Buddhizmus obdobia Kamakura (1185—1333) ] osem škôl etablovaného buddhizmu ] šesť narských škôl ] školy Tendai a Šingon ] kontakty s cisárskym dvorom a aristokraciou ] kamakurské školy, nové školy kamakurského buddhizmu ] zakladatelia pochádzali zo školy Tendai na hore Hiei ] kritizovali rigidnosť a skostnatelosť etablovaných škôl buddhizmu v Japonsku ] prílišný formalizmus, žiadna podstata ] nedostatok viery, praxe ] náboženské hnutie rozšírené medzi všetky vrstvy obyvateľstva ] Ničiren (1222—1282) ] posledná fáza vo vývoji kamakurského buddhizmu ] prispôsobivosť buddhistického učenia japonským podmienkam, prostrediu ] zameranie na prítomnosť, daný okamih ] (1) spoločenské pozadie: úpadok aristokracie a jej postavenia ] aristokracia sa už nemohla stať podporovateľom a rozširovateľom nových náboženských myšlienok ] (2) rozšírenosť buddhistických myšlienok medzi vojenskou vrstvou a bežným obyvateľstvom ] „nový spoločenský poriadok“ ] (3) nové prúdy v buddhizme – amidistické školy, zenové školy – ponúkali alternatívu k tradičnému/konzervatívnemu/ortodoxnému učeniu škôl etablovaného buddhizmu ] (4) nové školy pomohli zakomponovať prvky šintó do buddhistických myšlienok ] redefinícia šintó vo vzťahu k novým školám kamakurského buddhizmu ] rozširovanie učenia nových škôl v odľahlých provinciách s pomocou ochrany miestnych kami ] legendy, zázraky Ničiren 日蓮 (1222—1282) ] provincia Awa (dnešná prefektúra Čiba) => chrám školy Tendai => hora Hiei ] “Nichiren’s principal doctrinal interest was not in a “next-world“ form of salvation, such as rebirth in the Pure Land, but rather in a “this-world“ form of salvation that would perfect and liberate the Japanese, both individually and as a nation.“ (CHJ, vol. 3, 557) ] učenie, ktoré propagoval, malo napomáhať nielen jednotlivcovi v jeho spirituálnej ceste (hľadaní), ale aj celému národu v jeho politickom živote a smerovaní ] cieľom bol mier a pokoj pre bežného človeka, ale aj pre celú krajinu ] buddhistické učenie – malo moc oslobodiť jednotlivca ] Ničiren vnímal buddhistické učenie ako prostriedok, za pomoci ktorého dôjde k transformácii spoločnosti “Religion is not just a preparation for death, but a social calling.“ (Heisig – Kasulis – Maraldo 2013: 86) ] dokonalosť stelesňovala Lotosová sútra ] text, v ktorom Buddha Šákjamuni vyložil všetku pravdu ] absolútne najvyššie učenie ] pravda a sila celého textu sú zhrnuté v jeho názve ] spása je dosiahnuteľná pomocou spievania (invokácie) názvu Lotosovej sútry, jap. rengekjó 蓮華教 ] namu mjóhó rengekjó – 南無妙法蓮華教 – hľadám útočisko v sile Lotosovej sútry ] úplná oddanosť v Lotosovú sútru ] ktorá je jediným zdrojom spásy ] nadviazanie na pôvodné učenie školy Tendai, návrat k zdroju Saičóovho odkazu ] podobnosť s amidistickými školami – človek si potvrdzuje svoju vieru pomocou vzývania posvätného mena ] kombinácia učenia školy Tendai a ezoterickej praxe ] jediná, najvyššia, najdokonalejšia prax – spievanie názvu Lotosovej sútry – daimoku 題目 ] spievaním názvu Lotosovej sútry sa mali všetci ľudia spojiť v dokonalej premene a verzii novej transformovanej spoločnosti ] jednoduchá prax ] prístupná => Ničirenova škola súčasť kamakurských nových škôl ] adresoval konkrétne problémy každodenného života a bežného človeka ] odpovede mohli byť hľadané a nájdené v Lotosovej sútre ] neotváral doktrinálne ani filozofické otázky, nehľadal argumenty pre svoje hnutie v starých alebo tradičných buddhistických textoch a spisoch ] nie spoliehanie sa na Amidov súcit ] nie nasledovanie transcendentnej meditácie ] zdôrazňoval dôležitosť a prínos každého jednotlivca ] osobnú zodpovednosť človeka (džiriki 自力, koncept „vlastnej sily, vlastných schopností“, ktoré smerujú k poznaniu, múdrosti a spáse) ] etika každodenného života, ktorá sa dotýkala vojakov aj roľníkov, samurajov aj nižších vrstiev ] morálka (konfucianizmus) ] zbožnosť voči vyššej moci (bázeň; šintó) ] vysvetľoval – a približoval – buddhizmus bežnému smrteľníkovi nie pomocou výkladu traktátov a doktrinálnych otázok ] zakomponoval do buddhizmu to, čo bolo obyčajnému človeku známe – blízkosť vyššej sily (božstiev kami), dôraz na dodržiavanie spoločenskej hierarchie a pravidiel, prostredníctvom ktorých sa komunita harmonizovala interpretácia Lotosovej sútry ] dvaja ochranci, bódhisattvovia, ktorí stelesňujú odkaz Lotosovej sútry svojím správaním a prejavmi ] bódhisattva najvyšších skutkov – prvý rozširovateľ (evangelizátor) dokonalého učenia obsiahnutom v Lotosovej sútre ] nepochopený bódhisattva, ktorý je terčom urážok a posmechu, pretože sa rozhodne každého človeka zdraviť ako buddhu, sám presvedčený o tom, že v každom človeku sa nachádza buddhovská podstata (buššó 仏性) ] Ničiren sám sa považoval za inkarnáciu jedného z nich, za proroka šíriaceho odkaz Lotosovej sútry “the pillar of Japan, the eye of the nation and the vessel of the country“ (De Barry, 2001: 292) ] mal predať myšlienku o dôležitosti Lotosovej sútry svetu ] a bojovať za pochopenie tejto myšlienky ] útočil na všetky buddhistické školy – Tendai, Ricu, Šingon, školy Čistej zeme aj zenové školy ] znepriatelil si predstaviteľov etablovaného buddhizmu aj nového buddhizmu ] opozícia voči náboženským aj politickým autoritám (za podporu buddhistických škôl, ktoré nazýval heretickými) ] poslaný šógunátnou vládou do vyhnanstva ] konflikty, prenasledovanie, ťažkosti => Ničirena len presvedčili o tom, že je vyvoleným učiteľom japonského národa, že jeho cieľom je zachrániť učenie budhizmu v Japonsku a Japonsko samotné ] na konci Lotosovej sútry sa Buddhovi žiaci zaviažu, že budú propagovať (rozširovať) učenie Lotosovej sútry v zlých časoch aj napriek tomu, že ich druhí budú haniť, ubližovať a škodiť im ] v týchto slovách videl Ničiren proroctvo jeho vlastného útrpného osudu ] Ničiren predpovedal hrozby, pohromy a nešťastia – interpretoval to tak, že Japonsko si nezaslúži nič iné než trest za svoje doterajšie a terajšie kroky ] predpovedal mongolské vpády v rokoch 1274 a 1281 ] desať rokov pred ] podľa Ničirena to bola „nevyhnutná odplata za nepravú vieru japonských vodcov, náboženských aj politických“ (De Barry 2001: 293-294) ] Japonsko malo byť krajinou, v ktorej dôjde k obnove pôvodného učenia Buddhy ] aby sa rozšírilo do celého sveta ] on, Ničiren, mal byť prostredníkom týchto aktivít ] čo symbolizovalo aj jeho meno 日蓮 pozostávajúce zo znakov pre slnko – Japonsko – najvyššiu pravdu Lotosovej sútry 日 a lotos 蓮, ktorý odkazoval na silu, učenie Lotosovej sútry ] Ničirenovým ideálom bol bódhisattva vytrvalosti a seba-obetovania ] v časoch upadajúceho učenia mappó 末法 ] každý človek mal byť „mužom činu“, ktorý sa obetuje pre dobro veci