ÔÍ>JI
KORÁN
al-Qur'án al-karím: definícia, vznik (spôsob zvestovania), forma, dynamika (problematika tzv. satanských veršov a pod.), štruktúra, funkcia a význam, problémy a proces kodifikácie,
pramene:
Korán, (slov. trans. Abdulwahab Al-Sbenaty), preklad do slov. jaz. s vysvetlivkami, 2 volls.,
Bratislava, EPOS, 2008. on-line ed.: http://www.isla-sk.sk/sk Korán, (czech trans. Ivan Hrbek), Praha, Odeon, 1972, 1991, 2000, 2003. Quran Translations: Yusuf Ali, M. M. Pickthal, M. Shakir;
on-line ed.: http://www.qurantrans.bizland.com/
literatúra:
ARBERRY, A.J., The Koran Interpreted, Oxford, Oxford University Press, 1964. EQ = Encyclopaedia of the Qur'än, 6 volls., Leiden, E.J. Brill, 2001-2006. ESACK, Farid, The Qur 'an: User's Guide, Oxford, Oneworld, 2007. GÄTJE, Helmut, Koran und Koranexegese, Zürich - Stuttgart, Artemis, 1971. LEAMAN, Oliver (ed.), The Qur 'an: An Encyclopedia, London - New York, Routledge,
2006.
McAULIFFE, Jane Dammen (ed.), The Cambridge Companion to the Qur 'an, Cambridge -
New York, Cambridge University Press, 2006. NELSON, Kristina, The Art of Reciting the Qur 'an, Cairo - New York, The American
University in Cairo Press, 22001. REYNOLDS, Gabriel Said (ed.), The Qur'an in Its Historical Context, London - New York,
Routledge, 2008.
RIPPIN, Andrew (ed.), The Blackwell Companion to the Qur'an, Oxford, Blackwell
Publishing, 2006.
SAEED, Abdullah, Interpreting the Qur 'an: Towards a Contemporary Approach, London -
New York, Routledge, 2005. SAEED, Abdullah, The Qur'an: An Introduction, London - New York, Routledge, 2008. SANDS, Kristin Zahra, Sufi Commentaries on the Quran in Classical Islam, London - New
York, Routledge, 2006.
WADUD, Amina, Qur 'an and Woman: Rereading the Sacred text from a Woman's Perspective, Oxford - New York, Oxford University Press, 1999.
WANSBROUGH, John E., Quranic Studies: Sources and Methods of Scriptural Interpretation, New York, Prometheus Books, 22004.
al-Qur'án al-karím
Čo to je Korán?
Definícia Abú Hanífu: „K. je reč Alláha zjavené Muhammadovy",
je nestvorený, zatiaľ čo naša výslovnosť, písmo, atď. sú stvorené, resp. opcionálne.
al-Qur'án (70x) - recitácia, čítanie, prednášanie — iqrá al-Kitáb (255x) - kniha, písmo/ čo je napísané - suhuf Ibráhím at-Tanzíl - zoslanie, posolstvo al-Furqán - zjavenie, správne rozlíšenie adh-Dhikr - pripomenutie
ÔÍ>JI
al-karím, al-muqaddis, umm al-kitáb
súra., plur. suwar - 114 kapitol zoradené približne podľa dĺžky,
cudzí pôvod: hebrejsky šúráh. sýrsky súrtá ája. plur. áját- verše. doslova znamenia. cudzí pôvod: hebrejsky oth. sýrsky átha
Korán = 114 súr = 6236 áját = 77934 slov = 323621 písmen
pre recitáciu Korán = 7 manázil = 30 džuza' = 60 hizb = 240 rubca al-hizb
pri recitácii pred basmalou sa pridáva aj:
idhá min aš-šajtán ar-radžím (ochraňuj od ukameňovaného satana) a po texte koránu ámín. Záhlavie súry:
basmala
výnimkou 9. súry. jej úlohu je uviesť a deliť jednotlivé súry. ale nájdeme ju 2x v texte
Jazyk: "jasný arabský jazyk" (26:192. 16:103)
Básnický jazyk založený na severnom arabskom dialekte (Hidžáz)
Štýl: rýmovaná próza
Chronológia: 3 alebo 4 obdobia:
1. mekkánska - expresivita
2. mekkánska - vykryštalizovanie
3. mekkánska - viac próza medínska - štátoprávne otázky
číslo
názov
pôvod
počet veršov
kedy. resp. po ktorej
súre bola zjavená podľa tradície
recepcia / redakcia:
háfiz - ten, ktorý pozná Korán naspamäť, qurrá' - recitátor
Zajd b. Thábit (bývalý Muhammadov tajomník) za Abú Bakra - prvý údajný kompletný záznam podľa fragmentov, čo sa zachovali na rôznych materiáloch (kosti, palmové listy a pod. a "v srdciach ľudí"
Za cUthmána bola zvolaná komisia v Medíne v r. 651-656 Zajdom v čele a vytvorila
"textus receptus" QIRÁ' MAŠHÚRA
sú ale menšie rozdielnosti a rôzne čítania (riwája):
Mekka, Medína, Damask, Kúfa (3x) + generačné verzie (ráwí)
miesto	qári' (recitátorIvykladač)	1. ráwí	2. ráwí
Medina	Náfic (169I785)	Warš (197I812)	Qálún (220I835)
Mekka	Ibn Kathír (120/737)	al-Bazzí (240/854)	Qunbul (291/903)
Damask	Ibn cÁmir (118/736)	Hišám (245/859)	Ibn Dhakwán (241/856)
Basra	Abú cAmr (154/770)	ad-Dúrí (246/860)	as-Súsí (261/874)
Kúfa	cÁsim (127I744)	Hafs (190I805)	Šucba (194I809)
Kúfa	Hamza (156/772)	Halaf (229/843)	Hallád (220/835)
Kúfa	al-Kisá'í (189/804)	ad-Dúrí (246/860)	Abú 'l-Hárit (240/854)
Dnes je obecne uznané tzv. Egypské / kúfske (cÁsim) od r. 1924 kanonicky uznané al-Azharom a indické / medínske (Náfic) čítanie (menšinové).
tafsír/exegéza:
Záhadné písmená (hurúf al-muqattďa) v prípade 29 súr (rôzna interpretácia):
' 1 r pred 10., 11., 12., 14., 15. súrou
' 1 m pred 2., 3., 29., 30., 31., 32. súrou
' 1 m r pred 13. súrou
' 1 m s pred 7. súrou
h m pred 40., 41., 43., 44., 45., 46. súrou
h m c s q pred 42. súrou
s pred 38. súrou
ÔÍ>JI
t s
t s m
pred 27. súrou pred 26., 28. súrou
t h
q
pred 20. súrou pred 50. súrou pred 19. súrou pred 68. súrou pred 36. súrou
q h j c s
n
j s
tzv. Satanské verše (áját aš-šajtáníja) 53:19-20
otázka Muhammadovej negramotnosti (an-nabí al-ummí 7:157-158)
vykladači: at-Tabarí, az-Zamachšárí, al-Bajdáwí, as-Sujútí, Ibn Kathír a ď.
hadíth (plur. ahadíth) u šícitov chabar (plur. achbár) - tradované výroky a činy proroka Muhammada. Hadíthy tvoria základ „prorockej tradície" - sunna
talab al-hadíth „cesty za hadíthmi" proces vytvárania tradície
Štruktúra hadíthov:
1. ) reťazec tradentov (isnád, resp. silsila)
2. ) samtný text (matn)
Základné zbierky hadíthov (kutub as-sitta):
sahíh hasan dacíf
al-Buchárí Abú Dawúd an-Nasá'í
Muslim at-Tirmídhí Ibn Mádža