratickej republike, Namíbii (50 %). Žijú tu aj kongregacionalisti (Madagaskar, JAR), baptisti (Konžská demokratická republika, Tanzánia, Rwanda), päťdesiatnici (JAR), adventisti (Konžská demokratická republika), kvakeri (Keňa a Madagaskar) a iní. Malý počet pravoslávnych žije v Ugande, Konžskej demokratickej republike (v mestách Kinshasa a Lumumbaši), Tanzánii a Keni. Vo väčšine uvedených krajín pôsobia afrokresťanské sekty. Zo synkretických religii ako príklad možno uviesť kimbanguizmus (Kongo, Konžská demokratická republika). V mnohých krajinách je zastúpený sunnitský islam. Moslimovia žijú v Tanzánii (Zanzibar a pri pobreží Indického oceánu), Keni (pobrežie), Kamerune (pri hraniciach s Nigériou), Benine a Ghane (pri severných hraniciach), Malawi (na juhovýchode), Ugande (na juhovýchode v okolí Kampaly), Zambii (na severovýchode pri hraniciach s Tanzániou), Madagaskare (západné pobrežie) a Mozambiku (v severnej časti pobrežia Indického oceánu). Zväčša ide o sunnitov šáfiovského smeru, na Madagaskare sa vyskytujú aj šíitski izmailiti. V Juhoafrickej republike (Durban a okolie), Keni, Tanzánii a na Madagaskare (v mestách) žijú menšie skupiny hinduistov a v JAR sa vyskytujú židia (najmä v Johannesburgu a Pretórii). Příslušnici čínskej menšiny na Madagaskare vyznávajú budhizmus a konfuciánstvo (žijú v Antananarive a Fianarantsoe). Ostrovná Afrika zahŕňa ostrovné časti, ktoré patria k africkému svetadielu a vyznačujú sa prevahou kresťanstva alebo islamu. Do tohto regiónu patria Kapverdské ostrovy. Svätá Helena, Reunion, Seychelské ostrovy, Maurícius, Komory a Mayotte. Na Kap-verdách, Réunione a Seycheloch prevládajú rímskokatolíci. Protestantov je veľmi málo. Na Réunione a Seycheloch žije neveľká skupina sunnitských moslimov šáfiovského smeru a hinduistov. Na Svätej Helene dominujú anglikáni, v menšej miere sa vyskytujú baptisti, adventisti siedmeho dňa a katolíci. Špecifickú pozíciu majú Komory a Mauritius. Pestrá religiózna štruktúra oby vateľstva Mauricia (spolu s ostrovom Rod-nguéz a ďalšími ostrovčekmi) je podmienená etnickou diferenciáciou obyvateľstva. Najväčšiu skupinu obyvateľstva tvoria hinduisti (52 %), reprezentovaní indomauri-C1jcami. Kresťania (28,3 %) sú tvorení zväčša katolíkmi, ku ktorým patria frankomau-nc'jci. Protestantov (2,3 %) reprezentujú anglikáni (Angličania). Žije tu aj čínska ensina, ktorej členovia sa hlásia k budhizmu a konfuciánstvu. Obyvatelia ostrova odriguéz sú zväčša katolíci. Na Komorách sa väčšina obyvateľstva hlási k sunnit-mu islamu šáfiovského smeru (99,4 %). Malá skupina Peržanov a Jemenov vyznáva šiitsky islam (0,2 %), ku katolicizmu sa hlásia Francúzi (0,4 %). Zastúpení sú aj h, ' (*U %)• Na ostrove Mayotte (patrí Francúzsku) sú v prevahe moslimovi! ' /o)< menšinou sú rímskokatolíci (4 %). Geografia religií 8.3. Geografické aspekty religií v Ázii Ázia je svetadielom s najpestrejšou religióznou štruktúrou obyvateľstva. Táto pestrosť je podmienená najmä tým, že v Ázii vznikli takmer všetky súčasné religiózne systémy, z ktorých mnohé sa rozšírili z Ázie na iné svetadiely (judaizmus, kresťanstvo, islam), iné zostali typickými ázijskými religiami. Ani jedna z religii nemá v Ázii výraznejšiu dominanciu. Svedčí o tom fakt, že najvyšší počet vyznávačov má islam, ku ktorému sa však hlási len 22,7 % obyvateľov Ázie. Na druhom mieste je hinduizmus (20,9 %), nasledujú taoizmus a konfuciánstvo (10,4 %), budhizmus (9,8 %) a kresťanstvo (8,2 %). Kresťanstvo má teda v Ázii najnižšie zastúpenie v kontexte ostatných svetadielov. Pomerne veľká skupina (20,2 %) sa hlási k bezkonfesijným (najmä v dôsledku ateizačnej politiky v Číne a Severnej Kórei). V Ázii možno zaznamenať relatívne vysoký podiel nových religií (2,7 %). Z hľadiska geograficko-religióznej diferenciácie možno Áziu rozčleniť do šiestich regiónov: juhozápadná Ázia, stredná Ázia, južná Ázia, juhovýchodná Ázia, Austronézia a východná Ázia. Rclígia Počet vyznávačov (tis.) podiel z počtu obyvateľov v % Kresťanstvo 289 784 8,2% Katolicizmus 111 215 3,1 % Protestantizmus 44 654 1.3 7c Pravoslávie 15 403 0.4 % Ostatné kresťanské religie 118512 3.3 9Í Islam 803 605 22.7 7, Budhizmus 348 559 9.8 9; Judaizmus 4 497 0.1 9! Hinduizmus 740 633 20.9 % Džinizmus 3 946 0.1 % Sikhizmus 21 464 0.6 7c 7'Oroastrizmus 268 0,0% Sintoiznius 2611 0.1 7c Taoizmus a konfuciánstvo 368 091 10.4 % , Primárne relígie 138 469 3.9 7c Nové relígie 97 263 2.7% Bahaizmus 3 606 0.1 % Bez vyznania a ateisti 715 593 20,2 7c j Ostatní 65 0.0% Počet obyvateľov 3 538 454 100.0% J Prameň: upravené podľa Rinschedeho, 1999, s. 52. * bez Ruska Tabuľka č. 15: Počet vyznávačov jednotlivých religií v Azii* v r. 1997 Juhozápadná Ázia zahŕňa územie s dominanciou islamu, ktorý má výraznú prevahu vo všetkých krajinách s výnimkou Cypru, Libanonu, Izraelu, Gruzínska a Arménska, kde je zastúpené kresťanstvo a judaizmus. Do regiónu patria tieto ďalšie krajiny: Turec- Ceografia religií OBR. 31 : Konfesionálna Štruktúra obyvateľstva ko, Sýria, Jordánsko, Pales- Libanonu (podľa Fellmanna a kol. 1997), tíná, Saudská Arabia, Je- 1 - maroniti, 2 - pravoslávni, 3 - grécko- men, Katar, Oman, Spojené katolíci, 4 - maroniti a gréckokatolíci, 5 - šíiti, arabské emiráty, Kuvajt, 6 - sunniti, 7 - drúzovia, 8 - drúzovia a Bahrajn, Irak, Azerbajdžan^ pravoslávni. irán, Afganistan, Pakistan a Maledivy. Na Cypre majú prevahu pravoslávni (78 %), ktorých reprezentuje grécka väčšina obyvateľstva, obývajúca južnú a západnú časť ostrova. Na severovýchode žije turecká menšina, vyznávajúca sunnitský islam hanafitského smeru (18 %). Okrem toho sa na ostrove vyskytujú maroniti (Arabi), rímskokatolíci (potomkovia talianskych imigrantov) a arménski gre-goriáni. Turecko patrí k rýdzo islamským krajinám (99,5 %). Prevažuje tu sun-nizmus hanafitského smeru. K šíizmu ajezidizmu sa hlásia Kurdi (sekta Ahle hakk), žijúci na juhovýchode krajiny, ako aj Kizilba-šovia v Anatólii (aleviti). Malá časť obyvateľov (0,2 %) Patri ku kresťanstvu (pravoslávni, arménski katolíci a gréckokatolíci) a judaizmu. pecifický charakter má religiózna štruktúra v dvoch zakaukazských štátoch. Arménsku dominujú vyznávači arménskej gregoriánskej cirkvi (94 %). Menšia časť obyvateľstva sa radí k uniatom (arménskym katolíkom). Islam (5 %) vyznávajú prí-■ usmci azerbajdžanskej a kurdskej menšiny. Prikláňajú sa k sunnitskému islamu šafi-ského smeru a sčasti jezidizmu, u Azerbajdžancov sa vyskytuje aj šíizmus. GnízmsA:« majú prevahu pravoslávni (75 %), ktorí sa z väčšej časti hlásia ku gru-keJ Pravoslávnej cirkvi (65 %), menšia časť k ruskej pravoslávnej cirkvi (10 %). Geografia relígii Sunnitský islam hanafitského smeru (10 %) vyznávajú Adžarovia (etnická skupina žijúca v juhozápadnej časti štátu) a Abcházci (žijúci na severozápade). K sunnitskému islamu šafiovského smeru sa hlásia Osetinci (žijú severozápadne od Tbilisi v oblasti Kaukazu). Pri hraniciach s Arménskom sú rozšírení arménski gregoriáni (8 %). Azerbajdžan je islamská krajina (93,4 %). K šíitskemu islamu sa hlásia dve tretiny Azer-bajdžancov, časť Kurdov a Talyšov (na juhu krajiny). Menšia časť Azerbajžancov sú sunniti. K pravoslávnym (2,5 %) patria príslušníci ruskej menšiny. V oblasti Náhorného Karabachu (na juhozápade štátu) žijú Arméni, ktorí sú príslušníkmi arménskej gregoriánskej cirkvi (3 %). Religiózny obraz krajiny dotvárajú židia (0,4 % - 30 tis.). Veľmi pestrú religióznu štruktúru obyvateľstva má Libanon. K islamu sa hlási 53 % obyvateľov a ku kresťanstvu 40 %. Avšak ani libanonskí kresťania, ani moslimovia nie sú jednoliatymi celkami, ale členia sa na množstvo cirkví a siekt. Medzi kresťanmi sú najpočetnejší maroniti (21 %), žijúci na pobreží Stredozemného mora severne od Bejrútu a sporadicky aj južne od hlavného mesta. Gréckokatolíci (3 %) žijú v južnom Libanone (na východ od Sidonu). Vyznávači pravoslávia (5 %) sú v severnom Libanone a Bejrúte. Arménski gregoriáni (2,5 %) sú reprezentovaní Arménmi, medzi ktorými sa vyskytujú aj arménski katolíci a protestanti a sú zväčša koncentrovaní do Bejrútu a jeho okolia. Malé percento obyvateľstva tvoria rímskokatolíci, jakobiti, presbyteriáni, anglikáni a adventisti siedmeho dňa. Libanonskí moslimovia sa delia na štyri skupiny: sunniti žijú na severe štátu, ale aj južne a juhovýchodne od Bejrútu, šiiti na juhu krajiny a v jej severovýchodnej časti, drúzovia žijú východne od Bejrútu v pohorí Šúf a alaviti (šíitska sekta) v severnom Libanone. Okrem týchto skupín žije v Libanone málo početná židovská komunita. V Izraeli je štátnym náboženstvom judaizmus (80,1 %). Okrem ortodoxných judaistov žije v krajine mnoho chasidov a karaitov. Arabské obyvateľstvo vyznáva sunnitský islam (14,6 %), len malý počet patri k drúzom. Zastúpení sú aj kresťania (2,1 %), medzi ktorými je najviac gréckokatolíkov (žiji v Haife a Jaffe). Menej je rímskokatolíkov a maronitov. Ku kresťanom patria tiež pra-l voslávni, arménski gregoriáni a kopti. Na území Palestíny (pásmo Gazy, západný brefi Jordánu a východný Jeruzalem) prevládajú sunniti (95 %), vyznávači judaizmu tvoril 5 % obyvateľov. Sýria je islamská krajina (88 %) s pomerne významnou krcsťanskoi menšinou (12 %). V štruktúre moslimského obyvateľstva dominujú sunniti šafiovskélK smeru (70 %). V menšej miere sa vyskytujú švitski alaviti (12 % v Lázikíji a okolí a drúzovia (3 %). Medzi kresťanmi sú zastúpení gréckokatolíci, arménski katolíci, pri slušnici asýrskej cirkvi, chaldejskej cirkvi, pravoslávni a jakobiti. Jordánsko má pQ dobnú štruktúru. Väčšina obyvateľstva sa hlási k islamu (96 %), zväčša k hanafitskén» smeru sunnizmu. K šíizmu inklinujú imamitski čečenskí imigranti. Kresťania (4 % sú reprezentovaní gréckokatolíkmi, arménskymi katolíkmi, rímskokatolíkmi, pravo slávnymi a v malej miere protestantmi. Saudská Arabia je doménou sunnitského isla mu (99,5 %), a to najmä reformovaného hanbalovského smeru - wahhábizmu (roa šíreného v centrálnej a východnej časti krajiny) a šafiovského smeru na západe kraji Geografia relígii ny. Neveľká časť šiitov žije v Medine (imámiti) a v Mekke (zajdovci). Kresťanskú minoritu tvoria najmä pravoslávni a protestanti. V Jemene sú sunnitskí (53 %) a šíitski (46.9 %) moslimovia takmer rovnako zastúpení. V južnom Jemene majú prevahu sunniti šafiovského smeru, v severnom a severovýchodnom Jemene šíitski zajdovci. Žijú tu malé skupiny židov, kresťanov a hinduistov. Omán je islamskou krajinou (99 %), pričom najrozšírenejší je cháridžovský smer a jeho umiernenejšia ibádovská vetva. Štvrtina obyvateľov sa hlási k sunnitom hanbalovského a šafiovského smeru. Žijú tu aj šiítski imámiti (perzská menšina), izmailiti (pakistanskí imigranti) a v malej miere hinduisti. V Spojených arabských emirátoch dominuje sunnizmus (81 %), reprezentovaný wahhábizmom a málikovskou vetvou. K šiitom (14 %) sa hlásia imámiti (cha-zarské a berberské obyvateľstvo). Žije tu aj kresťanská minorita (3 %) a hinduisti. Katar sa vyznačuje prevahou sunnitského wahhábizmu (95 %), v malej miere sa tu vyskytujú šíitski imámiti. Okrem toho tu žije kresťanská (3 %) a hinduistická (2 %) menšina. V Bahrajne majú väčšinu šíiti (75 %), reprezentovaní imámitmi. K sunnitom málikov-ského smeru patri 25 % obyvateľov, zväčša kočovníkov a imigrantov z Pakistanu. Kuvajt je väčšinou islamský (85 %). Tesnú prevahu majú sunniti málikovskej vetvy (45 %) nad šíitmi (40 %) - imámitmi (zväčša imigranti z Iránu a Iraku) a izmailitmi (imigranti z Indie a Pakistanu). V Kuvajte žijú aj kresťania (8 %) - najmä pravoslávni, jakobiti a protestanti. Okrem nich sú tu hinduisti. Irak je islamská krajina (97 %) s prevahou šiitov (65 %), z veľkej časti imámitov, ktorí sú koncentrovaní v juhovýchodnej časti krajiny. Sunniti hanafitského smeru (32 %) žijú vo veľkých mestách a na východe a severe krajiny, vrátane Kurdistanu. Malá časť obyvateľstva (3 %) sa hlási ku kresťanstvu (Asýrčania a časť Arabov) - sýrski katolíci, chaldejci, maroniti, arménski katolíci a rímskokatolíci a vyznávači asýrskej cirkvi. Religiózny obraz dotvárajú jezidi a vyznávači mandeizmu (Kurdi na severe krajiny). V Iráne majú šíiti výraznejšiu prevahu (89 %) ako v Iraku. Ide o imámitov, alíilahov a izmailitov. K sunnitom (10 %) patria Kurdi, Arabi, Beludžovia a Turkméni. V krajine žije väčší počet judaistov (25 tis.), jezidov (časť Kurdov) a vyznávačov zoroastrizmu (najmä v mestách Teherán, Kermán, Yazd a Širáz). Pakistan má prevahu sunnitov hanafitského a v menšej miere málikovského smeru (77 %). K šiizmu inklinuje 20 % obyvateľov, pričom ide o imámitov a izmailitov (časť Pandžábčanov, Gudžarátčanov a Belúdžanov). Nachádzajú sa tu i vyznávači zoroastrizmu a hinduizmu (1,5 %). Protestantizmus reprezentujú prívrženci pakistanskej cirkvi, ktorá združuje presbyteriánov, anglikánov, metodistov a luteránov. Afganistan sa vyznačuje prevahou sunnitov hanafitského smeru 1.84 /o). Siizmus (15 %) reprezentujú Hazarovia a niektoré iné menšie etnické skupi-y. žijúce v centrálnej časti krajiny na západ, severozápad a juhozápad od Kábulu, menšom počte tu žijú hinduisti. Maledivy sú charakterizované úplnou dominanciou Sunnúského islamu. Geografia relígií Stredná Ázia zahŕňa územie štátov, ktoré boli do r. 1991 súčasťou Sovietskeho zväzu. Sú to zväčša islamské krajiny s významným podielom kresťanstva (pravoslávia) a s menšim výskytom ďalších religii a bezkonfesijných. Tí sú produktom procesu násilnej ateizácie počas komunistického obdobia. Do tohto regiónu zaraďujeme Kazachstan, Uzbekistan, Turkménsko, Kirgizsko a Tadžikistan. Kazachstan je krajina s miernou prevahou moslimského obyvateľstva (47 %) nad pravoslávnym obyvateľstvom (44 %). Moslimovia prevažne inklinujú k sunnitskému islamu hanafitského smeru. Pravoslávie vyznávajú příslušnici početnej ruskej a ukrajinskej menšiny, ktorí sú koncentrovaní v severnej a severovýchodnej časti krajiny a v Alma-Ate. K protestantom (2 %) sa hlásia najmä príslušníci nemeckej menšiny, tiež zväčša osídlení na severe Kazachstanu. V krajine možno zaregistrovať aj židovskú komunitu (15 tis.). Uzbekistan sa vyznačuje výraznejšou prevahou moslimského obyvateľstva (88 %). Podobne ako v Kazachstane, aj tu dominujú sunniti hanafitského smeru. K pravosláviu (9 %) sa zaraďujú príslušníci ruskej menšiny, koncentrujúci sa do Taškentskej kotliny. Žije tu početná skupina židov (35 tis,). Turkménsko má veľmi podobné proporcie medzi sunnitmi (89 %) a pravoslávnymi (9 %). Pravoslávni sú aj tu reprezentovaní Rusmi, žijúcimi v Ašchabade a iných väčších mestách. Časť turkmčnskych Kurdov vyznáva šíizmus. K židom sa hlási len veľmi malá skupina obyvateľov (1,2 tis.) Turkménska. Kirgizsko je prevažne islamská krajina (75 %). Moslimovia inklinujú k sunnizmu hanafitského smeru. K pravosláviu (20 %) sa hlásia príslušníci ruskej a ukrajinskej menšiny, žijúci v mestách v severnej časti v predhoriach Ťan-Šanu (Biškek, Tokmak). Počet židov nieje veľmi vysoký (4,5 tis.). Tadžikistan je charakterizovaný dominanciou sunnitského islamu (85 %). Časť Tadžikov sa hlási k šíizmu (5 %), najmä sekte izmailitov, ktorá má prívržencov žijúcich na úpätí Pamíru. V Tadžikistane je ruská menšina početne najmenšia spomedzi krajín strednej Ázie. Jej príslušníci (3,5 %) sa hlásia k pravosláviu. Väčšina z nich žije v Dušanbe. Juiná Ázia je. regiónom, v ktorom dominuje hinduizmus. Čiastočne sa však o vplyv delí s budhizmom, džinizmom, sikhizmom a islamom. V regióne sa vyskytuje aj kresťanstvo, pársizmus a iné religie. Zaraďujeme do neho Indiu, Nepál, Bhutan, Bangladéš a Srí Lanku. India je kolískou viacerých religióznych systémov, čo sa odzrkadľuj* v pestrej konfesijnej štruktúre obyvateľstva. Väčšinu obyvateľov tvoria hinduisti (79 %). Hinduizmus prevláda vo väčšine indických Štátov. V menšine je len v štátocl Džammú a Kašmír, Nagaland, Pandžáb a Meghálaj. V rámci hinduistických smerov je najviac rozšírený višnuizmus. V Tamilnáde, Uríse a Ássáme prevláda šivaizmu» ktorý vyznáva aj značná časť obyvateľov Karnátaky, Kéraly a Biháru. V týchto štátoch sa uplatňuje aj šaktizmus. Moslimovia (14 %) sú rozptýlení v celej krajine. Naj vyšší podiel majú v štáte Džammú a Kašmír, kde tvoria 2/3 obyvateľstva. Znační zastúpenie majú aj v Ássáme, Západnom Bengálsku, Kérale, Uttarpradéši ana Lacca divoch. Viac ako 90 % indických moslimov inklinuje k hanafitskému smení sunniz Geografia relígií mu, v Kérale dominuje šáfiovský smer a v niektorých oblastiach Uttarpradéšu a Západného Bengálska sa možno stretnúť s wahhábizmom. V Indii jestvujú viaceré sun-nitské sekty. Šíitov je menej a sú sústredení do miest (Hajdarábad, Bombaj), v menšej miere žijú v Gudžaráte, Uttarpradéši a Kašmíre. Kresťania (2,4 %) zaznamenávajú najhojnejší výskyt na juhu Indie, najmä v štátoch Kérala, Tamilnád a Andhrapradéš. Ďalšou oblasťou kresťanov je východná India (Nagaland, Mizoram a Meghaláj), An-damanské a Nikobarské ostrovy. Kresťania v Indii sa členia do dvoch základných skupín. Prvú tvoria potomkovia raných indických kresťanov - dnes príslušníkov uni-atskej chaldejskokatolíckej sýrsko-malabarskej cirkvi a sýrskokatolíckej sýrsko-ma-lankarskej cirkvi, ako aj príslušníkov viacerých jakobitských (monofyzitických) cirkví a neonestoriánskej chaldejsko-sýrskej cirkvi. Druhá skupina kresťanov sa sformovala nedávno (19.- 20. storočie) a združuje Indov, ktorí sa priklonili ku kresťanstvu. Patria k ním rímskokatolíci (žijúce v regiónoch Goa, Daman a Diu, Dádra a Nagarávali - teda na bývalých portugalských koloniálnych územiach a v Sikkime). V Indii žijú aj protestanti (severoindická cirkev, juhoindická cirkev, luteráni, mennoniti, baptisti a päťdesiatnici). Ďalšou relígiou Indie je sikhizmus (2 %). Sikhovia sú sústredení v Pandžábe a sčasti i v Hanjáne, Rádžastáne, Himačalpradéši a Uttarpradéši. Džinisti (0,5 %) sú usídlení v Gudžaráte, Maharáštre a Rádžastáne. Pársovia sa vyskytujú v Bombaji a okolí. K budhizmu sa hlási len 0,7 % obyvateľov Indie. Najviac budhistov (0,7 %) žije v Arunačalpradéši a Maharáštre. V Sikkime a pri tibetskej hranici v Kašmíre sa vyskytuje lamaizmus, kde ho vyznávajú Ladakovia. V Indii žije aj malý počet židov (6 tis.). Vyznávači primárnych relígií tvoria väčšie podiely v Meghaláji a Arunačalpradéši. Nepál je krajina s najvyšším podielom hinduistov na svete (89 %) a jediným štátom, kde je hinduizmus oficiálnym štátnym náboženstvom. Menšia časť obyvateľov (Bhutiovia a časť Šerpov) vyznáva mahajánový budhizmus (5 %). K lamaizmu inklinujú Gurangovia a určité skupiny Šerpov. K islamu sa hlásia 3 % obyvateľov, zväčša na juhu krajiny. V Nepále žije malý počet kresťanov a vyznávačov primárnych relígií. V Bhutáne prevláda lamaizmus (75 %) nad hinduizmom (25 %). Bangladéš sa vyznačuje prevahou islamu (88 %). Moslimovia sú zväčša prívržencami hanafitského smeru sunnizmu, v malej miere tu žijú aj členovia sunnitskej sekty ahmadie a šiitski imámiti. K hinduizmu inklinuje 11 % obyvateľov štátu. Mahajánový budhizmus je relígiou tibetsko-barmských etník, žijúcich na juhovýchode krajiny pri hraniciach s Mjanmárskom. Malá skupina obyvateľstva vyznáva kresťanstvo (katolicizmus i protestantskú bangladéšsku cirkev). Srí Lanka sa vyznačuje prevahou budhizmu (70 %). «inajánový budhizmus vyznáva sinhálska väčšina obyvateľstva, sústredená v centrálnej a južnej časti ostrova. Druhú početnejšiu skupinu tvoria šivaistickí hinduisti ''5 /o), ktorých reprezentujú Tamilci, žijúci na severe a severovýchode. Medzi tými-o skupinami dochádza k častým politickým i ozbrojeným konfliktom. V štáte je zastúpený islam (7 %), ku ktorému inklinujú cejlónski Mauri a Malajci (žijú v Kolombe a okolí). V hlavnom meste a jeho okolí, na západe a severozápade ostrova je sústre- Geografia religií dené aj kresťanské obyvateľstvo (8 %), ku ktorým sa hlási časť Sinhálcov a Tamilcov (rimskokatolici), ako aj Burgheri - miešanci domáceho obyvateľstva s kolonistami z Holandska (protestanti) a Portugalska (rimskokatolici). Malá skupina pôvodného veddoidného obyvateľstva (1 tis.) v strednej časti ostrova si udržala primárne religie. Juhovýchodná Ázia je regiónom, v ktorom má prevahu budhizmus nad ostatnými religióznymi systémami (kresťanstvom, islamom, hinduizmom a primárnymi relígiami). Zaraďujeme sem Myanmársko, Thajsko, Laos, Kambodžu a Vietnam. Myanmársko sa vyznačuje prevahou hinajánového budhizmu (89 %), ku ktorému sa hlásia Myanmári (Barmčania - žijúci v nížinatých oblastiach štátu v povodí Iravadi), Moni, južní Šanovia a väčšina Karenov. Kresťanstvo (4 %) je reprezentované najmä baptistami a rímskokatolíkmi (Kajaovia, Kačjinovia, časť Karenov a Čjini). Islam (4 %) vyznávajú obyvatelia na hraniciach s Bangladéšom (Arakanské hory). Hinduizmus (1 %) vyznáva indické obyvateľstvo, žijúce najmä v Rangúne. U izolovaných etník, žijúcich v horách na severe krajiny (časť Monov, Karenov a Kačjinov) a na Merguiskom súostroví (Myeik) na krajnom juhu, sa možno stretnúť s animizmom (1 %). Thajsko je štátom s dominanciou hinajánového budhizmu (95 %). Na severe žijú horské etnika, ktoré sa hlásia k mahajánovému budhizmu. Určitý význam majú synkretické sekty, ktoré vznikli na báze mahajány a ostatných východných religií a sčasti aj kresťanstva. Islam (3,8 %) vyznáva obyvateľstvo v najjužnejších oblastiach krajiny pri hraniciach s Malajziou (Malajci a Čamovia). V krajine žijú malé skupiny kresťanov (0,5 %), hinduistov (0,1 %) a vyznávačov konfuciánstva a taoizmu. V severných horských územiach sa možno stretnúť s animizmom (u horských Khmé-rov, Miaov a Jaov). V Laose je prevaha hinajánového budhizmu (60 %) menej výrazná ako v predchádzajúcich krajinách. Značná časť obyvateľstva vyznáva primárne religie animistického typu (34 %). Ide najmä o obyvateľov horských území na severe a severovýchode (horskí Khméri, Miaovia). Malá časť obyvateľstva sa hlási ku kresi ťanstvu (2 %) a islamu (I %). Títo sa sústreďujú do hlavného mesta Vientiane (Wieng Čan) a jeho okolia. V Kambodži, rovnako ako v predchádzajúcich troch krajinách, prevláda hinajánový budhizmus (95 %). Malá časť obyvateľstva sa hlási k islami (2,5 %). Ide najmä o Čamov, žijúcich na dolnom Mekongu. Zastúpení sú aj kresťanij (1 %), zväčša rimskokatolici. Vietnam sa líši od predchádzajúcich krajín tým, že tu roj prevahu mahajánový budhizmus (55 %). V severnej časti krajiny sa značná časť oby vateľstva hlási k bezkonfesijným. Kresťanstvo (7 %) je reprezentované najmä římsko katolíkmi, ktorých väčšina žije na juhu štátu. K islamu (1 %) inklinujú západy Čamovia, vyskytujúci sa na juhu krajiny v prímorskom pásme provincie Thuan Hm kým východní Čamovia (stredný Vietnam) sú hinduisti. Niektorí príslušníci čínski menšiny (žijú najmä v Štvrti Cho Lon v Hočiminovom meste) sa hlásia ku konfuciál stvu a taoizmu. Na náhornej plošine Tay Nguyen sa možno stretnúť s primárnymi íj lígiami animistického typu. V južnom Vietname sa vyskytuje aj synkretický kaí daizmus (centrum v Tay Ninh) a sekta Hoa Hao (jej príslušníkmi sú Vietovia). Geografia religií Austronézia je regiónom s pomerne rôznorodou náboženskou štruktúrou obyvateľstva. Najvýznamnejšie postavenie majú islam a kresťanstvo, avšak zastúpené sú aj ďalšie religiózne systémy - budhizmus, hinduizmus, konfuciánstvo, taoizmus a animizmus. Do regiónu zahŕňame Malajziu, Indonéziu, Singapur, Brunei, Filipíny a malé ostrovy v Indickom oceáne - Vianočný ostrov a Kokosové ostrovy. Malajzia sa delí na dve odlišné časti - západnú Malajziu, rozprestierajúcu sa na Malajskom polostrove a východnú Malajziu, rozkladajúcu sa v severnej časti ostrova Kalimantan (Borneo). Celkove má prevahu islam (53 %), pričom ide najmä o sunniz-mus šáfiovského smeru. Islam dominuje v západnej Malajzii, najmä v štátoch Kelan-tan a Terengganu. V západnej Malajzii sa výrazne uplatňujú aj konfuciánstvo, taoizmus (11 %) a budhizmus (17 %), reprezentované početnou čínskou menšinou (30 % obyvateľov západnej Malajzie), žijúcou v západnej časti Malajského polostrova, vo veľkých mestách a na ostrove Penang. Treťou veľkou skupinou obyvateľstva západnej Malajzie sú hinduisti (6 %), tvorení tamilskými imigrantmi, ktorých najvyššie zastúpenie možno nájsť v štáte Selangor na sever od Kuala Lumpur. Časť z nich vyznáva sikhizmus. Malá časť obyvateľstva inklinuje ku kresťanstvu (6 %), pričom dominuje katolicizmus a z protestantských smerov metodizmus a baptizmus. Vo východnej Malajzii tvoria najväčšiu časť vyznávači primárnych religií animistického typu (5 % v celom štáte) - Dajakovia, Ibani a pod (viac v Sabahu). Viac ako štvrtinu obyvateľstva východnej Malajzie tvoria budhisti, konfuciáni a taoisti (čínske obyvateľstvo v Sarawaku). Moslimskí Malajci tvoria 10 % obyvateľstva východnej Malajzie. Malá časť obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu (anglikáni, metodisti, luteráni a rimskokatolici). Indonézia sa vyznačuje výraznejšou prevahou moslimov (88 %) ako Malajzia. Väčšina indonézskych moslimov vyznáva sunnitský islam šáfiovského smeru. K šiizmu inklinuje len malá časť prisťahovalcov z Pakistanu a Indie. Islam vyznávajú všetky väčšie indonézske národy (Javánci, Sundovia, Madurania, Minangkabaovia, Malajci a väčšina národov Sumatry). Hinduizmus (2,5 %) vytvára enklávu svojej dominancie na ostrove Bali (93 % obyvateľov ostrova) a sčasti aj na Lomboku. Vo východnejšie položených územiach (súostrovie Moluky, na Kalimantane, juhu Sulawesi, západnom Inane a vo východnom Timore) sa udržali primárne religie animistického typu (1 %), ktoré sú však postupne vytláčané misionárskou aktivitou kresťanov. Z kresťanstva sa v Indonézii uplatnil najmä protestantizmus (5 %) v podobe kalvinizmu a luteranizmu. be skupiny sú reprezentované regionálnymi protestantskými cirkvami (najväčšia je atacká luteránska cirkev na severnej Sumatře). K protestantizmu sa hlásia viaceré aonézske etnika - Toragejci a Minahasovia (severovýchod Sulawesi), Talaudi (Ta-ndské ostrovy), obyvatelia západného Timoru, obyvatelia ostrovov Ceram a Sangi-' 0Dyvatelia západného Irianu a Ambonovia. Katolicizmus (3 %) je rozšírený vo •ycnodnom Timore a v strednej a východnej časti ostrova Flores. K budhizmu (1 %) Geografia religii inklinujú príslušníci čínskej menšiny. V Indonézii sa uplatňujú aj niektoré ezoterické hnutia (Subud). V Singapure sa najväčšia časť obyvateľstva (54 %) hlási k budhizmu, konŕuciánstvu a taoizmu. Tieto religiózne systémy reprezentujú príslušníci dominantnej čínskej skupiny obyvateľstva. Moslimovia tvoria 15,4 % obyvateľov štátu a sú zastúpení Malajcami a imigrantmi z Indonézie, Pakistanu a Bangladéša. Malajci a Indonézania vyznávajú sunnitský islam šáfiovského smeru, Pakistanci a Bengálci sunnitský islam hanafitského smeru. V Singapure žijú tiež hinduisti (3,8 %), zväčša prívrženci šivaizmu. Niektorí Indovia sa hlásia k sikhizmu. Ku kresťanstvu (12,5 %) sa hlásia imigranti z Filipín, časť Číňanov, Európania, euročínski miešanci. Najviac z nich inklinuje k protestantizmu (metodisti, anglikáni, presbyteriáni), menšiu časť tvoria rím-skokatolici a nepočetnou skupinkou sú arménski gregoriáni. Brunei je zväčša islamská krajina (67 %), reprezentovaná domácim brunejským obyvateľstvom. Druhú skupinu tvoria budhisti (13 %), zväčša čínski imigranti. Ku kresťanom sa hlási 10 % obyvateľstva štátu (anglikáni, metodisti a katolíci). Zvyšná časť obyvateľov (10 %) vyznáva primárne religie animistického typu. Filipíny sú jedinou krajinou v regióne s prevahou kresťanstva (92 %). V rámci kresťanských vierovyznaní hrá najdôležitejšiu úlohu katolicizmus (83,6 %). Menšia časť obyvateľov inklinuje k protestantizmu (9 %), medzi ktorými sú najpočetnejší aglipajáni (príslušníci Filipínskej nezávislej cirkvi). Islam (5 %) je rozšírený v južnej Časti Filipín, najmä na ostrovoch Mindanao a Sulu. Ide o sunnitských moslimov šáfiovského smeru, ktorí sú v ostrých konfliktoch s centrálnou vládou. Malá časť obyvateľstva, najmä čínskeho pôvodu (žijúca v Manile a okolí), sa hlási k budhizmu (1 %). V prostredí horských etník vo vnútrozemí Luzonu a Mindanaa sa udržali ešte primárne religie animistického typu (2 %). Vianočný ostrov (pod správou Austrálie) sa vyznačuje prevahou budhizmu (55 %). Menšiu časť obyvateľstva tvoria kresťania (15 %), moslimovia (10 %) a iné religiózne skupiny. Na Kokosových ostrovoch (pod správou Austrálie) dominujú sunnitskí moslimovia (57 %). Kresťania tvoria 22 %. Zastúpené sú i iné religie. Východná Ázia sa vyznačuje silným vplyvom budhizmu, ktorý sa tu preplieta s vplyvom pôvodných miestnych religii (konfuciánstvom, taoizmom a šintoizmom] a v jeho západnej časti aj s vplyvom islamu. Do regiónu zaraďujeme Čínu, Tchaiwari Mongolsko, Kórejskú ľudovo-demokratickú republiku, Južnú Kóreu a Japonsko. V Cíne sú rozšírené najmä tri religiózne systémy - budhizmus, konŕuciánstvo a taoiz mus. Typickou črtou čínskeho obyvateľstva je multikonfesionalita, čiže jeden človel často vyznáva a vykonáva obrady v rámci viacerých religii. To problematizuje štatis tické podchytenie náboženskej štruktúry obyvateľstva Činy. Vzhľadom na to, že ofi ciálne sa v Číne realizuje ateizačná politika, značná časť obyvateľstva (podľ niektorých odhadov až 71 %) sa hlási k bezkonfesijným. Konŕuciánstvo a taoizmu vyznávajú takmer výlučne Číňania, kým mahajánový budhizmus okrem Číňanov f kórejská menšina (provincie Ťi-lin a Chej-lung-ťiang). Lamaizmus sa vyskytuj Geografia religii v Tibete a vyznávajú ho taktiež Mongoli (Vnútorné Mongolsko na severe a Ujgurská autonómna oblasť na severozápade), Tajovia a ďalšie etnika v južnej Čine (provincia Jiin-nan). Sunnitský islam je rozšírený najmä v severozápadnej a západnej časti Číny (Ujgurská autonómna oblasť). K šíizmu inklinujú pamírski Tadžikovia (izmailiti). Určitý význam má kresťanstvo, pričom dominujú rimskokatolíci (2 mil.), protestantov je menej (700 tis.). Ku kresťanstvu sa hlásia hlavne Číňania - príslušníci národnosti Chan, ale vyšší stupeň kristianizácie je možné zaregistrovať aj v juhozápadnej Čine (Kačjinovia, Miaovia), v Hongkongu a Macau. V prostredí etník južnej Číny sa zachovali mnohé tradičné primárne religie (Čuangovia, niektorí Miaovia a Jaovia, lovia, Tchu-ťiaovia, Chanovia, Kaošanovia). V severnej časti krajiny sa vyskytuje šamaniz-mus (Mandžuovia, Dahurovia). Malá skupina hinduistov žije v kozmopolitnom Hongkongu. Podobnú štruktúru obyvateľstva ako Čína má Tchaiwan. Ku konŕuciánstvu, taoizmu (48,5 %) a budhizmu (43 %) sa hlási drvivá väčšina obyvateľov ostrova. Žijú tu aj menšie skupiny kresťanov (7,4 %) a moslimov (0,5 %). Mongolsko sa vyznačuje podobne ako Čína dlhotrvajúcou ateizačnou politikou, čo sa odzrkadľuje v existencii početnej skupiny bezkonfesijných. Z veriacich obyvateľov štátu najviac inklinuje k lamaizmu (90 %). V západnej časti štátu sa vyskytujú sunniti (4 % - Tuva-nia a Kazachovia). V malej miere sa v Mongolsku uplatňuje šamanizmus. Kórejská ľudovo-demokratická republika je známa prísnou ateizačnou politikou, ktorá neumožňuje slobodnú aktivitu náboženských spoločností a cirkvi. Existujúce a vládou podporované cirkvi (napr. Juche) majú zväčša len propagandistický charakter a majú vytvárať ilúziu náboženskej slobody. Najpočetnejšia je skupina bezkonfesijných (68 %). Tradične sa na tomto území uplatňuje mahajánový budhizmus (1,7 %), kon-fticiánstvo a taoizmus (15 %) a v malej miere i kresťanstvo (0,9 %). Špecifický charakter majú rozličné kórejské synkretické sekty (14 %), ktoré vznikla na báze šamanizmu, konfuciánstva, taoizmu, budhizmu a kresťanstva. Najznámejšie sú sekty čchondogjo a taečengjo. Južná Kórea má zmiešaný charakter, pričom takmer rovnaký vplyv tu má kresťanstvo (49 %) a mahajánový budhizmus (47 %). Okrem mahajány sa uplatňuje aj zen-budhizmus a rozličné sekty (wonpulgjo, chongtogyo). Vyskytuje sa aj konŕuciánstvo (3 %) a šamanizmus. Medzi kresťanmi prevládajú protestanti (presbyteriáni, metodisti a baptisti), menej je rímskokatolikov. Značnú úlohu hrajú synkretické sekty (čchondongjo, taečengjo a wonpulgjo). Japonsko je územím, kde sa prelína vplyv šintoizmu (39,5 %) a budhizmu (38 %), pričom podobne ako v Číne sa možno stretnúť s multikonfesionalitou. Veľkú úlohu tu hrajú aj šintoistické sekty, z ktorých mnohé sú dosť vzdialené od ortodoxného šintoizmu a majú synkretický charakter. K najväčším patria sekta Tenrikjó, ktorá je od r. 1970 považovaná za samostatnú cirkev, a ďalej sekty Sekai Kjúseikjó, Tzumo Ojaširo a pod. V rámci budhistických siekt Je najväčšia Džódošinšú. Populárne sú zen-budhistické sekty. Kresťanstvo (4 %) má -»aponsku menšie zastúpenie. Pomer katolíkov a protestantov je zhruba vyrovnaný. e'rni malá skupina obyvateľov vyznáva pravoslávie. Medzi protestantmi majú naj- Geografia religii vyššie zastúpenie Zjednotená Kristova cirkev v Japonsku (združuje presbyteriánův, metodistov, kongregacionalistov a baptistov). Tradičné primárne religie sa zachovali na ostrove Hokkaidó, kde žije malá skupina Ainuov (šamanizmus) - pôvodných obyvateľov japonského súostrovia. 8.4. Geografické aspekty relígií v Austrálii a Oceánii Územie Austrálie a Oceánie sa z väčšej časti stalo oblasťou rozšírenia kresťanstva (67 %). Spomedzi jednotlivých kresťanských vetiev je vplyv katolicizmu (26,5 %) takmer vyrovnaný s vplyvom protestantizmu (21,5 %) a ostatných kresťanských relígií a synkretických učení a siekt (16,6 %). Malý význam má pravoslávie (2,4 %). Ostatné náboženstvá nemajú vplyv porovnateľný s kresťanstvom. Značná časť obyvateľstva je bez vyznania (12,4 %) alebo sa hlási k iným rclígiám. Z hľadiska rcligi-ózno-geografickej diferenciácie možno vyčleniť tieto regióny: Austrália a Nový Zéland, Papua a Mclanézia, Mikronézia a Polynézia. Relípa Počet vyznávačov (tis.) podiel z počtu obyvateľov v% Kresťanstvo 19480 67.0% ^ŕ. <\ CZ. Kmolidyiuis Protestanlivtw 7 710 6253 21.5 % PrawsUívie 695 2.4 ':>,. Ostanú kresťanské religie 4822 16.6% Islam 238 0.8% Budhizmus 191 0,7 % Judaizmus 94 0.3% Hinduizmus 361 1.2% Taoizmus a konľutiánstvo 85 0,3% Primárne religie a špiiiu/iius 256 0.9% Nové religie 27 0.1% Bahaizmus 73 0.3% Bez wznania a ateisti 3610 1Z4% Ostatní 4660 16.0% Počet obwateTov 29075 100,07c Prameň: upravené podľa Rinschedeho, 1999, s. 52. Tabuľka č. 16: Počet vyznávačov jednotlivých relígií v Austrálii a Oceánii v r. 199i Austrália a Nový Zéland - v tomto regióne prevláda kresťanstvo a v jeho rámci p« testantizmus. Pomerne významná skupina obyvateľov sa hlási k bezkonfesijnýfl Austrália je prevažne kresťanská krajina (73 %), pričom prevahu má protestantiznfl (47 %) nad katolicizmom (26 %). Pomerne veľká skupina obyvateľstva sa zaradí Geografia religii medzi bezkonfesijných (12,7 %). Medzi protestantmi sú najpočetnejší anglikáni (34 % z celkového počtu obyvateľov štátu). Nasledujú metodisti a presbyteriáni. Ostatné protestantské skupiny sú menej početné. Austrália je typickým príkladom krajiny s veľkým prílivom imigrantov, u ktorých je náboženské vierovyznanie výrazne späté s etnickým pôvodom. K anglikanizmu a metodizmu inklinujú potomkovia imigrantov z Anglicka (anglikáni majú dominantné postavenie v Novom Južnom Walese, Západnej Austrálii a Tasmánii, kým metodisti sú početnejší v Južnej Austrálii). Imigranti zo Škótska sa hlásia k presbyteriánom (najmä Victoria a Queensland). K luteránstvu majú blízko potomkovia nemeckých imigrantov (Južná Austrália), k pravosláviu potomkovia gréckych imigrantov. Rimskokatolíci sú zväčša potomkovia írskych imigrantov. Kozmopolitný charakter Austrálie dotvárajú hinduisti, moslimovia, budhisti a vyznávači ďalších relígií (13,6 %). V rámci tejto skupiny žije v Austrálii početná židovská komunita (100 tis.). Primárne religie (0,7 %) si udržali svoje pozície v prostredí pôvodných obyvateľov Austrálie (Aborigénov), ktorí sa koncentrujú do centrálnej a severozápadnej Austrálie. Ide zväčša o religie animistického typu a tote-mizmus. Aborigéni žijúci v hustejšie osídlených a urbanizovaných územiach boli už kristianizovaní. Nový Zéland je podobne ako Austrália predovšetkým kresťanskou krajinou (80 %). Pomerne vysoké zastúpenie majú bezkonfesijní (19,7 %). V rámci kresťanstva dominuje protestantizmus. Najviac protestantských veriacich sa hlási k anglikánom (22 %), presbyteriánom (16 %) a metodistom (4 %). Menší počet vyznávačov má baptizmus a ostatné protestantské denominácie. Vyskytuje sa tu i mormonizmus. Rimskokatolíci tvoria 14,8 % obyvateľstva. Pôvodné obyvateľstvo Nového Zélandu - Maori - vyznávajú zväčša kresťanstvo. Časť z nich inklinuje k mor-monizmu a k tichomorsko-kresťanským synkretickým sektám a hnutiam (Ratana a Ringatu). Papua a Melanézia je regiónom, kde sa popri dominujúcom kresťanstve možno stretnúť s vyznávačmi miestnych kultov, tichomorsko-kresťanských synkretických hnutí a siekt a nových relígií. Oblasť zahŕňa Papuu-Novú Guineu, Šalamúnove ostrovy, Vanuatu, Novú Kaledóniu, Fidži a Norfolk. Papua-Nová Guinea sa vyznačuje prevahou kresťanstva (97,6 %). V rámci kresťanstva dominuje protestantizmus, ktorý je reprezentovaný luteranizmom (16 %), anglikanizmom (5 %), evanjelickou alianciou (4 %) a inými, zväčša unionovanými protestantskými cirkvami. K rímskokatolíckej cirkvi sa hlási 22 % obyvateľov štátu. Vo vnútrozemí žijú značne rozdrobené skupiny «nik (2,5 %), vyznávajúce miestne kulty (animizmus, manaizmus, totemizmus, karge- a pod.). Na Šalamúnových ostrovoch dominujú kresťania (96,7 %). Z veľkej časti e o protestantov (77,5 %), pričom zastúpení sú unionovaní protestanti, anglikáni a adventisvi siedmeho dňa. Rimskokatolíci (19,2 %) žijú najmä na ostrovoch Guadal-canal a Choiseul. Malá časť obyvateľstva inklinuje k miestnym kultom (manaizmus, ■•ůmizmus) a určitá časť sa hlási k bahaizmu (0,4 %). Na Vanuatu (Nové Hebridy) Geografia religii majú prevahu protestanti (61,7 %), z ktorých najviac pripadá na presbyteriánov (36,7 %), anglikánov (15 %) a adventistov siedmeho dňa (6,2 %). Rímskokatolíci tvoria 15 % obyvateľstva. Udržali sa tu miestne kulty (animizmus, manaizmus, kargo a pod), ku ktorým inklinuje 22 % obyvateľov. Čínska a vietnamská menšina sa hlási k budhizmu. Nová Kaledónia sa ako zámorské teritórium Francúzska vyznačuje prevahou rímskokatolíkov. Protestanti (kalvíni) žijú na súostroví Loyauté. Menšie skupiny tvoria mosli-movia (Javánci) a budhisti (Vietnamci). Vyskytuje sa i kult kargo. Fidži vzhľadom na svoju pestrú etnickú štruktúru obyvateľstva má aj značne diferencovaný religiózny obraz. Väčšinu obyvateľov tvoria kresťania (52 %), z ktorých je najviac metodistov (37 %) a rímskokatolíkov (9 %). Veľkú skupinu obyvateľov tvoria imigranti z Indie, ktorí vyznávajú hinduizmus (38 %) a v menšej miere sikhizmus (1 %). Menší počet indických imigrantov a ich potomkov inklinuje k islamu (8 %). Na ostrove Norfolk (austrálske teritórium) majú prevahu anglikáni (39 %), menšinou sú rímskokatolíci (11 %), adventisti siedmeho dňa (4,4 %), kongregacionalisti (16 %) a iní. Mikronézia a Polynézia tvorí rozsiahly región, zahŕňajúci viaceré súostrovia v Tichom oceáne, na ktorých zväčša prevláda protestantizmus, ktorý sa delí o vplyv s katolicizmom. Zastúpenie katolíkov je výraznejšie v Mikronézii, kým v Polynézii je prevaha protestantizmu omnoho výraznejšia. Do regiónu zaraďujeme Palau, Severné Mariany, Guam, Marshallove ostrovy, Federatívne štáty Mikronézie, Nauru, Kiribati, Tuvalu, Tokelau, Samou, Americkú Samou, Wallis a Futunu, Tongu, Niue, Cookovc ostrovy, Francúzsku Polynéziu, Pitcairnove ostrovy, Veľkonočný ostrov a Havajské ostrovy. Na Palau dominujú kresťania (65,4 %), z ktorých najviac pripadá na rímsko-; katolíkov (40 %). K protestantom (24,7 %) patria najmä adventisti siedmeho dňa. Zastúpení sú Svedkovia Jehovovi. Štvrtina obyvateľov inklinuje k primárnym religio ám (modekngeizmus). Severné Mariany sú zväčša rímskokatolícke. Menšinu tvoria' protestanti (anglikáni) a vyznávači miestnych kultov. Na ostrove Guam (podobne akQ Severné Mariany pod správou USA) taktiež prevládajú rímskokatolíci nad protestanti mi (baptistami). Marshallove ostrovy sa vyznačujú výraznou dominanciou protestani tov (90,1 %). Rímskokatolíci tvoria 8,5 % a ostatní 1,4 % obyvateľov republiky. Federatívne štáty Mikronézie (zahŕňajú členské štáty Chuuk, Yap, Pohnpei a Kosrae) sa vyznačujú miernou prevahou katolicizmu (50 %) nad protestantizmom (47 %). Ni Nauru je pomer opačný. Viac je protestantov (60 %) ako rímskokatolíkov (30 %) Okrem toho tu žije čínska menšina, inklinujúca k budhizmu, konfuciánstvu a taoizml (8 %). Malá časť obyvateľov vyznáva miestne kulty. Kiribati sa vyznačuje miernoi prevahou rímskokatolíkov (53 %). Protestantizmus (40 %) reprezentujú kongregácie nalistí a adventisti siedmeho dňa. Žijú tu aj vyznávači bahaizmu (2,4 %), mormoniz mu (2 %) a budhizmu (čínska menšina). Tuvalu je doménou protestantizmu (97 %j pričom dominantné postavenie má kongregacionalistická tuvalská cirkev (96 %] Minoritami sú adventisti siedmeho dňa (1 %), bahaisti (1 %) a rímskokatolíci (0,2 %, Geografia religii Sa Tokelau (polynézske zámorské teritórium Nového Zélandu) tvoria väčšinu protestanti (70 %), kým katolíci sú v menšine (28 %) a žijú na ostrovoch Nukunonu a sčasti Fakaofo. Západná Samoa je prevažne protestantská (71 %), pričom ide o kongregaci-onalistov (Londýnska misijná spoločnosť), metodistov a adventistov siedmeho dňa. Rímskokatolíci (22,3 %) tvoria významnú skupinu obyvateľov. Zastúpení sú tiež mormoni a vyznávači iných religii. Americká Samoa, ktorá zahŕňa východnú Samou a patrí pod správu USA, je prevažne tiež protestantská (80 %) s dominantným podielom kongrcgacionalistov. Rímskokatolíci tvoria 20 % obyvateľstva. Francúzske zámorské teritórium Wallis a Futuna sa od okolitých teritórií líši úplnou dominanciou rímskokatolíkov (100 %). V kráľovstve Tonga prevládajú protestanti (77 %), najmä metodisti. Ku katolicizmu sa hlási 15 % obyvateľov. Zastúpení sú vyznávači bahaizmu (4 %), mormóni a iní. Na Niue (voľne asociované územie s Novým Zélandom) žijú protestanti (85 %), z ktorých najviac tvoria kongregacionalisti, spätí s aktivitami Londýnskej misijnej spoločnosti. Z iných vyznaní tu žijú rímskokatolíci, mormóni, Svedkovia Jehovovi a adventisti siedmeho dňa. Cookove ostrovy (voľne spojené s Novým Zélandom) sa vyznačujú prevahou protestantov nad katolíkmi. Francúzska Polynézia je územím s prevahou protestantizmu (54 %). Pomerne početní sú rímskokatolíci (30 %). V menšej miere tu žijú mormóni, budhisti a konfuciáni (príslušníci čínskej menšiny). Pitcairnove ostrovy (patriace Veľkej Británii) sú okrem Adamstownu neosídlené. V Adamstowne (46 oby v. v r. 1998) žijú potomkovia vzbúrencov z anglickej lode Bounty a dovezených polynézskych žien, ktorí sú výlučne adventis-tami siedmeho dňa. Veľkonočný ostrov (patriaci Chile) je obývaný rímskokatolíkmi. Havajské ostrovy (dnes jeden zo Štátov USA) majú pestrú religióznu štruktúru. Zastúpení sú rímskokatolíci a protestanti. Pomerne početní sú budhisti (Japonci a Číňania), šintoisti (Japonci) a konfuciáni (Číňania). 8.5. Geografické aspekty religii v Severnej Amerike Severná Amerika patrí k územiam s prevahou kresťanstva (73,3 %). V jeho rámci sa výraznejšie uplatňuje protestantizmus-(3I,5 %) ako katolicizmus (24,5 %). Pomerne hojne sú zastúpené aj ostatné kresťanské vyznania (15,2 %) a pravoslávie (2,2 %). ostatné religiózne systémy sa uplatňujú v obmedzenej miere. Významnejšiu pozíciu má judaizmus (2 %). Početná skupina obyvateľstva sa zaradila k bezkonfesijným (9,1 %). Sternu Ameriku tvoria Kanada, Spojené štáty americké (USA), Bermudy a St. Pier's a Míquelon. Geografia religií Kelígia_____________ Kresťanstvo_____________ Katoiiäymis_____________ Protestantizmus___________ Pravoslthie (ktai»(: kresťwiské religie____ islam_________________ Budhizmus_____________ Judataius_____________ Hinduizmus____________ Džinizmus______________ Sikhiaras_________ Šintofamus Taoizrous a konfuriánstvo Primárne nelígie a šriritizrms Novérdígie____________ Pcčct vyznávačov (tis.) 221381__________ 73 880__________ 95063_________ 6698__________ 45740_________ 4066__________ 2 132_________ 5904_________ 1129 5_________ 491_________ T_ 54_________. 886_________ 479_________. podiel z počtu obyvateľov v % 73,3 %_______________ 24.5 %_______________ 31.5%_______________ 2,2 7c_________________ 152 %_______________ 1.3%_______________ 0.7 %_______________ Z0%_______________ 0,4%_______________ 0,0%_______________ 0.2%_______________ 0,0%_______________ 0,3 %_______________ 0.2%_______________ 0,2 % ___________ iBahaiamus________________I 740_____________1 0,2 %________________I Bez vyznania a ateisti____________27 512_________________9,1 %________________ Ostatní'_____________________36290________________12,0 %________________ Počet obyvateľov_____________301718_______________100,0 %________________ Prameň: upravené podľa Rinschede, 1999, s. 52. 3 Tabuľka č. 17: Počet vyznávačov jednotlivých religií v Severnej Amerike v r. 1997 i i Kanada má vyrovnanejší podiel medzi katolicizmom (42 %) a protestantizmort (40 %), pričom miernu prevahu má katolicizmus. Zastúpení sú pravoslávni (4 %J judaisti (1,2 %) a sikhovia (0,6 %). Pomerne početná je skupina bezkonfcsijných (7,í %). Rímskokatolíci majú najvýraznejšiu prevahu vo frankofónnych oblastiach Kana dy (Quebec, New Brunswick a Ostrov princa Edwarda). Hojnejší sú tiež v severnou Saskatchewane. Pravoslávni sú výraznejšie zastúpení v oblastiach, ktoré osidľova! ukrajinskí imigranti (Manitoba a Saskatchewan). Tu žije aj početná skupina grécka katolíkov. Kanadskí protestanti sa delia na viacero cirkví a siekt. Najväčšia je Zjedwj tená cirkev (20 % obyvateľstva), ktorá vznikla spojením kongregacionalistoi metodistov, časti presbyteřiánov a zjednotených bratov). Najviac rozšírenej v provinciách Saskatchewan, Alberta a Britská Kolumbia. Početní sú anglikáni (Brj ská Kolumbia - ostrov Vancouver, New Foundland), baptisti (New Brunswick aNoi Škótsko). Luteráni sú viazaní najmä na imigrantov z Nemecka, ktorých sa najvü usadilo v Saskatchewane, Alberte a Manitobe. Židia (360 tis.) žijú predovšetkým t veľkých mestách (Toronto, Montreal). Sikhovia (225 tis.) žijú najmä v Britskej Kí lumbii. V oblastiach s výraznejším výskytom Indiánov a Eskimákov (Nanavut, SeV rozápadné teritórium, Yukon) sa možno stretnúť so šamanizmom (2 %). Geografia religií USA majú pestrejšiu religióznu štruktúru obyvateľstva ako Kanada. Je to dané vysokým počtom náboženských spoločností a siekt, ktorým USA vynikajú nad ostatnými štátmi sveta. Prevahu majú protestanti (56 %) nad katolíkmi (26 %). Malá časť kresťanov sa hlási k pravosláviu. Popri nich tu žijú vyznávači judaizmu (2 %), ktorých absolútny počet 5,8 mil. je vyšší ako v Izraeli. Náboženský obraz USA dotvárajú mosli-movia (1,9 %) a príslušníci iných religií. K bezkonfesijným sa hlási 7,5 % obyvateľov. Rímskokatolíci sú výraznejšie zastúpení v severovýchodnej časti USA. Jediným štátom, kde majú prevahu, je Rhode Island (63 %). Pomerne významné podiely dosahujú v štátoch Massachusetts, Connecticut, New Jersey, Pennsylvania, v severnej časti štátov New York a New Hampshire a na západe Vermontu. Okrem tejto oblasti sa územie koncentrácie rímskokatolíkov viaže na severozápad štátu Illinois, východný Michigan a Wisconsin. Ďalším areálom ich koncentrácie je juhozápad USA, najmä južná časť Luisiany a pás územia pozdĺž mexickej hranice v Texase, Novom Mexiku, Arizone a južnej Kalifornii, Vo väčšine štátov USA majú prevahu protestanti, ktorí sú diferencovaní do mnohých cirkví, náboženských spoločností a siekt. Z najvýznamnejších protestantských smerov treba spomenúť baptizmus (12,1 %), ktorý je rozšírený najmä v juhovýchodnej časti USA (Južná Karolína, Georgia, Alabama, Mississippi, južný Arkansas, severná Luisiana, východný Texas, juhovýchodná Oklahoma, Tcn-nesse, juhozápadná časť Severnej Karolíny, juhovýchod Kentucky a severozápadná Florida). Ďalším protestantským smerom je metodizmus (11 %), rozšírený v strednej časti USA (Kansas, Nebraska, severozápadná Oklahoma, severná časť Missouri, Iowa, severozápadný Illinois, južná Indiana, južné Ohio, Západná Virginia. Virginia, Maryland a Delaware). Luteráni (6 %) sú výraznejšie koncentrovaní do severnej časti USA, najmä štátov Severná Dakota, Minnesota, severozápadnej časti Wisconsinu, severnej časti Južnej Dakoty a severozápadnej časti Iowy. V severozápadnej časti USA sú protestanti výrazne diverzifikovaní a žiadna zo skupín nemá dominanciu. Pravoslávni majú väčšie zastúpenie (od 0,6 do 0,9 %) v štátoch New Hampshire, New Jersey, New York, Connecticut, Massachusetts a Vermount. K pravoslávnym patria niektorí obyvatelia Aljašky a Aleutských ostrovov. Mormoni sú sústredení do štátu Utah a južnej časti Idaho. Žijú aj v Arizone, Wyomingu, Nevade a Colorade. Najvyššie zastúpenie juda-istov má štát New York (6,9 %). Početnejšie židovské komunity žijú najmä v mestách štátov New Jersey, Florida, Massachusetts, Maryland, Connecticut, Kalifornia, Colorado, Pennsylvania a vo Washingtone D.C. Z iných religií sa uplatňujú budhizmus, »onfuciánstvo a taoizmus (najviac medzi imigrantmi z Ázie v Kalifornii a v New 'orku) a viaceré nové synkretické religie (napr. krišnaizmus, misie Božieho svetla, spoločenstvo nezávislých misijných zborov Rodina, santeriánstvo - Florida a pod.). Bermudy (kolónia V. Británie) sa vyznačujú prevahou anglikánov. Menšie skupiny tvoria metodisti a katolíci. St. Pierre a Miquelon. ako francúzske územie, charakteri-^je prevaha katolíkov (99,3 %). ta relígií Geografia relígií 8.6. Geografické aspekty relígií v Latinskej Amerike Latinská Amerika je svetadielom s prevahou katolicizmu (90 %). Popri katolicizme sa iné vetvy kresťanstva uplatňujú síce v menšej miere, avšak podiel protestantizmu (3 %) začal v ostatných decéniách 20. stor. postupne narastať. Religiózny obraz Latinskej Ameriky dotvárajú primárne religie a miestne kulty (0,3 %). Nižšie zastúpenie ako v Severnej Amerike majú bezkonfesijní (3,6 %). Z geograficko-rcligiózneho hľadiska je možné celé územie Latinskej Ameriky rozčleniť do troch oblasti: Stredná Amerika, Karibský región a Južná Amerika. Relígia Počet vyznávačov (tis.) podiel z počtu obyvateľov v % Kresťanstvo 460147 93.5 % Katolicizmus 442657 90.0% Protestantizmus 14 829 3.0% PntivsUh'ie 620 0.1 % Ostatné kresťanské religie 2041 0,4 % Lslam 1632 0.3 % Budhizmus 645 0,1% Judaizrrus 1 173 0.2%. Hinduizmus 776 0.2 % Šintniznus 7 0,0 % Taoizmus a kunfuciánslvo 184 0.0% Primárne religie 1 220 0.3% Nové religie 611 0.1% Bahaizmus 880 0.2% Bez wznania a ateisti 17756 3.6% Ostatní 6898 1.4% Počet ohwateľov 491929 100.0% Prameň: upravené podľa Rinschedcho. 1999, s. 52. Tabuľka č. 18: Počet vyznávačov jednotlivých relígií v Latinskej Amerike v r. 1997 Stredná Amerika je región s pomerne homogénnou religióznou štruktúrou obyvateľstva, v ktorej dominuje katolicizmus. Určitá časť obyvateľstva sa hlási k protestantizmu, ktorého úloha v ostatných decéniách rastie. Do regiónu patrí Mexiko, Belize, Guatemala, Honduras, Salvador. Nikaragua, Kostarika a Panama. Mexiko je charakterizované prevahou katolicizmu (95,3 %). Z protestantov (4 %) tu žijú baptisti a presbyteriáni. Početní sú Svedkovia Jehovovi (cca 526 tis.). Okrem toho sa možno stretnúť s judaizmom (0,1 %) a inými relígiami. Určitú skupinu tvoria bezkonfesijní. Indiáni, ktorí žijú najmä na juhu Mexika (Oaxaca, Chiapas), sú zväčša kristianizovaní. V Belize nie je dominancia rímskokatolíkov (62 %) taká výrazná. Pomerne značný podiel tu •tojú protestanti (30 %), najmä anglikáni, metodisti, mennoniti a adventisti siedmeho Geografia relígií dňa. Vyskytujú sa tu Svedkovia Jehovovi. Guatemala sa vyznačuje prevahou katolíkov (75 %) nad protestantmi (24 %). Časť indiánskeho obyvateľstva sa pridržiava primárnych relígií Mayov. Pre Honduras je typická výrazná prevaha katolíkov (97 %). Malá je protestantská minorita (3 %). Salvador má podobnú štruktúru. Okrem dominantných katolíkov (94 %) tu žije protestantská menšina (6 %). Určitú časť obyvateľstva tvoria mormoni a Svedkovia Jehovovi. V Nikarague tvoria katolíci 91 % obyvateľov. Protestanti (9 %) sú reprezentovaní baptistami, metodistami a Moravskou cirkvou (moravskí bratia), ktorej vyznávači sú koncentrovaní na atlantickom pobreží štátu (Costa de Mosquitos). Kostarika je prevažne katolícka (89 %). Protestanti tvoria 7.5 % obyvateľov štátu. Malá časť obyvateľstva (imigranti z Ázie) vyznávajú budhizmus, konfuciánstvo a taoizmus. Panama má podobnú štruktúru s prevažujúcimi rimskokatolíkmi (92 %) nad protestantmi (6 %) a vyznávačmi ostatných relígií (2 %). Karibský región má hetcrogénnejšiu religióznu štruktúru obyvateľstva v porovnaní so Strednou a Južnou Amerikou. Preplietajú sa tu vplyvy katolicizmu, protestantizmu, miestnych relígií a synkretických kultov. Dominancia katolicizmu, resp. protestantizmu, súvisí s koloniálnou minulosťou regiónu. Tie územia, ktoré boli pod; koloniálnou nadvládou Francúzska a Španielska sú katolícke, kým bývalé anglické, a holandské kolónie majú prevahu protestantského obyvateľstva. Do regiónu zahŕňa-j me okrem ostrovných krajín v širšej oblasti Karibiku a priľahlej oblasti Atlantiku Mg guyanský región na severovýchodnom pobreží Južnej Ameriky. Ide teda o Guyanui Surinam, Francúzsku Guyanu a z ostrovných štátov k nemu patria Bahamy, Kuba, Kaj-manské ostrovy, Jamajka, Turks a Caicos, Haiti, Dominikánska republika, Portoriko Americké Panenské ostrovy, Britské Panenské ostrovy, Anguilla, Svätý Kitts a Nevis, Antigua a Barbuda, Montserrat, Guadeloupe, Dominika, Martininique, Svätí) Lucia, Barbados, Svätý Vincenc, Grenada, Trinidad a Tobago, Aruba a Holandská Antily. Bahamy sa vyznačujú prevahou protestantov (76 %). Z nich je najviac baptist* tov (32 %), anglikánov (20 %), metodistov (6 %) a príslušníkov letničnej Cirkvi Božej (6 %). K rímskokatolikom sa hlási 19 % obyvateľstva. Kuba má výnimočnú pozícia v rámci krajín regiónu, pretože vďaka ateizačnej politike režimu sa väčšina obývate* ľov (55 %) deklaruje ako bezkonfesijná. V rámci veriacich majú najvýznamnejšuj pozíciu rimskokatolici (40 %). Malú časť obyvateľov tvoria protestanti a Svedkovi^ Jehovovi (spolu 3 %). Žijú tu aj vyznávači afro-karibského kultu Santeríc - kubánskej ho náboženského hnutia, ktoré je obdobou haitského wúdizmu. Kajmanské ostroj (patriace V. Británii) sú zväčša obývané presbyteriánmi, anglikánmi a v menšej mien katolíkmi. Jamajka je charakterizovaná prevahou protestantov (61,3 %). Z nich naj viac pripadá na príslušníkov letničnej Cirkvi Božej (21,2 %), baptistov (9 %), angJj kánov (5,5 %), adventistov siedmeho dňa (9 %) a pentekostalistov (7 %). Početná j skupina Svedkov Jehovových (1,6 %). Rimskokatolici tvoria 4 % obyvateľov. Z inýcj relígií má význam santeriánstvo a rastafarianizmus (5 %) - synkretické j udaistickí ucľfi'iy'u /tiigii kresťanské učenie (jeho vyznávačov volajú Čierni židia). Zaujímavý je pomerne vysoký podiel bezkonfesijných (11 %). Turks a Caicos (britská kolónia) je obývaný najmä protestantmi (80 %), a to baptistami, metodistami a anglikánmi. Haiti sa vyznačuje prevahou rimskokatolíkov (80 %). Menšia časť obyvateľstva inklinuje k protestantizmu (16 %) - najmä baptizmu, pentekostalizmu a adventizmu siedmeho dňa. Zhruba polovica obyvateľov súbežne praktizuje afro-kresťanský wúdizmus. Dominikánska republika je prevažne rímskokatolícka (91 %). Zvyšná časť obyvateľstva inklinuje k protestantizmu. Podobne ako v susednom Haiti sa praktizuje wúdizmus. V Portoriku (pod správou USA) má prevahu katolicizmus (85 %). Protestanti a ostatní tvoria 15 % menšinu obyvateľstva. Vyskytuje sa aj santeriánstvo. Americké Panenské ostrovy majú prevahu protestantského obyvateľstva (59 %), ktoré sa zväčša hlási k baptizmu. Katolíci tvoria 34 % obyvateľstva. Na Britských Panenských ostrovoch majú protestanti výraznejšiu prevahu (86 %). V rámci jednotlivých protestantských cirkví sa najviac uplatňujú metodisti (45 %), anglikáni (21 %) a letničná Cirkev Božia (7 %). Žijú tu aj adventisti siedmeho dňa a baptisti, zo synkretických relígií Svedkovia Jehovovi. Rimskokatolici tvoria 6 % obyvateľstva. Anguilla (britské závislé územie) je dominantne protestantská (85 %). Najviac je anglikánov, metodistov a adventistov siedmeho dňa. Ku katolicizmu sa hlásia 3 % populácie. Svätý Kitts a Nevis má prevahu protestantského obyvateľstva (76,5 %), najmä anglikánov. Menšia časť obyvateľov inklinuje ku katolicizmu (10,5 %) a iným relígiám. Antigua a Barbuda sa vyznačuje dominanciou protestantov (86 %), predovšetkým anglikánov. Rimskokatolici tvoria 10 %, rastafariáni 1 % a vyznávači ostatných relígií 3 % populácie. Na Montserrate (britská kolónia) žijú najmä anglikáni. V menšej miere sa tu možno stretnúť s metodistami, rimskokatolíkmi, pentekostalistami a adventistami siedmeho dňa. Guadeloupe (francúzsky zámorský departamenť) sa vyznačuje dominanciou rimskokatolíkov (95 %). Okrem nich tu žijú hinduisti a vyznávači afrického paganizmu (no-vopohanstva). Dominika je štátom s prevahou rimskokatolíkov (77 %). Protestantov (15 %) reprezentujú metodisti, pentekostalisti, adventisti siedmeho dňa a baptisti. Martinique je francúzsky zámorský departament s prevahou rimskokatolíkov (95 %). Okrem toho tu žijú hinduisti a vyznávači afrického paganizmu. Svätá Lucia má prevahu rimskokatolíkov (90 %). K protestantizmu sa hlási 10 % populácie. Barbados sa vyznačuje prevahou protestantov (67 %), z nich sa tu najviac uplatňujú anglikáni, Pentekostalisti a metodisti. Rímskokatolícke obyvateľstvo nieje veľmi početné (4 %). omerne značná časť populácie (17,5 %) je bez vyznania. Svätý Vincent a Grenadiny Je prevažne protestantský štát (81 %). Medzi protestantskými cirkvami majú najvyššie Podiely anglikáni, metodisti a adventisti siedmeho dňa. Rimskokatolici tvoria 13 % obyvateľstva. Okrem nich sa tu možno stretnúť s hinduistami a malým počtom prienikov iných relígií. Na Grenade majú prevahu rimskokatolici (59,3 %) nad pro-tantmi (34,5 %). Najväčšiu časť z nich tvoria anglikáni. Trinidad a Tobago sa svojou "gtóznou štruktúrou odlišuje od ostatných krajín regiónu. Náboženský obraz kraji- Geografia religii ny je pestrý. Najväčšiu skupinu tvoria rimskokatolici (29,4 %). Na druhom mieste sú hinduisti (23, 8 %, zväčša potomkovia imigrantov z Indie). Anglikáni tvoria 10,9 % obyvateľstva a presbyteriáni 3,4 %. Vyskytujú sa tu aj moslimovia (5,8 %) a vyznávači iných religii. V Arube (pod správou Holandska) sa väčšina obyvateľov hlási k rímskokatolíkom (82 %). Menšia časť inklinuje k protestantizmu (7 %). Vyskytujú sa tu aj židia, moslimovia, hinduisti a konfuciáni. Holandské Antily sú zväčša protestantské. Veľká časť obyvateľstva sa hlási k rímskokatolíkom. Žijú tu aj židia a moslimovia. V Guyane má miernu prevahu kresťanstvo (52 %), z toho väčšia časť pripadá na protestantizmus (34 %, najmä anglikáni) a menšia na katolicizmus (18 %). Veľmi početnú skupinu populácie tvoria indickí imigranti, ktorí vyznávajú hinduizmus (34 %) a islam (9 %). V malej miere sa v Guyane vyskytujú aj iné religie. Surinam má tiež pestrú religióznu štruktúru obyvateľstva. Kresťania sú v prevahe (39,6 %). K rímskokatolíkom inklinuje 21 % a k protestantom 18,6 % populácie, z toho najviac je príslušníkov Moravskej cirkvi a kalvínov. Veľmi početnú skupinu obyvateľstva tvoria hinduisti (26 % - potomkovia indických imigrantov) a moslimovia (18 % - potomkom via prisťahovalcov z Indie a Indonézie). Určitá časť populácie vyznáva primárne r« ligie animistického typu. Francúzska Guyana má na rozdiel od susedných územ pomerne homogénnu religióznu štruktúru obyvateľstva. Väčšina populácie inklinuji k rímskokatolíkom (90 %). Okrem katolíkov sa tu možno stretnúť s protestanta a vyznávačmi primárnych religii animistického typu. Južná Amerika je regiónom, v ktorom výrazne dominuje katolicizmus. V niektorý« odľahlých oblastiach sa udržali primárne religie animistického typu a šamanizmia Súčasťou regiónu sú Kolumbia, Venezuela, Ekvádor, Peru, Bolívia, Brazília, Paragtí ay, Uruguay, Argentína, Chile a Falklandy. j V Kolumbii tvoria rimskokatolici 91,9 % obyvateľstva krajiny. K ostatným relígiájj sa hlási 7,3 %. Ide o malé skupiny protestantov, ktoré netvoria kompaktné územj výskytu, ale sú rozptýlené. V krajine žije aj malá skupina judaistov (5,6 tisJ V odľahlých územiach na východe a juhovýchode krajiny sa možno stretá« s animizmom a šamanizmom. Venezuela má podobnú štruktúru. Rimskokatolici tví ria drvivú väčšinu (96 %) obyvateľstva. Náboženský obraz štátu dotvárajú protestaq (2 %) a malá skupina judaistov (35 tis., t.j. 0,1 %). Ekvádor je tiež takmer rýdzo katjj líčka krajina (95 %). Malá časť obyvateľstva sa hlási k protestantizmu, pripadá k miestnym kultom animistického typu a šamanizmu. V Peru činí podiel rímskoka« líkov 92,5 % z celkového počtu obyvateľov. V religióznej štruktúre obyvateľstva kq jiny sa uplatňujú aj protestanti (5,5 %). V Lime a okolitej aglomerácii žije nepočetl skupina (0,3 %) vyznávačov východných religii (budhizmus, konfuciánstvo, taoizn^ a šintoizmus), ktorá je spätá s potomkami imigrantov z Japonska a Číny. V krajine Žj len malá skupina judaistov (3 tis.). Zaznamenať možno aj výskyt miestnych kultj a šamanizmu (v povodí Amazonky). Väčšina obyvateľov Bolívie sú rímskokatolj ueograpa religii (95 %). Časť obyvateľov sa hlási k animizmu a šamanizmu. Počernejšiu skupinu tvoria bahaisti (2,4 %). Z protestantov sú najpočetnejší metodisti. Brazília má o niečo pestrejšiu náboženskú štruktúru obyvateľstva ako predchádzajúce krajiny. Najväčšia časť obyvateľstva sa hlási k rímskokatolíkom (86,5 %). Protestanti (6,1 %) sú reprezentovaní mnohými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.ide najmä o baptistov, päťdesiatnikov, presbyteriánov, metodistov, kongregacionalistov, mennonitov a luteránov. Zväčša sú rozptýlení po celej krajine. Výraznejšia koncentrácia protestantov je v južnej časti štátu (spolkový štát Santa Catarina), kde kompaktnejšic areály výskytu tvoria mennoniti nemeckého pôvodu. V povodí Amazonky sa udržali ešte tradičné kulty animistického typu a šamanizmus (štát)' Mato Grosso a Goiás). Určité skupiny obyvateľstva (3,7 %) sa hlásia k špiritizmu. Populárne sú synkretické afro-americké kulty (kandomble v štáte Bahia). V Brazílii žije početná skupina židov (130 tis.) a vyskytujú sa tu i vyznávači budhizmu a šintoizmu (Japonci v Sao Paolo) a Svedkovia Jehovovi. Paraguay sa vyznačuje drvivou prevahou rímskokatolíkov (93,8 %). Protestanti (2,1 %) sú reprezentovaní najmä mennonitmi. Malá časť obyvateľov vyznáva primárne religie animistického typu a šamanizmus. Uruguay sa od ostatných latinskoamerických krajín liši výraznejšou sekularizáciou. Podľa údajov až 31,2 % obyvateľov sa hlási k bezkonfesijným. Medzi veriacimi majú najvyšší podiel rimskokatolici (66 %). Malé skupiny obyvateľstva tvoria protestanti (2 %) a židia (0,8 %), ktorí žijú hlavne v Montevideu. Argentína sa vyznačuje dominanciou katolicizmu (90,7 %). Protestanti (2 %) sú reprezentovaní širokou paletou cirkví a náboženských spoločnosti. V krajine žije najpočetnejšia židovská komunita (250 tis.) v Južnej Amerike. Židia sa koncentrujú do Buenos Aires. Určitá časť obyvateľstva Argentíny je sekularizovaná (5 %). Chile má popri katolíkoch (88 %) pomerne početnú protestantskú menšinu (11 %). Protestanti sú reprezentovaní viacerými cirkvami, z ktorých väčší význam majú mennoniti, koncentrovaní v južnej časti krajiny. Žijú tu aj luteráni, päťdesiatnici, metodisti, adventisti siedmeho dňa a baptisti. V krajine taktiež žije malá skupinaju-daistov (15 tis.). Okrem kontinentálnej časti geograficky k regiónu Južnej Ameriky patria niektoré ostrovné územia. Ide o Falklandy (britské územie), na ktorých majú Prevahu anglikáni nad rímskokatolíkmi. Sú tu tiež iné protestantské skupiny (luteráni, adventisti siedmeho dňa a pod.) a Svedkovia Jehovovi.