EMÓCIE A HODNOTENIA
KOGNITÍVNE TEÓRIE EMÓCIÍ
Appraisal teórie emócií
Emócie – komplexné procesy
Päť zdrojov výskumu emócií:
 Expresie
 Neurofyziologické prejavy
 Subjektívne prežívanie
 Hodnotenie
 Emócie ako sociálne akty
Emócie a kognície
 Príklad: Vplyv navodenia afektu (emócie) na
kognitívne procesy – Bower a Isen (Asociačný
sieťový model)
 Vplyv nálady na zapamätávanie ale aj
vybavovanie
 Skreslenia myslenia pod vplyvom afektu.
 Emócie sú brané ako niečo čo ovplyvňuje (často v
zmysle narušuje) kognitívny proces
Schachter a Singer – experiment
Kognitívna teória emócií
 Cieľom štúdie bolo skúmanie interakcie jednotlivých zložiek emócií:
 A) kognitívneho hodnotenia situácie (tzv. labeling)
 B) súboru fyziologických zmien
 C) sprievodného správania + výrazy tváre
Podnet – kognitívne zhodnotenie – emocionálna reakcia
neurofyziologické zmeny
 Schachter, S. & Singer, S. (1962). Cognitive, Social and Physiological
determinants of emotional state. Psychological Review, 69, 379-399.
Východiská a kontext štúdie
 podľa Schachterovej dvojfaktorovej teórie
emocí musia byť prítomné dve zložky –
fyziologická a kognitívna (cognitive
labelling)
 jedna z nich sama o sebe k prežitku emócie
nebude stačiť
Schachterov koncept
 podle Schachtera je chybná aj:
 Cannon –Bardova teória emócií (telesné zmeny
a prežitok emócie na sebe nezávisia),
 Ale aj James-Langova teorie (telesné zmeny
vyvolávajú prežitok emócie)
 Schachter: telesné zmeny predchádzajú
zážitku, ale na pocit emócie je potrebná aj
interpretácia.
Východiská a kontext štúdie
 Predpoklady:
 vzorec fyziologických zmien je pre rôzne
emócie v podstate totožný
 pro prežitok emócie (pocit) je nutné kognitívne
hodnotenie situácie
 Štúdia s cieľom overiť: či prežitok emócie je
výsledkom interakcie medzi kognitívnymi a
fyziologickými faktormi
Východiská a kontext štúdie
 Ako to bude vyzerať v prípade, ak dôjde k
aktivácia psychofyziologického stavu (napr.
umelo navodenom), bez sprievodného kontextu
(hodnotenia)?
Experimentálny postup
 Výskumníci sa snažili navodiť dve podmienky po
podaní injekcie adrenalínu:
 Vytvoriť zlostný kontext (aby vzniklo u participanta
hodnotenie, že jeho nabudenie súvisí s hnevom)
 Vytvoriť euforický kontext (detto)
 Toto sa dialo cez osobu, ktorá bola predstavená ako
ďalší výskumný subjekt a správaním sa snažila
vyvolať u subjektu jednu z dvoch podmienok
Experimentálny postup
 Skúmali sa účinky v oblasti subjektívneho posúdenia
prežívanej emócie po skončení experimentu.
 Podľa autorov sa potvrdili ich predpoklady a
kontextom sa im podarilo navodiť príslušné emócie
Výsledky
 Skupina s adrenalínom vykazovala viacero známok
neurofyziologickej aktivácie ako placebo skupina
 Väčšina participantov prežívala nabudenie skôr
ako nepríjemné.
Dôsledky
 Veľmi vplyvný experiment a napriek kritike sa
považoval za podporu Schachterovej teórie emócií,
kde kognície určia formu pocitu.
 Kognícia (hodnotenie, labeling) vyvoláva konkrétnu
emóciu v zmysle jej typického prežitku ale aj
tendencií k ďalšiemu konaniu (action readiness)
 Na dlhý čas sa pomerne utlmil výskum v tejto
oblasti.
Emócie ako výsledok hodnotenia
 Je emócia kognitívny proces? (pre veľa
výskumníkov nebola, emócie boli brané ako
afektívne procesy na rozdiel od štandardných
kognitívnych procesov ako sú pozornosť, pamäť,
myslenie a usudzovanie...)
 Kognície sú ale iste ovplyvnené emóciami
 Hot vs. cold cognitions
 Emócie ovplyvňujú pamäť a spomínanie, myslenie...
Rôzne výskumy už od konca 50.rokov 20.storočia.
Appraisal teórie
Základné predpoklady
 Emócie sú diferencované cez hodnotenia. Rôzne emócie
sú produkované rozličnými hodnotiacimi vzorcami.
 Rozdiely v hodnotení môžu prispievať k individuálnym
a momentálnym rozdielom v emočnej odpovedi.
 Všetky situácie, ku ktorým sa pripája rovnaký spôsob
hodnotenia, budú vyvolávať rovnaké emócie.
 Hodnotenie predchádza a vyvoláva emócie.
Predpoklady teórie – pokr.
 Hodnotiaci proces robí pravdepodobným, že emócie budú
vhodnými odpoveďami na situáciu v ktorej sa objavia.
 Nevôľové (involuntary), vzájomne v konflikte sa nachádzajúce
či nepatričné hodnotenie, môže prispievať k iracionálnym
aspektom emócií.
 Zmeny v hodnotení môžu prispieť k vývinovým a klinicky
privodeným zmenám v emocionalite.
História appraisal teórií.
 Schachter-Singerova teória Kognitívneho
zhodnotenia
 Lazarusova teória zvládania (copingu) záťažových
situácií
 K vyjasneniu pozícií aj Lazarus-Zajoncova diskusia
Spor Lazarusa a Zajonca
 Existujú dva nezávislé systémy kognícií a emócií?
 Predchádzajú emócie kognícii? Môžu sa vyskytnúť aj
bez predošlej aktivácie kognitívneho systému?
Spor Lazarusa a Zajonca
 Lazarus: kognícia vždy predchádza emócii
 Zajonc: emócie sú nezávislé a môžu predchádzať
kognícii
Príklad appraisal teórie
Appraisal teória podľa Rosemana et al.
Dve základné otázky teórie:
1. Aké sú hodnotenia (motívu-relevantné hodnotenia), ktoré
spôsobujú špecifické emócie?
2. Prečo tieto špecifické hodnotenia spôsobujú dané špecifické
emócie?
Dimenzie hodnotení
 Neočakávanosť
 Situačný stav
 Motivačný stav
 Pravdepodobnosť
 Agens
 Potenciál ku kontrole
 Typ problému
Podľa Rosemana sú uvedené dimenzie vzájomne
nezávislé a diskrétne.
Na základe zapojenia špecifických vzorcov
hodnotenia môže byť aktivovaných 17 emócií.
Príklad: ukončenie romantického vzťahu
Hodnotiaca dimenzia: Neočakávanosť
Hodnotový stav: očakávané vs. neočakávané
Ako sa hodnotenia môžu v prezentovanej situácii
verbalizovať?
„Uvažoval/-a som, že by sme sa mohli rozísť“.
„Neuvažoval/-a som, že by sme sa mohli rozísť.“
Príklad: ukončenie romantického vzťahu
Hodnotiaca dimenzia: Situačný stav
Hodnotový stav: motív in/konzistentné
Ako sa hodnotenia môžu v prezentovanej situácii
verbalizovať?
„Stále tento vzťah chcem “.
„Už tento vzťah nechcem“.
Príklad: ukončenie romantického vzťahu
Hodnotiaca dimenzia: Motivačný stav
Hodnotový stav: minimalizovať trest vs. maximalizovať odmenu
Ako sa hodnotenia môžu v prezentovanej situácii
verbalizovať?
„Nechcem zopakovať, čo sa stalo mojim rodičom“.
„Chcem byť s niekým, kto mi pomáha rásť ako človeku “.
Príklad: ukončenie romantického vzťahu
Hodnotiaca dimenzia: Pravdepodobnosť
Hodnotový stav: isté vs. neisté
Ako sa hodnotenia môžu v prezentovanej situácii
verbalizovať?
„Som si istý/-á, že sme sa rozišli“.
„Nie som si istý/-á, že sme sa rozišli“.
Príklad: ukončenie romantického vzťahu
Hodnotiaca dimenzia: Agens
Hodnotový stav: Okolnosti, iná osoba, Ja
Ako sa hodnotenia môžu v prezentovanej situácii
verbalizovať?
„Problém bol v tom, že každý máme svoju kariéru a to nás rozišlo“.
„Nezáujem zo strany partnera spôsobil rozchod“.
„Môj nezáujem o partnera (pokračovanie vzťahu) spôsobil
rozchod“.
Príklad: ukončenie romantického vzťahu
Hodnotiaca dimenzia: Potenciál ku kontrole
Hodnotový stav: nízky, vysoký
Ako sa hodnotenia môžu v prezentovanej situácii
verbalizovať?
„Nemôžem so situáciou nič urobiť“.
„Môžem so situáciou nič urobiť“.
Príklad: aké zhodnotenia vedú k prežívaniu
strachu?
 Podľa teórie je strach spôsobený niečím, nad čím
máme malú kontrolu (Potenciál ku kontrole)
 Ide o niečo nechcené (Situačný stav)
 Niečo, čo je neisté, ako sa vyvinie
(Pravdepodobnosť)
Príklad: aké zhodnotenia vedú k prežívaniu
smútku?
 Podľa teórie je smútok spôsobený niečím, nad čím
máme malú kontrolu (Potenciál ku kontrole)
 Ide o niečo nechcené (Situačný stav)
 Niečo (stratu), čo považujeme za isté
(Pravdepodobnosť)
 Ide o niečo, čo chceme (prináša odmenu) – (Motivačný
stav)
Príklad: aké zhodnotenia vedú k prežívaniu
hrdosti?
 Hrdosť prežívame, keď sme niečo urobili my (Agens)
 Ide o niečo chcené (Situačný stav)
 Ide o niečo, čo prináša odmenu, alebo ak sa nám
podarilo vyhnúť sa škode – (Motivačný stav)
Príklad: aké zhodnotenia vedú k prežívaniu
viny a hanby?
 Vina i hanba sú spôsobené niečím, čo sme nechceli –
motív inkonzistentné (Situačný stav)
 Vina i hanba sú spôsobené niečím, nad čím nemáme
kontrolu (Potenciál ku kontrole)
 Rozdiely: vina je o tom, že sme niečo chceli a nevyšlo
to, hanba, že sme sa nevyhli niečomu, čomu sme sa mali
(Motivačný stav)
 V prípade viny ide o inštrumentálny problém, u hanby
o „vlastný“ problém (Typ problému)
Odpoveďové komponenty
1. fenomenológia (myšlienky a citové kvality)
2. fyziológia (neuronálne, chemické a ďalšie
odpovede mozgu a tela)
3. expresie (hlasové, tvárové, telové)
4. správanie (tendencie a pripravenosť)
5. emotivácie (emočné motivácie – typické ciele,
ktoré chcú ľudia dosiahnuť, keď prežívajú danú
emóciu)
Odpoveďové komponenty - strach
1. Fenomenológia: nebezpečie
2. Fyziológia: studený pot
3. Expresie: rozšírené oči
4. Správanie: bdelosť, inhibícia či útek
5. Emotivácie: Dostať sa do bezpečia,
prevencia
Odpoveďové komponenty - hrdosť
1. Fenomenológia: pocit sily, prijatia,veľkosti
2. Fyziológia:
3. Expresie: trvajúci relaxovaný očný kontakt
Správanie: objať, držať, priblížiť sa
4. Emotivácie: „prikloniť sa“ (attach)
Odpoveďové komponenty – vina
1. Fenomenológia: dojem ťažoby, prehrešku
2. Fyziológia:
3. Expresie: Krčenie plecami, uhýbavý pohľad, nadol
ohnuté spojené pery
4. Správanie:
5. Emotivácie: odškodnenie, pohyb proti sebe
Odpoveďové komponenty – hanba
1. Fenomenológia: nehodnosť, nedôstojnosť, malosť
2. Fyziológia:
3. Expresie: vyhýbavý pohľad, hlava dole
4. Správanie: stiahnutie sa
5. Emotivácie: stiahnuť sa z dohľadu, pohnúť sa preč
Zhrnutie teórie
 Predpokladá 7 diskrétnych hodnotiacich dimenzií
 Ich kombináciou dochádza k prežívaniu diskrétnych
emócií
 Súčasťou hodnotenia sú emočné reakcie s vplyvom
na motiváciu
 Kultúrna odlišnosť je zapríčinená odlišnosťou v
hodnotení
Výskumná podpora teórii
 Kartičkový výskum (vignette research)
 Retrospektívne štúdie
 Experimentálny výskum
Klinické uplatnenie teórie
Psychopatologické prejavy, neadaptívne
a patologické emočné vzorce vznikajú:
 nevhodným hodnotením situácie
 neschopnosťou prehodnotenia
 konfliktnými konkurujúcimi hodnoteniami
(inhibícia, ambivalencia, zmätok)
Kritika appraisal teórií
 Použité výskumné metódy
 Používanie kultúrne zaťažených pojmov