FREUD 1.) Orálne štádium Prvý rok života Dominantnou erotogennou zónou sú ústa. Toto štádium je charakterizované hlavne pocitom závisloti, nadobúdanie poznania a zbieranie vecí (orálna korporácia), časté používanie sarkazmu alebo argumentov (orálna agresia). 2.)Análne štádium Od prvého do druhého roku. Nácvok toalety, naučenie sa udržať a vyprásniť – učí sa odkladať slasť z uvplnenia napätia. V závislosti od rodičovských postojov môže mať ďalekosiahle následky. Ak budú nadmierne prísni – dieťa sa môže búriť a vzniká zápcha – prototyp lakomosti a tvrdohlavosti. Dieťa tiež môže ventilovať svoju zlosť vylučovaním v nevhodný čas – neskôr neporiadnosť deštruktívnosť, krutosť. 3.) Falické štádium Od dvoch do 5-6. – zaujatosť vlstnými pohlavnými orgánmi. Objavenie sa oidipovského komplexu 4.) Štádium latencie 5-12 – sexuálne a agresívne impulzy skorších štádií sú v stlmenom stave. Dieťa sa začína zaujímať o druhých. 5.) Genitálne štádium od 12 – ľudia začínajú milovať iných z altruistických motívov. Hnacie štádia skorších období sú narcistické. Postupne tým, že sa zúčastňujú skupinových činností a pripravujú na prácu a manželstvo transofrmujú sa na realitu orientovaných dospelých ERIKSON Každé štádium je popísané v podobe psychologickej krízy, ktorá obsahuje dva konfliktné póly. Psychosociálna kríza nei je horzbou katastrofy ale bod obratu a teda zdroj vývojovej sily. Obsahuje oba póly, a teda predstavuje jak možnosť rastu, tak aj prvky ohrozenia. Rast nastáva vtedy, keď jekonflikt primerane vyriešený. Jeho vyriešenie prináša pre ego novú silu, kotrú E. nazýva cnosť. A tiež je absorbovaná pozitívna komponenta (dôvera, autonómia) Ak je konflikt riešený neuspokojivo, vývoj ega je poškodený a do ega sa votrie negatívna komponenta ako je hamblivos%t, neistota.... Výsledky riešenia jadrového konfliktu v ktoromkoľvek období sú podstatne závislé na výsledkoch predchádzajúcich štádií a spoluurčujú úspešnosť zvládnutia nasledujúcich štádií. 1.) Dôvera vs nedôvera Základ v prvom roku je získať základnú dôveru v svet a život, kotrá ho obrní voči prežívaným neistotám. Dôležitá stála a účinná starostlivosť . Prvá sociálna úloha, ktorú dieťa dosiahne je nechať matku odísť bez nadmernej úzkosti a hnevu, pretože sa stala vonkajšou istotou aj vnútornou predstavou. Základná dôvera sa musí obhájiť v priebehu života proti pocitu strádání, oddelenia a opustenia. Nedostatok vedie u dieťaťa, ktoré je úplne závislé na uspokojovaní svojich potrieb na okolí k vytvoreniu základnej, v ďalšom živote pretrvávajúcej nedôvery k okoliu a kzdroju ohrozenia. Prejav sociálnej dôvery dieťaťa je jeho bezstarostnosť pri kŕmení a hĺbka spánku. Množstvo dôvery nezávisí na množstve poskytovanej potravy a prejavov lásky, ale na kvalite materského vzťahu. Matky v svojich deťoch vytvárajú pocit dôvery tak, že kombinujú a spájajú citlivú starostlivosť o individuálne potreby dieťaťa a upevňovania vedomia dieťata o jeho hodnote. Cnosť: nájdej – podmienka, aby človek ostal na žive. 2.) Autonómia verzus hanba a pochybnosti V druhom roku života je úlohou dieťaťa osvojiť si sebadôveru v možnosti vlastnej úspešnej voľby a voči požiadavkam okolia. Vzťah, kde k tomuto konfliktu dochádza je vzťah s rodičmi. Ak samostatná voľba je hodnotená pozitívne, upevňuje sa cit samostatnosti a nezávislosti, schopnosti sebevlády a vynkladania vlastného úsilia. Nežiadúca skúsenosť so samostatnou voľbou – pocit zahanbenia voči sebe vo vzťahu k okoliu. Ak je pocit autonómie a možnosti voľby u dieťaťa popretý, obráti sa proti sebe, bude samo seba diskriminovať a manipulovať. Predčasne sa u neho vyvinie zlé svedomie. Tým sa učí získavať tvrdohlavú kontrolu. Vyvrcholením môže byť kompulzívna neuróza. Vonkajšia kontrola dieťaťa v tomto období musí byť pevne uisťujúca – dieťa by nemalo byť zahanbované – pevne vedené. Cnosť: vôla. 3.) Iniciatíva verzus pocit viny V 3. až 5. roku je úlohou dieťaťa nadobudnúť pocit zodpovednosti za svoje činy. K autonómii sa pridáva kvalita podnikania, plánovania, úsilia o zdolanie úlohy. Je schopné iniciovať vlastné aktivity, cieľom je byť aktívny a v pohybe. Dieťa je rozpoltené na detskú a rodičovskú časť, nebezpečie je pocit viny nad zamýšľanými cieľmi. Potvrdenie vlasntej iniciátivy ako dobré, alebo naopak vyvolávanie pocitu viny za to, čo robí, prebieha v spoločenstvo celej rodiny. Úspešné vyrovnanie s konfliktom iniciatívy – vývoj osobnosti v smere cieľavedomosti vlastného úsilia. Neúspech vedie k postom rezignácie a sebaobviňovania za činy uskutočnené alebo zamýšlané. Cnosť: účelnosť (cieľ) 4.) Snaživosť verzus menejcennosť Medzi 6. a začiatkom dospievania je úlohou dieťaťa osvojiť si schopnosti cieľavedome a úspešne zachádzať s predmetmi hmotného sveta. Dieťa sa snaží dosiahnuť úspech, ktorý vyvoláva radosť. V tomto období presahuje jeho skúsenosť rámec rodinných vzťahov a je vystaveno porovnávaniu a hodnoteniu sa s okolím. Úspešné zvládnutie – základ rozvoja kompetencie sebadôvery a sebapresadenia v praktickej činnosti. Neúspech vedie k pocitu vlastnej nedostačnosti, menejcejnnosti. Ak dieťa stratí nádej na dosiahnutie vlastnej výkonnosti, vedie to u neho tendeciu sa izolovať. Cnosť: kompetencia. 5.) Identita verzus konfúzia roli (zmätenosť) Hľadanie identity – obdobie pubertálne. Dieťa si kladie otázku, kto som?, prehhodnocuje vlastný vývin, potreba byť akceptované a vnímané. Nebezpečie: nedostatok sebadôvery, konflikty s dospelými -) strata identity. Ústredná téma podľa Eriksona je utváranie vlastnej identity. Po skončení detského obdobia je úlohou mladého človeka ustanoviť si pevné pojatie vlastného ja, svojho miesta a zmyslu v živote. Konfrotácia s ostatnými, potvrdenie si vlastnej hodnoty, musí sa opäť vyrovnať s už riešenými problémami a konfliktmi. Snaha o udržanie celistvosti. Idetifikácia s niekým. (rôzne masky – obliekanie, účes, to čo by bolo uznávané vzťažnou skupinou) Významnú úlohi hrajú jednak vzťahy ku vrstevníckym skupinám a vzorom, ku ktorým sa dieťa upína. Jasným sebapojatím, a tým aj úspešným zakotvením vo svete – možnosť vytváranie jednozančných a zmysluplných vzťahov k sebe a druhým. Nesúdržnosť, rozporná skúsenosť s tým ako sa javí sebe a ostatným vytvára neurčitú a nejednotnú štruktúru sebavymedzenia. Nebezpečie tohto štádia je zmätenie rolí, sexuálnej identity a delikvencia. Cnosť: poctivosť 6.) Intimita verzus izolácia Úlohou rannej dospelosti je dosiahnutie schopností spojiť sa v dôvernom, citovom vzťahu s druhým človekom. Ťažiskom osobnostného vývoja sú vzťahy pohlavného partnerstva. Úspešné ustanovenie životného partnerstva vyžaduje vydať sa druhému v situáciach, v ktorých sa človek vzdáva záruk bezpečia. Niekedy vyžaduje obete a kompromisy. Ak bol doterajší vývoj málo úpešný, človek nemá odvahu podstúpiť riziko otrpenia, ktorým hrozí opakované zlyhanie pokusu o nadviazanie dôverného vzťahu a miesto toho smeruje k spoločenskej izolácii. Cnosť: láska 7,) Generativita verzus stagnácia Človek má potrebu niečo vytvoriť, zanechať po sebe niečo. Je to ovplyvnené situáciou z ranného detstva, ako bolo dieťa vychovávané. Neúspešný vývoj sa prejavuje neschopnosťou byť prospešný svojmu okoliu, prežívaním životného ochudobnenia a stratou aktívneho kontaktu s druhými ľuďmi. Cnosť: starostlivosť (péče) 8.) Integrita verzus zúfalstvo V období staroby je cieľom osobnostného vývoja dospieť k istote o zmysluplnosti toho, ako človek svoj život prežil. Neúspech pri zvládaní tejto kríze sa prejavuje strachom z konca svojho života, nespokojnosťou s jeho prežitím a zúfalstvom z toho, že sa už nedá začať znova. Cnosť: múdrosť. MAHLEROVA Proces separácia – individuácia Separácia – psychické oddelenie dieťaťa od matky Individuácia – vznik jedinca ako unikátneho - oboje nemožno od seba oddeliť (symbiotické psychózy od detí) 1.)Normálna autistická fáza - narodenie – prvý –druhý mesiac - zaoberá sa hlavne sebou samým, zostáva v autisticko orbite – súvisí to so zrením zmyslov a nervovej sústavy - uchyluje sa k halucinatórnemu splneniu potrieb (z Freuda: sny: kto má smad , zdá sa mu že pije – v spánku uspokojenie potrieb) - prevažuje hlavne spánok, dieťa je zamerané na redukciu tenzie a uspokojovanie svojich potrieb v rámci autistického sveta, nerolišuje matku, seba a okolie 2.) Normálna symbiotická fáza - do 3-4 mesiaca - pocit splynutia, neoddelitelnosti od matky - dieťa + matka = symbióza = jeden omnipotentný systém, ohraničený od okolitého sveta - neodlišuje seba a matku, ale už odlišuje okolie - nerozpoznáva čo je funkcia matky a čo je jeho funkcia - existenciou matky sa zaoberá jedine v kontexte svojich potrieb (malé deti nereagujú na odchod matky, ale na neuspokojenie potrieb) - má predstavu, že s matkou by mohlo nakladať ako so súčasťou svojho tela- Ak táto symbióza neprebehne dobre –) infantilné symbiotické psychózy – nerozlišuje medzi sebou a matkou – popretie traumy, že matka existuje o svojej vlastnej voli (dieťa zistí, že matka nie je jeho súčasťou v dobe, kedy na to nie je pripravené) 3.) Separačne – individuačná fáza - od 5. mesiaca - koncept „dosť dobrej matky“ – za optimálnych podmienok je schopná adekvátne reagovať na potreby dieťaťa. Zistila, že u niektorých dosť dobrých matiek sa dieťa vyvíja neadekvátne a u horších amtiek dobre. Usúdila z toho, že ide o stretnutie dvoch hráčov – matky a dieťaťa – a teda záleží na vybavenosti dieťaťa. 4. subfázy – 1. Diferenciačná - 5-9. mesiac - Odlišuje amtku od druhých ľudí - dieťa na kolenách (lapbaby) - začína sa zaoberať fyzickými druhými – hl. tým, kto ho drží na kolenách, v náručí - odtlačovanie sa, vzpieranie rukami proti telu toho, kto ho drží - postupne sa reakcie stávajú selektívne – reagujú menej na masky a viac na známe tváre. Aktivita pohybu je odkázaná na rodičoch. Jeho činnosť je vzájomne ovplyvňovaná s činnosťou matky (vyráža lyžicu z kaše...). Ku konci fáze začína byť viac mobilné - končí objavením sa úzkosti z cudzích 2. praktikujüca dubfáza - 9-18 mesiac - zlezenie z kolien, všade lesie... - odb. zamilovanosti do sveta - precvičovacia fáza - trvajú na tom, že aktivitu robia sami. Ak sa vzdiali matka – reve, samo sa ale vzdialiť nemože - 2 časti: 1.separačná úzkosť - keď sa matka vzdiali – 9-14 mesiac - úzkosť je zmiernená známym prostredím - „načerpávanie sa“ – lozí, potom ide k mame, načerpá sa, potom zas odleze 2. rozvoj motorických schopností - 14-18 mesiac - hl. chodza – všade sa motajú - odbiehanie – dieťa vezme smer a beží, potreba vzdialiť sa k mame, potreba byť chytený - low keydness (zákon zaklínenia) – prejav, kedy dieťa reaguje na oddialenie matky- stuhne, vypadá zamyslene na hranici plaču – pocit len sa rozplakať – dieťa sa snaží udžať obraz matky v mysli 3. Znovuzbližovacia subfáza - od 2. roku - dieťaťu dojde že sú s matkou fakt oddelení – vydesí sa tým – hneď zas k mame, ocásek (tieňovanie – shadowing) - riziko: mam si už zvykla, že si deiťa vystačí, má viac volna, dieťa znova kladie nároky - zároveň : dieťa nestojí o to, aby o tú separovanosť dprišlo – matka to nemusí riešiť ale musí to vydržať - dieťa nevie, čo chce, ale neprestane dokým to nedostane 4. Vlastná separácia – individuácia – obdobie objektnej stálosti - od 2. roku - prejavuje sa nekľud v reakcii na separáciu – na prelome 3-4 roku - v období dospievania – separácia – individuácia ma psychickej aj faktickej úrovni - vznik „psychického ja“ – psychické oddelenie – v dospievaní aj fyzické PIAGET 1) Fáza senzomotorickej inteligencie - 0-2 roky - rozvoj pohybu, zodkonoľovanie zymslovej aktivity - činnosť zraku sluchu =) dieťa chce manipulovať s predmetmi a tým získava info o ich senzorických kvalitách - čím je dieťa pohyblivejšie tým sú jeho zmyslové zážitky bohatšie - poznávanie prebieha na úrovni konkrétneho kontaktu s reálnym svetom - rozvoj SM je závislý na dostupnosti podnetov a schopnosti ískavať z opakovanej sitácie skúsenosti - do 9. mesiaca nehľadajú predmet, ktorý schováme 1. Fáza primárnej kruhovej reakcie (1-4.m) - zamerané na vlstné telo (opakovane vykonáva určitú činnosť – máva rukami pred očami) - objavenie vlastnej aktivity 2. Fáza sekundárnej kruhovej reakcie(4-8m.) - zamerané na vonkajšie objekty (prejav prestáva byť cieľom a stáva sa prostriedkom) – buchne do hračky... 3. Fáza kombinovanej sekundárnej kruhovej reakcie (8-12 m.) - zamerané na cieľ =) stanoví si cieľ a hľadá prostriedok na jeho dosiahnutie – začína chápať vzťahy medzi prostriedkom a cieľom (krabička, predmet, nevie ako von, potom hej – aha zážitky) - pochopenie preistoru, času a príčinnosti 2) Fáza symbolického predoperačného myslenia (2-4r.) - rozvoj poznávacích procesov závisí na miere stimulácie a získavania skúsenosti - ď. Si vie predstaviť nejakú činnosť a jej výsledok bez toho aby túto činnosť vykonalo - nerieši na princípe pokus-omyl, ale riešenie má v podobe predstavy - symbol – označenie niečoho prostredníctvom niečoho iného (kameň = cukrík) - Význam má odložená nápodoba (opakuje neskôr po tom ako zažilo) - + fiktívna hra – podobný spôsob ako odložená náp. - súvisí s rozvojom reči - predpokladom rozvoja SM je pochopenie trvalosti objektu = rovnaký predmet môže existovať v rôznom čase na rôznom mieste, ale stále nevie, že keď zmení farbu alebo čo ,tak je to stále to isté – lopta + blato -) už to nie je ono - predpojem: označuje rôzne stabilné objekty menom . Slovný znak je chápaný ako práve tneto objekt (pes je iba tento...) a) orientácia v priestore: vie kdeje hore a dole veľkosť ale vzdialenosť ešte nie b) orientácia v čase: koncentruje sa na relatívne obmedtený časový úsek, min a bud sú nedôležité c) orientácia v množstve: používajú k odhadu vizualizáciu – účinne len pri malom množstve 3) Fáza názorného myslenia (4-7r) - málo flexibilné, rigidné, nepresné, nevratné - myslenie rozvýjané tým, čo dieťa vidí, vníma 1.Egocentrizmus - ulpieva na subjektívnom pohľade (zakryje si oči aby ho nevideli) 2. Fenomenizmus - dôraz na určitú zjavnú podobu sveta - fixuje sa na určitý obraz reality a neupustí od neho - svet je taký aký vyzerá (nepripustí že veľryba nie je ryba) - väzba na prítomnosť 3. Magickosť - pomáha si pri interpretácií diania v reálnom svete fantáziou 4: Absolutizmus - každé poznanie musí mať deginitívnu a jednoznačnú platnosť =) prejav potreby istoty - premena vonkajších znakov ich tela (vlasy oblečenie) je chápaná ako zmena ich identity - triedi predmety podľa toho v akom vzťahu sú (psy a mačky sa podobajú tým že sa nemajú radi) - neuvažujú komplexne (o viac ako jednom aspektesituácie) - náhoda - kazí poriadok sveta =) potreba poriadku a stability - pokiaľ sa realita javí ako nezrozumiteľná, vysvetlí si ju tak, ako vie – zmylsom je dosiehnutie zdanlivej istoty, že svet je poznateľný - realitu kombinuje s fantáziou – má harmonizujúci význam a) priestor: - blízke = veľké vzdialené = malé, neodhaduje priestorové vzťahy b)čas: - meria čas prostredníctvom udalostí a opakujúcich sa javov - preceňuje dĺžku časového intervalu - čas nie je dôležitý, orientácia na prítomnosť c)počet: - pozná čísla, ale chýba im porozumenie - percepčný odhadpočtu - vedia, že keď niečo pridáme, počet sa zvýši a naopak 4) Fáza konkrénych logických operácií (7-11r.) - chápanie premenlivosti ako základnej vlastnosti reality - narastá schopnosť manipulovať s vnútornými reprezentáciami - logika viazaná na konkrétne podnety - realistický prístup: akceptuje skutočnosť ako danosť a neuvažuje o iných alternatívach - decentrácia: vie posudzovať skutočnosť z viacerých hľadísk – schopné brať do úvahy viac než jednu charakteristiku v daný okamih – pri P. pokusoch vie zachovať množstvo pri zmene vzhľadu - schopnosť manipulovať s číselnými pojmami - vie odhadnúť ako sa jeho správanie javí iným ľuďom - vie posudzovať situáciu z hľadiska iného človeka - ustupuje od egocentrického chápania skutočostia príčinnosti (= nemyslí si, že všetko sa musí k nemu nejkým spôsobom vzťahovať) - náhoda: znehodnotenie daných pravidiel, zdroj neistoty - konkrétnosť myslenia: nevie si predstaviť iné varianty okrem tých s ktorými sa stretlo - logické operácie: chápanie súvislostí a vzťahov - sústredia sa na detaliy a vzájomné vzťahy - vedia si potrebné informácie zopakovať - stratégie riešenia problému: a) učenie pokusom a omylom b) logické odvodenie – na základe prechádzajúcej skúsenosti c) učenie nápodobou 5) Fáza formálnch logických operácií ( od 11-12 r.) - uvolnenie viazanosti na konkrétnu realitu – uvažuje o tých veciach, kotré reálne neexistujú - abstrakcia - detstvo: úsilie o pochopenie sveta - dospievanie: uvažovanie o tom, aký by svet mohol byť 1.Uvažovanie o mnoho rôznych možnostiach - nie je viazaný na aktuálnu existujúcu skutočnosť, ale berie do úvahy aj ďalšie možnosti - hľadá lepšie varianty – zmeniť svet 2. Uvažuje systematicky - vytvára hypotézu - berie do úvahy rôzne možnosti (dieťa len jednu) 3. Myšlienky kombinuje a integruje - svojimi schopnosťami je očarený – myslí si, že sú výnimočné - myslenie je felxibilnešie a komplexnejšie - význam: budúcnosť, hypotetické uvažovanie Egocentrizmus: 1. hyperkritickosť- zaujatie vlstnými úvahami – výraz neistoty 2. skoln polemizovať= precvičiť si IQ kompetencie, ukázať, ako skvele je schopný uvažovať 3. jeho myšlienky sú výnimočné, myslí si, že uvažuje ináč kao ostatní 4. vzťahovačnosť = všetci sú zameraní len na neho - chápe a akceptuje poriadok a vyžaduje si, aby sa aj druhí podľa neho riadili. Kladie dôraz na jeho trvalosť a platnosť = zdroj istoty - je radikálny – nechuť ku kompromisu vyplýva z neistoty Neopiagetovci - Patricia Arlinová – vyhľadávanie problému: postupne sa naučí v zadaných úlohach objaviť problémy a rozhodnúť sa, ktore sú najdôležitejšiee a zaslúžia si ich snahu o vyriešenie - Iní: dialektické myslenie ako vyústenie logického usudzovania: vo vôčšine životných situáciach neexistuje žiadna konečná správna odpoveď, ale skôr sled názorov, s ktorých pomocou si najskôr vytvoríme tézu, porozumieme antitéze a vytvoríme syntézu – nové tézy v pokračujúcej evolúcii mylsenia - postformálne myslenie: zvažovanie a vyberanie medzi alternatívami - vieme, že iné alternatívy môžu ponúkať výhody, ktoré sú zvolenou alternatívnou nedosiahniteľé KOHLBERG 2) Predkonvenčné myslenie a) heteronomné štádium – zamerané na poslúchnutí alebo neposlúchnutí dospelého a na nasledujúdej odmene alebo treste - zlé je to, čo škodí b) inštrumentálny hedonizmus – účelové myslenie – jedná v súlade so zákazmi a príkazmi, pretože má určitú výhodu, alebo sa vyhne nepríjemnosti - riadia sa tým, aby boli uspokojené potreby 3) Konvenčné usudzovanie a) zhoda s ostatnými – „morálka dobrého dieťaťa“ – jedná podľa očakávania druhých, vytvorení a udržaní dobrých bzťahov - či sa moje správanie zhoduje s požiadavkami skupiny – keď to mama považuje za dobré tak aj ja b) morálka svedomia a autority – orientácia na spoločnosť. Jendá v súlade so soc. normami aby sa vyhnul ktritike autority a pocitu viny - dobré je to, čo sa zhoduje s normami 4) Postoknvenčné usudzovanie a) morálka ako forma určitej spoločenskej zmulvy a na druhej strane individuálnych práv - dobré je to čo sa síce zhoduje s normami, ale normy nemusia byť vždy dokonalé b) morálka vyplývajúca z univerzálnych etických princípov. Chová sa v zhode s normami, aby sám seba nemusel odsudzovať - uvedomuje si abstraktnosť a všeobecnú platnosť určitých pravidiel – dobré je to čo platí vždy a všade ako dobré