BALTIC slavic tBALTvIC \ " O 'kmek"h% wheel @ *rol-«hy wheel 'oki- axle 0^3 r It J 'uuegheti convey in a vehicle fUCHAHIAN CELTIC i r a. l i r_ GSEEK T ANATtH IAN □ ® T> IRANIAN and iNnic Figure 4.2 The ^eogruphR: distribution of the Indo-European wheel-wagon vocabulary. Figure 5.1 the PrMto-Intio-Eumpean homeland between about 1500 -3000 BCE. MARIUPOL gr.we50 vASINl'IWhA Figure 9.6 Ornaments and symbols Lit power in the Early Encolilkic, from Dnieper -Donets 11 graves, KhvaJynsk, and Vartblomievka. 'Ihe photo of grave 50 at Mariupol. ^kuLI at the tap, is. adapted trom CVimhntah ]t)^(i, plate 8. The beads tmm Niknl skoe indude two topper beads and a copper ring on the left, and s jjold ring on the lower right. The other beads are polished and drilled stone. The maces from Mariupol .uid Nikni'skue, and beiids from Nikul'skoc .ire after Tclcgin 1991, figures 29. .18; and Telegin and Polekliina 1£>R7. figure -VJ. Iranian Indk Italic Steppe Regions Key ^- ~s largely isolated 'wi -w frequent V-w i i:.'C j'y Cin.ll bul ■hi end of sig nifkant borrowing proto-languaqe Figure 5.2 A diagram of the sequence and approximate dates "t splits it! early Indo-Eurnpean as proposed in this book, with the maximal window ti>r Proto-Indo-European indicated by the dashed lines, 'Hie dares of splits arc determined by archaeological events described in chapters 11 (Anatolian) rhroughie (Iranian and Indie) PIE fonológia A) spoluhlásky a) okluzívy palaoveláry labioveláry k' kw g' gw g'h (g'h) gwh (gwh) h Hj, H) I13 (9s, H3, H) labiály alveoláry veláry neznělé p t k znělé b d g aspirované (s prídychom) bh (bh) dh (dh) gh (gh) laryngály h2 (92, H2, H) b) frikatívy: s c) sonóry: - nazály: m, n - likvidy: r, l - polhlásky: i a u (alternatívne značenie y a w) - medzi dvoma neslabičnými spoluhláskami sa stávali sonóry slabičnými, štandardne označované krúžkom pod grafémou (v tomto prípade podčiarkou, napr. slabičné m = m) B) samohlásky krátke samohlásky dlhé samohlásky i u 1 u e o ě ô a ä PIE morfológia A) ablaut - zmena koreňovej samohlásky, obmieňa význam slova, slovný druh a pod. koreň *sed- (slovesný koreň prítomného času /„sedieť"/) ■=> *sod- (slovesný koreň minulého času) ■=> *sd -; *ni-sd-o- > *nizdos („Aniezdo" - doslova „kde (vtáky) sadajú") ■=> *sěd- („sedadlo") ■=> *sôd- („sadza") B) flexia ohýbanie (flexia): skloňovanie (deklinácia) a časovanie (konjugácia) PIE slovo = prefix - koreň - sufix - koncovka (deklinačná, konjugačná) e - gwhen - 0 - t *egwhent „zahubil" PIE koreň = („s") - S - (R) - „e" - (R) - S; *ped- „noha", *kreuh2- „krv", *sneigwh- „sneh" (S - akákoľvek spoluhláska (aj rezonanta alebo laryngála), R - rezonanta, „e" - samohláska e, „s" - spoluhkáska s) Dve základné formy flexie: 1) thematická (neskoršia PIE; koreň + thematický sufix + koncovka) - medzi koreň a koncovku sa vkladá sufix, pri flexii je pod možným vplyvom ablautu sufix a koncovka 2) athematická (arachaická PIE; koreň + 0 + koncovka) - koncovka sa pripája priamo na koreň, sufix chýba, pri flexii je pod možným vplyvom ablautu koreň príklady thematických sufixov: 1) *-0- 2) *-ô- 3) zdvojenie koreňa (*kwe-kwlo-s, slov. hla-hol) - expresívne emotívne slová 4) *-lo- :zdrobneliny gót. attila „otecko", lat. porculus „prasiatko" 5) *-mo- :podstatné mená vyjadrujúce dianie, alebo prídavné mená 6) *-no- : slovesné podstatné mená 7) *-tlo-, *-dhlo-, *-tro-, *-dhro :označenia nástrojov PIE Podstatné meno - osem pádov (nom., gen., dat., ak., vok., lok., in., ab. / ablatív; smer z niečoho/), tri rody (m., f., n.,) a tri čísla (sg., pl., du. /duál, dvojné číslo/) - koncovky pre thematické a athematické podstatné mená sa líšili, v PIE teda dve skloňovacie paradigmy pod. mien príklad skloňovania thematického podstatného mena *wĺkwos „vlk" v singuláre N. *wĺkw-o-s ; G. *wĺkw-o-s; D. *wĺkw-ô-i; Ak. *wĺkw-ô-m; V. *wlkw-e; L. *wĺkw-o-i; I. *wĺkw-o-h1; Ab. *wĺkw-ô-t PIE Číslovky (základné 1 - 10) 1 *oino, 2 *dwóhu 3 *tréyes, 4 *kwétwores, 5 *pénkwe, 6 *swék's, 7 *septm, 8 *ok'tôu, 9 *néwn, 10 *dék'm PIE Sloveso - osoba (1., 2., 3.), číslo (Sg., Du., Pl.), čas (prítomný a viacero minulých), spôsob (oznamovací, rozkazovací, želací /budúci čas/, podmieňovací), rod (aktívny, médium /zvratné sloveso/) - sloveso opäť tvorené buď thematicky alebo athematicky, pričom koncovky sa líšili pre prítomný (primárne) a minulý čas (sekundárne) v závislosti od rodu sloveda aktívneho (primárne aktívne, primárne pasívne) alebo médium (médium aktívne, médium pasívne), zvláštne koncovky boli pre minulý čas perfektum - teda 5 rôznych druhov časovacích paradigiem slovesa Časovanie athematického slovesa *h1és- („byť") v prítomnom čase (koncovky primárne aktívne) arch PIE > psl. > slov. Sg. Pl. Sg. Pl. Sg. Pl. 1. *h1és-mi *h1s-mé- jesmb jesmb som sme 2. *h1és-si *h1s-té- jesi jeste si ste 3. *h1és-ti *h1s-énti jesťb sontb je/jest su