2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY 2.1 základná hláskoslovná charakteristika západoslovanských jazykov Slovanské jazyky sa rozdeľujú do troch základných skupín: východoslovanské jazyky - ruský, bieloruský, ukrajinský, západoslovanské jazyky - český, slovenský, poľský, hornolužická a dolnolužická srbčina, južnoslovanské jazyky - srbský, chorvátsky, bulharský, slovinský a macedónsky jazyk (pórov, aj Běličova, 1998). slovanské spisovné jazyky východoslovanská skupina južnoslovanská skupina západoslovanská skupina BIELORUŠTINA BULHARČINA ČEŠTINA RUŠTINA MACEDONCINA POĽŠTINA UKRAJINČINA CHORVATCINA SLOVENČINA SLOVINČINA DOLNOLUZICKA SRB CIN A SRB CIN A HORNOLUŽICKÁ SRB CIN A Z pohľadu diachrónie sa pre západoslovanské jazyky uvádzajú tieto spoločné znaky: • striednica c za skupinu *tj: tj —> c: slovenčina (ďalej S): svieca - čeština (ďalej C): svíce - poľština (ďalej P): šwieca - horná lužická srbčina (ďalej HLS): swěca, pórov, ruské sveča; • striednica dz (z) za skupinu *dj: dj —> dz (z): S medza - C mez - P miedza - HLS mjeza, pórov, ruské meža; • zachovanie skupiny *kv: S kvet - C květ - P kwiat - HLS kwět, pórov, ruské cvet; • skupina *gv (/zv): S hviezda - C hvězda - P gwiazda - HLS hwězda, pórov, ruské zvezda; • metatéza likvid *TerT —> TreT: S breh - C břeh - P brzeg - HLS břeh, pórov, ruské be-reg; *TorT —> TroT, TraT: S krava - C kráva - P krowa - HLS kruwa, pórov, ruské kôrová; orT, olT —> roT, loT (pri pôvodnej cirkumflexovej intonácii): C loket, rostlina - P lokieč, rošlina - HLS lochč, rostlina, —> raT, laT (pri pôvodnej akútovej intonácii): P ra-mi%, lakomý, radlo, v slovenčine orT, olT —> raT, laT: S lakeť, rastlina; rameno, lakomý; • spoluhláskové skupiny dl, dm: S radlo, radlica, sedem - C rádio, radlice, sedm - P radlo, radlica, siedem - HLS radlo, radlica, pórov, ruské ralo, sem; • v západoslovanských jazykoch prebehla kontrakcia (VjV -aja —> VV —> V-á —> P -a) a vznikli nové kontrakčné paradigmy: S dobrá - C dobrá - P dobra - HLS dobra, pórov, ruské chorošaja; • spoločný výsledok praslovanskej palatalizácie ch —> š: S všetko - C všecek - P wszystko -HLS wšitko, pórov, odlišný výsledok v ruštine (vsjo) a bulharčine (vsičko); • stabilizácia prízvuku - intenzívny prízvuk je fixovaný na prvú slabiku: S a C SLOvensko alebo na predposlednú slabiku: P SloWAcja. 46 I S t r a n a M. Sokolová - M. Vojteková - W. Miroslawska - M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami 2.1.1 Základná hláskoslovná charakteristika slovenčiny V rámci západoslovanských jazykov je v slovenčine ako vokalickom jazyku: • najvyšší počet vokálov a diftongov (19) a druhý najnižší počet konsonantov (27); • korelácia kvantity vokálov, ktorá má fonologickú platnosť {latka - látka, sud - súd), a to sedem párov krátkych a dlhých vokalických hlások {a - á, e - é, i - í, o - ó, u - ú; l - l, r -ŕ); • kvantitatívne korelované slabikotvorné hlásky r, ŕ, l, l {srna - päť srn, sŕňa, vlna, vln, stĺp); • progresívna neutralizácia kvantity {ku kráskam, k hrádzam, kráčam, piaty, o vŕbach, o piesňach, krásny, mŕtvy, chválim, dúfam), ktorá je špecifickým znakom slovenčiny; • stúpavé diftongy: tri i-ové diftongy ia, ie, iu a diftong ô [uo], ktoré sa pokladajú za mono-fonematické jednotky (pórov. Sabol, 1989) a majú fonologickú platnosť dlhých vokálov; • čiastočná komplementárna distribúcia dlhých vokálov a i-ových diftongov {o ženách -uliciach, vrán - žiab, pekné - cudzie); o komplementárnu distribúciu nejde vždy pri dvojici ú - iu, pórov, peknú - cudziu, ale rúk aj žúp, nie *žiup; • fakultatívna hláska ä ako striednica po perniciach za prednú nosovku {mäso, päť, žriebä), ktorá pri výslovnosti [ä] alternuje s diftongom ia {päť-piaty); v prípade druhej kodifikovanej výslovnosti ä ako [e], podstatne frekventovanejšej, treba rátať v slovenčine s alternáciou elia; • nízka frekvencia vokálov ä, ó, iu, é, podobne je to pri konsonantoch g, f, dz, dž, ktoré sú tiež na periférii hláskového systému (Sabol, 1989); • štyri korelačné páry konsonantov podľa príznakov kompaktnosť - difúznosť [t:ť, d:ď, n:ň, l:ľ]13, posledný pár je vo výslovnosti, ale aj pri alternáciách najviac oslabený, pórov. niť- nitka, žrď - žŕdka, kuchyňa - kuchynka, ale homola - homôľka; • desať párov konsonantov podľa príznakov znelosť - neznelosť [b:p, d:t, ď:ť, 3:c, 3:5, g:k, z:s, ž:š, w:f, y:h:x], v dvojiciach [w - f] a [h - x] sa pri neutralizácii vyskytujú pozičné varianty [w], [u] a [y]; • regresívna znelostná neutralizácia [ha:tka, ľepka, pot^sedlo, otpoči:vať, ftejto, dup#, zup#, suset#, hviest#, gwborovici, zjiadom], vrátane postavenia pred vokálmi a sonórnymi konsonantmi [čazjaťeka:, na:žjazik]; • splývaná výslovnosť, tzn. neexistencia rázu vnútri výpovede s autom, v aute [z^autom, vauťe]; • neexistencia systémových protetických hlások v takej miere ako v češtine a poľštine {aký, akosť, ešte; úzky, útly, údiť, údenina, uhlie); • tendencia k zachovávaniu stúpajúcej sonority konsonantov na začiatku slov; na rozdiel od češtiny je v slovenčine len málo slov proti tejto tendencii a aj tie sú výpožičkami z češtiny {ľstivý, ľpieť, lkať), pórov, rozdiely C rtuť, mše, jméno, lvi, lhát, rzát - S ortuť, omša, meno, levy, luhať, erdžať; • zmena skupiny šč na šť ako v češtine {ešte); • výslovnosť a zápis konsonantických skupín st, sp, sk v internacionalizmoch ako šp, št, šk (pórov, štát, šport, škandál); • intenzívny prízvuk fixovaný na prvú slabiku: POčasie BOlo TAZko PREDvídať., TVRdil, že mu Oznámi NIEčo DOležité. • najmenej hláskových alternácií zo západoslovanských jazykov, pretože v slovenčine sú oslabené pozície pred gramatickými morfami, kde je výrazná tendencia po jednotnom tvarotvornom základe; pokiaľ však ide o počet alternantov, slovenčina sa od češtiny mi- 13 V slovenčine sa mäkké konsonanty okrem skupín de, te, ne, le vyskytujú aj na konci slov: robiť, päť, hneď, -áreň, -teľ. 47 | S t r a n a 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY moriadne neodlišuje, pretože pred derivačnou morfémou sa aj v slovenčine realizujú alternácie systémovo. Slovenčina má najvyšší počet vokalických alternácií spomedzi západoslovanských j azykov. • Neskoršia kodifikácia slovenčiny súvisí s jednoduchším pravopisom, s kodifikáciou pravidelnejšieho a jednoduchšieho flektívneho systému, jednoduchšou skladbou v textoch. 2.1.2 Základná hláskoslovná charakteristika češtiny V rámci západoslovanských jazykov je v češtine ako vokalickom jazyku: • druhý najvyšší počet vokálov a diftongov (13) a najnižší počet konsonantov (25) v rámci západoslovanských j azykov; • korelácia kvantity vokálov s fonologickou platnosťou, a to päť párov vokálov, na rozdiel od slovenčiny bez slabikotvorných r, Z; • neexistencia neutralizácie kvantity {zpívání, krátky, doufám, o písních, ptákům); • vyššia frekvencia e než v slovenčine (pórov, výsledok přehlásky a na e v okolí mäkkých konsonantov), napr. C led-S ľad; • vyššia frekvencia i než v slovenčine (pórov, výsledok přehlásky u na i v okolí mäkkých konsonantov), napr. C čich - S čuch; • zánik stúpavých diftongov (pórov, monoftongizácie ie na /, C bílý - S biely, uo na ů [ú], C stůl - S stôl); • klesavý diftong ou (vznikol diftongizáciou dlhého ú, pórov. C louka - S lúka); analogicky v cudzích slovách sa v češtine vyčleňujú klesavé diftongy au, eu {auto, pneumatika); • slabikotvorné r, l v menšom rozsahu než v slovenčine, pórov, v češtine dlouhý, slunce -v slovenčine slnkolslnce, dlhý, avšak čeština má slabikotvorné r, l navyše aj v iných pozíciách než slovenčina, a to na konci slova {vítr; vedl), sekundárne je v češtine slabikotvorné m {osm, sedm); • len tri korelačné páry protikladu kompaktnosť - difúznosť ť.ť, d.ď, n:ň, lebo v češtine splynulo Z a ľ na l {velký učitel); • špecifický pár r.ř, ktorý sa realizuje pri alternáciách {sestra - k sestře); pri znelostnej neutralizácii sa vyskytuje aj neznělý pozičný variant [ř#] pred pauzou a pred neznělým konsonantom {zář, hospodářský); • osem párov konsonantov podľa príznaku znelosť - neznelosť - [b:p, d:t, ď:ť, g:k, z:s, ž:š, v:f, y:h:x], pri dvojici x - h je pozičný variant y, ale na rozdiel od slovenčiny je dvojica [v - f] bez pozičného variantu [u] a hlásky dz, dž [3, 3] a neznělé [ř#] sú iba variantmi hlások c, č, ř. Zánik fonémy dz [3] v češtine je dôsledkom systémovej zmeny dz [3] na z [z] - házet, mezi; • regresívna znelostná neutralizácia (na rozdiel od slovenčiny okrem vokálov a zvučných -sonórnych konsonantov), rozdiel medzi oboma jazykmi zreteľne vidíme, ak porovnáme tie isté slová v slovenčine a češtine: [bez^obáu - bes~obaf, bez^opsahu - bes~opsahu, gjíebu - knebi]; • pred vokálom na začiatku slova vždy ráz [-]; s tým súvisí existencia protetickej hlásky j v češtine pred a, e, i (jaký, jehla, jistý), ktorá pozície s rázom náročným na výslovnosť redukuje; • obmedzená, v kombinácii dvoch konsonantov takmer nulová stúpajúca sonorita na začiatku slov - lze, lže, lvi, rtuť, jméno, mše, msta. Mluvnice češtiny (1987) označuje tieto prípady termínom pobočné slabiky. V kombinácii troch konsonantov sa však aj v češtine realizuje princíp stúpajúcej sonority {sklo, stlát, ztlumit, strom, strava, struna, střecha, skřípot, zdraví). Západoslovanské jazyky možno usporiadať podľa princípu stúpajúcej sonority takto: najviac je zastúpený v hornolužickej srbčine a slovenčine, menej v poľštine a najmenej v češtine; 48 I S trana M. Sokolová - M. Vojteková - W. Miroslawska - M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami • zmena skupiny šč na šť podobne ako v slovenčine (Č ještě - S ešte); • výslovnosť konsonantických skupín st, sp, sk v internacionalizmoch [sp, st, sk], pórov. stát, sport, skandál; • intenzívny prízvuk fixovaný na prvú slabiku: POčasí BYlo TEZko PREDvídat., TVRdil, že mu Oznámí NEco Důležitého. • veľký počet hláskových alternácií, ktoré na rozdiel od slovenčiny vznikajú pravidelne v derivácii aj pod vplyvom gramatických morfém v morfologickom systéme. 2.1.3 Základná hláskoslovná charakteristika poľštiny V rámci západoslovanských jazykov je v poľštine ako konsonantickom jazyku: • malý počet vokálov (6 - 8) a najvyšší počet konsonantických hlások (44 s pozičnými variantmi); • ako v jedinom slovanskom jazyku zachované nosovky q, e, ktoré majú podľa niektorých lingvistov bifonematický charakter (Sawicka, 1974); tzn. v poľštine je šesť vokálov, ale pre naše porovnanie na didaktické účely je výhodnejšie rátať aj s dvoma nosovkami ako ucelenými jednotkami, lebo sa graficky zaznačujú ako jedna fonéma a korešpondujú s jednou fonémou v iných slovanských jazykoch, napr. v 3. os. pl. je v poľštine koncovka -q (P majq, wolajq, kupujq), v slovenčine koncovka -ú (S majú, volajú, kupujú), resp. v akuzative singuláru feminín je v poľštine koncovka v slovenčine koncovka -u (P reke - S ruku); • nižšia frekvencia e, pórov, výsledok přehlásky e na a, e na o pred tvrdými konsonantmi t, d, n, i, r, w, s, z, napr. P las, žona - S les, žena; • absencia fonematicky dlhých vokálov a diftongov od začiatku 16. storočia, podobne ako v lužickej srbčine, ale existencia opozície i [i] - y [y], napr. zrobili [zrobili] - zrobify [zrobiuy]; • pôvodne slabikotvorné hlásky r, Z, ktoré sa vyvinuli na spojenie konsonantu s vokálom (wilk, wierzba), podobne je to v lužickej srbčine a čiastočne v češtine; • špecifické konsonanty š, ž, dž, c; počet mäkkých konsonantov je v poľštine väčší než v slovenčine, ale pôvodne palatálne hlásky c, dz, č, dž, š, ž sa vyslovujú tvrdo [c, 3, č, 3, š, ž] a tvoria korelačné páry š - š, ž - ž, dž - dž, č - č; • najvyšší počet mäkostných korelačných párov (bomba - biuro, paka - piana, my - miara, woda - wiara, fajka - ofiara, szum - siwy, rzeka - zima, czek - ci, džem - dzieň, nosi -niesie, czapka - czapki, noga - nogi, machač - chirurg), tvrdé konsonanty sú v pozíciách pred y, o, a, u, e, e, q a. na konci slov, palatalizované konsonanty sú v pozíciách pred i, 'o, 'a, 'ó, 'e, 'e, 'q, na konci slov a pred konsonantmi; • zo skúmaných jazykov najfrekventovanejšia hláska g, ktorá korešponduje predovšetkým so slovenským h; • asibilácia ť na č, dna. dž ako v lužickej srbčine, pórov, dzieci [áeci]; výnimky sú polo-mäkké pozičné varianty v internacionalizmoch (tiara, diabei); • zachovaná hláska 3, a to ešte viac než v slovenčine: S peniaze - Ppieniqdze - C peníze; • zachovaná pôvodná skupina šč ako v hornolužickej srbčine (jeszcze); • bez palatalizovaných hlások osem znelostných párov, pórov. [b:p, d:t, 3X, 3X, g:k, z:s, ž:š, v:f]; • za pôvodné mäkké r v pozíciách, v ktorých je v češtine ŕ, hláska [ž] graficky označovaná zložkou rz, napr. rzeka [žeka]; • v zásade regresívna znelostná neutralizácia v rozsahu ako v češtine (teda okrem vokálov a zvučných - sonórnych konsonantov); 49 I S t r a n a 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY • progresívna asimilácia pri konsonante w a rz po neznělých konsonantoch, napr. čwiczenie [cf ičeňe]/[cv'ičeňe], krzak [kšak]; • existencia protetických hlások jaw (jakjeszcze; wqski, wqtly, wedzič, wedliny, wegiel); • výslovnosť konsonantických skupín st, sp, sk v internacionalizmoch podľa latinčiny (pórov, statut, sport, skandál); • intenzívny prízvuk na predposlednej slabike: BYlo to TRUDne do przewiDZEnia., TWIERdzil, že MA do zakomunikoWAnia cos wažNEgo; • najvyšší počet konsonantických alternácií (84 alternantov) a malý počet vokalických al-ternantov (30), alternácie vznikajú podobne ako v češtine pred derivačnými aj gramatickými morfémami (bližšie kap. 3). 2.1.4 Základná hláskoslovná charakteristika hornolužickej srbčiny V rámci západoslovanských jazykov je v hornolužickej srbčine ako konsonantickom jazyku: • malý počet vokálov (8), vysoký počet konsonantických hlások (39); • výslovnosť ch ako v nemčine (ich-Laut: mnich, ach-Laut: dych, ale konsonant ch sa vyslovuje aj ako [k]: chor alebo ako [š]: champion); • aj pri iných slovách výslovnosť podobná ako v nemčine, pórov, kolektiw [kolektif], kolek-tiwa [kolektíva], Európa [ojropa]; • neexistencia dlhých vokálov a diftongov ako foném, hoci o diftongizácii sa uvažuje (Sewc, 1968), ide však skôr o epentetické j za kompenzáciu mäkkosti ž (tež - [teiš], kaž [kaiš], běži [beiži]) než o diftongy; fakultatívne, nie fonologicky, sa prízvučné slabiky môžu predĺžiť častejšie než v poľštine (Sewc, 1968); • nezachované nosové vokály (dub, pječ); • neexistencia prehlások, monoftongizácie a diftongizácie ako v češtine, okrem obligatórnej alternácie a na e medzi dvoma mäkkými konsonantmi (pórov, nocami, ale dušemi, wón je sedzal, ale woni su sedzeli); • existencia opozície i - y, ale v menšej frekvencii než v poľštine, pórov, zmenu y na. u v prízvučnej slabike (HLS wulet, wustup, wuskočič - S výlet, výstup, vyskočit); • slabikotvorné hlásky r, Z, ktoré sa vyvinuli na spojenie konsonantu s vokálom podobne ako v poľštine (HLS porst, wjelk, wjerch, wjerba, slup, sfyňco - S prst, vlk, vrch, vŕba, stĺp, slnko); • označenie pôvodnej mäkkosti pri perniciach alebo r realizované grafémou j a é (HLS zwěrjo, wučer/wučerja - S zviera, učitel); j je ako fóna vo výslovnosti aj pred ž (tež -[tejš]); • zachovaná pôvodná skupina šč ako šč (hišče); • dôsledná zmena pôvodného g na hlásku h (hlowa, hdže, hdyž), ktorá sa však vo výslovnosti pred konsonantom vždy redukuje [wowa, dže, dyš]; • domáce a zdomácněné slová sa graficky nikdy nezačínajú na vokál, pred ktorým je w alebo h: HLS woči, wušy, wučba, woběd, wotpřisahowač, wólša, wuski - S oči, uši, výučba, obed, odprisahať, jelša, úzky; HLS hamt, hič - S úrad, ísť; • vo výslovnosti častá redukcia hlások, a to /, h, w pred konsonantom, napr. w (wliw, wro-bel, wrota, wšak [liw, robel, rota, šak]), h (hlowa, hdyž [wowa, dyš]), ah, lna konci slov (Bóh, padl [bó, pat]), ba dokonca vnútri slov (druhi [drui]), pórov, situáciu v nemčine, napr. gehen; jednotlivo sa redukujú aj iné hlásky, pórov, výslovnosť slov bratr,ptačk ako [brat, tačk]; • asibilácia ť na č, dna dž ako v poľštine: HLS lětač, hdže, bytosč, lězč; • zmena dz na z ako v češtine: mjeza, konsonant dz vystupuje len ako zriedkavý variant popri konsonante z pri alternáciách veláry g: JadwizelJadwidze; 50 | S t r a n a M. Sokolová - M. Vojteková - W. Miroslawska - M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami • hornolužické ř sa píše v pozíciách ako v češtine, ale vyslovuje sa ako š [pši] alebo v spojení tř ako [c], napr. bratřík, k sotře, tři [brac'ik, kjoc'e, c'í\; • spoluhláskové skupiny na konci slov (pre ostatné západoslovanské jazyky málo typické): HLS štwórtk, pjatk, listk, zastawk, domk, kóňc, paleňc, zwónc, duchownstwo, kusk, bratr, pupk - S štvrtok, piatok, lístok, záloha, domček, koniec, pálenka, zvonec, duchovenstvo, kúsok, brat, pupok; • dôsledný princíp stúpajúcej sonority na začiatku slov, ktorý ovplyvňuje redukciu sonóry w, pórov, slová wliw, wrobel, wrota, wšak - vyslovujú sa ako [liw, robel, rota, šak]. V HLS sú podobné kombinácie ako v nemčine (FaBke, 1980): nemožnosť kombinácie dvoch nie likvid, dvoch okluzív bd, pt, gd, db, gb, tk, cp, cť. lžica [žica], wšón [šón], wče-ra [čera], ptačk [tačk], wsy [sy], Ižeč [žeč], Ihač \fač\, pčolka [čowka], hlowa [wowa], hdyž [dyš], viazanosť sonór na posledné miesto konsonantických skupín (strowy); • intenzívny prízvuk na prvej slabike: TO BEše CEZko PREDwidžeč., WONje TWIERdzil, zo CHCENĚšto WAŽne ZDžĚlič.; • alternácie podobné ako v poľštine, často však vznikajú varianty s progresívnym tvarom bez alternácií (Cech - Ceši/Ceša, ale častejšie Cechojo), pred gramatickými morfémami duálu sú však alternácie pravidelné (ruce, noze, sotře) a tým, že duál funguje systémovo, zvyšuje sa v hornolužickej srbčine celkový počet konsonantických alternantov. 2.1.5 Spoločné a špecifické javy západoslovanských jazykov Z uvedených charakteristík západoslovanských jazykov vyplýva, že pre porovnávané ja-zyky sú charakteristické tieto spoločné javy: • zreteľne diferencované spektrálne zloženie vokálov, pre všetky jazyky sú spoločné vokály a, e, i, o, u, najmenej sú vokály diferencované v hornolužickej srbčine, pórov, e - é - i, o - ó - u, napr. won - wón,pěc - pjecy, kós - kus, Bóh [bu], njewěm, běži, baba, o babje, dwa, djabol, o fidze, džunka, dželič, zemja, derje, serb [sarp], rěč, reliéf, figa, zajtřa, kaž, saňki, žba, syn, lampa, lipa; • v západoslovanských jazykoch na rozdiel od ruštiny či južnoslovanských jazykov neexistujú redukované vokály; • spoločné sú konsonanty [b, c, č, d, f, g, x, j, k, m, n, ň, p, r, s, š, t, z, ž]; • spoločná je korelácia podľa kompaktnosti - difúznosti, napr. všetky porovnávané jazyky majú koreláciu n-ň, • spoločnú koreláciu znelosť - neznelosť majú porovnávané jazyky v pároch: b - p, d - t, g z s, z tS*, • všade je znelostná neutralizácia, hoci čiastočne za iných podmienok; • západoslovanské jazyky v zásade nemajú aspirované konsonanty okrem fakultatívnych variantov, napr. k v hornolužickej srbčine; • spoločný je intenzívny fixný prízvuk, poľský jazyk sa odlišuje iba pozíciou prízvuku; • v západoslovanských jazykoch sú spoločné alternácie vokálov e/a, e/o, i/o, y/u, 0/e, alternácie konsonantov n/ň, ň/n, ch/š, š/ch, k/c, k/č, č/k, c/č, s/š, z/ž, d/z, t/c, t/s, s/t, z/t, j/ň, k/0, g/0; Špecifickými znakmi západoslovanských jazykov sú: • v češtine hláska ř a klesavé diftongy ou, eu, au, neobmedzená kvantita; • v slovenčine neutralizácia kvantity; dlhé ŕ, /; stúpavé diftongy ia, ie, iu, ô a výslovnosť konsonantických skupín šp, št, šk v internacionalizmoch; • v poľštine nulová kvantita a prízvuk na penultime, zachovanie nosoviek. 51 |Strana 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY 2.2 Synchrónne porovnanie fonologických systémov slovenčiny a poľštiny Porovnanie vokalických systémov Súčasný vokalický systém slovenčiny ovplyvnili najmä tieto hláskoslovné javy: zachovanie kvantity, diftongy, zachovanie slabikotvorných hlások r, l, ŕ, l, splynutie i a y a denazalizácia. Progresívna neutralizácia kvantity znamená, že po dlhej slabike sa nasledujúca slabika skracuje, napr. v dlhých koncovkách substantiv v Dpi. a Lpl. (ku kráskam, k hrá-dzam, o vŕbach, o piesňach), v koncovkách adjektiv a adjektiválií (krásny, mŕtvy, piaty), resp. vo verbálnych tvaroch (chválim, dúfam, kráčam). Vokalický systém poľštiny ovplyvnili najmä tieto hláskoslovné javy: zánik kvantity v 15. storočí, neexistencia diftongov, zánik slabikotvorných hlások r, l, zachovanie rozdielu medzi i a y a s tým súvisiacej dôslednej mäkkost-nej korelácie konsonantov, zachovanie nosoviek a prehlások e na a, e na o. Grafémy: s a á ä _ e é _ i í ia ie iu 0 ó _ ô u ú y14 ý r ŕ 1 í p a — — 3 e — i — — — — 0 — ó — u — y — — — — — Hlásky: H. a: ä15 _ e e: _ i i: ia ie iu 0 o: uo u u: _ r r: 1 1: W a — — ô e — i — — — — 0 — i] — u — y — — — — 2.2.1 Systém krátkych vokálov (vokály - samohlásky - samogloski) Slovenčina Poľština i u i y u e o e o ä a a 2.2.1.1 Slovenskému krátkemu [a] zodpovedá v poľštine [a], zriedka [e]: s a p a e a) v Nsg. a v lpl. vzoru žena, ulica, hrdina: S aj P ulica, matka, ulicami, kolegami; S noha, duša, práca, dušami - P noga, dusza, práca, duszami, starostami, poetami; b) v Gsg. vzorov maskulín a neutier chlap, dub, stroj, mesto, srdce, dievča: S učiteľa, muža, srdca, mora, teľaťa - P nauczyciela, meža, serca, morza, cielecia; c) pri numeráliách a v gramatických morfémach pri přivlastňovacích zámenách po mäkkej spoluhláske: S dva, dvaja - P dwa, dwaj; S aj P moja, S naša, vaša, tvoja - P nasza, was-za, twoja; d) v tematickej submorfe infinitivu a participií slovies typu vracať a kričať zodpovedá v poľštine väčšinou [a] alebo [e], pórov. S čakať, čakali, dať, dali, kričať, kričali, bečať, mlčať-P czekač, czekali, dač, dali, ale krzyczeč, krzyczeli, beczeč, milczeč; e) vnútri slov zodpovedá vjDoľštine väčšinou [a] alebo zriedka [e]: S čas - P czas; S čakať, čakali, mať, mali; mach - P czekač, czekali, mieč, mieli; mech; V slovenčine existuje y, ý len ako graféma. 15 Fonéma ä sa vyslovuje ako [ä] lenv najvyššom ortoepickom štýle (na javisku), v bežnej reči sa ä vyslovuje ako [e]. 52 | S t r a n a M. Sokolová - M. Vojteková - W. Miroslawska - M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami Poľskému [a] zodpovedá v slovenčine [a, a:, ia, e, ie], napr. P mama, pan, serca, las, bia-fy-S mama, pán, srdcia, les, biely: p a _ _ s a a: i. e ie Západoslovanské jazyky z pohľadu hlásky [a]: P, LS (vysoká frekvencia a) > S > Č. 2.2.1.2 Tam, kde je v slovenčine graféma ä, ktorá sa vyskytuje po perniciach za bývalú nosovú hlásku a vyslovuje sa bežne ako [e], je v poľštine nosovka § [é]: S mäso, mäta, zmätok, päta, vädnúť, svätý, pamäť, päť, deväť, väčší, mäkký - P mieso, mieta, zamet, pieta, wied-nqč, šwiety, pamieč, pieč, dziewieč, wiekszy, miekki; raritné je v poľštine ekvivalentom slovenského ä nazála q [ô]: S zväz, väzba - P zwiqzek, wiqzanie,powiqzanie. S ä _ _ p _ Ô 2.2.1.3 Slovenské krátke [e] korešponduje s poľským krátkym vokálom [e, a, o, u]: S e p e a 0 u Slovenskému [e] zodpovedá: a) poľský vokál [e]: S Cech, český, chlapec, ten, pes, jeho, že, tešiť - P Czech, czeski, chĺo-piec, ten, piesjego, že, cieszyč; b) poľský vokál [a] ako výsledok poľskej přehlásky e > a pred tvrdými konsonantmi t, d, n, í, r, w, s, z: S leto, svet; sused, vedomosť; pena, seno; celý, telo, sedel, myslel, wedel; ofe-ra; mesto, les, cesto - P lato, šwiat; sqsiad, wiadomošč; piana, siano; cafy, ciaio, siedzial, myšlal, wiedziai; ofiara; miasto, las, ciasto; c) poľský vokál [o] ako výsledok poľskej přehlásky e > o/ó pred tvrdými konsonantmi t, d, n, i, r, w, s, z: S teta, metla; bedro; žena, červený, zelený; veselý; zber, dcéra; vres, sestra, tesať, veslo; breza; - P ciocia, miotla; biodro; žona, czerwony, zielony; wesofy; zbiór, córka; wrzos, siostra, ciosač, wioslo; brzoza; d) výnimočne môže korešpondovať slovenské [e] s poľským ó [w]: S pero, vpred - P pióro, naprzód. Poľskému [e] zodpovedá v slovenčine [e, e:, ie, a, o], napr. P ten, zielony, nowego, naj-nowsze, czekač, mech, ze, we - S ten, zelený, nového, najnovšie, čakať, mach, zo, vo: p e _ _ s e e: ie a 0 Západoslovanské jazyky z pohľadu hlásky e: HLS (vysoká frekvencia e, splynutie e/é) > P (nižšia frekvencia e než v HLS po přehláskách e > a, e > o) > C (vysoká frekvencia e po prehláske a > e - z ulice) > S (frekvencia e zvýšená rytmickým zákonom - krásneho). 2.2.1.4 Slovenské krátke i korešponduje s poľským krátkym vokálom i [i], ale aj s hláskou y [y]: S i _ p i y e Za psl. mhchh. 53 | S t r a n a 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY Slovenskému i [i] zodpovedá: a) poľský vokál i [i]: S spali, lipa, list - P spali, lipa, list; po k, g je v slovenčine graféma y, ý11, v poľštine je po k, g vždy hláska aj graféma i: krátky - krátki, kypieť - kipieč; b) poľský vokál y [y]: S ryba [riba], my [mi] - P ryba [ryba], my [my], pórov, aj S vy, chytám, jazyk - P wy, chwytam, jezyk; po c, dz, sz, ž, cz, dž [c, 3, š, ž, č, 3] je v poľštine vždy hláska a graféma y, v slovenčine je po c, dz, š, ž, č, dž v domácich slovách vždy hláska a graféma i: život - žywot, či - czy, čistý - czysty, šiť- szyč, vojaci - wojacy (žolnierze); c) zriedkavo korešponduje i [i] s poľským e: S široký, sirota, syr, štyri - szeroki, sierota, ser, cztery; d) okrem hlásky i (napr. cichy [c/xy]) označuje graféma / v poľštine pred ďalším vokálom len mäkkosť predchádzajúceho konsonantu: ci-o-ci-a = [čoča]. Poľskému mäkkému [i] zodpovedá v slovenčine [i, i:] - grafémy i, í, y, ý, napr. S list, lístie, krátky, noví členovia, vysoký človek, vysokí ľudia - P list, lišcie, krátki, nowi czlonkowie, wysoki czlowiek: p i s i 1: Západoslovanské jazyky z pohľadu hlásky i: Č (veľmi vysoká frekvencia i aj po prehlá-ske u > i, splynutie y/i) > S (nižšia frekvencia i) > P, LS (nižšia frekvencia i kvôli rozlišovaniu i-y). 2.2.1.5 Slovenskému krátkemu [o] zodpovedá [o, u, e] : S 0 p 0 u e a) poľské o: S, P nos, noc, o, od, pod, do, on; S nový, moment, trochu - P nowy, moment, troche; b) slovenskému krátkemu o môže zodpovedať aj poľská graféma ó označujúca hlásku [u]: S voz, dvor, Boh, soľ, svoj, tvoj, pol, tchor, mozoľ - P wóz, dwór, Bóg, sól, swój, twój, pól, tchórz, mozól; rozdiel v týchto slovách je spôsobený vyrovnaním tvaroslovného základu v ich paradigme v slovenčine, pórov, slová s diftongom ô bez vyrovnania paradigmy: stôl, kôš, nôž, kôl; c) v historicky vysvetliteľných prípadoch (často ako striednica za tvrdý jer) korešponduje slovenské [o]18 s českým a poľským [e]: S voš, doska, ovos, lístok - Č veš, deska, oves, lístek - P wesz, deska, owies, listek, okrem prípony -ok (piatok -pátek -piqtek) porovnaj aj koncovku -om v Isg. pri maskulínach (S pánom, zubom - C pánem, zubem - P panem, zebem) a iné analogické prípady: S Pavol, orol, posol, čoho, čomu (analógia podľa koho) - C Pavel, orel, posel, čeho, čemu - P Pawel, orzel, posel, czego, czemu. Poľskému [o] zodpovedá v slovenčine [o, o:, uo, e], napr. P nos, stolu, moja, soda, koň, kosz, wola, dojšč, brzoza, robiony, niose - S nos, stola, moja; sóda; kôň, kôš, vôľa, dôjsť; breza, robený, nesiem: p 0 _ _ s 0 0: uo e 17 Po k, g je v slovenčine okrem internacionalizmov graféma i, í veľmi zriedkavo, napr. v interjekciách a v Npl. adjektiv {kikiríkať, vysokí muži). 18 V ojedinelých prípadoch je v slovenčine za tvrdý jer a, á (S baza, dážď, mach - Č bez, déšť, mech - P bez, deszcz, mech). 54 I S t r a n a M. Sokolová - M. Vojteková - W. Miroslawska - M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami Západoslovanské jazyky z pohľadu hlásky [o]: Č (najnižšia frekvencia o) < S (nízka frekvencia o, striednica za tvrdý jer) < P a HLS (vysoká frekvencia o v P po splynutí o, ó a po prehláske e > o). 2.2.1.6 Slovenskému krátkemu vokálu [u] zodpovedá v poľštine [u, ô, e]: S u _ _ p u ô Ako ekvivalent slovenského [u] je v poľštine: a) krátke [u] hlavne na začiatku slova (P ucho, uszy, uczyč), v internacionalizmoch (P mulat, reputacja) a v koreni slov: S ľud, kľúč, sľub, cudzí, kožuch, ľudský - P lud, klucz, šlub (sobáš), cudzoziemiec, kožuch, ludzki; okrem toho je krátke u aj v Dsg. substantívnych vzorov dub, stroj, mesto, srdce, dievča, čiastočne chlap (muž), hrdina: S k mestu, srdcu, moru, teľaťu - P miastu, sercu, morzu, cieleciu; b) nosovka q [ô] zodpovedajúca hláske [u] v koreni domácich slov: S zub, dub, muž - P zqb, dqb, mqž; c) nosovka e [e] zodpovedajúca hláske [u] v koncovke Asg. pri feminínach, čiastočne pri maskulínach pri vzore hrdina: S ruku, matku, nohu, kolegu - P reke, matke, noge, kolege; pórov, aj pozíciu v koreni slov: S ruka, ruky, sudca - P reka, rece, sedzia. Poľskému [u] zodpovedá v slovenčine [u, u:, iu], napr. S ucho, kľúč, stretnutiu - P ucho, klucz, spotkaniu: P u _ s u u: i] Západoslovanské jazyky z pohľadu hlásky [u]: P a HLS (veľmi vysoká frekvencia u, podporená stratou kvantity pri u) > S (vysoká frekvencia u, podporená rytmickým zákonom ú/u) > C (nízka frekvencia u, znížená přehláskou u > i). 2.2.1.7 Poľské nazálne hlásky e, q [ě, ô] nezodpovedajú vždy pôvodným nosovkám (mie-dzy), hoci základná tendencia je zachovaná (pórov, q 3. os. pl. prézenta a Isg. feminín; e v 1. os. sg. prézenta a v Asg. feminín). Poľská nosovka e [e, en] zodpovedá v slovenčine hláskám [ä, u, ia, a] a koncovkám -em, -iem, -ím: P _ _ s ä — U ia a a) po perniciach zodpovedá e [ě] slovenskému ä: P mieso, mieta, zamet, pieta, wiednqč, šwiety, pamieč, pieč, dziewieč, wiekszy, miekki - S mäso, mäta, zmätok, päta, vädnúť, svätý, pamäť, päť, deväť, väčší, mäkký; b) v koncovkách Asg. feminín a niektorých maskulín zodpovedá e slovenskej hláske u: P reke,piete, matke, noge, kolege - S ruku,pätu, matku, nohu, kolegu; zriedkavejšie zodpovedá -e [e] krátkemu u [u] v koreni slov: P meki, sedzia - S muky, sudca; c) zriedka korešponduje e [ě] s diftongom ia [ia]: wiecej - viac alebo s a: ciele - teľa, czešč - časť; urzednik - úradník; d) hláska e zodpovedá vokalicko-konsonantickému spojeniu -em, -iem, -ím v koncovkách slovesných tvarov v 1. os. sg.: S beriem, pomôžem, ďakujem, prosím - P biore, pomoge, dziekuje, prosze. Poľská nosovka q [ô, on] zodpovedá v slovenčine hláskám [u:, u, ä, ia, iu] a koncovkám -ú, -u, -iu, -ou a -ia: 55 | S t r a n a 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY p ô _ _ s — u: u ä i. 11 a) v koreni slov zodpovedá nosovka q slovenskej hláske ú [u:] alebo u [u]: P sqdzič, rqczka, rqk, mqka, sqd; dqb, zqb, mqž - S súdiť, rúčka, rúk, múka, súd; dub, zub, muž; zriedkavo zodpovedá nosovka q [ô] hláske ä [ä/e] alebo ia [ia]: P zwiqzek, piqtek, piqty - S zväz; piatok, piaty; b) nosovka q v poľskej gramatickej koncovke zodpovedá slovenskému vokálu úlu [u:/u] alebo iu Qu] v koncovkách adjektiv v Asg. vzťahujúcich sa na Asg. feminína: P dobrq matke, znajomq, wyžszq - S dobrú matku, známu, vyššiu; c) nosovka q v poľskej gramatickej koncovke zodpovedá vokálu úlu v koncovkách slovesných tvarov v 3. osobe plurálu prézenta: P majq, wolajq, kupujq, piszq - S majú, volajú, kupujú, píšu; v 3. osobe plurálu prézenta zodpovedá aj slovenskej koncovke -ial-a (robiq, stojq - robia, stoja); analogická korešpondencia je v tvaroch prechodníka a aktívneho prézentného participia: spievajúc - špiewajqc, píšuc - piszqc, vidiac - widzqc, stojac -stojqc; spievajúci - špiewajqcy, píšuci -piszqcy, vidiaci - widzqcy, stojaci - stojqcy; d) nosovka q v poľskej gramatickej koncovke zodpovedá spojeniu hlások ou v koncovkách Isg. feminín a adjektiv: S rukou,pátou, s vysokou školou - P rekq,pietq, z wyžszq szkolq. 2.2.1.8 Poľskej hláske y [y] zodpovedajú v slovenčine hlásky [i, i:] (grafémy i, í, y,ý): p y s i i: Poľskému tvrdému [y] zodpovedá v slovenčine [i, i:], napr. P szyja, czysty, žywy, trzy, dobry, ubodzy, wielcy, medycyna, my, umyč - S šija, čistý, živý, tri, dobrý, úbohí, veľkí, medicína, my, umyť. 2.2.2 Systém dlhých vokálov v slovenčine Slovenčina í ú é ó á Slovenčina má päť dlhých vokálov á, ó, ú, é, í. Dlhé vokály á, é sú často vo vzťahu komplementárnej distribúcie s diftongmi ia, ie (nová - novšia, nového - novšieho). Vokály ó a čiastočne aj é sú na periférii systému. Proti krátkemu a v slovenčine stojí často po tvrdých konsonantoch dlhé á alebo po mäkkých konsonantoch diftong ia. Proti slovenskému krátkemu u je dlhé ú, ale zriedkavo, prevažne po mäkkých konsonantoch, aj diftong iu. Proti krátkemu i (graféma i, y) je v slovenčine dlhé / (graféma /, ý). Proti krátkemu e je častejšie po mäkkých konsonantoch diftong ie a len zriedkavo v koncovkách adjektiv je dlhé é. Proti krátkemu o je v slovenčine diftong ô (noha - nôh) a len zriedkavo v cudzích slovách a citoslovciach je dlhé ó (balón, betón, škandalózny, haló). 2.2.2.1 Kvantita v poľštine zanikla začiatkom 16. storočia, preto slovenskému dlhému [a:] zodpovedá v poľštine krátke [a]: s a: p _ a 56 | S t r a n a M. Sokolová - M. Vojteková - W. Mŕroslawska - M. Kyselová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami Korešpondencia slovenského dlhého [a:] s krátkym poľským [a] je: a) v koncovkách Lpl. vzoru žena a mesto po krátkej slabike: S ženách, mestách - P žonach, miastach; b) v koncovkách Nsg. adjektiv po krátkej slabike vzťahujúcich sa na feminína: S dobrá, nová - P dobra, nowa; c) v tematickej morfe (submorféme) slovies typu chytať po krátkej slabike: S mám, máš, má, máme, máte - P mam, masz, ma, mamy, macie; d) v príponách a v koreni slov: S piváreň, Slovák, pán, náš, váš - P piwiarnia, Slowak, pan, nasz, wasz. 2.2.2.2 Slovenský dlhý vokál ú [u:] korešponduje s nosovkami q, e [ô, ě] a s krátkym u: S u: _ p _ ô u Dlhé ú [u:] korešponduje: a) s nosovkou q v koncovkách Asg. adjektiv týkajúcich sa ženského rodu: dobrú matku -dobrq matke a v koncovke 3. osoby plurálu prézenta: S majú, volajú, kupujú - P majq, wolajq, kupujq; v koreňoch domácich slov: S súd, rúčka, kúpať -V sqd, rqczka, kqpač; b) s poľským krátkym u v začiatočnej pozícii v domácich slovách a v ich předponových odvodeninách, pravidelne v internacionalizmoch: S útecha, úsmev; blúza, literatúra, kultúra - P uciecha, ušmiech; blúzka, literatura, kultura. c) s nosovkou e v koreňových morfémach: S mútny, núdza, húšťava, túžiť, chúťka - P metný, nedza, gestwina, tesknic, chetka. 2.2.2.3 Slovenské dlhé [i:] (graficky ako í,ý) korešponduje s poľskými vokálmi [i] a [y]: S i: _ — i y a) b) Dlhé [i:] korešponduje: s poľským krátkym mäkkým [i] v koncovke -í Gpl. substantiv vzorov pracovňa, situácia, dlaň, kosť, médium, vysvedčenie: S pracovní, situácií, dlaní, kostí, vysvedčení - P pra-cowni, sytuacji, dloni, košci, narzedzi; v koncovkách adjektiv po konsonantoch k, g: S vysoký, široký, drahý - P wysoki, szeroki, drogi; v tematickej morfe (submorféme) slovies typu robiť, pórov. S robíš, robí, robíme, robíte - P robisz, robi, robimy, robicie; v koreni slov: S kýchať, lístok - P kichač, listek; s poľským krátkym tvrdým y [y] korešponduje dlhé [i:] graficky ako ý, í, napr. v koncovke Gpl. substantiv vzorov kosť: S myší - P myszy; v koncovkách adjektiv: S tichý, tichým, tichých; mladý, tvrdý, malý, hluchý, vyšší, vyšších, vyšším, peší - P cichy, tichým, cichych; mlody, twardy, malý, gluchy, wyžszy, wyžszych, wyžszym, pieszy; v koreni slov: S pýcha, dýchať, umývať-P pýcha, dychač, umywač. 2.2.2A Slovenské dlhé é [e:] korešponduje s poľským krátkym [e]: e: Dlhé é [e:] korešponduje s poľským krátkym [e]: a) v koncovkách adjektiv: S pekné, peknému, pekného, mladé, tvrdé, malé, hluché - P piek-ne, pieknemu, pieknego, mlode, twarde, male, gluche; b) v koreni prevzatých slov: S téma, poézia, poéma, chémia, syntéza, kariéra, diéta, epidémia - P temat, poezja, poemat, chémia, syntéza, kariéra, dieta, epidémia. 57 | S t r a n a 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY 2.2.2.5 Dlhé ó [o:] korešponduje s poľským krátkym [o]: S 0 o: p 0 _ Dlhé ó [o:] je obmedzené na slová cudzieho pôvodu a na citoslovcia: S sója, sólo, fórum, eufónia, kakofónia, filológia, pedagóg, jód; ó, haló - P sója, solo, fórum, eufónia, kakofónia, filológia, pedagog, jod; o, halo. 2.2.3 Dvojhlásky v slovenčine (dvojhláska - diftong) Slovenčina iu ie ô ia V slovenčine majú diftongy platnosť dlhej hlásky. Slovenčina má štyri stúpavé diftongy ia, ie, iu, ô, ktoré majú na začiatku polovokál [i.] alebo [u]. 2.2.3.1 Slovenský diftong ia [ia], ktorý je často v komplementárnej distribúcii s dlhým á, korešponduje najčastejšie s poľskými vokálmi a, q, e: S ia — — p — a ô Diftong ia [ia] korešponduje: a) s poľským vokálom a v koncovkách Lpl. vzoru s mäkkým zakončením ulica, dlaň, kosť, srdce po krátkej slabike: S o uliciach - P o ulicach; v koncovkách adjektívneho vzoru cudzí s mäkkým zakončením po krátkej slabike: S staršia, pešia zóna - P starsza, strefa piesza; v slovotvorných príponách: S -iar, -iareň po krátkej slabike - P -arz, -iarnia, napr. S maliar, kaviareň - P malarz, kawiarnia; v tematickej morfe (submorféme) slovies typu chytať po krátkej slabike: S požičiavaš, obracia sa-P požyczasz, zwraca sie; b) s poľskou nosovkou q [ô] vnútri slov: S vziať, peniaze, piaty, piatok, päťdesiat - P wziqč, pieniqdze, piqty, piqtek, piečdziesiqt; c) zriedka s poľskou nosovkou e [ě]: S viac, vyliahnuťsa - P wiecej, wylegnqč sie. 2.2.3.2 Slovenský diftong ie [ie], ktorý je často pri adjektívach v komplementárnej distribúcii s dlhým é, korešponduje s e, a: S ie p _ e a Diftong ie [ie] korešponduje: a) najčastejšie s poľským vokálom e ako vkladnou hláskou v Gpl. feminín a neutier: S matiek, okien - P matek, okien; v koncovkách adjektiv vzoru cudzí: S staršieho, staršiemu, staršie - P starszego, starszemu, starsze; v tematických submorfách vzorov rozumieť a vidieť: S vidieť, rozumieť - P widzieč, rozumieč; v zakončení -iec a -ier a vo vnútri slov: S veniec, koniec; tanier, papier, gavalier; spievať, nie, mlieko, rieka, viem, bieliť -P wieniec, koniec; talerz, papier, kawaler; špiewač, nie, mleko, rzeka, wiem, bielič; b) vnútri slov s poľským vokálom a, ktorý vznikol po prehláske e > a pred tvrdými konso-nantmi t, d, n, í, r, w, s, z pri dispalatalizácii: S vietor, kvietok; zmienka; biely, viera, mie- 58 | S trana M. Sokolová - M. Vojteková - W. Mŕroslawska - M. Kyselová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami ra; piesok, pieskovec, hviezda - P wiatr, kwiatek; wzmianka; biaty; wiara, miara; piasek, piaskowiec, gwiazda. 2.2.3.3 Zriedkavý slovenský diftong iu [iu] korešponduje s poľským krátkym «as no-sovkou q: S iu — p — u ô Diftong iu korešponduje: a) s poľským krátkym u v koncovkách mäkkých vzorov vysvedčenie: S náradiu (Dsg.) -P narzedziu (Dsg.); b) s nosovkou q v koncovkách mäkkého vzoru cudzí a pri substantíve pani: S vidím tam staršiu paniu - P widze tam starszq paniq. 2.2.3.4 Diftong ô [uo] korešponduje s poľskými vokálmi [u, o]: S uo p i] 0 Diftong ô [uo] korešponduje: a) s poľským vokálom ó [u] vnútri slov, zriedka na začiatku: S môj, rôzny, môcť, pomôcť, stôl, bôb, nôž, dôvod, pôvod; ôsmy - P môj, rôzny, móc, pomoc, stôl, bôb, nôž, dowód, powód; ôsmy. Korešpondencia ô a ó je aj pri alternáciách o/ô, o/ó pred nulovou koncovkou Gpl. feminín a neutier: S nôh, vôd, kôl, kôp, sobôt, robot, stôp - P nóg, wód, kól, kóp, sobôt, robot, stôp; b) s poľským vokálom o vnútri slov: S kôň, vôľa, dôjsť, kôš, kôra - P koň, wola, dojšč, kosz, kora. 2.2.4 Slabikotvorné hlásky v slovenčine Slovenčina r [r] ŕ [r:] Hl] Úl] Poľština ar, er, re ar, er, erz lu, le, l^,lo, el, il, ol, ól el V slovenčine sa na tvorbe slabík zúčastňujú okrem vokálov a diftongov aj slabikotvorné hlásky r [r], 1 [1] a ich dlhé pendanty ŕ [p], 1 [1:]: S dlhý, slnce, hrsť/hŕstka, vlk/vlča, vlna/do vln, prehĺbiť, mŕtvy, vŕba, hĺbka, tĺcť/tlčie, žltý - P dlugi, sloňce, garšč/garstka, wilk/wilcze, welnaldo welen, glqb, zglebič, martwy, wierzba, glebokošč, tlucltlucze, žólty. V slovenčine sa slabikotvorné r, Z nikdy nemôže vyskytovať v pozícii na konci slova: S vietor, Peter, zmysel, padol - P wiatr, Piotr, zmysl, padl. Vo výrazoch wiatr, Piotr, padl, zmysl, niósl nemajú hlásky r, / ani v poľštine slabikotvornú funkciu a sú jednoslabičné. Západoslovanské jazyky z pohľadu slabičných hlások r, Z: S (pôvodné r, Z v korelácii s dlhými pendantmi ŕ, ľ) > C (nižšia frekvencia r, Z) > P, HLS (nulový výskyt). 2.2.4.1 V poľštine sa pôvodné slabikotvorné hlásky [r], [1] zmenili na spojenie konsonant r, Z a vokál, preto slovenské slabikotvorné hlásky r [r], 1 [1] a ich dlhé pendanty ŕ [r.], 1 [1:] korešpondujú s dvoma hláskami: S ľ, r. p ar er erz re 59 | S trana 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY Slovenské slabikotvorné r, ŕ korešponduje: a) so skupinou ar. S krk, hrdlo, hrb, hrsť, štvrtý; mŕtvy - P kark, gardío, garb, garšč, czwar-ty; martwy; b) so skupinou er, erz, re: S žrď, trpieť, vrtieť, prsteň, prvý, srp/kosák; žŕdka, vŕba, krv, brva - P žerdž, cierpieč, wiercič, pieršcieň, pierwszy, sierp; žerdka, wierzba, krew, brew. S 1,1: p lu el il ol ól lo 19 la Slovenské slabikotvorné l, l korešponduje: a) so skupinou lu: S dlhý, tlstý, tlmočník; tĺcť, dĺžka - P dlugi, tlustý, tlumacz; tluc, dlugošč; b) so skupinou el: S plný, vlna; do vln - P pelny, welna/welenka, do welen; c) so skupinou il: S vlk, vlhkosť, mlčať; vlča - P wilk, wilgoč, milczeč, wilcze; d) so skupinou ol/ól: S žltý; žltok - P iólty; žóltko; e) so skupinou lo: S slnko - P sloňce; f) so skupinou le: S hlboký, hĺbka - P gleboki, glebokošč; g) so skupinou Iq: S hlbina - P glqb. 2.2.5 Systém konsonantov (konsonanty - spoluhlásky - spólgloski) Grafémy: S b c č _ _ d ď dz _ dž _ f g h ch j k _ 1 ľ p b/ c _ CZ č/ d _ dz dž _ dž/ f/ g/ h ch/ j k/ j20 1 _ bi19 ci dzi fi gi chi ki S m n ň _ P r s š _ _ t ť v (w) z _ ž _ x p mJ n — ň/ P/ r s — sz š/ t — (v) w/ z il — ±1 (x) mi ni Pi si wi rz zi Hlásky: S b - c č - d ď 3 3 - f - g - h x - j k - - - p b b' c č č d - 3 3 3 f f g g' h x x' j k k' u 1 S 1 ľ m — n í) ň P — r s š — t ť v — u / ž — p 1 ľ m m' n íl ň P P r s š š t _ v v' z ž ž Porovnanie konsonantického systému 2.2.5.1 V slovenčine sa konsonanty delia na: a) tvrdé: t, d, n, l, k, g, h, ch; b) mäkké: ť, ď, ň, ľ, š, ž, č, dž, c, dz,j; c) obojaké: b, p, m, v, f, r, s, z. V poľštine sa konsonanty delia na: a) tvrdé: t, d, n, l; g, ch, h, k; b, p, m, w,f, r, s, z; c, dz, dž, cz, sz, ž, rz; b) mäkké: ň, l, š, ž, č, dž, j; 19 Poľština má zložky bi, ci, dzi, fi, gi, hi, chi, ki, mi, ni, pi, si, wi, zi na označenie palataľizovaných konsonantov. 20 Graféma / označuje v poľštine predovšetkým hlásku bilabiálne u. Bilabiálne u [u] v slovenčine je len pozičným variantom fonémy v. 60 I S t r a n a M. Sokolová - M. Vojteková - W. Miroslawska - M. Kyselová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami c) palatalizované [b', p', m', v', f, ť, g', x', k'] alebo mäkkostne neutralizované: [s', z', c'; ť, ď]. Najnápadnejší rozdiel v konsonantických systémoch slovenčiny a poľštiny je ten, že slovenčina nemá palatalizované konsonanty [b', p', m', v', f, g', x', k'] a poľština nemá po asi-bilácii [ď, t). Slovenčina má štyri korelačné páry konsonantov podľa príznakov kompaktnosť - difúz-nosť ť.ť, d:ď, n:ň, l:ľ, posledný pár je vo výslovnosti, ale aj pri alternáciách najviac oslabený, pórov, niť- nitka, žrď - žŕdka, kuchyňa - kuchynka, ale homola - homôľka. Počet mäkkých konsonantov je v poľštine väčší než v slovenčine, ale pôvodne palatálne hlásky c, dz, č, dž, š, ž sa chápu a správajú ako tvrdé c, dz, cz, dž, sz, ž [c, 3, č, 3, š, ž] a tvoria korelačné páry [š - š, ž - ž, 3 - 3, č - c]. Naopak, k, g sa pokladajú za tvrdé konsonanty v slovenčine, ale v poľštine sa správajú ako postpalatálne (píše sa po nich graféma i). Špecifické sú poľské palatálne konsonanty š, ž, dž, č. 2.2.5.2 Slovenské labiály a labiodentály b, f m, p, v korešpondujú s koreláciou dvoch poľských konsonantov: S b _ f _ m _ P _ v _ p b b' f f m m' P P v v' Palatalizované sú v poľštine labiály a labiodentály [b', f, m', p', v'] pred vokálmi predného radu i, 'e: P bič, film, mily, pije, pies, wiem - S biť, film, milý, pije, pes, viem; graféma i označuje v pozícii i + C, C + i pred pauzou hlásku i a okrem toho zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku (nici,film, cichy), v pozícii pred vokálom je však graféma i len znakom mäkkosti predchádzajúceho konsonantu: P bi-aly, Pi-otr, wi-atr, mi-asto - S b-iely, P-eter, v-ietor, m-esto. Výslovnosť slabého [i] sprevádza labiály a labiodentály v poľštine. 2.2.5.3 Slovenské veláry g, ch, k, ktoré sa v slovenčine pokladajú vždy za tvrdé21, korešpondujú s koreláciou dvoch poľských konsonantov: S _ x k _ p x k k' a) Nepalatalizované sú v poľštine veláry g, ch, k pred vokálmi o, a, u, e, q a. na konci slov: P noga, kogo, cheč, kqt - S noha, koho, chuť, kút. b) Palatalizované sú v poľštine veláry g, ch, k pred vokálmi predného radu i, 'e: P nogi, gi-bač, przesluchiwač, kiedy, o kim, kipieč - S nohy, hýbať, vypočúvať, kedy, o kom, kypieť. c) Slovenskej spoluhláske g zodpovedá niekedy v poľštine konsonant k tam, kde je v pôvodnom cudzom slove konsonant k: gaštan - kasztan, gavalier - kawaler, guľa - kula, guľatý - kulisty; uvedený rozdiel nie je v domácich slovách (mozog - mózg) a v prípone -ing (tréning, míting, kemping), resp. v iných slovách Hamburg, buldog, v týchto príkladoch sa poľština so slovenčinou zhoduje: tréning, miting, kemping, Hamburg, buldog. 2.2.5.4 Pôvodná slovanská hláska g sa v češtine, slovenčine a hornolužickej srbčine v 12. storočí zmenila na h, v poľštine zostalo pôvodné [g - g']. S _ h p x \ V slovenčine sa veláry pokladajú vždy za tvrdé konsonanty, preto sa po grafémách g, k, h, ch v domácich slovách píše y: S kývať, hybký, od matky, od Oľgy, z Prahy - P kiwač, gibki, od matki, od Olgi, z Pragi. 61 I S t r a n a 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY Slovenskej spoluhláske h zodpovedá: a) najčastejšie poľské mäkkostne korelované g a [g']: najmä pred vokálmi zadného radu o, a, u, pred e a na konci slov g [g], pred vokálmi predného radu i, 'e konsonant [g']: S noha, poľského, môjho, koho, hus, hustý, nohu, nôh; nohy - P noga, polskiego, mojego, kogo, geš, gesty, noge, nóg; nogi; b) hlavne v internacionalizmoch zodpovedá slovenskému h poľské [x, x']22: S halucinácia, história - P halucynacja, história. 2.2.5.5 Slovenskému konsonantu c zodpovedá poľská korelácia tvrdé c [c] a palatalizo-vané cj [c']: S c _ p c c' Slovenskému konsonantu c [c] zodpovedá: a) nepalatalizované c [c] hlavne na konci slov: S noc, pomoc, otec; pred a, o, u, y, e: svieca, otcov, cukor, cenný - P noc, pomoc, ojciec; šwieca, cukier, kolacyjka, cenný; pred q, e, ó: nocq, pomocq, cetka, córka; b) mäkkostne asimilované c', ktoré je v poľštine označované zložkou cj (zriedka ináč - cis, alebo pri medzislovnej asimilácii - noc i dzieň), je v prevzatých sufixoch: S organizácia, demokracia, pozícia, mobilizácia - P organizacja, demokracja, pozycja, mobilizacja. 2.2.5.6 Slovenskému konsonantu č zodpovedá poľské cz [č]: S č p č Slovenskému mäkkému konsonantu č zodpovedá poľské tvrdé cz [č] hlavne na konci slov a pred a, o, u, e y poľštine aj y, e, q, ó: S čas, z čoho, čelo, čistý, čujne, punč - P czas, z czego, czolo, czysty, czujnie, poncz, czesto, chichoczq, czólno. Slovenskému mäkkému konsonantu ť23 zodpovedá poľské mäkké č, ci [c] a tvrdé cz [č]: S _ ť (š)ť p č _ (š)č V poľštine je korelácia tvrdé cz - mäkké č: poľské mäkké c vzniklo asibiláciou ť na č, preto najčastejšie korešponduje poľské č a slovenské ť: S deti, otec, tichý; lietať, robiť; desať - P dzieci, ojciec, cichy; latač, robič; dziesieč. Slovenské [ť] sa na konci slov, pred konsonan-tmi a pred a, u, ú označuje grafémou ť, ale v skupinách ti, te, tia, tie, tiu sa v domácich slovách označuje grafémou t. Skupina šč zostala v poľštine ako šč (jeszcze, szczecina, szczešcie, szczep, szczenie, Szczepan), v slovenčine je konsonantická skupina šť (ešte, štetina, šťastie, štep, šteňa, Stefan). Západoslovanské jazyky z pohľadu hlásky č: S, C (len pôvodné č), P, HLS (okrem pôvodného č aj ako výsledok asibilácie ť na c), dolnolužická srbčina (zmena č na c - carny a graféma tš, tš sa číta ako č, pórov, sotša [sočča] - sestra). Západoslovanské jazyky z pohľadu hlásky [ť]: S (najvyšší výskyt, napr. infinitívna koncovka) > C (obmedzenia - v skupinách ti, tě) > P a HLS (nulový výskyt). Graféma h sa vyslovuje v poľštine ako [x/x']: hotel, hip-hop, podobne ako vo výrazoch chytrý, chce, kochač, sluchač, ale vo východnej oblasti sa pripúšťa aj výslovnosť [h]. 23 Poľština vlastne nemá ť, výnimky sú polomäkké pozičné varianty v prevzatých slovách (tiara). 62 | S t r a n a M. Sokolová - M. Vojteková - W. Mŕroslawska - M. Kyselová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami 2.2.5.7 Slovenskému konsonantu dat zodpovedá poľské dat, zriedka dž, č, dz: S d t _ _ p d t 3 č 3 Konsonantu dat zodpovedá pred a, o, u, y a na konci slov: a) konsonant d: S dáma, dom, dobrý, duša, dym, sused - P doma, dom, dobry, dusza, dym, sqsiad; b) konsonant t: S tajomný, to, tu, ty, prút - P tajemný, to, tutaj, ty, pret; c) v ojedinelých príkladoch korešponduje t s poľským č, resp. d s poľským dz: S kostol, kotol, dnes, sudca - P košciól, kociol, dziš, sedzia; d) v ojedinelých príkladoch korešponduje d s poľským dz: S veda - P wiedza. 2.2.5.8 Slovenskému konsonantu dz zodpovedá poľské dz: Slovenský mäkký konsonant dz a poľský tvrdý konsonant dz sa zhodujú: a) v slovách za dj: S medza, medzi, medzinárodný, hrdza, pórov, poľské výrazy cudzozie-miec, miedzynarodowy, rdza, przebudzač; v poľštine sa konsonant dz zachoval ešte viac než v slovenčine: S peniaze, kňaz - Ppieniqdze, ksiqdz; b) konsonant dz je aj pri alternáciách, pórov. S prebudiť/prebúdzať, vládať/vládze; hodiť/hádzať - P jadly/jedzq, žqdač/žqdza. Západoslovanské jazyky z pohľadu konsonantu dz: P > S > C, HLS (zmena dz na z). 2.2.5.9 Slovenskému mäkkému konsonantu dž zodpovedá poľské tvrdé dž: S 3 p 3 3 Slovenskému konsonantu dž zodpovedá poľské dž v internacionalizmoch: S džem, džez, džínsy, džokej, džudo, džin - P džem, džez, džinsy, džokej, džudo, džin; v poľštine korešponduje s dž aj dz: S džbán - P dzban. Slovenskému mäkkému konsonantu ď zodpovedá poľské mäkké dž:24 S _ ď p 3 - V poľštine je korelácia tvrdé dž - mäkké dž: poľské mäkké dž vzniklo asibiláciou ď na dž, preto korešponduje poľské dž a slovenské d: S deti, desať, kde, ďasno - P dzieci, dziesieč, gdzie, dziqslo. Slovenské [ď] sa na konci slov, pred konsonantmi a pred a, u, ú označuje grafémou ď, ale v skupinách di, de, dia, die, diu sa v domácich slovách označuje grafémou d. Západoslovanské jazyky z pohľadu konsonantu dž: S (internacionalizmy a pôvodné dž) -C (len internacionalizmy) - P (pôvodné dž + výsledok asibilácie ď na dž) - HLS (asibilácia ako v poľštine). Západoslovanské jazyky z pohľadu hlásky [ď]: S (najvyšší výskyt) > C (obmedzenia - v skupinách di, de) > P a HLS (nulový výskyt). 2.2.5.10 Ekvivalentom slovenského konsonantu j je poľský konsonant j: S jeden, jablko, ja, jeho - P jeden, jablko, ja, jego. Poľština vlastne nemá ď, výnimky sú polomäkké pozičné varianty v prevzatých slovách (diabel). 63 | S t r a n a 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY S j p j Zhodne sa využíva v obidvoch jazykoch interfigované j v 3. os. pl., napr. S pracujú, majú, kupujú - P pracujq, majq, kupujq. Časti slovenských domácich slov, ktoré sa začínajú na vokál a, e, u, však zodpovedá v poľštine ekvivalent so spoluhláskou j pred vokálom. Ide o tzv. protetické a hiátové j25: S ako, aký, akosť, ešte, som, už -P jakljako, jakí, jakošč, jeszcze, jestem, juž: p j Pred i protetické j neexistuje ani v poľštine: S ihla, iný, inak, inam, inokedy, istota, íl, iskra, ihličie - P igla, inny, inaczej, indziej, innym razem, istota (bytosť), il, iskra, igliwie. V poľštine funguje okrem toho graféma j aj na zobrazenie mäkkostnej asimilácie konso-nantov c, s, z: Slowacja, pozycja, pasja, misja, Indonezja, wizja. V slovenčine sa v týchto prípadoch vyskytuje vokál i (pozícia, misia, vízia). 2.2.5.11 V obidvoch jazykoch sa zachovala mäkká výslovnosť [ľ] pred i: P lipa, list, byli, liszaj, lizač - S lipa, list, boli, lišaj, lízať; v iných pozíciách sa v poľštine pôvodné /' depalata-lizovalo a vyslovuje sa trochu tvrdšie než slovenské ale mäkkšie než slovenské Z (stredné Z): P wielki, malowač, wolny, król, pošciel (posteľná bielizeň), nauczyciel, lewy - S veľký, maľovať, voľný, kráľ, posteľ, učiteľ, ľavý. V skupinách U, le, lia, lie, liu [ľi, ľe, ľia, ľie, ľiu] sa v slovenčine v domácich slovách hláska ľ označuje grafémou Z. S ľ p ľ 1 s 1 p ľ 1 1 Poľština má opozíciu [u/l : IIľ] na mieste slovenskej opozície [Z: ľ\. Pôvodnému tvrdému Z zodpovedá v poľštine: a) konsonant [u] pred a, o, u, y, e, q, na konci slov a pred konsonantmi zaznačený grafémou /, ktorý sa vyslovuje najčastejšie ako neslabičné bilabiálne u [u]: P glowa, lopata, pisal, pisala, pisalo, pisafy, fysy, glodny, glupi, Iqka, lekotka, galgan - S hlava, lopata, písal, písala, písalo, písali, lysý, hladný, hlúpy, lúka, galgan; b) rozdiel je vo výslovnosti skupiny li v internacionalizmoch, ktoré majú v slovenčine tvrdú, ale v poľštine mäkkú výslovnosť: S literatúra, likvidácia, limuzína, liberálny -P literatura, likwidacja, limuzyna, liberálny; c) konsonant Z (stredné Z): P labialny, labyrint - S labiálny, labyrint. Západoslovanské jazyky z pohľadu hlások Z, /: S (opozícia Z - /) - Č (splynutie U ľ na jedno Z) - P a HLS (opozícia [u/l : l/l)). 25 Domáce slová, ktoré sa začínajú na i, majú protetické j len v češtine: S ihla, inak, iný, iskra, istota - Č jehla, jinak, jiný, jiskra, jistota - P igla, inaczej, inny, iskra, istota (bytosť). V tejto súvislosti je zaujímavé, že v středočeských nárečiach a v obecnej češtine je v slovách s vokálom o protetické v: okno - vokno, obdiv - vobdiv, ono - vono; v niektorých nárečiach je protetické h: huž, hu stoky, hutíkat. Takýto jav v podobe v sa vyskytol aj v poľských slovách, ktoré sa pôvodne začínali na nosovú samohlásku: wegorz - úhor, wezel - uzol, wqski - úzky, wegiel - uhlie, weglarz - uhliar. V poľských nárečiach sú protetické hlásky frekventovanejšie: uosa oproti spisovnému osa, uoko - oko, japtyka - apteka, jeva - Ewa, jadam - Adam, vut - udo (stehno). 64 | S t r a n a M. Sokolová - M. Vojteková - W. Miroslawska - M. Kyselová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami 2.2.5.12 V obidvoch jazykoch sa zachovala tvrdá výslovnosť [n] pred a, o, u, y a na konci slov: S na, nos, noha, numeráliá, nudný, numizmatik, nylon, pán - P na, nos, noga, numera-lia, nudný, numizmatyk, nylon, pan; pred k, g je v obidvoch jazykoch pozičný variant fonémy n [rj], v poľštine fakultatívne s [n]26, napr. S banka - P bank: S n g ň n p n í) ň ň a) rozdiel je vo výslovnosti skupiny ni v internacionalizmoch, ktoré majú v slovenčine tvrdú, ale v poľštine mäkkú výslovnosť: S minister, univerzita, nikotín, nikel, nirvána -P minister, uniwersytet, nikotyna, nikiel, nirwana [minister, uňiversytet, ňikotyna, ňik'el, nirvána]; b) slovenské [ň], ktoré sa na konci slov, pred konsonantmi a pred a, u, ú označuje grafémou ň, ale v skupinách ni, ne, nia, nie, niu sa v domácich slovách označuje grafémou n, korešponduje s poľskou hláskou [ň] - grafémou ň (S kôň, dlaň - P koň, dlon) alebo zložkou ni (S nie [ňie], organizovanie [organizovanie], organizovania [organizovania], organizovaniu [organizovaniu], nikdy [ňigdy] - P nie [ňe], organizowanie [organizovane], organi-zowania [organizovaná], organizowaniu [organizovanú], nigdy [ňigdy]); c) okrem toho slovenské [n] korešponduje vždy v poľským ň pred sufixom -ský: S konský, poznaňský, panský - P koňskí, poznaňski, panskí. 2.2.5.13 Slovenskému r zodpovedá: S r p r ž r a) v okolí zadných vokálov a, y, u, o, q, e, pred konsonantmi a na konci slov poľské r. rak, ryba, minister, univerzita - P rak, ryba, uniwersytet, minister; b) v okolí predných vokálov e, i a i-ových diftongov ia, ie, iu (tam, kde je v českých domácich slovách hláska ř) je v poľských slovách konsonant [i] (graféma rz), ktorý vznikol z pôvodného mäkkého r: S reč, remeslo, rezať, potreba, predmet, dobre, tri, prípad, tvoriť, poriadok, priateľ, rieka, kričať, orech, reďkev, riedky - C řeč, řemeslo, řezat, potřeba, předmět, dobře, tři, případ, tvořit, pořádek, přítel, řeka, křičet, ořech, ředkev, řídký -P rzecz (vec), rzemioslo, rzezač, potrzeba, przedmiot, dobrze, trzy, przypadek, tworzyč, porzqdek, przyjaciel, rzeka, krzyczeč, orzech, rzodkiew, rzadki. Niekedy je korešpondencia r - ř - ž na konci slova, a to v príponách: malíř - malarz, hospodář - gospodarz; talíř - talerz; c) v okolí i je v internacionalizmoch konsonant r v poľštine mäkkostne asimilovaný ako ľahko zmäkčený pozičný variant [r']: P serio, materiál, akwariowy, galéria - S seriózne, materiál, akváriový, galéria. 2.2.5.14 Slovenskému tvrdému s zodpovedá v poľštine: S s _ _ p s s' š a) tvrdé s pred a, o, u, y a. na konci slov: S sandál, soľ, surovina, syn, nos - P sandál, sól, surowiec, syn, nos; b) mäkkostne asimilované s [s] zriedka v internacionalizmoch označované grafémou j po s : S pasia, misia - P pasja, misja, pórov, aj raritné: sinus, kosinus alebo pri medzislovnej asimilácii: los Ireny, nos i usta; Ďalším variantom fonémy n sa v publikácii nevenujeme. 65 | S t r a n a 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY c) mäkké [š] (grafémy š, si) tam, kde v slovenčine po spoluhláske s nasledujú vokály predného radu, ale aj na konci slov hlavne v sufixe -osŕ. S sivý, seno, kosiť; čosi, ktosi; zlosť, radosť, kosť - P siwy, siano, kosič; cos, ktoš; zlošč, radošč, koše. 2.2.5.15 Slovenskému tvrdému z zodpovedá v poľštine: S z p z / / tvrdé z pred a, o, u, y a na konci slov: S za, zo, zúbožený, zisk, obraz - P za, ze, zubožony, zysk, obraz; mäkkostne asimilované [z] v internacionalizmoch označované grafémou j po z: S vízia, Indonézia, Malajzia, Azia - P wizja, Indonezja, Malezja, Azja, pórov, aj raritné: Zimbabwe, zidentyfikowač alebo pri medzislovnej asimilácii: kôz i krów; mäkké [ž] (grafémy ž, zi) tam, kde v slovenčine po spoluhláske z nasledujú vokály predného radu: S zem, zelený, zemiak, Kazimír - P ziemia, zielony, ziemniak, Kazimierz. 2.2.5.16 Slovenskému mäkkému š zodpovedajú v poľštine konsonanty [š, s, š] - grafémy sz, s, š/si: a) b) c) S š _ p š s š a) b) c) Slovenské mäkké š korešponduje: s poľským tvrdým konsonantom sz: S škola, všetko - P szkola, wszystko; v internacionalizmoch s konsonantom s v konsonantických skupinách sp, st, sk21: S šport, špecialista, rešpekt, šprint, špirála, študent, študovať, štruktúra, štadión, štatistika, Škandinávia - P šport, specjalista, respekt, sprint, spirála, student, studiowač, struktura, stadion, statystyka, Skandynawia; v poľštine sa pôvodne palatálne konsonanty sz, ž/rz vyslovujú tvrdo [š, ž] a tvoria korelačné páry [š - š, ž - ž]; v alternačných pozíciách predovšetkým v Npl. adjektiv môže zriedka korešpondovať slovenské š s poľským š: sg. pierwszy - pl. pierwsi, lepszy - lepsi, pieszy - piesi, starszy - starsi, nasz - nasi, grosz - grosik. V slovenčine je vždy vo výslovnosti aj pri písaní rovnaký konsonant: lepší, peší, starší, náš, naši, groš, grošík. 2.2.5.17 Slovenskému mäkkému ž zodpovedá v poľštine konsonant [i] - graféma ž: Slovenské mäkké ž korešponduje: a) s poľským tvrdým konsonantom i [i]: S žena, ženský, muž - P žona, žeňski, mqž; b) v alternačných pozíciách s poľským žlzi [ž]: dužy - duzi. 2.2.5.18 Poľština zvyčajne nemá grafému x [ks, gz]28, pórov. P egzemplarz, egzotyczny, egzaltacja, egzystencja, egzekucja, ekspedycja, ekspert, eksperyment, paradoks, refleks, ko-deks, kompleks - S exemplár, exotický, exaltácia, existencia, exekúcia, expedícia, expert, experiment, padadox, reflex, kódex, komplex. V germanizmoch je aj v poľštine š: szpic, szpachla, sztab, sztanga, sztolnia. 28 Graféma x sa v poľštine používa veľmi zriedkavo: v matematike, v prípadoch typu pan X, v citátových slovách {exposé, ex aequo, expres - častejšie ekspres), v niektorých vlastných menách, napr. Marx, Oxford (popri zdomácnenom tvare Marks, Oksford). 66 I S t r a n a M. Sokolová - M. Vojteková - W. Miroslawska - M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami ÚLOHY K 2. LEKCII 1. Na základe analýzy paralelného slovenského, poľského a českého textu a na konkrétnych príkladoch sa pokúste určiť charakteristické znaky týchto troch západoslovanských jazykov: O Tri razy naj o českých a slovenských vrchoch Najvyšším vrcholom Vysokých Tatier a súčasne najvyšším vrchom Slovenska je Gerlachovský štít. Nielen to, je súčasne najvyšším vrcholom Karpát v celej ich dĺžke tisíc päťsto kilometrov. Je vysoký dvetisíc šesťsto päťdesiat metrov. Za najkrajší vrch je zhodne označovaný Veľký Rozsutec (1 600 m) v chránenej krajinnej oblasti Malá Fatra, východne od Žiliny. Je pozoruhodný nielen divoko rozbrázděným povrchom s rozoklanými vrcholovými vápencovými útesmi, ale aj tým, že pri pohľade z rozličných strán má celkom iný tvar daný nepravidelnosťou jeho masívu. Je jedným z najfotografovanejších vrchov Slovenska. „Strechou Európy" možno nazvať vrch Klepáč (1 138 m) v skupine Králického Sněžníka na česko--poľských hraniciach na severnej Morave. Na jeho južnom úpätí je rozvodie troch morí: Nysa Klodzka vteká do Odry a tá do Baltického mora, Tichá Orlica do Labe, to potom do Severného mora, Morava je prítokom Dunaja, ktorý sa vlieva do Čierneho mora. Trzy razy naj o czeskich i slowackich szczytach Najwyžszym szczytem Wysokich Tatr a jednoczešnie najwyžszym szczytem Slowacji jest Gerlach. Jest on takže najwyžszym wierzcholkiem Karpat na calej ich dlugošci tysiaca pi^ciu-set kilometrów. Ma wysokošc dwóch tysiexy szešciuset piexdziesi^ciu pie/ciu metrów. Za naj-pi^kniejszy szczyt zostal zgodnie uznaný Wielki Rozsutec (1 600 m) w rezerwacie przyrody Mala Fatra, na wschód od Žyliny. Jest godny uwagi nie tylko ze wzgl^du na dziko pobruž-džona^ powierzchni^ ze szczytowymi skalami ze sp^kanego wapnia, ale tež dlatego, že ogl^-dany z rožných stron ma inny ksztalt spowodowany nieprawidlowošcia^ j ego masywu. „Da-chem Európy" možná nazwac szczyt Klepacz (1 138 m) w masywie Kralickiego Sniežnika na granicy czesko-polskiej w polnočných Morawach. U jego poludniowego podnóža znajduje si§ dzial wodny trzech mórz: Nysa Klodzka wpada do Odry, a ta do Morza Baltyckiego, Cicha Orlica do Laby, ta potem do Morza Pólnocnego, Morawa jest doplywem Dunaju, który wpada do Morza Czarnego. Třikrát nej o českých a slovenských horách Nejvyšším vrcholem Vysokých Tater a současně nej vyšší horou Slovenska je Gerlachovský štít. Nejen to, je současně nejvyšším vrcholem Karpat v celé jejich délce tisíc pět set kilometru. Je vysoký dva tisíce šest set pětapadesát metrů. Za nejkrásnější horuje shodně označován Velký Rozsutec (1600 m) v chráněné krajinné oblasti Malá Fatra, východně od Žiliny. Je pozoruhodný nejen divoce rozbrázděným povrchem s rozeklanými vrcholovými vápencovými útesy, ale i tím, že při pohledu z různých stran má zcela jiný tvar daný nepravidelností jeho masívu. Je jednou z nej fotografovanějších hor Slovenska. „Střechou Evropy" lze nazvat vrch Klepáč (1138 m) ve skupině Králického Sněžníku na česko-polských hranicích na severní Moravě. Na jeho jižním úpatí je rozvodí tří moří: Nysa Klodzka vtéká do Odry a ta do Balt- 67 | S t r a n a 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY ského moře, Tichá Orlice do Labe, to pak do Severního moře, Morava je přítokem Dunaje, který se vlévá do Černého moře. 2. Porovnajte hláskový systém slovenčiny a poľštiny a osobitne vymenujte vokalické hlásky, ktoré nemá slovenčina a ktoré nemá poľština. Môžete si pomôcť textami z 1. úlohy. Rozdiely zdôvodnite. O 3. Vysvetlite rozdiely medzi slovenčinou a poľštinou v nasledujúcich slovách: S zbytočne, statočne, voš, so mnou, vo vlasoch, piatok, piesok, počiatok, kúsok, odpočinok, s pánom, s hradom, doska, odomknúť, odohnať, orol, posol, podo mnou, odo mňa, vo sne, vo Vroclave, vo dne, zo striebra, so smotanou P zbytecznie, statecznie, wesz, ze mna^ we wlosach, piatek, piasek, poczatek, k^sek, odpoczy-nek, z panem, z zamkiem (grodem), deska, odemknač, odegnač, orzel, posel, pode mna^ ode mnie, we šnie, we Wroclawiu, we dnie, ze srebra, ze šmietana^ 4. Doplňte hlásky a pokúste sa vysvetliť rozdiely medzi slovenčinou a poľštinou: S p..ť hodín, m..so, sv..tý obrázok, dev..ť príkladov, manželský zv..zok, m..tový čaj, n.žové púp..tko, vážny d..vod, dva m..siace, mrazivý ľ..d, letný d..žď, rysovacia d..ska, liečivá r..stlina, predčasný p..rod, kuchynský n..ž, čierny k..ň, d..bová k..ra, na ..smom mieste, jedálenský st.l, b..de, dám ti r..k.., mám iba jedn.. hodin., času, kde sa nachádzaj., teraz, s., m..dri, mám tak., knih.., na poč..tku P pi..č godzin, mi..so, šwL.ty obrázek, dziewLč przykladów, zwLzek malžeňski, herbata mLtowa, n.žowy p.xzek, powažny d..wód, dwa miesLce, mrožny L.d, letni d..szcz, d..ska do rysowania, r..slina lecznicza, przedwczesny p..ród, n..ž kuchenny, czarny k..ň, k..ra d..bowa, na ..smym miejscu, st.l wjadalni, b..dzie, dam ci r..k.., mam tylko jedn.. godzin.. czasu, gdzie znajduj.. si§ teraz, s.. m..drzy, mam tak., ksiažk.., na pocz..tku 5. Vysvetlite, čo spôsobilo rozdiely medzi jazykmi v uvedených slovách: S leto, svet, vietor, kvietok, metla, sieťka, Peter; sused, vedomý, vedomosť, sedlo; pena, seno, zmienka, žena, červený, zelený, mená; celý, telo, sedel, veselý, biely, anjel, čelo; viera, miera, čierny, zber, dcéra; mesto, les, cesto, vres, sestra, piesok, pieskovec, pesnička, tresk, nesú; breza, hviezda, vezú, železo P lato, šwiat, wiatr, kwiatek, miotla, siatka, Piotr; s^siad, wiadomy, wiadomošč, siodlo; piana, siano, wzmianka, žona, czerwony, zielony, imiona; caly, cialo, siedzial, wesoly, bialy, aniol, czolo; wiara, miara, czarny, zbiór, córka; miasto, las, ciasto, wrzos, siostra, piasek, piasko-wiec, piosenka, trzask, nios^; brzoza, gwiazda, wioz^, želazo 68 | S trana M. Sokolova - M. Vojteková - W. Mŕroslawska - M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami 6. Na príkladoch objasnite, kedy slovenskej hláske ä zodpovedá poľská nosovka: S mäta, vädnúť, väzba, zväz, mäso, zmätok, svätý, pamätať, päta, žriebä, päť, deväť, väčšie, pamäť, mäkký, väzeň, napätie, päsť, nadväzovať, uväzovať, bremä/bremeno, vemä/vemeno P mieta, wi^dnac, wiez, zwiazek, mi^so, zamet, šwiety, pamietac, pieta, žrebi§, pi§c, dziewi^c, wieksze, pami^c, miekki, wi^zieň, napi^cie, pi^šc, nawiazywac, wiazac, brzemi§, wymi§ 7. Na príkladoch objasnite, ktoré slovenské hlásky zodpovedajú poľskej nosovke *~* O mi^so, mieta, pieta, wi^dnac, šwieJy, pami^c, pamietnik, pi§c, dziewi^c, miekki, wi^kszy, wiezienie, žrebi§, wiezieň, wieksze, napi^cie; de/by, z§by, r§ka, t§gi, r§k§, kolega, troch§, nastupuj ^cy, s^dzia, meka, g§š; jezyk, cz^šc, ciel§, wilcze/, szczeni^, w^drowac; piekny, koleda; wi^cej 8. Na uvedených príkladoch objasnite, ktoré hlásky zodpovedajú poľskej nosovke q: P dab, zab, maž, okraj*, badž, mog^, pisz^, piszaxy; kat, sad, prad, raczka, gaska, kapac, nios^, maj^, wolaj^, kupuje, istniejaxy, sugerujaxy, wolajaxy, kupujaxy; osob^, s^siadk^, szkol^, szabl^; zwiazek; piatek, piaty, wziac, wiazac, rzaxlz^; dobra^ (ksi^žke/), lodowata^ (wodej, z wyžsza^ szkol^, z cudza^ pania^ S dub, zub, muž, okruh, buď, môžu, píšu, píšuci; kút, súd, prúd, rúčka, húska, kúpať, nesú, majú, volajú, kupujú, existujúci, sugerujúci, volajúci, kupujúci; osobou, susedou, školou, šabľou; zväzok; piatok, piaty, vziať, viazať, riadia; dobrú (knižku), ľadovú (vodu), s vyššou školou, s cudzou paňou 9. Hláskoslovné vysvetlite existenciu slovenských diftongov ia, ie, iu a ich vzťah k dlhým vokálom á, é, ú: S tešiť sa dobrému zdraviu - lepšiemu zdraviu, vidím cudziu ženu - modernú ženu, vyššiu dievčinu - vysokú dievčinu, cudzie šťastie - veľké šťastie, ďalšie úlohy - nové úlohy, pracovníčkam - kolegyniam, o pracovníčkach - o kolegyniach, veľké mestá - menšie polia, dobrá novinárka - lepšia maliarka, dobrú novinárku - lepšiu maliarku, dobré novinárky - lepšie maliarky, maliar - novinár; krvácanie, dospievanie, zdravie; miera, miesto, cieľ, krieda, viečka, diera, biely, dievča, smiech, svieti, viac, priateľ, rozhliadať sa, priazeň, priadza 10. Vysvetlite rozdiely medzi poľštinou a slovenčinou v slovách: P koniec, rozumie, wiem, leczenie, šmiac sie/, prasiatko, piaiy, dziewiaty, šwieto, pamiatka, ci^gnac, dzielo, diabelski, krzyžak, czarny, rzeka, žarówka, zadanie, poczatek, czastka, cz^š-ciowo, garnek, mleko, wlec, wležc, pierze, bierze, piec S koniec, rozumie, viem, liečenie, smiať sa, prasiatko, piaty, deviaty, sviatok, pamiatka, tiahnuť, dielo, diabolský, križiak, čierny, rieka, žiarovka, žiadosť, začiatok, čiastka, čiastočne, hrniec, mlieko, vliecť, vliezť, perie, berie, pec 69 | S t r a n a 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY 11. Vysvetlite existenciu vokálu ú v slovenských slovách a preložte ich do poľštiny: O súd, lúka, kúpať sa, vezú, kvitnúci, prúd, kút, sú, chytajú, pracujú, kúsok, múka, peknú, dobrú, bystrú, ľudovú, trúba, dupnúť; búdka, búchať, dúšok, múr, súkno, túliť sa, dúfať, hlúpy, múzeum, smútok, úder, úklon, úľ, úlomok, úrad, kohút; mútny, húština, túžiť, chúťka 12. Všímajte si rozdiel medzi poľštinou a slovenčinou v koncovkách Isg. feminín: S osobou, susedkou, nevestou, kozou, školou, rybou, šabľou, vierou, bradou, lúkou, prácou, hlavou, kráľovnou, perlou, mukou, vierou, vežou, šijou, zemou, nocou, šancou, tetou, ideou, myšou, piesňou P osob^, s^siadk^, niewiast^, koz^, szkol^, ryb^, szabl^, wiar^, brod^, lak^, prac^, glow^, kró-low^, perf^, m$ka, wiar^, wiež^, szyj^, ziemi^, noc^, szans^, cioci^, ide^, mysza^ piesni^ 13. Utvorte dativ a lokál plurálu a všímajte si neutralizáciu kvantity v slovenčine: S a) pekná pláž, tlaková výš, veľké číslo, cudzie písmo, veselá pieseň, teplý lúč b) známa fráza, krásna pláž, prázdne hniezdo, čínske jedlo, biele miesto (na mape), rýchly pád 14. Všímajte si existenciu neutralizácie kvantity v slovenčine v tvaroch 3 os. sg a pl.: S a) čaká, chytá, volá, dáva, číta, spieva, umýva, báda, múdrie, bdie, nesie, berie, kupuje, češe, chudne, píše, usmieva sa, skáče, chváli, vidí, vonia, vyrába, černie, znie, pasie, minie, zavrie, orie, vládze, viaže, vädne, žuje, miluje, rokuje, osladí, myslí, kľačí b) čakajú, chytajú, volajú, dávajú, čítajú, spievajú, umývajú, bádajú, múdrejú, bdejú, nesú, berú, kupujú, češú, chudnú, píšu, usmievajú sa, skáču, chvália, vidia, voňajú, vyrábajú, černejú, znejú, pasú, minú, zavrú, orú, vládzu, viažu, vädnú, žujú, milujú, rokujú, osladia, myslia, kľačia 15. Utvorte verbálne substantiva, porovnajte ich navzájom a naznačte koncovky: S čakať, behať, chytať, mlčať, lietať, spievať, čítať, písať, prenasledovať, kričať, modliť sa, rozumieť, myslieť, prosiť, chodiť, nosiť, sedieť, minúť, chudnúť, stiahnuť, prijať, vziať, liať, začať P czekac, biegac, chwytac, milczec, latac, špiewac, czytac, pisac, przešladowac, krzyczec, modlíc sie/, rozumiec, myšlec, prosic, chodzic, nosič, siedzieč, minač, chudnač, šciajmač, przyjač, wziač, lač, rozpoczač 70 | S t r a n a M. Sokolová - M. Vojteková - W. Miroslawska - M. Kyselová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami 16. V slovách určte počet slabík a vysvetlite príčiny rozdielov medzi slovenčinou a poľštinou: S padol, niesol, viedol, Peter, zmysel, priemysel, liter, meter, filter, vietor, myseľ, mohol, blcha, slza, krstu, modli sa, strieborný, steblo, luhať, veterný, jablko, hrmieť, trvať, krvavý, register, mŕtvy, vŕba, hrdlo, krk, smrť, slnko, dlhý, žltý, plný, vlk, mlčať, zrnko, dŕžava P padl, niósl, wiódl, Piotr, zmysl, przemysl, litr, metr, filtr, wiatr, mysl, mógl, pchla, Iza, chrztu, módi si§, srebrny, ždžblo, Igac, wietrzny, jablko, grzmiec, trwac, krwawy, rejestr, martwy, wierzba, gardlo, kark, šmierc, sloňce, dlugi, žólty, pelny, wilk, milczec, ziarnko, dzieržawa 17. Porovnajte hláskový systém slovenčiny a poľštiny a osobitne vymenujte konsonan-tické hlásky, ktoré nemá slovenčina a ktoré nemá poľština. Rozdiely zdôvodnite. O 18. Vysvetlite zhody a rozdiely medzi poľštinou a slovenčinou: P miedza, mie/dzy, rdza, rdzawy, mi^dzynarodowy, przebudzac sie/, cudzoziemiec, urodzony, mosiadz, przysadzac, pobudzac, twierdza; ksiadz, dzwon, pieni^dze; šledziona, džwiek, džwi-gač; džungla, džin, džokej, džentelmen, džez, džip, džudo; dzban; dziš, dziekan, dzieržawa; dzialo, dziadek, dzielenie, dzienniczek, dziki, dziwny, dziaslo, dziobac S medza, medzi, hrdza, hrdzavý, medzinárodný, prebúdzať sa, cudzinec, urodzený, mozadz, prisudzovať, povzbudzovať, tvrdza; kňaz, zvon, peniaze; slezina, zvuk, zdvíhať; džungľa, džin, džokej, džentlmen, džez, džíp, džudo; džbán; dnes, dekan, dŕžava; delo, dedko, delenie, denníček, divý, divný, ďasno, ďobať 19. Uveďte, ktorou historickou zmenou sa dajú vysvetliť rozdiely medzi slovenčinou a poľštinou v týchto slovách: *~* S a) vrátiť, poznať, byť, oddeliť, volať, kupovať, písať, kosti, odľahlosť, dosť, telo, ticho, ťahať, tesný, deti, tesať, ťať, ťažiť, tiecť, tenký, tieň, teplo, tešiť sa, tisnúť b) vidieť, ľudia, vidí, bude, nájdete, pôjde, kde, dieťa, udivený, choď, choďte, buďte ľuďmi, dedič, dejiny, diera, ďasno, deň, chodíš, vedieš, jazdíš P a) zwrócic, poznač, byč, oddzielič, wolač, kupowač, pisač, kosci, odleglošč, došč, cialo, cicho, ciajmač, ciasny, dzieci, ciosač, ciač, ciažyč, ciec, cienki, cien, cieplo, cieszyč sie/, cisnač b) widzieč, ludzie, widzi, beďzie, znajdziecie, pójdzie, gdzie, dziecko, zdziwiony, chodž, chodžcie, badžcie ludžmi, dziedzic, dzieje, dziura, dziaslo, dzieň, chodzisz, wiedziesz, ježdzisz 71 | S trana 2 HLÁSKOSLOVNÉ ZHODY A ROZDIELY 20. Poukážte na rozdiely medzi poľštinou a slovenčinou a zdôvodnite ich: P lise, lipa, orli, malowali, lis, las, latac, leniwy, lekarz; ludzie, šlub, ludzki, wielki, nauezyciel, topola, lód, lekac sie, lewy, chwila, król, królowa, wolny, ludowy; glowa, lawka, laka, lamač, czlonek, bylo, wlos, lopata, kopnal, džwignal, labedž, lazarz, lysina, laskawy S list, lipa, orlí, maľovali, líška, les, lietať, lenivý, lekár; ľudia, sľub, ľudský, veľký, učiteľ, topoľ, ľad, ľakať sa, ľavý, chvíľa, kráľ, kráľovná, voľný, ľudový; hlava, lavica, lúka, lámať, člen, bolo, vlas, lopata, kopol, zodvihol, labuď, lazár, lysina, láskavý 21. Vysvetlite rozdiel medzi slovenčinou a poľštinou: O remeslo - rzemioslo, rezať - rzezač, potreba - potrzeba, predmet - przedmiot, dobre - dobrze, ríša - rzesza, tri - trzy, prípad - przypadek, tvoriť - tworzyč, poriadok - porzadek, priateľ -przyjaciel, rieka - rzeka, riecť - rzec, drieť - drzeč, rímsky - rzymski, merať - mierzyč, zvieratá - zwierzeta, tretí - trzeci, drevo - drzewo, rozšírený - rozszerzony, krík - krzak, zakrivený - zakrzywiony, driemať - drzemač, hriešny - grzeszny, kresať - krzesač; maliar - malarz, hospodár - gospodarz, Kazimír - Kazimierz, Vladimír - Wlodzimierz, murár - murarz, stolár - stolarz, kuchár - kucharz 22. Doplňte grafémy č - cz, ť - č, š - sz, ž - ž, s - s/š, z - z/ž a vysvetlite rozdiel medzi slovenčinou a poľštinou: *~» S a) ka..ka, rú..ka, kľa..ať, ml..ať, ..iapka, ..ajka, ..ert, ..elo, ..ujný, ..in; b) ťa.., trpezlivos.., ..emno, ..ieň, ťaha..; c) ka..a, mu..ľa, pí..u, su..iť, ..tipľavý, ..tetina, ..penát, ..kót; d) ru..a, ka..dý, mu.., ..obrák, ..ivica, ..aba, ..elezo; e) ru..ký, kú..ok, mo..t, ce..to, ko..iť, ..estra, ..irota, ..edlo, ..ýkorka, ..ila; f) ko..ol, mo..oľ, ko..í, mo..og, ..eleň, ..emský, ..imný, ..imnica; P a) ka..ka, ra^.ka, kle..eč, miL.eč, ..apka, ..ajka, ..ort, ..olo, ..ujny, ..yn; b) ci^.., cierpliwoš.., ..emno, ..en, ci^gn^..; c) ka..a, mu..la, pi.4, su..yč, ..czypiaxy, ..ezecina, ..pinak, ..kot; d) ró..a, ka..dy, mq..., ..ebrak, ..ywica, ..aba, ..elazo; e) ro..yjski, ka^.ek, mo..t, cia..to, ko..ič, ..ostrá, ..erota, ..odlo, ..ikora, ..ila; f) ko..ol, mo..ól, ko..i, mó..g, ..eleň, ..emski, ..imny, ..imnica; 72 I S t r a n a M. Sokolová - M. Vojteková - W. Miroslawska - M. Kyseľová: Slovenčina a poľština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami 23. Podľa znalostí cudzích jazykov porovnajte nasledujúce príklady s latinčinou, francúzštinou, angličtinou, nemčinou atd\: S kabinet; gaštan, agát, gáfor, glej, guráž, galoša, garniža, guľa; gitara, galéria, galón, gangréna, gazela, cigán, mozog, tréning, kemping, buldog, Hamburg, garáž, program, demagógia, gotika, galantéria, gól P gabinet; kasztan, akacja, kamfora, klej, kuraž, kalosz, karnisz, kula; gitara, galéria, gal on, gangrena, gazela, cygan, mózg, tréning, kemping, buldog, Hamburg, garáž, program, demagógia, gotyk, galantéria, gol 24. V slovách si všimnite, akú funkciu plní konsonant j v slovenčine a poľštine a porovnajte ekvivalenty v druhom jazyku: S aký, ako, akoby, akýkoľvek, akosť, ešte, už, imelo, akýsi; som, si, je; nejdú, otec, jednak, jedenásty, jedného; dunajský, kórejský, Kórejčan; majú, volajú, kupujú, čítajúc; relácia, emócia, informácia, komunikácia, polícia, evakuácia P jaki, jak, jakby, jakikolwiek, jakošc, jeszcze, juž, jemiola, jakiš; jestem, jesteš, jest; nie id^, ojciec, jednak, jedenastý, jednego; dunajskí, koreaňski, Koreaňczyk; maja^ wolaj^, kupuje, czytajac; relacja, emocja, informacja, komunikacja, policja, ewakuacja 25. Zovšeobecnite zásady adaptácie cudzích slov so skupinami sk, sp, st v slovenčine a poľštine. Príklady preložte do vám známych jazykov: S škandál, škála, Škandinávia, škrupulant; špagety, rešpekt, špecialista, špecifický, špirála, špiritizmus, šport, šprint, inšpekcia, špekulant; štadión, štandard, štatút, štruktúra, štúdium, štatistika, študent, štýl, inštitúcia, dištanc, kryštalický, štart; ale: skleróza, skaut, spektometer, sporadicky, statív, statika, sterilizácia, stratégia P skandál, skala, Skandynawia, škrupulant; spaghetti, respekt, specjalista, specyficzny, spirála, spirytyzm, sport, sprint, inspekcja, spekulant; stadion, standard, statut, struktura, studium, statystyka, student, styl, instytucja, dystans, krystaliczny, start; skleróza, skaut, spektometr, sporadycznie, statyw, statyka, sterylizacja, stratégia 73 | S t r a n a