■ Emilio de' Cavalieri
(cca 1550- 1602)
(1600)
Taliansky skladateľ, organista, učiteľ spevu, tanečník, choreograf, administrátor a diplomat Emilio de' Cavalieri pochádzal z rímskej Šľachtickej rodiny. Narodil sa asi roku 1550 v Ríme, v rokoch 1568-1579 pôsobil ako organista v rímskom Oratorio del Crocifisso pri Kostole San Marccllo. Pravdepodobne vykonával aj funkciu hudobného riaditeľa u kardinála Ferdinanda de' Medici, a ked sa tento po smrti brata Francesca stal toskánským veľkovoj vodom, zveril Cavalierimu starostlivosť o hudbu na svojom dvore. Čoskoro začal pripravovať intermédiá ku komédii La petlegrina, uvedenej počas svadobných slávností Ferdinanda a Kristíny Lotrinskej (1589). Po obrovskom úspechu týchto intermédií zorganizoval viacero hudobno-javiskových produkcií, ku ktorým aj komponoval hudbu. Pôsobil zároveň ako diplomat, majúci na starosti kontakt Florencie s Rímom. Roku 1600 sa zúčastnil na prípravách svadby Henricha IV Francúzskeho s Máriou de' Medici, no počas tejto práce vzájomné vzťahy popredných hudobných osobností Florencie natoľko ochladli, že sa rozhodol odísť do Ríma, kde vo februári 1600 dvakrát predviedol svoje Rappresentatione. V Ríme 11.3. 1602 umrel.
Cavalieriho ťažiskovou aktivitou bolo sformovanie nového typu hudobno-javis kovej reprezentácie, zodpovedajúcej predstavám o antickom divadle. V spomínaných intermédíách Cavalieri riadil produkciu a viedol administratívu, no vytvoril aj hudbu a choreografiu finálneho tanca O chenuo-vo miracolo, ktorý sa stal jednou z najpopulárnejších skladieb tých čias. (Giovanni Bardi bol autorom alegorickej idey intermédií, Bernardo Buontalenti navrhol scénu a kostýmy, poéziu poskytol Ottavio Rinuccini, Giovanni Battista Strozzi, Laura de' Guidiccioni Luchesini, hudbu skomponoval Cristoforo Malvezzi, Luca Marenzio, Giulio Caccini, Jacopo Peri i sám Cavalieri.) Na karneval roku 1590 Cavalieri pripravil Tassovu Amintu a vlastné hudobné pastorále Satiro a La disperazione di Fiieno — obe na predlohy Laury Guidiccioniovej. Neskôr zhudobnil pastorelu //giuoco delia cieca Laury Guidiccioniovej, vychádzajúcu z Guariniho //pastor fido (1595). Jeho dalším predstavením bolo La Contesa fra Giunone e Minerva na slová Guariniho (5. 10. 1600). Ani jedno z týchto diel sa však nezachovalo. Prelomový význam má však jeho zachované dielo Rappresentatione diAnima, eí di Corpo (1600), ktoré sa spolu s dielami Periho a Cacciniho uchádza o prvenstvo v zavedení stile rappresentativo, dramatického monodického vokálneho prejavu. Cavalieri je aj autorom významnej publikácie sakrálnej hudby Lamentationes Hieremiae prophetae, Responsi (1599).
*    * *
Rappresentatione di Anima, et di Corpo Nuovamente posta in Musica dal Sig. Emilio del Cavalliere, per recitar Cantando. Data in íuce da Alessandro Guidotti Bolognese. Rím, 1600.
[Dedikácia1]
Túžba, ktorú som vždy prechovával, pánovi Emíliovi del Cavaliere, rímskemu šľachticovi, preukázať vďačnosť za vela vecí, za ktoré som mu zaviazaný, mi dodala odvahu vydať tlačou jeho neobyčajné a nové hudobné diela, vytvorené na obraz toho štýlu, ktorým — ako sa hovorí — starovekí Gréci a Rimania vo svojich divadlách zvyčajne pohýnali v divákoch rôzne city (gli antickí Gréci e Romani nelle scéne a teátri loro soleano a diversi affetti muovere gli spettatorí). A pretože sa zdá, že v niektorých svojich osobitých áriách napodobnil práve tento spôsob (do tej miery, do akej sú o ňom vedomosti) a on
458
sám s hrdosťou vraví, že vo svojej dobe sa práve takým starovekým spôsobom hralo a spievalo niekoľko jeho pastorálnych dialógov {qualche dialogo pastorále suonato e cantato alľantica), rozhodol som sa jeden takýto príklad umiestniť na záver tohto diela. Spev tu majú sprevádzať dve flauty či dve pravé staroveké tibie, ktoré nazývame sordeline2. Je pravdou, že pán Emilio v snahe dať tomuto druhu citovej hudby (musica ajjettuosa) čo najväčšiu dokonalosť uznal, že [spev] možno skombinovať aj s inými nástrojmi, v našej dobe ich totiž máme vela, o čom sa hovorí v liste Čitateľom. Videl som teda veľký a všeobecný potlesk, ktorý tento pán získal za to, že svojou spôsobilosťou a šikovnosťou dokázal tak šťastne oživiť túto starovekú praktiku {antica usanza), ako sa to ukázalo pri rôznych príležitostiach, najmä v troch pastorále, ktoré boli predvedené (recitare) za prítomnosti Ich Najjasnejších Výsostí, Velkokniežat Toskánských, v rôznej dobe: roku 1590 Satiro, predvedené {recitato) aj inokedy, a súkromne toho istého roku La disperazione di Fileno (Filenovo zúfalstvo)', roku 1595 // giuco delia cieca {Hra na slepú babu) za prítomnosti Ich Eminencií, kardinálov Monte a Mont' Alto a Najjasnejšieho Veľkovojvodu Ferdinanda s veľkým a zaslúženým obdivom; nikto nikdy predtým totiž nevidel ani nepočul podobný spôsob. Nespomeniem medzí nimi Rappresentatione di Anima, et di Corpo (Predstavenie o dusia tele), predvedené tohto februára v Ríme v oratóriu delia Vallicella s takou veľkou účasťou divákov a s takým úspechom, ktoré sú jasným dôkazom, ako veľmi dokáže tento spôsob pohýnať aj ku zbožnosti (muover'anco a devotione); preto som ho vybral, aby vytlačené ako prvé zo všetkých mohlo potešiť aj svetských aj duchovných, Chcel som ho venovať Jeho Eminencii, vediac, ako veľmi je pán Emilio Jej oddaným sluhom a ako veľmi Jeho Eminencia miluje umenia (virtú) a akým je mimoriadnym znalcom hudby a že Jej autorita ho učiní bezpečným voči všetkým neoprávneným výčitkám.3 Teda pokorne prosím Jeho Eminenciu, aby mi nemala za zlé, že som sa osmelil venovať Jej toto dielo, pretože to vyplýva z úplnej oddanosti, s akou som Jej vždy slúžil a [s akou Jej] teraz skladám najhlbšiu poklonu,
v
Čitateľom
(A'Letíori)
Ak chceme toto dielo (alebo iné podobné) predviesť na scéne {rappresentare in palco), musíme nasledovať poznámky pána Emília del Cavalicre a učiniť, aby tento ním obnovený druh hudby (questa sorte di Musica da lux rinovatá) vzbudzoval rôzne city (commova a diversi affetti): zbožnosť a radosť, plač a smiech (a pieta, et a giubilo, a pianto, et a ri-so) a iné podobné, ako to výrazne bolo vidieť na súčasnom predstavení (scéna moderna) La disperazione di Fileno, ktoré skomponoval; vystúpila (recitando) tu pani Vittoria Ar-chilcí4, ktorej dokonalosť v hudbe je všeobecne známa a ktorá nás zázračne pohla k slzám, zatiaľ čo postava Filena v nás vyvolala smiech (maravigliosamente a lagrime, in qu-el mentre ehe la persona di Fileno movea a riso). Ak chceme toto dielo uviesť (rappresentare), všetko musí byť dokonalé; spievajúci musí mať pekný hlas (bella voce), dobre intonovat' (bene intonata) a musí ho viesť isto, spievať s citom (canti con ajjetto), potichu i nahlas (piano e forte), bez passaggi, a najmä musí dobre vyslovovať slová (es-prima bene parole), aby boli zrozumiteľné a musí ich sprevádzať nielen gestami a pohybmi rúk (accompagni con gesti, et motivi non solamente di mani), ale aj krokmi (passi), čo veľmi účinne napomáha pri pohýnaní citov (muovere ľaffetto). Na nástrojoch sa má hrať dobre, má ich byť viac alebo menej podľa miesta; či to bude divadlo (teatro) alebo sála (sala); táto [sála], aby bola úmerná tomuto hudobnému predstaveniu (recitatione in Musica), nesmie pojať viac ako tisíc osôb, aby mohli pohodlne sedieť, pre ich pokoj (silentio) a spokojnosť (sodisfattione). Ak sa totiž uvádza (rappresentandosi) v priveľkých sálach, nemôžu všetci počuť slová a spievajúci musí forsírovať hlas (forzar la voce), čím tlmí cit; a ked nepočuť slová, takáto dlhá hudba sa stáva otravná. Aby nebolo vidno nástroje, treba
459
na nich hrať za záclonami [tvoriacimi] scénu; hrajúce osoby majú podopierať spievajúceho bez diminúcií a plným tónom (senza diminutioni, e pieno). A aby sme si vedeli predstaviť, aké nástroje sa v rychto prípadoch použili: dvojitá lýra (Lira doppia), clavicembalo, chi-tarrone alebo — ako sa hovorí — tiorba spolu vytvárajú najlepší efekt (buonissimo effet-to); podobne aj jemný organ spolu s chitarrone (un Organo suave con un Chitarone). A pán Emilio by si pochvaloval striedanie nástrojov primerane citom predvádzanej postavy (tnuta re stromenti conforme all 'ajfetto del reci tanie) a súdi, že takéto hudobné predstavenia (rappresentationi in Musica) nemajú trvať dlhšie než dve hodiny a že sa majú deliť na dejstva (Attí). A postavy (personaggi) majú byť oblečené pekne a rôznorodo (con varieta). Prechod od jedného citu k druhému, protikladnému (U passar da uno affetto alľ altro contrario), ako od smútku k veselosti (dal mesto alľ allegro), od hnevu k pokoju (dal feroce al tniíe) a podobne, mimoriadne pohýna (commuove grandementé). Ak by tu bolo trochu sólového spevu, bolo by dobré, aby zaspieval zbor; treba tiež často meniť tóninu (variare spesso i tuoni), a aby spieval raz soprán, raz bas, raz alt či tenor. A aby melódie (ľArie) a všetka hudba (le Musiche) sa navzájom nepodobali, ale sa menili (variate) častými zmenami proporcii, využitím delenia na tri (Triple), na šesť (Sestuple) a na dve (Bi-nario), a aby ich zdobili ozveny (adornate di Echi) a najrozmanitejšie inventioni, najmä tance (Balli), ktoré neobyčajne oživujú tieto predstavenia (ehe awivano alpossibile ques-te Rappresentationi), ako to potvrdili všetci diváci (tutti gli spettatori). Ked sa tieto tanec či moresky (Moresche) uvedú inak, než sa všeobecne zvyklo, bude tu viac čara (vago) a novosti (nuovo); napríklad moreska pri bitke {la Moresca per Combattimento) a tanec (Ballo) pri zábave (giuoco) a žarte (scherzo) tak ako v pastorále o Fiíenovi, kde nastane bitka (battaglia) medzi troma Satyrmí a pri tej príležitosti bojujú, pričom spievajú a tancujú na melódiu moresky (fanno U combattimento cantando, e hallando sopra un 'aria di Moresca). A v Giuoco delia Cieca tancujú a spievajú štyri nymfy, keď sa bavia okolo A mařily, ktorá má zaviazané oči, ako to vyžaduje hra na slepú babu. To neznamená, že netreba dať na záver zvyčajný tanec, ked bude vhodná príležitosť (con buona occasione), ale treba poznamenať, že bude dobre, ak tanec budú spievať tí istí, čo tancujú, a ked to bude opodstatnené (con buona occasione), nech majú v rukách aj nástroje a sami tento tanec aj hrajú — to by totiž bolo najdokonalejšie a najnezvyčajnejšie (piůperfetto e fuori delí' ordinario); tak ako to robil pán Emilio na veľkom predstavení (Comedia grande) predvedenom (recitata) počas svadby Najjasnejšej V&kovojvodkyneToskánskej roku 1588.5
Ked sa skladba rozdelí na tri dejstva (treAtti)> ktoré — ako ukázala skúsenosť — musia postačiť, možno dodať štyri javiskové intermédiá [quattro Intermedii apparenti), ktoré sú rozdelené tak, aby prvé bolo pred úvodom (avanti del Proemio), a každé dalšie na konci svojho dejstva, pričom zachovajú tú zásadu, že za scénou (dentro la Scéna) sa bude plným súborom nástrojov (una piena Musica) hrať súzvučná inštrumentálna sinfonia (ar-moniosa sinfonia di stromenti), ktorej tóny sa majú zhodovať s pohybmi intermédiá (moti delí 'fntermedio), dbajúc na to, aby nebola potrebná herecká hra (recitatione), ako nie je potrebná napríklad pri predstavení Gigantov, ktorí chcú vyhlásiť vojnu Jupiterovi, či pri podobných veciach. A v každom z nich možno meniť scénu (mutatione di Scéna), ktorá z predmetu intermédiá vyplýva. Treba pritom pamätať, že vtedy nemožno spúšťať oblaky, pretože tento pohyb nemožno zosúladiť s tempom sinfonie, čo sa dá upraviť pri krokoch moresky alebo iných tancov (d 'altri BallÍ).t
Básnické dielo (Poema) nemá prekročiť 700 veršov7, má byť [ahké (facile) a bohaté nielen na sedemslabičné verše, ale aj na päť- a osemslabičné verše so všetkými druhmi prízvukov; pôvabný efekt (gratioso effetió) vzniká pri blízkych rýmoch (con le rime vicľ ne) vdaka čaru hudby (vaghezza delle Musica). A proposty a risposty nech nie sú v dialógoch pridlhé a sólové výstupy (narrative d'un so h) nech sú čo najkratšie. A rozmanitosť postáv (varieta de personaggi) nepochybné pridá scéne veľké čaro (motta vaghezza), ako to bolo možné vidieť v pastorále Satiro a v La disperazione di Fileno, ktoré v súlade so želaním pána Emilia rada skomponovala prešlachetná pani Laura Guidiccioni ne' Luche-
460
sinis, lukkeská šľachtičná, ktorá použila tiež [sečnu] hry na slepú babu z Pastor fido pána Guarina9, a tento výborný nápad veľmi pekne po svojom prepracovala (et a sua propria intentione quel nohil spirito molto vagamente accommodó).
Poznámky o nasledujúcom Rappresentaäone pre toho, kto by ho chce) uviesť spievané (Avvertimenti per lapresente Rappresentatione, a chi volessefarla recitar cantandó)
Na konci [vydania] boli uvedené slová bez hudby a s číslami zodpovedajúcimi tým číslam, ktoré sú v notách, aby sa uľahčilo usporiadanie. Čísla označujú jednotlivé scény a postavy, ktoré majú hovoriť jednotlivo i spolu.
Na začiatku, pred zdvihnutím opony, bude dobré, ak hudbu predvedie celý súbor so zdvojenými hlasmi (tma musica piena con voči doppie) a s velkým počtom nástrojov (e quantitä assai di stromenti); najlepšie tu poslúži madrigal č. 86 so slovami O Signor san-to, et vero, ktorý je pre šesť hlasov.
Ked sa opona zdvihne, budú sa nachádzať na scéne dvaja chlapci, ktorí majú predvádzať úvod (recitar' U Proemio); a ked skončia, objaví sa Čas (II Tempo), a nástroje, ktoré majú spevákov sprevádzať udaním prvého súzvuku (mettendo la prima consonanza), počkajú, kým začne spievať.
Zbor (Choro) má na scéne sčasti sedieť, sčasti stáť, pozorne počúvajúc to, čo sa uvádza; niekedy sa majú hýbať a vymieňať si navzájom miesta; a ked budú mať spievať, nech vstanú, aby mohli vykonávať svoje gestá (gesti), a neskôr nech sa vrátia na svoje miesto. A pretože hudba pre zbor je pre štyri hlasy, ak by niekto chcel, môže ich zdvojiť a spievať raz vo štvorici a inokedy zasa všetci spolu, na scénu sa ich totiž zmestí osem.
Bolo by dobré, keby Potešenie (II Piacere) a jeho dvaja druhovia mali nástroje v rukách a hrali počas spevu (ehe habbiano strumenti in mano suonando mentre lom cantandó) a ritornely si majú hrať sami (etsisuonino i loro Ritornelti). Jeden môže mať chitarro-ne, druhý malú španielsku gitaru (una Chitarina aila Spagnuola), další španielsku tamburínu s hrkálkami (im Cimbaletto con sonagline alla Spagnuola), ktoré by trochu robili hluk; a ked zahrajú posledný ritorne] — odídu.
Ked bude Telo (7/ Corpo) hovoriť slová Si ehe hormai Alma mia, môže si sňať nejakú márnivú ozdobu — zlatú reťaz, pero z klobúka či niečo podobné.
Svet (// Mondo) a najmä Pozemský Život (La Vita mondana) majú byť oblečení velmi bohato, a ked budú vyzlečení, nech sa pod týmito šatami ukáže veľká bieda a ohyzdnost a — ľudská kostra.
Sinfonie a ritornely možno hrať s veľkým množstvom nástrojov (con gran quantitä di Stromenti) a husle (un Violino), ktoré by hrali najmä sopránový hlas, dajú najlepší efekt.
Koniec možno urobiť dvojako; alebo s tancom alebo bez neho; ak si nežcláme tanec,
-2. >končiť osemhlasným zborom pri verši č. 91. pričom hlasy a nástroje sa z dvoj a (ra-doppiando), pokiaľ je to možné. Tento verš znie: Rispondono nel Ciel Scettri, e corone.
Ak chceme ukončiť tancom, treba vynechať tento verš, a ked sa začne spievať Chiostri altissimi e stellati, treba začať tanec s úklonom a zdržanlivosťou (in riverenza e continen-:.: a dalej nech nasledujú iné kroky, interpretované s vážnosťou (con gravitä) všetkými pármi con trecciaie et passate. Pri ritorneloch majú tancovať štyria, vynikajúco skákať - rrernetmi (con capriole) a bez spevu (senza cantare); a tak to má byť pri všetkých stro-ťích, pričom tanec sa má ustavične obmieňať; štyria tancujúci majstri môžu obmieňať (va-riare): raz gagliardu, raz canario, inokedy corrente, ktoré v ritorneloch pôsobia veľmi dobre. A keby scéna bola primalá pre tanec vo štvorici, nech tancujú prinajmenej dvaja. A treba sa postarat aby tento tanec zložil najlepší majster, akého možno zohnať.
Strofy tanca (le stanze del ballo) majú spievať všetci na scéne i za scénou a v ritorne-: :r. Teba rnda: všetky možné nástroje {tutti gli stromenti).
461
Špeciálne poznámky pre tých, čo budú pri predvádzaní spievať, a pre tých, čo budú hrať
(Avvertimenti particolari per chi cantarä recitando, etper chi suonará)
V speváckych hlasoch niekedy nájdeme pred niektorým tónom napísané jedno z písmen g, m, i, z; nasledujúce príklady ukazujú, čo označujú:
hf J ■	1-	gropp FT    "'I 1.1				olo hfTft	=-----	j----r			monachina SI -	
8	Á--<>-	--ó-Irillc	j i				.-J- ii —	N=SF=F=		zímb	elo	*~p-
	_f-=3				tf- -1				-L			i-1
Poznámka pre spievajúceho i hrajúceho; nikdy nemožno zameniť/(/a) za e (mi), ani e (mi) 7.af(fa), iba ak by bol umiestnený osobitý znak. To sa týka i nôt zvýšených krížikom, M zvyšuje len tie noty, ktoré sú špeciálne označené, nech by aj bolo na tom istom tóne viacero nôt,
Malé čísla (U numeri piccoli), umiestnené nad notami inštrumentálneho Basso conti-miato, označujú konsonanciu alebo disonanciu udanú týmto číslom; 3 — terciu, 4 — kvartu
atď.'°
Ked jc krížik postavený pred alebo pod nejaké číslo, tento tón má byť zvýšený; analogický efekt má b molie.
Ak krížik umiestnený nad notami nespTevádza číslica, znamená to vždy veľkú decimu. Niektoré disonancie a paralelné kvinty sú špeciálne použité.
Znak S' znamená incoronata a ukazuje, žc treba nabrať dychu alebo si nechať trochu času na urobenie nejakého pohybu.
[VG]
POZNÁMKY
1 Úvodná dedikácia nesie dátum 3. 9. 1600 a ako autor je tu podpísaný vydavateľ diela Alessandro Guidotti. Autorom textu je s najväčšou pravdepodobnosťou sám Cavalieri.
2 Druh gajd.
3 Dielo je venované kardinálovi Pietrovi Aldobrandinimu, bratancovi pápeža Klemensa VIII.
4 Vittoria Archilei (cca 1550-po 1618) bola preslávená dobová sopranistka a lutnistka. Cavalieri ju
podporoval už v Ríme, už tu bola v službách kardinála Ferdinanda de' Medici a na jeho florentskom dvore pôsobila až do smrti.
-   Svadobné slávnosti veľkokniežaťa Ferdinanda a Kristíny Lotrinskej prebiehali v máji 1589, komédia La pellegrina s intennédiami bola uvedená 2. 5. 1589.
ň  fntermedi appareníi prinášali nerozvinutú akciu a boli založené na jedinej statickej scéne, sprevádzala ich zväčša vokálna hudba; intermedi nonapparenti predstavovali inštrumentálne medzihry medzi dejsrvami hry a neboli inscenované. Text Rappresentatione obsahuje 626 veršov.
8 Laura Guidiccioni (1550-1599?) — dáma z florentského dvora, s ktorou Cavalieri spolupracoval na väčšine svojich hudobno-javiskových diel.
9 Giovanni Battista Guarini (1538-1612) — básnika diplomat, autor slávnej pastierskej hry llpastor fido (vyd. 1590).
Ide o najstaršie vydané pokyny, týkajúce sa Číslovaného basu.
462