BERTSOLARISMO
Podemos nacer bertsolari, tener de manera innata las cualidades necesarias, pero seremos un
buen bertsolari …con trabajo
Simona Koľveková
Bertsolarismo alebo bertsolaritza je improvizovaný ústny prejav v spievanej a zároveň aj
veršovanej forme, ktorý prezentujú bertsolaris; tento prejav je typický pre Baskitsko.
BERTSOLARISMO A HISTÓRIA
Pred XIX. storočím existuje veľmi málo údajov o bertsolarisme. Niektorí výskumníci sa však
domnievajú, že počiatky siahajú až do obdobia vlády Arabov. Názory o vzniku sú rozlišné,
niektorí tvrdia, že táto tradícia existuje už od XV. storočia, iní naopak od XIX. storočia. Ako
uvádza Joxe Azurmendi, baskitský spisovateľ, bertsolarismo vznikalo od XIV. storočia, o čom
svedčia aj piesne zaoberajúce sa vojnami, rodinnými hádkami alebo víťazstvom nad
nepriateľom.
V XIX. storočí zohráva bertsolarismo dôležitú úlohu a práve počas tohto obdobia sa stáva
klenotom ústnej literatúry. Toto storočie je veľmi tvrdé a preto je ústrednou témou pre
bertsolaris nostalgia za domovom, láska a vojna.
BERTSOLARISMO A LITERATÚRA
Rýmovanie básní od spisovateľa Bernarda Detchepareho nám pripomína techniku
bertsolarismu. V 17. storočí dvaja baskitskí autori, Allande Oihenart a Joanes Etxeberri de
Ciboure, sa svojou tvorbou a veršovaním približujú k spomínanému fenoménu. V 18. storočí je
ovplyvnenie bertsolarismom viditeľné u viacerých autorov.
Väčšina berstolaris boli jednoduchí ľudia, ktorí nevedeli písať ani čítať. Aj napriek tomu sa
však ich verše zachovali. Vďaka iniciatíve vzdelaných ľudí boli niektoré improvizácie týkajúce
sa lásky, prírody, rodiny alebo štátu zaznamenané osobami, ktoré vedeli písať.
Tieto rukopisy sa potom predávali pri vchode do kostolov. Neskôr sa verše tlačili a šírili sa na
verejných priestranstvách. Niekedy dokonca samotný improvizátor obchádzal dediny a nahlas
spieval, aby ich ľahšie predal.
Práve vďaka týmto listom neupadli niektorí bertsolaris do zabudnutia. Táto tradícia
pokračovala aj naďalej, a tak v roku 1946 Félix Iriarte de Banca využil tento spôsob pri
propagácii svojich veršov (Hitlerren amentsa - Hitlerov sen) a jeho dielo bolo publikované v
prvých novinách a časopisoch. Niektorí prijali a dokonca navrhli uverejňovanie veršov. Týmto
zmizli listy s veršami a začali publikácie v novinách. V období jedného roku (1931-1932)
vydával dokonca týždenník Bertsulariya tieto verše a životopisy bertsolaris. Všetky vydania
týždenníka boli spojené do celku a vznikla tak zbierka Sendoa, ktorá bola vydaná v knižnej
podobe.
V súčasnej dobe sú to časopis Argia, noviny Herria a Berria,a mnohé ďalšie, ktoré publikujú
články s veršami. Mnohé z veršov sú už takisto dostupné aj na Internete.
(http://www.armiarma.com/urkiza).
BERTSOLARIS
Bertsolari – doslovný preklad tohto slova by bol ,,veršovateľ,” je to osoba, ktorá sa venuje
skladaniu, spievaniu a improvizovaniu veršov v baskitčine. Títo improvizátori predvádzajú
svoju kreativitu pred publikom, ktoré im zadá tému a oni musia v tom momente vytvoriť
rýmovačku. Byť bertsolarim si vyžaduje určitý talent. Keďže dopredu nepoznajú tému,
nemôžu si vopred nič pripraviť. Bertsolari preto musí byť pohotový, mať rozsiahle vedomosti
ohľadom kultúry, musí mať zmysel pre rytmus, mať dôveru v seba a svojich kreatívnych
schopnostiach. Najdôležitejšie je mať vynikajúcu pamäť, pretože počas veršovania sa musí
vyhýbať opakovaniu tých istých slov. Mnohí z nich si dokonca pamätajú verše spievané pri
dôležitých príležitostiach, ako aj rok a miesto konania.
TECHNIKA
Bertsolarismo má svoje vlastné podmienky: improvizácia, koordinácia slov a hudby, prednes
básní pred publikom, etc.
Bertsolari musí počas zopár sekúnd zvoliť melódiu, nájsť rým a vypracovať obsah básne.
a) Melódia: ako základ si stále zvolí nejakú známu melódiu, ktorú musí prispôsobiť k danej
téme (smutná, šťastná..), ale predovšetkým musí melódia odpovedať štruktúre rytmu.
Ma-nex gaz-te-a / ler-den e-de-rra / es-ku-an miz-pir ma-ki-la
1 2 3 4 5 / 6 7 8 9 10 / 1 2 3 4 5 6 7 8
b) Rým: bertsolari musí ihneď vytvoriť bohaté rýmy, aby bol rým bohatý, musí mať
prinajmenšom jednu samohlásku so spoluhláskou (personaje, coraje, ...). Aby bol vytvorený
verš nesmie sa na jeho konci opakovať to isté slovo. Ten, ktorý nerešpektuje počas súťaže toto
pravidlo, je automaticky diskvalifikovaný.
c) Obsah: na záver je už len potrebné aby mali verše zmysel, a aby sa zhodovali s danou témou
a melódiou. Čím viac je bertsolari vynaliezavý a rýchly, tým je lepší aj obsah. Využíva
techniku časomiery- posledná veta strofy je osou celej konštrukcie.
História a súčastnosť Bertsolaris:
V dávnych časoch pochádzala takmer väčšina bertsolaris z jednoduchých pomerov, buď boli
pastiermi alebo roľníkmi. Práve z toho dôvodu boli ich prezývky odvodené od ich rodnej
dediny; ako napríklad Juan Francisco Petriarena nazývaný Xenpelar, táto prezývka bola
odvodená od domácnosti "Xenpelarre" de Rentería. V období keď ešte neexistovali noviny,
programy v rádiách a televízii, bol bertsolari považovaný za svetskú osobnosť, ktorý
priťahoval okolitú pozornosť a dokázal perfektne komunikovať s občanmi.
V dnešnej dobe má byť bertsolari oblečený ako v bežný deň, bez výrazného oblečenia alebo
obleku, ženy nemajú byť namaľované; majú pôsobiť prirodzene. Ruky by mali mať buď za
chrbtom alebo vo vreckách.
BERTSOLARISMO XXI. STOROČIA
Počas 90. rokov XX. storočia sa zvýšil záujem o bertsolarismo. Joserra Garzia, Andoni Egaña
a Jon Sarasua v knihe Umenie bertsolarismu rozdeľujú aktuálne bertsolarismo na 5 rôznych
prejavov.
1. Najdôležitejším je prejav ako kultúrny výjav, tieto prejavy majú rozličné úrovne formality.
Môže to byť vystúpenie v kine, divadle, alebo na verejných miestach počas osláv počas ktorého
vystupujú dvaja až ôsmi bertsolaris, ktorých si vyberajú organizátori.
2. Súťaže a majstrovstvá, kde improvizátori súťažia pred porotou, ktorá im neskôr udelí
ocenenie. Tieto súťaže majú rozličné úrovne, od detských, mládežníckych až po krajské; za
najdôležitejšiu udalosť sa považuje Campeonato de Euskal Herria (Majstrovstvá Baskitska),
ktorá sa koná každé štyri roky.
Prvé majstrovstvá bertsolaris Majstrovstvá bertsolaris 2005
Prvé majstrovstvá sa konali v roku 1935 v San Sebastián-Donostia, tejto udalosti sa zúčastnilo
20 bertsolaris, prvým víťazom sa stal Ignacio Eizmendi, “Basarri.” Bola vytvorená aj porota,
ktorá hodnotila kandidátov. Doposiaľ posledné majstrovstvá sa konali v roku 2009, prvýkrát
v histórii sa víťazom stala žena, Amaia Lujanbio.
3. Kolektívna a neformálna aktivita: brané ako určitá forma zábavy medzi skupinou priateľov,
ideo neformálnu zábavu, ktorá sa väčšinou koná vo vinárni alebo krčme a funguje
v skupinkách, ktoré sa vytvárajú na dedinách alebo v meste.
4. Výučba: bertsolarismo sa stalo doplnkovou súčasťou na základných a stredných školách,
boli publikované rôzne didaktiké materiály, ktoré pomáhajú pri výučbe (kazety, knihy).
5. Šírenie pomocou médií: programy v rádiu a televízii, vysielané každý týždeň.
Bibliografia
• http://www.cdd.emakumeak.org/ficheros/0000/0547/del_bertsolarismo_silenciado-1.pdf
• http://bdb.bertsozale.com/es/orriak/get/2-bertsolaritzari-buruz--historia
• http://www.euskomedia.org/aunamendi/13609/17895
• http://www.bertsulari.com/historia/bertsularitzaren_historia/bertsularitza_jatorria
• http://www.vivelohoy.com/entretenimiento/8088273/bertsolari-el-arte-de-la-improvisacion-
en-verso
• http://www.hiru.com/literatura-vasca/bertsolarismo-en-el-siglo-xix