Cudzie jazyky v japonských dejinách – čínština, sanskrt


Čínske prepisy, čítania čínskych reálií cez sinojaponskú výslovnosť – len pokiaľ ide o Japonsko,
inak treba udať pôvodnú čínsku výslovnosť v jej spisovnom pekingskom tvare

spisovná pekingská čínština (pchutchungchua) - chybne označovaná aj anglicizmom „mandarínčina“
z angl. mandarine (Chinese) = čínština dvorních úředníků)

prepisy čínštiny: česk(oslovensk)ý, medzinár. pchinjin, starší medzinár. Wade-Giles.


http://madcat.library.wisc.edu/help/wadetopinyin.pdf


-(ne)delenie slov na slabičné morfémy: Pej-ťing....Beijing....Pei-ching

-základné rozdiely:

kontrast neprídychová - prídychová:

           p - pch..................b - p............p - p’

tvrdé: č(a) – čch(a)..........zh – ch.......ch - ch’

            mäkké: ť(ü) – čch(ü).......j(u) – q(u)...ch(ü) - ch’(ü)

kontrast mäkké ś – tvrdé š :

s(ü) – š(u)....x(u) – sh(u)....hs(ü) – sh(u)

mäkké ćch – tvrdé čch:

čch(ü) – čch(u)...q(u) – ch(u)....ch’(ü) – ch(u)

rozdiel záverová samohláska ə - slabičná spoluhláska:

            že - ž’....re – ri..........je – jih

            če - č’....zhe – zhi.....che – chih

            še - š’.....she – shi....she – shih


Názvy čínskych dynastií

chronologicky:

Šang, Čou, Čin, Chan

(zlom letopočtov)

pozdný Chan, Tchang, Sung, Jüan, Ming, Čching.

            Ide o obdobia, v ktorých vládol vždy jeden rod. Tieto obdobia sa však nenazývali podľa
priezviska týchto vládcov (napr. tchangskí cisári boli z rodu Li), ale sú to symbolické názvy.
Preto stačí hovoriť „dynastia Tchang, obdobie Tchang, štát Čou, ríša Tchang/Tchangská ríša“,
netreba „obdobie dynastie Tchhang“.

            Názvy dynastií sa v západnej sinológii používajú aj v plurále (Tchangové), čo je však
skôr odborný slang a nie je presný. Názvy dynastií totiž označujú celé dynastické obdobie,
a neoznačujú ľudí či príslušníkov cisárskeho rodu.


Sanskrt (a páli):

            pozri aj:  http://ivanrumanek.blog.sme.sk/c/387833/sanskrt-a-pali.html


Sanskrt – klasický jazyk indickej literatúry.

Základy sanskrtu: slová v 1. páde majú koncovky nominatívu, ale pri zloženinách tieto odpadajú
a ostáva kmeňová slovníková podoba (ako keby sme mali gr. Aristotelé-, lat. Iūliu-, Cicerōn-.)

Tieto kmeňové podoby sa využívajú v hojných sanskrtských zloženinách: sanskrt oplýva zloženinami,
ktoré v našich jazykoch nie sú tak hojne využívané: napr. máme zloženinu

bohorovný (namiesto „bohu rovný“), ale v sanskrte by možné z toho tvoriť ďalšie zloženiny typu

boho-rovno-postoj (namiesto „bohorovný postoj“) a ďalej aj

boho-rovno-postoj-a v zmysle „žena s bohorovným postojom“).


Tak máme sanskrtské slovo dharma-h = zákon

-h je pádová prípona Nominatívu (iné pády: dharmāja = Datív, dharmam = Akuzatív)

kmeň je teda dharma-: hovoríme, že je to „a-kmeň“

zloženiny:

saddharmah (zo sat- + dharma-h) = „Pravý Zákon“

saddharma-puNDarīka-m = lotos (puNDarīka-m) Pravého Zákona

saddharmapuNDarīka-sūtra-m = Sútra(m) o Lotose Pravého Zákona

            Sanskrtské zloženiny sa spravidla píšu ako jedno slovo (pretože v nich fungujú zložité
fonetické napájacie zmeny sandhi, napr. sad-dharma zo sat + dharma-)


Niektoré a-kmene sú maskulína (Nom. –h), niektoré neutrá (Nom. –m – zhodné s lat. neutrovým –um).):

ten dharmah, ten Buddhah, ten védah (= múdrosť, vedomosť: v názvoch diel ako Rg-védah) - to sútram,
to nirvánam


            á-kmene aj í-kmene – feminína:

tá džaná = žena, tá patní = pani


rodová trojica:

navah – navá – navam = nový – nová – nové, lat.   novus – nova – novum


            spoluhláskové kmene:

dítě – dítě-t-i,

břímě – břeme-n-i,

stsl. mati – mate-r-i,

lat. Cicerō - Cicerōnī)

napr. n-kmene: karma – karmanah, átmá - átmanah

Nom. (to) karma (= to, čo som si navykonával) – Dat. (v tom) karmani

(ten) átmá (= svoje „sa“, ja sám, ego, duch...) – D. (v tom) átmani

(podobne české břímě – břemeni, lat. Cicerō - Cicerōnī)

takže kmeň slov (to) karma, (ten) átmá je karman-, átman-, len v Nom. toto kmeňové –n- odpadá.


Páli (NB nie dlhé í pálí)

Staroveké nárečie, v ktorom sa Buddhove reči zachovali na Šrí Lanke v južnom buddhistickom smere).
Od sanskrtu sa líši hlavne fonetickou podobou slov:

Buddha-h – Buddhó

Dharma-h – Dhammó

sútra-m – sutta-m

nirvána-m – nibbána-m

karma / karmani – kamma / kammani

átmá / átmani – attá / attani