TIM
EZIN
Vol. 3, No. 1-2 2012-2013
Existuje len software
Autor textu: Lev Manovich Autor překladu: Tomáš Kohút
Akademici, mediálni umelci a žurnalisti už od skorých 90. rokov obsiahlo písali o takzvaných „nových médiách". V mnohých z týchto diskusií sa začalo používať jedno spoločné označenie pre celú novú radu technológií, nové výrazové a komunikačné možnosti a pre nové formy komunít a spoločenstiev, ktoré sa vyvinuli okolo počítačov a internetu. To označenie bolo „digitálny" a oficiálne sa ustálilo v roku 1996, keď riaditeľ MIT Media hab, Nicholas Negroponte, vydal svoje zozbierané príspevky z časopisu Wired do knižnej podoby Being Digital. Tento výraz stále prevláda rovnako v populárnom, ako aj v akademickom chápaní toho, o čom nové médiá sú aj po 15 rokoch.
Keď som 2. marca 2011 zadával do Googlu heslá „digital" „interactive" a „multimedia", prvé našlo 1,390,000,000 výsledkov, ostatné dve iba medzi 276,000,000 a 456,000,000 výsledkov každé. Hľadanie skrz Google Scholar prinieslo podobné výsledky: 3,830,000 pre „digital" 2,270,000 pre „interactive" a 1,900,000 pro „multimedia". Na základe týchto čísel to pôsobí, že Negroponte mal pravdu.
Dnes nemusím nikoho presviedčať o transformačných efektoch internetu, spoluvytváraných médií a mobilných zariadení na ľudskú kultúru a spoločnosť ktoré zahŕňajú tvorbu, zdieľanie a prístup k mediálnym artefaktom. Chcem ale zdôrazniť dôležitosť dálšieho IT prvku, ktorému sa ešte donedávna nedostávalo priveľa pozornosti pri definovaní toho, čím sú „médiá". Týmto prvkom je software.
Žiadne z autorských a spracovacích techník nových médií, ktoré spájame s počítačmi nie je iba výsledok toho, že „sú digitálne". Za všetky nové spôsoby mediálneho prístupu, distribúcie, analýz, tvorby a manipulácie vdáčíme softwaru. To znamená, že sú výsledkom jednotlivých volieb jednotlivcov, spoločností a združení, ktoré software vyvíjajú. Niektoré z týchto volieb zahŕňajú základné princípy a protokoly, ktoré ovládajú moderné počítačové prostredie: napríklad príkaz „vystrihnúť a vložiť zabudovaný do všetkého softwaru fungujúcim pod GUI - graphical user interface - grafické užívateľské rozhranie, alebo novšie mediálně užívateľské rozhrania ako iOS, alebo jednosmerné odkazy (hyperlinky) zabudované v technológii webu. Ďalšie voľby sú špecifické pre jednotlivé typy softwaru (napríklad ilustračných programov) či individuálnych softwarových balíkov.
Ak sa jednotlivá softwarová technika alebo súčasť rozhrania objavujúca sa v jednej aplikácii stane užívateľsky obľúbenou, často ich neskôr môžeme nájsť aj v dálších aplikáciách. Napríklad, keď Flickr začlenil do svojho rozhrania „tag clouds" zanedlho sa tento prvok stal bežnou súčasťou mnohých webových stránok. Výskyt jednotlivých techník v aplikáciách sa dá taktiež sledovať skrz ekonomiku softwarového priemyslu - napríklad, keď jedna softwarová spoločnosť kúpi inú, môže spojiť svoj existujúci balík so softwarom tej druhej.
Tieto všetky softwarové mutácie a„novéodrody"softwarovýchtechníksú sociálne vtom, že nepochádzajú len z individuálnych myslí, alebo nejakých „hlavných" vlastností digitálneho počítača, či počítačovej siete. Pochádzajú zo softwaru vyvinutého skupinami ľudí a predávaného veľkému množstvu užívateľov.
TIM ezin je internetový recenzovaný odborný časopis zaměřený na interdisciplinární výzkum a teoretickou reflexi diskurzu, praxe a procesu spjatých s novými médii. Vydává jej každoročně v květnu jako dvojčíslo obor Teorie interaktivních médií při Ústavu hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity. www.timezine.cz ISSN 1805-2606
1
TIM
EZIN
Vol. 3, No. 1-2 2012-2013
V skratke: techniky a zvyklosti výpočtového metamédia a všetky dostupné nástroje v softwarových aplikáciách nie sú výsledkom technologickej zmeny z „analógových" na „digitálne" médiá. Sú výsledkom softwaru, ktorý sa neustále vyvíja a ktorý podlieha trhovým silám a obmedzeniam.
Z toho vyplýva, že termíny „digitálne médiá" a „nové médiá" až tak dobre nezachycujú jedinečnosť „digitálnej revolúcie". Pýtate sa prečo? Pretože všetky nové vlastnosti „digitálnych médií" nie sú umiestnené „vo vnútri" mediálnych objektov. Naopak, všetky sú „von" - v podobe príkazov a technológií mediálnych prehliadačov, emailových klientov, animácií, kompozičných a editačných aplikácií, herných enginov a všetkých ostatných softwarových foriem. Teda zatiaľ čo v princípe je to digitálne znázornenie, ktoré umožňuje počítačom pracovať s obrázkami, textom, tvarmi, zvukmi o inými typmi médií, software určuje, čo je s nimi možné robiť. Takže zatiaľ čo naozaj sme „digitálni", skutočné formy tohto „bytia" vychádzajú zo softwaru.
Prijatie dôležitosti softwaru však spochybňuje základný koncept modernej estetiky a mediálnej teórie o „vlastnostiach média". Čo znamená pripisovať digitálnemu médiu „vlastnosti"? Má napríklad zmysel hovoriť o jedinečných vlastnostiach digitálnych fotografií, elektronických textov, webových stránok alebo počítačových hier?
A čo také najzákladnejšie typy médií - text, obrázok, video, zvuk, mapy? Tieto typy médií majú očividne rozličné znázorňovacie a vyjadrovacie možnosti. Môžu spôsobiť rozličné emócie, sú spracúvané rozdielnymi sieťami neurónov a zrejme taktiež zodpovedajú rozdielnym typom mentálnych procesov a vyjadrení. O týchto rozdieloch sa diskutovalo po tisíce rokov - od antickej filozofie cez klasickú estetickú teóriu až po teóriu moderného umenia a súčasnej neurovedy. Napríklad zvuk, video a animácia môžu reprezentovať dočasné procesy, reč môže byť použitá k určeniu logických spojitostí a tak dálej. Software v tomto priveľa nezmenil.
Čo ale zásadne zmenil, je ako konkrétne príklady týchto typov médií (a ich rôznych kombinácií) prakticky fungujú. Výsledkom je, že každý z týchto príkladov stratil mnoho zo svojej jedinečnej identity. Ako užívatelia to vnímame tak, že jednotlivé vlastnosti časti média pochádzajú zo softwaru použitého na tvorbu, úpravu, prezentovanie a prístup k tomuto obsahu.
Na jednu stranu, interaktívny software pridáva novú sadu možností zdieľaných všetkými médiami: úprava výberom oddelených častí, rozdelenie medzi štruktúrou dát a jej zobrazením, hyperlinkovanie, vizualizácia, možnosť vyhľadávania a nachádzania a tak dálej. Na druhú stranu, keď sa jedná o určitý objekt digitálnej kultúry, jeho „vlastnosti" sa môžu veľmi výrazne líšiť na základe toho, aký software sa používal.
Pozrime sa na jeden príklad - fotografia. Keď bola fotografia vytlačená v dobe analógov, výtlačok obsahoval všetko, čo vyjadrovala. Nebol žiaden rozdiel v tom, či sme sa na tú fotku pozerali doma alebo na výstave. Samozrejme, fotograf mohol vytvoriť ďalší výtlačok s vyšším kontrastom a tak zmeniť obsah originálneho obrázku, ale k tomu bola potreba úplne nového fyzického objektu (teda výtlačku).
Teraz si vezmime digitálnu fotografiu. Fotku si môžeme odfotiť digitálnym fotoaparátom alebo mobilným telefónom, naskenovať ju zo starého časopisu, stiahnuť ju z internetu a tak ďalej, na tom nezáleží. V každom prípade budeme mať digitálny súbor, ktorý obsahuje zoskupenie farebných pixelov a súborové záhlavie, ktoré môže bežne uvádzať veľkosť obrázka, informácie o fotoaparáte
TIM ezin je internetový recenzovaný odborný časopis zaměřený na interdisciplinární výzkum a teoretickou reflexi diskurzu, praxe a procesu spjatých s novými médii. Vydává jej každoročně v květnu jako dvojčíslo obor Teorie interaktivních médií při Ústavu hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity. www.timezine.cz ISSN 1805-2606
2
TIM
EZIN
Vol. 3, No. 1-2 2012-2013
či iné podmienky pri odfotení (ako expozíciu) a ďalšie metadáta. Inými slovami, dostaneme to, čo bežne nazývame „digitálnym médiom" - súborom obsahujúcim čísla, ktoré niečo znamenajú. (Skutočný formát súboru môže byť oveľa zložitejší, môj opis zachycuje to najpodstatnejšie.)
Ak však nie ste programátor, nemusia vás tieto čísla vôbec zaujímať - s digitálnymi mediálnymi súbormi pracujete skrz nejakú programovú aplikáciu. A teraz prichádza najpodstatnejšia časť. To, čo môžeme spraviť s rovnakým digitálnym súborom, sa veľmi výrazne líši podľa toho, aký software používame. Emailový software na vašom telefóne môže iba zobraziť túto fotku a nič viac. Voľne dostupné mediálně prehliadače či prehrávače, ktoré máte v počítačoch alebo na internete, vám zvyčajne ponúknu viac možností. Napríklad stiahnuteľná PC verzia Picassa od Googlu zahŕňa funkcie orez obrazu, automatické úrovne farieb, redukcia červených očí, rôzne filtre (mäkké ohnisko, žiara atď) a mnoho dálších funkcií. Dokáže taktiež zobraziť jednu fotografiu vo farbe alebo černo-bielo bez toho aby vykonala zmeny v samotnom súbore. Môžete s ňou aj mnohonásobne zväčšiť (priblížiť) obrázok a sledovať detaily do takej miery, do akej mi to software na mojom telefóne neumožňuje. Kebyže otvorím rovnakú fotografiu v profesionálnej aplikácii ako Photoshop, môžem spraviť ešte oveľa viac. Napríklad, môžem skrz Photoshop skombinovať fotku s mnohými dálšími, vymeniť niektoré farby, zvýrazniť jeho líniovú štruktúru cez edge detection filter, rozmazať ju tuctom rôznych spôsobov a tak dálej.
Tento príklad ukazuje, že „vlastnosti" mediálneho objektu sa môžu veľmi výrazne meniť na základe toho, aký software používam. Úplne rovnaký súbor s rovnakým obsahom môže mať mnoho rôznych identít, závisiac na použitom softwari.
Čo toto zistenie znamená v súvislosti s pretrvávajúcou prevahou výrazu „digitálny" v chápaní nových médií? Pokúsim sa na to odpovedať čo najviac jasne a priamo. Neexistuje nič ako „digitálne médiá". Existuje len software - aplikovaný na mediálně dáta (alebo „obsah").
Inakformulované: „digitálne médiá" samé o sebe nemajú pre užívateľov, ktorí vedia pracovať s mediálnym obsahom skrz aplikácie, žiadne jedinečné vlastnosti. To čo predtým boli „vlastnosti média", sú teraz operácie a možnosti definovaná softwarom.
Ak chcete uniknúť z nášho softwarového „väzenia" - alebo aspoň lepšie pochopiť, čo to sú média -prestaňte sťahovať cudzie aplikácie. Miesto toho sa naučte programovať - a naučte to svojich študentov.
Překlad textu, který vydal Manovich v roce 2011 na webu Software studies, zde uvádíme s laskavým svolením autora. Je dostupný z http://lab.softwarestudies.com/2011/04/new-article-by-lev-manovich-there-is.html. Pozn. red.
TIM ezin je internetový recenzovaný odborný časopis zaměřený na interdisciplinární výzkum a teoretickou reflexi diskurzu, praxe a procesu spjatých s novými médii. Vydává jej každoročně v květnu jako dvojčíslo obor Teorie interaktivních médií při Ústavu hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity. www.timezine.cz ISSN 1805-2606
3