Parohová a kostená industria od paleolitu po stredovek Renáta Přichystalová ARTEFAKT: základný pojem, od ktorého sa odvíja archeológia ako veda ARTEFAKT: predmet, ktorý človek intencionálne pozmenil, aby mu slúžil k nejakému účelu Účel praktická funkcia spoločenský význam symbolický zmysel Delenie artefaktu podľa manipulatívnosti movité nemovité Delenie artefaktu podľa predpokladaného účelu movité nemovité nástroj zbraň ozdoba dom osada ohradenie Delenie artefaktov podľa materiálu na: kamenné, kovové, hlinené, drevené, kostené, parohové, rohové ... kombinované z viacerých materiálov artefakt jednoduchý kombinovaný zložený nádoba, šidlo, ihla motyka, štít, opasok odev, konský postroj, voz, Obeh suroviny v živej kultúre zvířata lov, chov sběr porážení zvířat Potraviny: maso, vnitřnosti, morek, krev Surovina: kůže, šlachy, kosti, zuby, paroh výroba paroh slonovina výroba kostěná a parohová industrie odpad odpad odpad Surovina použitá pri výrobe KOST PAROH ROH ZUBOVINAZUB MAMUTOVINA SLONOVINA SKLOVINA ROH • je zrohovatený/keratinizovaný kožný útvar upevnený na rohovom, bohato prekrvenom čelovom výbežku rohového dobytka (ovca, koza, tur) • pôvod vzniku: keratinizovaná koža, t.j., zrohovatelá vrchná vrstva pokožky (epidermis) Surovina použitá pri výrobe • získavanie materiálu z lebiek rohových zvierat – nie za živa! až po usmrtení: po povarení vo vode – úder o pevný predmet spodnou časťou ohybu rohu - tento uvoľní od čelového výbežku (ktorý je na lebke) • materiál dobre opracovateľný, ľahko podliehajúci dekompozícii KOSŤ • kosť je pojivové mineralizované tkanivo – skladá sa z kostných buniek (osteocytov) a z mineralizovanej základnej hmoty kosti s obsahom kolagénových vlákien (70% anorg., napr. Ca) • je tvorená kompaktou (hutná k.) a spongiózou (hubovitá k.) • veľmi dostupný materiál • značná pevnosť a tvrdosť • kosti → dlhé, krátke, ploché, pneumatizované Surovina použitá pri výrobe • Kosti vznikají z vaziva nebo chrupavky procesem zvaným osifikace (kostnatění). Růst do šířky se uskutečňuje díky okostici (periosteum), růst do délky je možný do určitého stadia vývoje jedince díky epifýzodiafyzární ploténce. Někteří živočichové, například plazi, ale rostou po celý život. Surovina použitá pri výrobe Surovina použitá pri výrobe http://www.ifauna.cz/kone/ clanky/r/detail/4422/ jak-funguje-kun-cast-2/ http://www.profimedia.cz/fotografie/rust-kosti/0041304004/ http://www.arkada.wbl.sk/ 1rocnik.html Surovina použitá pri výrobe PAROH • paroh – kostné výrastky čelnej kosti skladajúce sa z anorganickej zložky (hydroxyapatitu) a organickej zložky (kolagen) • vyrastá z pučnice – kostený pahrbok na čelnej kosti • je tvorený kompaktou a spongiózou • značná pevnosť, tvrdosť aj pružnosť Surovina použitá pri výrobe Surovina použitá pri výrobe Jelenie parohy: Jednotlivé části jeleního parohu a) očník – první výsada b) opěrák – druhá výsada c) nadočník – třetí výsada d) koruna – vrchol parohu Surovina použitá pri výrobe http://myslivkyne.blog.cz/1109/popis-a-zpusob-zivota-danka-evropskeho-ii Surovina použitá pri výrobe ZUB • sklovina neobsahuje bunky iba minerálne látky a trochu organickej hmoty, je najtvrdším tkanivom v tele, ale aj jedno z najkrehkejších • zubovina je pojivové mineralizované tkanivo • zubovinu (dentin) chráni zubná sklovina (email) • pri opracovávaní zubov sklovina odpadáva Surovina použitá pri výrobe • Sklovina (email, enamelum, substancia adamantina, substancia vitrea) • Sklovina je bílá, průsvitná velmi tvrdá hmota, skládající se z 95 % z anorganických solí (hlavně hydroxyapatit), zbylé 4 % voda a 1 % organické složky (enameliny, amelogeniny) • Sklovina nemá schopnost regenerace • Zubovina (dentin, substancia eburnea) • Dentin je nažloutlý, matný materiál, skládající se ze 70 % z anorganických solí (hlavně hydroxyapatit), 20 % organických složek (kolagen, glykosaminoglykany) a 10 % vody Surovina použitá pri výrobe Surovina použitá pri výrobe MAMUTOVINA – SLONOVIVA • zahŕňa veľké kly, zuby veľrýb (narval, vorvaň), hrochov, diviakov, mrožov, kly slonov a mamutov • kly – horné rezáky – sú hlavne z dentinu, email je iba na špici • sklovina neobsahuje bunky iba minerálne látky (kryštály hydroxyapatitu) a trochu organickej hmoty, je najtvrdším tkanivom v tele, ale aj jedno z najkrehkejších Zachovanie suroviny a artefaktov • javy vplývajúce na stratu kostenej a parohovej suroviny: mechanické - fyzikálne - chemické - biologické • priemerná dĺžka existencie KP v kultúrnej vrstve: od niekoľkých mesiacov po (max) niekoľko rokov • redukcia kostí prebieha rôzne: podľa druhu zvierat, podľa veku, podľa zdravotného stavu • počet zachovaných kostí len v obmedzenej miere reprezentuje pravekú skutočnosť ako kvantitatívnu tak aj kvalitatívnu • horná hranica zachovania kostí v sídl. kontextoch sa pohybuje asi okolo 5% • rohovina rovnako ako kosti je druhotným produktom pri chove domácich zvierat, najmä hovädzieho dobytka • tiež sa používala surovina z ovce, kozy – prevážne zo samcov • zrejme sa aj v praveku mäkčila v horúcej vode či nad parou a naťahovala sa na kopyto, aby sa formovala do potrebných tvarov – etnografické paralely Spracovanie suroviny Spracovanie rohoviny Spracovanie kosti a parohu Spracovanie suroviny • spracovanie kosti bolo ideálnym využitím odpadu • výhodou tohto organického materiálu je značná tvrdosť a relatívne ľahká opracovateľnosť • surovina nemusela byť získavaná prospektorstvom, ťažbou • na jej spracovanie nebola potrebná vysoká miera poznania technológie (na rozdiel od metalurgie) Spracovanie kosti a parohu delíme na 3 pracovné etapy: 1) príprava suroviny 2) vlastné opracovanie do polotovaru 3) finálne formovanie artefaktu – povrchová úprava, zdobenie Spracovanie suroviny 1) príprava suroviny • členenie suroviny – z kosti je potrebné získať polotovar vhodných rozmerov (dĺžka, šírka, výška) v priečnom aj pozdĺžnom smere – tzv. metapodium technique; groove and splinter technique • polotovar vhodného tvaru dosiahne sa to: • lámaním • narezaním a ulomením • prerezaním či prepílniko- vaním • štiepaním, odštepovaním • trieštením • opaľovaním Spracovanie suroviny Spracovanie suroviny groove and splinter technique http://capra.group.shef.ac.uk/1/carsing.html http://www.afognak.org/heritage/arch/arch- intro.php?src=1999-2000 Spracovanie suroviny 1) príprava suroviny • mäkčenie polotovaru • kosti sú tvorené hlavne fosforečnanom vápenatým - Ca3(PO4) a uhličitanom vápenatým – CaCO3 • asi 15% tvoria organické látky (kolagén) • organické látky sa vylúčia varením • anorganické sa rozpustia v slabých prírodných kyselinách 1) príprava suroviny • mäkčenie polotovaru • Podstatou mäkčenia je premena Ca3(PO4) , ktorý je vo vode nerozpustný, na sekundárny ortofosforečnan vápenatý Ca(HPO4), ktorý je vo vode rozpustný • reakcia je možná v slabých prírodných kyselinách – kys. octová, mliečna, uhličitá Spracovanie suroviny 1) príprava suroviny • mäkčenie polotovaru • rozpustný sekundárny ortofosforečnan vápenatý behom vysychania stráca H2O, z ovzdušia preberá CO2 a vzdušný O2 • vznikne tak opäť Ca3(PO4) a CaCO3 a kosť je zase tvrdá a pevná • reakcia je vratná Spracovanie suroviny 1) príprava suroviny • experimenty pri mäkčení – príklad: paroh máčaný v nádrži s rozdrtenými šťaveľovými listami zmäkli po týždni do hĺbky 3 mm a 6 týždňoch sa parohovina dala krájať nožom po vybratí z kyslého kúpeľa paroh do 4 dní nadobudol opäť pôvodnú tvrdosť Spracovanie suroviny • experimenty ukázali, že intenzita mäkčenia závisí od kyslosti roztoku • optimálnou sa zdá byť pri zmäkčovaní kosti (aj parohu) kyslosť roztoku okolo hodnoty 4 pH • pri vyšších hodnotách pH (silné kyseliny) sa narúša štruktúra kosti a reakcia prestáva byť vratnou Spracovanie suroviny 2) vlastné opracovanie do polotovaru • opracovanie zmäkčeného polotovaru sa robilo: - orezaním - strúhaním, škrabaním - dlabaním - štiepaním - vŕtaním - rytím, brúsením • pri dlhšom opracovávaní predmet musí byť neustále odkladaný do zmäkčujúceho roztoku Spracovanie suroviny 3) finálne formovanie artefaktu – povrchová úprava, zdobenie • brúsenie a hladenie – kamennými brúsikmi rozličnej jemnosti; leštenie – kožou, textilom • tvorba výzdoby – ryhovaním, žliabkovaním, vruborezom, kružidlovým ryhovadlom Spracovanie suroviny Spracovanie suroviny Spracovanie zubov/mamutoviny • Táto surovina sa spracovávala obdobným spôsobom ako kosť a paroh: 1) príprava suroviny 2) vlastné opracovanie do polotovaru 3) finálne formovanie artefaktu – povrchová úprava, zdobenie Traseológia/trasologie • mikroskopická analýza pracovných stôp; skúma povrch artefaktov a hľadá charakteristické stopy po výrobe, používaní, poškodení, reparácii umožňujúce určiť spôsob použitia/funkciu predmetu • Traseologie - archeologická metoda interpretace Traseologie jako archeologická metoda pomocí mikroskopické analýzy pracovních stop (lesků, striací a poškození hran) a reziduí na povrchu nástrojů umožňuje interpretaci pravděpodobné funkce/způsobu používání nástroje Veda o stopách na povrchu artefaktov Spracovanie suroviny Stopy výroby: 1 – otlčenie priamymi údermi 5 – oddeľovanie nepriamymi údermi 6 – zárezy 7 – škrabanie/ strúhanie 9-12 – priečne rezanie • U nás odborníčky:  Mgr. Linda Hroníková, Ph.D. - Fakulta humanitních studií UK, Katedra obecné antropologie, http://fhs.cuni.cz/FHS-619.html  RNDr. Andrea Dušková-Šajnerová, PhD. – v súčasnosti mimo odbor www.traseologie.cz  Mgr. Soňa Krásná – aktívna na stránkach: http://jaknapazourek.cz/kurzy-2/reference/ • Európa napr.: Prof. dr. Annelou van Gijn, Univerzita Leiden Holansko http://www.archaeology.leiden.edu/organisation /staff/gijn.html Veda o stopách na povrchu artefaktov Stereomikroskop (binokulár) tzv. low power Metalografický (inverzný) mikroskop tzv. high power Důležité je také studium reziduí - zbytky anorganických nebo organických látek, které ulpěly na povrchu artefaktu (specialita australských traseologů) studium fytolitů - Fytolity jsou mikroskopická tělíska, která se vytvářejí v listech, stoncích, kořenech, květech nebo plodech rostlin. Nejčastěji se jedná o inkrustace vznikající vně nebo uvnitř buněk hromaděním oxidu křemičitého (tzv. silikátové fytolity), šťavelanu vápenatého, případně uhličitanů. U mnoha čeledí byly nalezeny specifické typy fytolitů umožňující jejich determinaci. Podle charakteristických fytolitů lze někdy identifikovat rostlinu až na druhovou úroveň. zdroj: http://lape.prf.jcu.cz/specializace/fytolity/ Veda o stopách na povrchu artefaktov V archeologii pomáhá fytolitová analýza při identifikaci přírodního prostředí a pěstovaných rostlin. Spolehlivá identifikace fytolitů není však zdaleka vždy jednoznačná a při interpretaci výsledků je na místě velká obezřetnost. Fytolity se (podobně jako pyl) využívají jako vůdčí fosilie odrážející změny podmínek v čase; indikují staré dietetické a kulturní praktiky; slouží jako forenzní nástroje kriminalistiky a mohou indikovat rozdílné typy depozičních prostředí. Veda o stopách na povrchu artefaktov Fytolit, čeleď lipnicovité  http://www.knochenarbeit.de/literatur/index.php?buchstabe=B&u ebergabe=deutsch Knochenarbeit. Literatur – Archäozoologie, Taphonomie und Knochenhandwerk (Hans Christian Küchelmann)  http://www.brsoc.org.uk/default.htm Bone Research Society. The largest scientific society in Europe dedicated to clinical and basic research into mineralised tissues and is the oldest such society in the world.  http://www.wbrg.net/ The Worked Bone Research Group (WBRG) is an official Working Group of the International Council for Archaeozoology (ICAZ) since June 2000.  http://openlibrary.org/books/OL19691129M/Bones_as_tools Open Library Elektronické zdroje ke KPI: http://www.knochenarbeit.de/literatur/index.php?buchstabe=B&uebergabe=deutsch http://www.brsoc.org.uk/default.htm http://www.wbrg.net/ Výberová literatúra o kostenej a parohovej industrii Kaván, J. 1981: Užití kosti a parohu v životě člověka od paleolitu až po středověk. Mikulov. Kokabi, M. – Schlenker, B. – Wahl, J. 1996: „Knochenarbeit“. Artefakte aus tierischen Rohstoffen im Wandel der Zeit. Bad Homburg. Neustupný, E. 1981: Zachování kostí z pravěkých sídlišť, Archeologické rozhledy XXXIII/2, 154-165. Sklenář, K. 2000: Archeologický slovník 4. Kostěné artefakty. Praha. Stewart, H. 1996: Stone, Bone, Antler & Shell. Artifacts of the Northwest Coast. Vancouver – Toronto – Seattle. Šefčíková, M. 2003: Experimentální výroba kostěných a parohových předmětů v pravěku, (Re)konstrukce a experiment v archeologii 4/2003, 109-115. Osipowicz, G. 2005: Metody rozmiękczania kości i poroża w epoce kamienia w świetle doświadczeń archeologicznych oraz analiz traseologicznych. Toruń.