Digitálne slovo. Kód. Materialita. Materialita elektronického slova } Jay David Bolter, DianeGromala- Windows and Mirrors: } K svojim počítačom neprichádzame, aby sme unikli svojim telám alebo svojmu svetu. Nemôžeme ich opustiť, pretože do kyberpriestoru si prinášame svoje identity, formované skúsenosťou telesnosti. } Mária Rišková - Už nie sme v dobe atómovej Mimochodom, už sa nedá povedať, že svet na internete nie je skutočným svetom – má len trochu iné pravidlá. } Telo bolo pri prvých pokusoch o teoretické a filozofické uchopenie prítomnosti v digitálnom svete odopreté nielen ľuďom, ktorí v ňom komunikovali, ale aj komplexu znakov, ktoré ho tvorili. Prúdu znakov, prostredníctvom ktorých vznikali nielen informácie, ale bolo na nich postavené aj umenie. Avšak mýtus nemateriality sa nezrodil v ére digitality, ona si ho iba pretavila z ideálu transparentnosti. } Transparentnosti, o ktorú sa pokúšalo popri dokumentárnej fotografii a filme, mimetickom vizuálnom umení, kráčajúcom po ceste vedúcej k dokonalému zobrazeniu skutočnosti (rám obrazu ako okno do iného sveta), aj esencialistické chápanie estetiky so svojou priehľadnosťou matérie slova v prospech iskry zmyslu. } téza talianskeho renesančného umelca Leona Battista Albertiho, ktorá pochádza z jeho diela De Pictura z roku 1435. q Alberti hovorí, že na povrch, kam ide maľovať, si najprv nakreslí štvorec, v jeho predstave okno, cez ktoré vidí objekt svojej maľby. Remediácia (Remediation) – Richard Grusin a Jay David Bolter v Remediácia (Remediation) je termín mediálnej teórie vytvorený Richardom Grusinom a pertraktovaný Jayom Davidom Bolterom a Richardom Grusinom v „Remediácia” je proces neustáleho prepisovania sa starých médií do nových a vice versa, ich konštantné vzájomné ovplyvňovanie sa. v „[...] všetky súčasné médiá fungujú ako remediátory a táto remediácia nám ponúka aj spôsob interpretácie diel skorších médií. Naša kultúra vníma každé médium alebo skupinu médií podľa toho, ako odpovedá, premieňa, bojuje s ďalšími médiami alebo ich reformuje. V prvom prípade si môžeme predstaviť niečo ako historický vývoj – nové médiá remediujú staré, najmä digitálne médiá remediujú svojich predchodcov. Ale sme aj v období genealógie afiliácií, nenachádzame sa v lineárnej histórií, a v tejto genealógii môžu aj staré médiá remediovať tie nové.” Remediácia } Bolter-Grusin vnímajú remediáciu v troch aspektoch : } ako mediáciu mediácie } ako neoddeliteľnosť mediácie a reality } ako reformu. } Autori hovoria o dvoch stratégiách remediácie: } hypermediácia } bezprostrednosť/transparentná bezprostrednosť Bezprostrednosť } Grusin a Bolter: Remediácia: } „Bezprostrednosť (alebo transparentná bezprostrednosť)“, definovaná ako jedna z dvoch stratégií „remediácie“, je „štýl vizuálnej reprezentácie, ktorej cieľom je, aby divák zabudol na prítomnosť média (plátno, fotografický film, kino atď) a veril, že sa nachádza v prítomnosti reprezentovaných objektov.“ } „Bezprostrednosť“ sa spolu s médiami, usilujúcimi sa o vtiahnutie diváka priamo do nimi prezentovanej dokumentácie reality, teda o prinesenie autentického zážitku, stala aj heslom zábavného priemyslu – systémov sprostredkujúcich virtuálnu realitu ako „zážitok bytia vo virtuálnom svete alebo na vzdialenom mieste.“ Hypermediácia } Grusin a Bolter: Remediácia: } „Hypermediácia“ (druhá stratégia remediácie) § „štýl vizuálnej reprezentácie, ktorej cieľom je pripomenúť divákovi médium“ Ø Postupne získalo upozorňovanie na materialitu média takú váhu, že už si sprostredkujúce médium nemožno tak ľahko odmyslieť, pretože je súčasťou širšieho spoločenského rámca. Ø Koncept hypermediácie, ktorý bol síce v umení prítomný, ale voči „bezprostrednosti“ menej využívaný, nadobúda stále podstatnejší vplyv, a to v rôznych druhoch umenia. Materialita diela } Katherine N. Hayles: materialita „ktorá pochádza z interakcií medzi fyzickými vlastnosťami a umeleckými stratégiami diela“ sa v literárnych smeroch stáva technikou výstavby literárneho diela } Práca s médiom ako s umeleckým materiálom: } Literatúra – konkrétna poézia, vizuálna poézia, Oulipo } od času Marcela Duchampa je na ňu zamerané aj výtvarné umenie (readymades,konceptuálne umenie) } intermediálne diela (napr. autorské knihy, syntetizujúce literárne a výtvarné umenie). Janine Wong – As If Steven Daiber System of Book-keeping Emily Martin My Twelve Steps Vicki Pierre An Indecent Obsession Where Echoes Live Too Deep For Tears 2003 Donna Engstrom - She Lise Melhorn-Boe, Canada A Good Wife Wouldn't ... Linda Smith, United States House of Cods Katherine N. Hayles - technotext } Prepojenie medzi technológiou a textom zdôrazňuje Haylesová pri svojom pojme „technotext“. } O technotexte možno hovoriť v prípade, že sa technológia prepíše do semiotickej roviny, t. j. „ak je literárne dielo dôsledkom prepojenia nástroja, prostriedku vyjadrenia, s obsahom daného vyjadrenia“. • Význam takéhoto diela nie je obsiahnutý vo významovej rovine slov, ktoré text tvoria, ale skôr ho treba hľadať v materiálnej rovine textu – pri jednotlivých básňach konkrétnej poézie ide najmä o grafické usporiadanie textu. „telo“ slova v digitálnom prostredí } „myslieť digitálne” o texte, neznamená uvažovať o texte v izolácii, ale potrebu vziať do úvahy aj proces jeho tvorby a recepcie. } Je tu nevyhnutné si uvedomiť, že slovo (nielen) v digitálnom prostredí nefunguje iba ako nositeľ svojho významu, teda v jazyku semiotiky ako označujúce, ale má aj svoju materiálnu stránku, podľa terminológie Jeana-Marie Klinkenberga svoj „stimulus”, či podľa N. Katherine Hayles svoje „telo”. } Oproti „telu” („stimulu”) tlačeného slova, ktoré je konštantné v rámci toho, čo sa tlačí na papier a čo čitateľ na strane vidí, má „telo” digitálneho slova dve podoby: v podobu v programovacom jazyku, v značkových jazykoch (html, xml, xhtml atď.) na internete v podobu, v ktorej si ho po aplikácii možno prečítať na obrazovke počítača. Hybridná povaha počítača } „Hybridná“ povaha počítača sa prepisuje aj do recepcie digitálnych diel – spôsobuje, že to, s čím sa čitateľ digitálneho diela stretáva, je „sled digitálnych kódov, ktoré boli počítačom preložené do zobrazených alfabetických znakov.” } Lev Manovich: „najpodstatnejšou vlastnosťou nových médií, ktorá nemá historický precedens, je programovateľnosť“ } Pri tlačenom diele zastáva technológia tlače rolu prepisu znaku z rukopisu autora do typografie tlače, pričom pri procese tlačenia diela zohrávajú úlohu aj dizajn diela a materiál, na ktorý sa text tlačí. Pri elektronickom texte je technológia súčasťou nielen tvorby diela – ako nástroj programovania, ale zúčastňuje sa aj komunikačného procesu, hoci by sa tu jej pôsobenie mohlo niekedy javiť implicitné. } Technológia je prítomná pri tvorbe diela (dielo vzniká ako spolupráca autora a technológie), pri jeho prenose („performativita digitálneho média“) a čitateľskej recepcii (čitateľ vidí dielo na obrazovke počítača). Lev Manovich – The Language of New Media } Manovich vo svojej monografii The Language of New Media vymenúva päť princípov nových médií, ktoré vníma s ohľadom na ich vplyv na celú kultúru – ako „všeobecné tendencie kultúry v štádiu zavádzania výpočtovej techniky“. } Medzi tieto princípy radí: } Numerickú reprezentáciu } Modularitu } Automatizáciu } Variabilitu } Transkódovanie Lev Manovich – The Language of New Media ü numerická reprezentácia - nové médiá tvorí digitálny kód s dvoma aspektmi: § matematickou funkciou striedania 1 a 0; § algoritmickou manipuláciou ü modularita, resp. „fraktálna štruktúra nových médií“ - jednotlivé prvky interfejsu nových médií – texty, obrazy, zvuky, tvary atď. – pozostávajú zo samostatných jednotiek – prvkov, pixelov, voxelov, polygónov atď. ü automatizácia - samostatnosť mnohých operácií média pri ukladaní, organizovaní a získavaní dát ü variabilita - možnosť existencie nového média vo viacerých verziách. Fakt, že prvky pozostávajú z dát, umožňuje aktualizáciu diel, prenos medzi užívateľmi, ktorí ich môžu neskôr využiť v inej verzii, inom formáte atď. ü transkódovanie - prepis do iného formátu – patrí sem koncept remediácie, ako aj „kultúrna rekonceptualizácia“ prostredníctvom nových médií Lev Manovich - The Language of New Media q Tieto princípy stoja aj napriek svojim osobitostiam vo vzájomných reláciách vybudovaných na základe konzekvencie: q numerická reprezentácia a modularita sú „materiálne“ princípy, ktorých dôsledkami sú automatizácia a variabilita q najpodstatnejší dôsledok zdigitalizovania médií – transkódovanie } Manovich pri svojom pokuse o porozumenie logiky nových médií vyzýva na zmenu orientácie nových médií od teórie médií k informatike –propozícia „softvérových štúdií” Lev Manovich - The Language of New Media „Porovnávanie nových médií s tlačou, fotografiou alebo televíziou nám nikdy neobjasní celý príbeh. Hoci z jedného uhla pohľadu skutočne ide o ďalší typ média, ak sa na to pozrieme z iného uhla, ide jednoducho o istý typ počítačových dát, o niečo uložené v súboroch a databázach, získavané a triedené, spúšťané pomocou algoritmov a napísané na výstupnom zariadení. A je zrejmé, že dáta reprezentujú pixely, a že tým zariadením je výstupná obrazovka.“ Matthew Kirschenbaum - materialita } Matthew Kirschenbaum popisuje rozdiel medzi: } „forenznou materialitou“ – dát na harddisku (v terminológii Manovicha numerická reprezentácia, podľa Kirschenbauma ide – ak použijeme dualitu proces-produkt – o produkt) } materialitou „formálnou“ – materialitou, ktorá vzniká ako dôsledok aktivity užívateľa (Manovichova modularita, a možno sem priradiť aj Bootzov pohľad na materialitu, Kirschenbaum túto materialitu vníma ako proces). Digitálna poézia } Loss Pequeño Glazier – Digital Poetics: } kód je zásadným elementom pre dekódovanie významu štruktúr digitálnej poézie } To, čo odlišuje digitálnu poéziu od orálnej alebo tlačenej poézie je kódovanie básnika/spolupracovníka na vytvorenie informácie, ktorá sa zobrazí na počítači alebo iných elektronických médiách. Digitálna poézia a špecifiká } Zo všetkých 3 komponentov digitálnej poézie (dáta, kód, displej) – je vidno len ten posledný } To je dôvodom, prečo kritici tlačenej poézie často podceňujú inakosť písania v nových médiách. } Ako zdôrazňujú Talan Memmott a John Cayley – poézia nových médií je viac než len jednoduchá migrácia slov zo strany na obrazovku, z tuša na pixely, zo statickej formy do dynamickej, viac než posun od čiernych písmen na bielych pozadiach na blikajúce vzory v miliónoch farbách – ide totiž o odlišné poradie/spôsob písania } Definície poetiky nových médií, ktoré neberú do úvahy kód, strácajú synergiu potrebnú pre ich operácie, jej ríšu diskurzu a jej seba-reflexívnosť. Poetika nových médií } „Kódové diela,“ podľa Adalaide Morris jeden zo šiestich druhov poetických diel, charakteristických pre poetiku nových médií, sú založené na kombinácii slov a kódu rôznych počítačových jazykov (napr. Perl, C). } druhy poetiky nových médií podľa Morris: o kódové diela (code works) o písmenové umenie (literal art), o básňo-hry (poem-games), o programovateľné procedurálne počítačové básne (programmable procedural computer-poems), o repetitívne programovateľné básne v reálnom čase (realtime reiterative programmable poems), o participačné programovateľné básne na internete (participatory networked and programmable poems) Kódové diela } Alan Sondheim – kódové dielo – ak je kód zobrazený na obrazovke } Básne od Mez (Mary-Anne Breeze), John Cayley, Brian Lennon, Talan Memmott, Alan Sondheim aTed Warnell; } Jessica Loseby – code scares me – pomocou tlačidiel + - sa ukazujú rôzne vrstvy textu, iná forma interaktivity tam nefunguje Kódové diela } „Kódové diela“ sa v rôznej miere, v závislosti od typu kódu, orientujú najmä na čitateľa, ktorý je s kódom (alebo aspoň s jeho funkciou) oboznámený, resp. na toho, kto rozumie programovaciemu jazyku, ktorým sa mu dielo prihovára. } Napriek tomu čitateľovi s akoukoľvek mierou ovládania programovacieho jazyka nie je odopretá možnosť emocionálneho vnímania. Väčšina z nich sa konzekventne s vyjadrením autorovho emocionálneho rozpoloženia snaží u čitateľa vyvolať emocionálnu reakciu aj prostriedkami nielen jazykovými, resp. znakmi, ale aj využitím iných, emócie vyvolávajúcich médií (napríklad zvuku). Jessica Loseby - code scares me http://vimeo.com/7961616 Kódová poézia William Butler Yeats – Youth and Age Though leaves are many, the root is one; Through all the lying days of my youth I swayed my leaves and flowers in the sun; Now I may wither into the truth Myers' Perl version: while ($leaves > 1) { $root = 1; } foreach($lyingdays{'myyouth'}) { sway($leaves, $flowers); } while ($i > $truth) { $i--; } sub sway { my ($leaves, $flowers) = @_; die unless $^O =~ /sun/i; Písmenové umenie } Klesajúce, stúpajúce, morfujúce, grafické písmená } “Literal art” - termín Johna Cayleyho pre túto “alternatívnu, radikálne formálnu tradíciu písmen projektovaných od Mallarmého, cez Dada až k syntaktickej a post-konkrétnej vizuálnej poézii” (2004a). } Tvorené v programoch ako QuickTime, Flash, Java, sa toto umenie môže vnímať ako animovaná konkrétna báseň alebo komplexne ako veľmi extravagantný, algoritmicky generovaný oulipský experiment. } literal art, “a circular lettristic spray of letters” } Anipoems od Ana Maria Uribe, the dreamlife of letters od Briana Kima Stefansa (1999), riverIsland od Johna Cayleyho alebo Intergrams od Jima Rosenberga John Cayley - overboard John Cayley – empty2alone } http://www.electronicbookreview.com/thread/firstperson/cayleysidebar básňo-hry (poem-games) } Poem-games: interaktívne } Nick Montfort popisuje v Twisty Little Passages: } „poem-games are rule-driven ritual spaces dependent on an engaged player: briefer, faster, and less text-driven than interactive fictions, however, poem-games splice the appeal and conventions of computer and video games into the critical and creative traditions of poetry.“ } Odvolávajú sa na populárnu kultúru } Napr. poemsthatgo - http://www.poemsthatgo.com/poems.htm Jim Andrews - Arteroids 2.5 http://www.vispo.com/arteroids/onarteroids.htm Andrews on Asteroids 2.5 “I try to drive it so that the sounds you get when you press the arrow keys are compositional of sound poetry... then i run circles around the word ‘poetry,’ then i approach it and reverse, approach and reverse, then i blow it up from across the edge of the screen” programovateľné procedurálne počítačové básne (programmable procedural computer-poems) } Sú pokračovaním avantgardných praktík, ktoré sú asociované so skupinami Oulipo, Fluxus a Language poets. } Procedurálna báseň – báseň generovaná skrz súhru informácie a poradím krokov alebo, inak povedané, medzi databázou a algoritmom } Kompozícia textov, založených na pravidlách Cent milles milliardes des poemes Cent milles milliardes des poemes } http://www.bevrowe.info/Poems/QueneauRandom.htm } http://www.growndodo.com/wordplay/oulipo/10%5E14sonnets.html } http://x42.com/active/queneau.html?p=37653411087483&l=en&n=New+Poem repetitívne programovateľné básne v reálnom čase (realtime reiterative programmable poems) } Básne tvorené v reálnom čase } Slová a texty sa často hýbu tak, že sa dajú ťažko čítať alebo sú nečitateľné } Často performované aj na iných plochách ako obrazovka počítača – projekcie na stenách atď. Loss Pequeño Glazier – Io Sono At Swoons http://epc.buffalo.edu/authors/glazier/java/iowa/iosono.html participačné programovateľné básne na internete (participatory networked and programmable poems) } Stefans and Loss Pequeño Glazier produkujú dokumenty, ktoré idú z jedného zdroja k viacerým recipientom } Participačné sieťové a programovateľné fikcie - The Impermanence Agent od Noah Wardrip-Fruin, ac chapman, Brion Moss, Duane Whitehurst, participačná sieťová programovateľná báseň egoscópio od Giselle Beiguelman Giselle Beiguelman – egoscópio http://desvirtual.com/egoscopio/english/about.htm Loss Pequeño Glazier: Digital Poetics: „materialita je kľúčom k porozumeniu inovačných diel” Jay David Bolter- Diane Gromala: Windows and Mirrors: Ak by sme sa videli iba cez interfejs, nedokázali by sme oceniť to, ako práve interfejs tvaruje náš zážitok. Future of Publishing?? } http://www.youtube.com/watch?v=RqO2fXukLJk literatúra } BOLTER, Jay, David – GROMALA, Diane. Windows and Mirrors : Interaction Design, Digital Art, and the Myth of Transparency. Cambridge, MA : The MIT Press, 2003. 182 p. ISBN 0-262-02545-0. } BOLTER, Jay, David – GRUSIN, Richard. Remediation : Understanding New Media. Cambridge, MA : The MIT Press, 2001. 307 p. ISBN 0-262-52279-9. } GLAZIER, Loss Pequeño. Digital Poetics : The Making of E-Poetries. Tuscaloosa : University of Alabama Press, 2002. 213 p. ISBN 0-8173-1075-4. } HAYLES, Katherine, N. Writing Machines. Cambridge, MA : The MIT Press, 2002. 224 p. ISBN 0-262-58215-5. } KIRSCHENBAUM, Matthew, G. Mechanisms : New Media and Forensic Textuality. Cambridge, MA : The MIT Press, 2008. 316 p. ISBN 0-262-11311-2. } MANOVICH, Lev. The Language of New Media. Cambridge, MA : The MIT Press, 2001. 394 p. ISBN 0-262-63255-1. } MORRIS, Adalaide. New Media Poetics : As We May Think/How to Write. In New Media Poetics. Ed. Adalaide Morris, Thomas Swiss. Cambridge, MA : The MIT Press, 2006, p. 1-46. ISBN 0-262-13463-2. } RIŠKOVÁ, Mária. Už nie sme v dobe atómovej . In Literárky v síti : rozhovor s Barborou Šedivou [online]. 2007-04-11 [cit. 2009-03-20]. Dostupné na internete: .