Digitálna fikcia

Fikcia

¢ Fikcia je úmyselne, ale nefalošne, nepravdivý diskurz

¢ Fikcia v lingvistickom médiu? (fikcia vo vizuálnom médiu, fikcia transmediálna)

¢ Fikcia/fakt?

¢ Hranice medzi fikciou/faktom?

Prístupy

¢ Pragmatický prístup: produkcia a recepcia fikcie

¢ Sémantický prístup: obsah fiktívneho diskurzu

Pragmatické prístupy

¢ John Searle – tvorba fikcie je predstieranie tvorby ilokučných aktov (hovorením niečoho robíme
niečo)

¢ Gregorie Currie – tvorba fikcie je komunikatívny akt. Fiktívna výpoveď nie je predstieraním
(nefikčného) tvrdenia, ale paralelnou aktivitou

¢ Kendall L. Walton – make-believe – fikcia je zdieľaná akcia, prebieha na strane tvorcu aj
recipienta

     „to be fictional is ... to possess the function of a prop in a game of make-believe“

¢ Alebo opačne – hra ako elementárna forma tvorby fikcie?



Sémantické prístupy

¢ Teória možných svetov, teória fiktívnych svetov – umožnila legitimovať rozprávanie o pravde a lži
vo fiktívnom diskurze



Znaky fiktívnosti (Kate Hamburger):

¢ Vševediace rozprávanie alebo nezameraná fokalizácia

¢ Veľká miera využívania dialógu, voľnej nepriamej reči alebo vnútorného monológu

¢ Anaforické využívanie prísloviek bez prináležiacich subjektov

¢ Využívanie časov a časových prísloviek na indikáciu čisto vnútornej chronológie

¢ Využívanie deix a priestorových prísloviek na indikáciu čisto referencie platnej pre daný rámec

¢ Odlíšenie rozprávača od autora

¢ Využitie metalepsy

¢ Paratextové znaky

Digitálna literatúra, elektronická literatúra

¢ELO (Electronic Literature Organization):



¢„dielo s dôležitým literárnym aspektom, ktorý využíva schopnosti a kontexty počítača, ktorý je buď
bez siete alebo je zapojený v sieti.“



¢“digitálna literatúra” a “elektronická literatúra” – najbežnejšie strešné termíny pre literárne
dielo, ktoré si žiada využitie počítača (na tvorbu a/alebo recepciu)



Roland Barthes

¢ ...špatně psát znamená dobře myslet...

                                          Etienne Tassin

¢ Narácia je znova nájdený čas, opätovne rozvinuté trvanie, sekvencie obnovené v pohybe ich
prechodu, metamorfózy, vzájomného prekrývania sa. Rozprávať si príbehy, vzájomne si jeden druhému
rozprávať príbehy, zhovárať sa o svete, udalostiach je vždy spriadaním a opakovaným spriadaním
pradiva času. Rozdelenie času a skutočnosti prekračuje jedine to, čo svedectvo Marca Pola volá
„zdieľavým rozprávaním o svete“, ten milý rozhovor, ktorý nerozdeľuje čas a slová, ale je zdieľaním
sveta.

literatúra

¢  CURRIE, Gregory. The Nature of Fiction. Cambridge : Cambridge University Press, 1989.

¢  GORMAN, David. Fiction, Theories of. In Routledge Encyclopedia of Narrative Theory. Ed. David
Herman, Manfred Jahn, Marie-Laure Ryan. London; New York : Routledge. 2008, p. 288-292. ISBN
978-0-415-77512-0.

¢  HAMBURGER, Käte. The Logic of Literature. Trans. Marilynn J. Rose. Indianapolis : Indiana
University Press, 1973.

¢  SEARLE, John. The Logical Status of Fictional Discourse. In Expression and Meaning : Studies in
the Theory of Speech Acts. Cambridge : Cambridge University Press, 1979.

¢  WALTON, Kendall. L. Mimesis as Make-Believe : On the Foundations of the Representational Arts.
Cambridge : Harvard University Press, 1990.