200)
ACTA UNIVERSITATIS CAROLINAE - PHJLOSOPHICA ET HISl'ORICA 2
PAG. 119-129
„VYPOČUJTE SI PESNIČKU PEKNÚ... "
STARŠIA JIDIŠ POÉZIA V PRAHE V 17.-18. STOROČÍ
A JEJ PREDSTAVITELIA
DANIEL POLAKOVIČ
Od svojich počiatkov bola jidiš literatúra založená predovšetkým na Biblii, jej komentároch íi hagadickej látke Talmudu a Midrašu. Najstatšie biblické preklady do jidiš (judendeutscfi) boli nielen úzko viazané na originálny hebrejský text, ale snažili sa ho na druhej strane aj literárne napodobňovať. Systematickým úsilím v prekladateľskom procese bol predovšetkým prevod každého slova biblického originálu do jidiš prostredníctvom vhodných paralelných nemeckých komponentov, hoci mnohé he-braizmy v texte boli nepochybné všeobecne zrozumiteľné židovskej čitateľskej verejnosti. Každopádne raní prekladatelia vytvorili na dlhší čas špecifickú štruktúru väzieb, idiómy a zvláštne štylistické a jazykové formy, ktoré sa zachovali v ústnej i písomnej interpretácii Biblie v jidiš. Najstaršie voľné literárne pokusy v jidiš nesú preto stopy týchto archaizmov a určitých daných štylistických prvkov. Ide najmä o rýmované parafrázy biblických príbehov, kde sa miešajú pôvodné motívy s neskoršími adaptáciami v rámci naratívnych legiend postbiblickej literatúry. Metrická štruktúra týchto sldadieb prevzala rytmickú schému z nemeckej ľudovej epickej poézie, s obvyklým použitím systému akrostichov a strof hebrejského hymnu -pijutu. V poetických skladbách neskoršieho obdobia sa ujal hlavne nemecký systém so všetkými charakteristickými konvenciami v štýle a štruktúre ľudových piesní (lid).x
Termín lid na tituloch pražských tlačí piesní má niekoľko variabilných podôb: schěn lid, nei lid, schén mi lid, mi khg lid, srejfe lid atď. Iné jidiš alebo hebrejské varianty ako kina (elégia), bichl (knižka) či bescbrdbung (popis) sú menej obvyklé. Väčšina tých-
1 K celkovému prehľadu staršej jidiš literatúry slúži doteraz bibliografia tlačených jidiš diel Moritza Steinschneidera, Judiscb-deutsche ÍJtmttur, ktorá vychádzala na pokračovanie v časopise Serapeum (Leip-zig 1848-49; súborný reprint: Jeruzalem 1961). Táto práca síce vyžaduje mnoho opráv a dodatkov, ale je dosiaľ jediným komplexným prehľadom tlačenej jidiš produkcie v 16.-18. storočí. V jeho stopách nadviadzala izraelská literárna historička Sara Cfatman, ktorá vypracovala provizórny súpis zachovaných jidiš tlačí z 16.-19. storočia v historických fondoch knižníc v Európe (Francúzsko, Holandsko, SRN, Švajčiarsko, Veľká Británia) a v USA (Cincinnati). Na základe výsledkov tohto bibliografického projektu bola zatiaľ publikovaná len výberová bibliografia jidiš prozaickej literatúry, od vydania prvej tlače v jidiš (1504) až do začiatku 19. storočia, Ha-sífhtt be-jidiíme-nliläb ad >fŠmbej ba-Be!t" (1504-1814). Bibliogmjija nm'mt (Jerusalem: Hebrew University, 1985).
119
to poetických skladieb je napísaná v slohových strofách a len niekoľko z nich má nepravidelnú rýmovanú strukturu. Dokonca niektoré rýmované prozaické diela majú často takú defektnú skladbu, že z mnohých veršovaných strof nie je jasné, akú originálnu literárnu predlohu použil autor.
Autor textu, pokiaľ je vôbec známy, sa uvádza zvyčajne vo forme abecedného alebo iného zvláštneho akrostichu na začiatku každej strofy alebo až na záver tlače. V niektorých prípadoch je meno autora uvedené na začiatku alebo na konci textu v zvláštnej poznámke. Často ide len o časť jeho celého mena (napr. Jaakov, Jaakov b. Eli ja, Meir [ben] Simeon atď.), a konkrétne autorstvo možno určiť len z kontextu, príp. vzájomnou komparáciou zachovaných paralelných piesní. Existuje i prípad, že sú uvedení dvaja autori (Meir b. Simeon Walter a Sejndl, manželka kazateľa Ger-šona), tu ide ale pravdepodobne len o chybu dačiarne, ktorá použila zhodné tlačové predlohy k dači druhej piesne. Autori týchto skladieb boli prevažne z vyššej vzdelanostnej vrstvy, pôsobili väčšinou v duchovnej správe (kantoři, kazatelia, synagogální sluhovia) alebo priamo v hebrejských dačiarňach ako korektori a sadzači. Zvláštnu kapitolu tvoria autorky.2
Dve piesne majú priamo v incipite alebo v kolofóne piesne uvedený nápev, resp. melódiu (nigun) alebo inú veršovanú predlohu, sprevádzanú refrénom. V oboch prípadoch ide o skladby židovského pôvodu. Nápevy piesní sa nezachovali, existovali len v staršej ústnej tradícii. Do istej miery boli nápevy ovplyvnené známymi synago-gálnymi modlitbami a hlavne ich spôsobom prednesú, zvlášť s „preťahovaním" posledných slabík veršov. Často záležalo na lokálnom zvyku (mmňagj, ktorý sa často líšil i v miestnych synagógach v rámci jednej lokality, Rytmus týchto piesní sa mnohokrát nestotožňoval s rytmom pôvodnej melodickej predlohy. Z jazykového hľadiska je zaujímavé, že nie všetky skladby sú napísané len v jidiš. Existujú dokonca aj bilin-gválne verzie, v tomto prípade hebrejské a jidiš. Bilingvizmus bol charakteristický najmä pre náboženskú poéziu. Niektoré piesne boli najprv zložené v hebrejčine, kde jidiš spočiatku tento text sprevádzal len v marginálnej rovine, a nakoniec sa stal jeho rovnocenným doplnkom. Mnohé tieto texty dokonca používajú skratky (aklostich), formu často užívanú v hebrejskej liturgickej literatúre.3
Incipity piesní sú väčšinou doslovnými prekladmi počiatočných veršov hebrejských modlitieb (EJ ma/e racbamim, Av ha-rachaman ad'.). Niektoré majú prípadne ce-remoniálny úvod, typický pre kramárské piesne, napr. Hétt mir menen itn' waiber, Kattfi den ^emerjungm un' mdden a pod. Samotné tlače až na výnimky neuvádzajú mená tlačiarov, aj miesto dače a vročenie býva vzácnosťou. Pokiaľ nejde o reflexiu na nejakú udalosť alebo na počesť nejakej osobnosti, ide vždy o veľmi komplikovanú bibliografickú záležitosť. V univerzálnych bibliografiách hebrejskej kníhdače (Steinschnei-
2 K postaveniu židovských žien v pražskom ghette v tomto období prv. Jiřina Šedinová, Židovské %eny u Prasf v 16.-18. sto/eit, Documenta Pragensia 13,1996, s. 91-100.
3 K hebrejsko-jidiš bilingvizmu 16.-18, storočia v strednej Európe prv, Uriel Weinreich, Nitsach ba-sofrita ha-ivri-jidi, Lešonejnu 22, 5718/1957-58, s. 54-Ú6.
der4, Benjacob5, Friedberg15, Vinograd7) bývajú tieto drobné dače často „násilne" vročené a mnohokrát zaradené do doby, keď autor ešte nežil, prípadne bol už dávno zosnulý, i keď je v dači uvedený výslovne ako žijúca osoba. Z formátov tlači prevažujú klasické oktávové formáty, väčšie (4°), prípadne menšie veľkosti (16°) tiež nie sú vzácnosťou. Rozsah týchto dačí bol veľmi malý, väčšinou v rozmedzí štyroch až šiestich nepaginovaných listov. Distribúcia týchto piesní mala, podobne ako kla-márske piesne, tri základné spôsoby rozširovania: predaj v pouličných krámoch a na trhoch, spev pred obrazom za sprievodu niektorého hudobného nástroja, prípadne v podobe kolportážnej ponuky na uliciach a pod.8
Ústrednou témou náboženských poetických sldadieb bývali väčšinou biblické motívy (legendy o praotcoch, chvály Tóry, variácie na Dekalóg a pod). Niektoré majú špecifický sviatočný charakter, v rámci konkrétneho židovského sviatku, napr. na Chanuku, Purim a Simchat Tóra. Je veľmi pravdepodobné, že pri tejto príležitostí boli, okrem tradičných hebrejských skladieb (Ma'o^ eur, ŠoSanat Ja'akov ad'.), prenášané piesne práve z týchto drobných dačí. Existuje rad zachovaných piesní etického obsahu a veršovaných satír, kritizujúce dobové mravy a upozorňujúce na zanedbávanie základných náboženských predpisov. Ďalej sem patria skladby, ktoré čerpajú námet zo svetskej ľudovej nemeckej prózy, najmä z príbehov o rytieroch, zázračných udalostiach, dišpút medzi vojakmi a „nižším stavom" atď.
Zvláštnu skupinu jidiš ľudovej poézie tvoria tzv. „historické piesne" {bistorische lida)? Hoci v mnohých prípadoch autori boli sami prítomní v čase udalosti, ktorú neskôr popísali, je pochybné pripísať im stenografickú spoľahlivosť či detailný popis nešťastia ako skutočný obraz udalosti. Je to zrejmé napriek faktu, že piesne sú odpoveďou na litetáme tradície a konvencie doby a snažia sa na druhej strane reflektovať myšlienky a pocity autorov. Každopádne jazyk historických piesní, hovorový a zároveň zrozumiteľný všetkým vrstvám, dovoľoval popisovať udalosti konkrétnejšie a detailnejšie než obvyklá hebrejská elégia alebo spomienková modlitba na podobnú tému.
Najväčšou súbornou kolekciou dačí a rukopisov z 16.-18. storočia je unikátna zbierka bývalého pražského a zemského rabína Davida Oppenheimera (1664—1736), uložená v súčasnosti v Bodleian Library v Oxforde. Z ďalších ucelených zbierok si zaslúži pozornosť knižná kolekcia H. Michaela v Britskom múzeu v Londýne, a v neposlednom rade knižnice nemeckých kresťanských hebraistov Johanna Chris-
4 Moritz Steinschneider, Catalogue Ubroritm hebraeorum in Bibliotheca BoAleiana, Berlín 1852. 3 zv. (reprint Hildesheim: Olms 1998, 2 zv, pod skráteným názvom Catalogus libromm hebraeorttfij).
5 Jicchak Ajzik Benjacob, Ocar ba-sefarim (thesaurus librorum hcbrakorum)i Vil'nius 1880.
G Chajim Dov Friedberg, Beß eked sefarini (Bibliographical Lexicon of the Hebrew Printing). 2. ed., Tel Aviv 1951-54. 4 zv.
7 jesajahu Vinograd, Ocar ba-sefer ha-ivri (Thesaurus of Hebrew Book), Jeruzalem 1993—95. 2 sv.
B K charakteristike „kramárských piesní" prv. naposledy Josef V. Scheybal, Senzace pM století v kramářské
písni. Příspévek k dejinám lidového spravodajského %pévu, Hradec Králové 1990.
9 K historickým piesňam Moritz Steinschneider, Die Geschichlsliteratur der Juden in Druckwerken und Hand-schrißen. I Abteilung: Bibliographie der hebräischen Schriften, Frankfurt a. M. 1905, a [Leopold] Löwenstein, Historische Lieder, Zeitschrift für hebräische Bibliographie 14, 1910, s. 125-127.
120
121
dana Wagenseila (1633-1705) a Olufa Gerharda Tychsena (1734-1815), ktoré tvoria dnes súčasť historických fondov univelzitných knižníc v Rostocku a Eriangene. Menšie „umelé" zbierky originálnych tlačí existujú v rôznych európskych knižniciach (Paríž, Amsterdam, Frankfurt a. M., Mníchov, Bazilej), knižniciach v Izraeli (Jeruzalem, Tel Aviv) a USA (New York, Cincinnatí).
Staršími jidiš piesňami venovali zvláštnu pozornosť izraelskí odborníci na čele s popredným bádateľom v tejto oblasti, Chone Shmerukom. V rámci dlhodobého výskumu statšej jidiš literatúry pripravovali pracovníci jidiš kabinetu {Ha-chug feýidis) z Inštitútu judaistiky na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme komplernú kritickú edíciu všetkých zachovaných jidiš „historických spevov" z 17.-18. storočia. Z nádejného edičného projektu sa nakoniec realizovalo len niekoľko špeciálnych monografií a štúdií z okmhu tohto inštitútu (Chava Turniansky10, Sara Cfatman11 ad'.). Z pôvodného programu tvorí výnimku rozsiahle súborné vydanie biblických hier z rokov 1697-1750 v redakcii Chone Shmeruka.32 Na európskej pôde sa rozvinul výskum staršej jidiš literatúry najmä v Nemecku. Už v 60. rokoch 20. storočia vznikli na niektorých nemeckých univerzitách zvláštne pracoviská na výučbu špecializovaného odboru - „Jiddistik". Zo starších predstaviteľov treba spomenúť tiež priekopníka v tejto oblasti, bfeclavského rodáka Franza Josephs Beranka (1902— 1967), autora niekoľkých monografií a desiatky štúdií o západoeurópskej vetve jidiš a jeho vývoja. Z mladšej školy sem patrí najmä Erika Timm13, Simon Neubetg14, Hermann Süss15 a ďalší.
Pôvodným cieľom rohto príspevku bolo síce podať obraz jidiš „ľudovej" poézie v pražskom prostredí v jej stručnom historickom vývoji, ale vzhľadom na jej rozsiahly fond sa tu obmedzíme výlučne len na okruh neanonymných piesní so zvláštnym dôrazom na menej známych autorov, ktorí z pražského ghetta pochádzali, prí-
10 On Old-Yiddish BiblicalEpie, International Folklore Review, 8,1991, s. 26-33; Yiddish „historka!" songs as sources for the history of the Jem in pre-partition Poland,¥o]in, 5,1989, s. 42-52; The events in Frankfurt atz Main (1612-1616) in „Megillas Vims" in an unknown Yiddish „historical"song. In: Michael Grätz (ed.), Schöpferische Momente des europäischen Judentums in dtrfrühen Neuheit, Heidelberg C. Winter 2000, s. 121-137.
11 Mtkor u-mekorijut he-„Ma'ase-bichl" ha-kadum be-jidi! „Ma'ase Westindija" (Prag 1665) - mikra mivehan, In-. Jisrael Bartal (ed.), Ke-minhag ASkenaz ve-Polin. Seftr jovel le-Chone Smeruk (Studies in Jewish culture in honour oj'Chone Shmeruk), Jerusalem: Zalman Shazat Center for Jewish History 1993, s. 95-152.
12 Machart mikra'im be-jidi! 1697-1750 (Yiddish biblical plays), Jerusalem: The Israel Academy of Sciences and Humanities 1979.
13 Graphische und phonische Struktur des Westjiddischen. Unter besonderer Berücksichtigung der Zeit um 1600. Tübingen; M. Niemeyer 1987; Elia Levita, Paris un Wiens. Hin jiddischer Stamgnmmait des 16. Jahrhunderts. Eingeleitet, in Transkription herausgegeb. und kommentiert von Erika Timm unter Mitarbeit von Gustav Adolf Beckmann, Tübingen: M. Niemeyer 1996.
14 Itskhok Niborski - Simon Neuberg, Dictionnaire des mots ďorigine hébraique et araméenne en »sage dans la languejiddish, Paris: Bibüatheque Medem 1997; Pragmatische Aspekte der jiddischen Sprachgeschichte am Beispiel der Zenerene, Tübingen: M. Niemeyer 1999; Das Schvedesch lid. Ein wesf/iddiscber Bericht über Ereignisse in Prag im Jahre 1648, Original- und lateinschriftlich ediert, mit Einleitung und Kommentar versehen und herausgegeb. von Simon Neuburg, Hamburg: Buske 2000.
15 Sammlung Wagenseil. Herausgegeb. von Hartmut Bobzin and Hermann Süss, Erlangen: H. Fischer Verlag 1996. (Mikrofilm); Erika Timm - Hermann Süss, Yiddish literature in a Franeoniangini^ah. A contribution to the printing and soäal history of the seventeenth and eighteenth centuries. Translated by Linda Archibald, Jerusalem: Akademon Press 1988 naložené najmä na výskume genizy synagógy vo Veitshöchheime).
padne nejaký čas v ňom pôsobili. Vo väčšine prípadov máme o nich len útržkovité biografické správy v podobe zachovaných náhrobníkov na starom židovskom cintoríne v Prahe alebo skúpe zmienky z kolofónov ich diel. Najmenej miesta venujeme internej analýze samotných dači z jednoduchého dôvodu: prevažná väčšina jidiš kníh a pamfletov z 16.až 18. storočia sú unikáty, existujúce v jedinom exemplári.16
Najstarším bezpečne doloženým autorom v tejto oblasti, ktorý v Prahe žil a pôsobil, bol JAAKOV B. ELIJA HA-LevI z Teplíc17, zvaný tiež „Frum reb Jokev". Spolu s Henochom, šámesom Staronovej synagógy, sa podieľal na edícii zbierky elegic-kých modlitieb {selichot) s vlastným paralelným veršovaným prekladom do jidiš (1602).18 Okrem toho je známy ako autor niekoľkých nedatovaných jidiš piesní väčšinou náboženského,19 príp. i etického charakteru20. Ich vznik možno ldásť do prvej polovice 17. storočia. Jednu z nich, chválospev na Tóru, vydala jeho dcéra SOREL, pravdepodobne z pozostalostí, a dočkala sa vzhľadom na veľkú popularitu aj nejednej nedatovanej reedície.21
Podobný široký záber ako jeho predchodca mal MEIR B. SIMBON WÄRTER (WERTERS). Bol mimoriadne všestranným a plodným autorom: venoval sa skladbe jidiš ľudových piesní s náboženskou tematikou a podieľal sa zároveň na vydaniach i prekladoch hebrejských modlitebných kníh do jidiš, určených najmä židovským ženám (tzv. edície techinoi)?2 Hlavným motívom jeho poetických skladieb bola Biblia. Z jeho pôvodne rozsiahlejšej tvorby sa zachovalo rýmované rozprávanie o zasvätení Chrámu23, dve alfabetické piesne na Dekalóg, Ain schén nei lid2* a Ain schén bailik lid15, a moralizujúca nábožná pieseň, Gétlich lid, o pominuteľnosti ľudského života.26 Podľa písmen hebrejskej abecedy zveršoval dež modlitby k nasledovaniu pokánia na
16 K tejto štúdií boli použité mikrofilmy originálnych tlačí z fondov Bodleian Library (Oxford), uložené v Jewish National and University Library v Jeruzaleme.
17 Pravdepodobne otec Mordechaja b. Jaakov Teplitza, editora hebrejského vydania Prísloví (Krakov 1582).
18 Sefer selichot im targum aíkena^ Praha 1602. V rokoch 1629-1770 vyšlo sedem ďalších vydaní tejto edície selichot.
19 Frum r. Jakevš lid. [Praha], [1. pol. 17. stor.]. 8°; Zwai !éne gétliche Uder... auch is simchas tojre darbai. [Praha], [ca. 1621]. 8°. [8] fol. Akrostich: Jaakov b. Elijahu.
20 Am sehen ítraflid... wi sich der mensch sol halten oso wért ingot lassen alten... [Praha], [ca. 1620]. 8°. [4] fol. Akrostich: Jaakov b. Elija.
21 Gar ain sehen nei tojre lid. Praha [medzi 1605-15]. 8°. Ďalšie vydania pochádzajú pravdepodobne z prvej polovice 18. storočia.
22 Minchat oni. Praha [1688]. Druhé, opäť nedatované vydanie, vyšlo v Prahe pravdepodobne v rozmedzí rokov 1689 až 1730. Zachoval sa i jeden mladší nedatovaný exemplár poľskej proveniencie, pravdepodobne Korecz 1817.
23 Binjan bejlha-mikdal [Praha], [ca. 1685-86]. 8°. 8 fol.
u Di[Aseres hadii/resUdrtaitsch... noch den aJeitj\}] bejs is es bétrachl... Praha [ca. 1686-88]. 8°. [5] fol. Akrostich: Meir b. hr"r Simeon chazak ve-amec. Na konci piesne je donátorský zápis o darovaní paroche-tu(?): „Meir b. r. Werter hotgéneht das kluid lepu!malchuť.
25 Ausch di Aseres hadivres gétracht. Un' dem alej bejs nach gemacht. Be-nigun Kol mekade! hvi'i ke-ra'uj lo oder Schemusl buch... Praha [1685]. 8°. [4] fol. Na konci nasleduje akrostich mena autora, v iných nedatovaných vydaniach tieto údaje chýbajú.
26 Fun mensch anfang bis s(U Bethen. Praha [1688], 8°.
122
123
báze kabalistických kníh Šnej lucbot ha-brit a Brit AvmhamP Pripisuje sa mu aj anonymné vydanie súboru asketických modlitieb pod názvom Tikunej tešuva (Praha 1698). Z veršov jednej piesne dokonca vysvitá, že viedol tiež prednášky v Starej škole. Meir Wärter zomrel vo vysokom veku 30. januára 1693 a je pochovaný na starom židovskom cintoríne v Prahe. Jeho syn Jaakov Wärter, povolaním krajčír, účinkoval podľa náhrobného textu ako spevák (mešorer) v Cikánovej synagóge (1733).2S
JAAKOV B. BINJAMIN WOLF TAUSK pochádzal zo starej pražskej rodiny, doloženej už v druhej polovici 15. storočia. Jeho príspevok do jidiš poetickej literatúry je poznamenaný nestabilným obdobím v očakávaní na blízky príchod Mesiáša, ktorá vyústila vystúpením „falošného Mesiáša" - Šabtaja Cvi. Sám patril medzi jeho aktívnych prívržencov. V roku jeho predpokladaného „zahájenia mesiášského veku" dokonca zložil rozsiahlu oslavnú poému v jidiš. Miesto dače prvého vydania nie je známe, do úvahy pripadajú hebrejské dačiarne v Amsterdame alebo v Prahe.29
Jeho vzdialený príbuzný, HlRŠL B. JEHUDA TAUSK, zvaný Hiršl Weinschenk, bol pravdepobne synom pražského kabalistu a pisára Jehudu Lejba b. Mišl Weinschenka (zom. 1685), autora rukopisného zborníka luriánskej kabaly z pol. 17. storočia.30 Hiršl Tausk je autorom žalospevu31 nad smrťou známeho pražského kantora Lip-mana b. Moše ha-Kohen Poppera (zom. 1655).32 Hebraista a bibliograf Johann Christoph Wolf (1683—1739) vo svojej monumentálnej hebrejskej bibliografii, Biblio-theca Hebraea (Hamburg 1715-33), dokonca pripísal zosnulému kantorovi omylom autorsky veršované jidiš pojednanie o sviatku Chanuka — Zos chanuke bichi (Frankfurt an der Oder 1702). Jeho skutočným autorom je Elchanan b. Jisaschar ha-Kohen, pisár a kantor v Prostějove, neskôr v Kroměříži. Veršovaný nekrológ nebol doteraz známy prostredníctvom originálnej dače, ale vďaka edícii nemeckého hebraistu a teológa Johanna Christopha Wagenseila v rámci jeho latinského prekladu a pojednania o talmudickom traktáte Sota.33 Editor ju v snahe sprístupniť nežidovskej verejnosti republikoval celú v kvalitnej nemeckej transkripcii, pričom hebraizmy ponechal v pôvodnom grafickom znení. Pieseň bola nesmierne populárna a vyšla dokonca v 20. storočí v dvoch nezávislých edíciách. 34 Samotný originál bol objavený po-
27 Tefila le-'oni kija'atof. Vidujim ve-ha-tefikt mi-s[efeí\ ŠeLa'Tí im ej%e miqmorim be-targutu aškena^. Praha 1688. 4°. 4 fol. - V tejto zbierke modlitieb sa podieľal zároveň na paralelnom preklade modlitieb do jidiš.
28 Simon (Sinaj) Hock, Familien Prags. Ed, David Kaufmann, Pressburg: A. Alkalay 1892, s. 120, č. 8711 a 8712.
» Am stien nei lidfitn maiiach. S. 1,, 1666. 24°. 12 fol.; Wróclaw 1G70; S. 1, 1733. Prv. Kirjat sefer 10, 1938, s. 373.
30 Hebrew Union College, Cincinnati: JCF Ms 5.
31 Ais hibsch Iiiftin Upman cha^en [Popper], [Praha], [ca. 1656]. 8°. 4 fol. Podľa melódie „Brun?UM'. 52 Hock, Familien Prags, s. 254b, č. 9591.
33 Sota. Hoc est Uber Mischnicus de uxare edulterii suspeeta. U na cum libri En Jacob excerptis Gemarae, versione lau-na, & mmmentarioperpetm ... illtistrata, Altdorfi Noricorum, J. A. Sumribus & W. Endteri, 1674, s. 83-88.
34 K reedícii piesne A. C. Idelsohn, Cba^anim ba-kebilot mefursamoi. h Chápanej Prag, Rešumot 5, 1927, 354-355; Schalom Ben-Chorin - W. E. Edinger, Das Leb des Rabbi Uppmann Cbasan aus Prag. Ein jüdisch* deutsches Gedieht aus dem 17. Jahrhundert, Zeitschrift für Geschichte der Juden 6, 1969, Č. 3-4, 75-184.
merne nedávno, v starších fondoch univerzitnej knižnice v Rostocku, paradoxne v bývalej zbierke kníh J. Ch. Wagenseila.
Piesne NOACHA (ABRAHAM AŠER ZELIG) B. CHIZKIJA ÄĽTSCHULA majú naopak na rozdiel od Hiršla Tauska špecificky optimistický až oslavný ráz. Hlavným námetom piesní sú najmä radostné a sviatočné príležitosti, k sviatkom Chanuka35 a Pu-rim 36 na motívy melódie hebrejského pijutu Achlu mi-šmanim. I ďalšie piesne, svadobná s melodickým námetom Halb scht»aí\ - halb wais}1 a na počesť narodenia následníka trónu, opäť na motívy predchádzajúcej melódie.38 Autor sám pôsobil podľa textu piesne ako kantor jednej z pražských synagóg v druhej polovici 17. storočia. Vzhľadom na jeho široké meno je zrejmé, že bol často ťažko chorý, a behom týchto období získal niekoľko ďalších mien. V roku 1675 pracoval tiež ako korektor pre hebrejskú dačiareň synov Jehudu Baka v Prahe.39 Zomrel pravdepodobne krátko pred rokom 1680.
Na sviatočnú tému sa nám zachovala i hebrejsko-jidiš purimová pieseň, Zemer na'e k-Purim, MOŠEB. BÄR STEINKOPFA (Š"K) z Viedne.1*0 Bilingyálna skladba bola zložená na motívy nešpecifikovanej melódie, ale v tom čase ešte známej piesne rabi Šimona (nigun me-ha-^emer hl ha-rav rabejnu Šimeon %c"l).n O autorovi nemáme veľa bližších biografických informácií. Z rodného mesta odišiel spolu s rodinou po vypovědění Židov z Viedne a Horného Rakúska (1670). Krátko na to sa usadil na Morave, a nakoniec v Prahe, kde pôsobil ako učiteľ {melamed). Pravdepodobne bol činný aj ako korektor v niektorej z pražských hebrejských dačiarní. Zomrel 22. apríla 1728 v Prahe. Jeho náhrobok chváli jeho pedagogickú a editorskú činnosť slovami: „punktáciu v Tanachu revidoval, bol zbehlý v Mišne i Gemare ako vytríbená vha".4:l
Ďalšie poetické skladby majú viac-menej didaktický charakter s morálnym podtextom. Alfabetická nábožná pieseň kantora a predspeváka v Maislovej synagóge,
35 Kaliß den zemerjungen un' matden. [Praha], [ca. 1676]. 8°. Incipit: Mirwélen %u singen heb. an / un' wélen di leite wissen lan j worum assen mir chanuke han.
36 Kauft den zemer... [Praha], [1676]. 8°. Incipit: Hirt mir rjt, ihr lib. lát I lastauch sagen imspmim bideit.
37 Ain bibseber fernerßrchasen uehalo. [Praha], [1676]. 8°. Incipit: Aingésang wilhh thun singen / guten wainivü ich schlingen, so súbežným hebrejským textom: A^arnra bi~%man ve-este chomer. Akrostich: Noach Abraham Ašer Zelig b. Chizkija z rodiny A"S [=Altschui].
33 Zemer Iber kaiser U'opold un' di kaiserin mit ihren lib.prin^en %x éhren. [Praha], [1676]. 8°. Incipit je tiež bi-lingválný: Ich mlgot hb. mitgesang / difreid solgéwéhren lang, resp. Ahalel bi-renana be-simebut tovaltia. Akro-such; Ašer Zelig b. Chizkija chazan.
39Jechief b. Arje: Ša'arej famajim, Praha 1675; Nevi'im u-ketuvim, Praha 1675 (Steinschneider, Catahgiss, col. 3016, č. 9020).
40 Zemer na'e le-purim. [Praha], [prelom 17.-18. stor.]. 4°. -Jeho otec, Bär b. Moše Š"K, zomrel 12. 3. 1695 vo vysokom veku v Prahe. Jeho manželka Ester ho prežila o viac ako desaťročie (1710). Kvie-deňskej rodine Steinkopf (Stainakopť) prv, Bernhard Wachstein, Inschriften des alten jüdischen Friedhofes Wien, Ed. I, Wien 1912, s. 220n.
41 Rovnaký nápev bol použitý v anonymnej piesni o Šimonovi Ábelesovi, vytlačenej v Amsterdame 1695 (Ain nei klog lid).
42 Prv. Rašiho komentár k traktátu Chagiga, fol, 15b; Hock, Familien Prags, s. 363a, č. 8727. Jeho manželka Mirjam bola aktívnou členkou^ spolku Chevra kadiša. Zomrela pri pôrode v roku 1705 (Pinkas spolku Chevra Kadiša, fol. 65b; Židovské muzeum v Prahe, Ms 422). Na starom pražskom židovskom cintoríne ležia tiež jeho dcéry Bela (1741), Chejla (1739), Mirjam (1733) a Pesl (1737).
124
125
ŠELOMA B. NAFTALI, Zvaného S IN GER, nesie príznačný titul Ain schén gotésfirchtig lid^jej melódia je sice založená na hudobnom motíve nemeckej svetskej piesne (Es fri' skh auf ain junger markgróf), ale už úvodné verše svedčia o veľkej zbožnosti autora.44 Selomo Singer je známejší ako synagogálný skladateľ, jeho najvýznamnejším dielom je hebrejský chorál na motívy piesne Šeloma ha-Levi Alkabeca, "Lecha dodi, pre Maislovu synagógu v predvečer sabatu [kabaht sabat). Zaujímavosťou tejto skladby je, že chlapčenský spev mal byť sprevádzaný hrou na prenosný organ a iné hudobné nástroje {be-ugav u-be-nevelitii).°ň
K tejto piesni možno tiež priradiť rýmovanú satiru, Jidiscberštarrŕ6, o zanedbávaní židovských náboženských predpisov z pera JOSEFA B. JEHUDA HEILBRONNA. Jeho menovec, Josef b. Elchanan Heilbronn (Heilptin), pôvodom z Talianska, žijúci v druhej polovici 16. storočia v Poznani, je autorom niekoľkých pedagogických spisov a pomôcok k hebrejskej gramatike (Am ha-jeled, Ltiach ha-dikduk), ktoré vyšli na prelome 16. a 17. storočia v Prahe. Súčasťou tejto satiry je alfabetická nábožná pieseň Ain schén gotlich lid JOSEFA BERGELA47, pravdepodobne i editora samotnej tlače. Úvodné verše tejto piesne sú zhodné so začiatkom anonymnej nedatovanej piesne z pol. 17. storočia o milostnom príbehu medzi štajerským rytierom a dcérou dánskeho kráľa.4*
Medzi ľudovými piesňami nachádzame i ženské mená, nielen editoriek (prípad Sorel, dcéry Jaakova Teplitza), ale aj autoriek celých sldadieb. RIVKA BAT MEIR TlK-TINER (TYKOCZYN)49 je v staršej judaisrickej literatúre známa predovšetkým ako autorka edukatívneho jidiš spisu pre ženy, Meneket Rifka.™ Toto dielo je rozdelené do siedmych „brán", v ktorých sa autorka zaoberá povinnosťami domácej panej, ktoré dopĺňa- príkladmi z Talmudu a Midrašu. Jej príspevok k jidiš poetickej literatúre tvorí krátka pieseň k sviatku Simchat Tóra, na báze refrénu tzv. We'íya-žalmov.51
Pôvodom z Poľska bola tiež pravdepodobne aj SEJNDL, manželka kazateľa Ger-šona b. Semuel z Tarnogródu.52 Jej sa pripisuje oslavná poéma na Dekalóg, na motívy nápevu hebrejského pijutu Chadaš sefam.si Problematické je autorstvo piesne.
43 Praha 1692. 8". Akrostich: Šelomo b. Naftali.
44 Incipit: Ich éjhe main mund ohne akn špot / %u singm un'   schalen    hb. den almechtígen got.
45 Zemerna'e. In: Tefihtn!cbodet. Amsterdam 1678, fol. 21 b.
4Í Jidiscber Ham lid. [Praha], (ca. 1713]. 8°. Incipit jidiscber štamfun reebterart / ichmieb bis albi gešpart'.
47 Prímenie Bergel sa v Prahe na sklonku 17.—18. storočia nevyskytuje, vo vydaní nočných modlitieb Tiktm kri'atíema lellejla (Sulzbach 1712) sa uvádza ako nakladatel' Semuel b. Jehuda Bergel z Budína.
48 Incipit: „0 rakhergotin daittem sol, heíf uns brindenQ) f matmd ^aMdenjejcerba-ra bésviingen". Prv. tiež Steinschneider, Catahgus, col. 567, č. 3661. V mierne upravenej podobe a samostatne bola vydaná v Berlíne pod názvom LJcl wértgénantjudUer ftam (1717).
49 K jej osobnosti a dielu prv. Otto Muneles - Milada Vilímkova, Starý Vdovský hřbitov v Pra^e, Praha: Statní pedagogické nakladatelství 1955, s. 245-248.
50 Praha 1609; 2. ed.: Krakov 1618, Táto dač je veľmi vzácna, zachovala sa len v dvoch exemplároch. Donedávna bola známa len zo sekundárnej literatúry, najmä z latinskej dizertácie Gustava Georga Zelt-nera, De Rtbecca Polena enidilarum in gentejt/daitafoemimrunt rarim exempio, Altsdorf 1719.
51 Simthas tojre lid. Praha [pol. 17. stor.]. 8°.
52 Identická so Šejndl, manželkou Geršona, ktorá zomrela 21. 2. 1632 a je pochovaná na starom židovskom cintoríne v Prahe (Hock, Famiken Prags, s. 399b, č. 8866).
33 Aiit nei'seben lidauj'Aseres hadivres... gimecht ivarn be-nigen[\\ CbaioíMani... [Praha], 1686. 8°.[5] fol.
V kolofóne tlače je síce uvedené, že das lid hot gimecht maras Šéndele ejšes mhor"r Gérsatt b. Šmu'elmi-k"k Tamigret, avšak akrostichon na titulnom liste znie Meir [ben] hr"r Si-meon cha^ak, ktorým nie je nikto iný ako vyššie zmienený Meir b. Simeon Wärter, autor tematicky obdobného poetického chválospevu. Zdá sa, že obe diela mali zhodného dačiara, ktorý využil staršie dačiarenské dosky, použité pri prvej piesni. Pri dači druhej zabudol odstrániť pôvodné meno, čím pieseň získala dvoch autorov. Jasnejší pohľad na túto „skutočnosť" by priniesol až bližší komparatívny tozbor textu oboch vzácnych dačí.
Tretia ženská autorka, TOJBE PAN, dcéra Mošeho Lejba Pitzkera, bola na rozdiel od svojich predchodkýň rodáčkou priamo z pražského geta. Jej manžel, Jaakov Pan, zastával významné funkcie v pražskej židovskej obci a bol váženým členom pražského pohrebného spolku Chevra Kadiša.54 Jej krátka pieseň je napísaná v štýle liturgickej suplikácie (bakašá) na motívy melódie hebrejského pijutu Adir ajom t/e-nora.55
V poslednom verši podáva autorka dokonca krátke autobiografické údaje: Wen jetzt wolt tvisen, uter das lid hot gemacht, Taube, ivaib des r. jakev Ľan, hot es dertracht, tocbter des ehrwirdigen rabi Le/b Pit^ker der emge meg' behiten uns al! Tojbe Pan zomrela 5. júla 1707 v Prahe a je pochovaná na starom židovskom cintoríne.56
Z historických piesní, popisujúcich rôzne smutné udalosti z pražského geta, u ktorých poznáme i meno autora, treba na prvom mieste uviesť alfabetickú pieseň JECHIELA MICHAELA B. ABRAHAM ZALMAN, rodáka z Mikulova.57 Pieseň sugestívne popisuje následky ničivého požiaru, ktotý postihol pražské geto 30. júna 1689. Autor pôsobil v Prahe ako šámes v jednej z pražských synagóg. Hoci meno autora sa nachádza v akrostichu piesne, jej vydavateľom je Elija b. Semuel Fajbiš Bachur z Prahy.
K morovej epidémii v Prahe, ktorá zúrila v dňoch 22. 7. až 19. 12. 1713 (28. ta-muz 473 až 7. tevet 474) vzniklo niekoľko menších skladieb. Najrozsiahlejšia z nich, žalospev MOŠEHO B. CHAJIM EISENSTADTA, má jednoduchý titul Ain nei' klog lid. Bola zložená na motívy melódie piesne o prostějovských martýroch.58 Historickou zaujímavosťou piesne je pripojený štatistický zoznam židovských obetí deň za dňom počas celého obdobia morovej epidémie. Prvé nezachované vydanie tejto tlače vyšlo pravdepodobne v Prahe v tom istom roku, druhé bolo vytlačené v Amsterdame po
54 Pinkas spolku Chevra Kadiša, fol. 88b: aluf rabi Jakev Pan (Židovské muzeum, Praha: Ms 422).
55 Ain sehen lid [nei] gemacht bilešon leehino... iíľšausgetracbt. [Praha], [ca. 1686]. 8°. 2 fol. Incipit: Her gat du biTt derbarrmg dntm naig daine chren    um ber.
ss Hock, Familien Prags, s. 2S3a, č. 5022.
57 Srejje tidfun Prag. [Praha], [1689]. 8°. 4 fol. Incipit: Elwale racbamm du biSlgorbocb erhaben. Steinschneider sa domnieval, že ide o Jechiela Zalmana Muschkatelsa, svoju teóriu ale nepodložil konkrétnym dôkazom.
68 Prv. Steinschneider, Catalogm, coi. 572, č. 3692. Jej text publikoval Jakob Freimann, Geschichte der Juden in Prossnitz Jahrbuch der Jüdisch-Literarischen Gesellschaft, 15,1923, s. 46-53,
126
127
toku 1714.59 Litografický teprint tejto piesne vyšiel v rámci súkromného počinu neznámeho editora koncom 19. storočia.*0
Druhý literárny príspevok k tejto tragickej udalosti je z pera JlSASCHARA BERLA B, JlSASCHAR K"C, ktorý pochádzal zo starého pražského rodu kníhdačiarov, Gersonidovcov. Autor sám bol nielen činný v rodinnej dáciami, pôsobil ako sadzač a korektor v židovskej tlačiarni vo Fúrthe (1691) a o rok neskôr v rodnom meste, ale dokonca počas tohto moru stratil niekoľkých svojich najbližších: syna Abrahama (22. 10. 1713) a vnuka Eliju (17. 11. 1713). Jeho veršovaný popis udalosti bol zložený podľa melódie hebrejského pijutu Adir ajom m-nora, pravdepodobne za pomoci žalospevu Mošeho Eisenstadta.1'1 Z tohto obdobia pochádza aj anonymný rýmovaný popis morovej epidémie Feríattf den ipuř2 a jidiš kajúcna modlitba (kina) na cintoríne za tých, čo zomreli na mor od MATITJU B. MEIR SOBOTKU.65
Ničivému požiaru, ktorý postihol pražské geto v predvečer šabatu 18. mája 1754, je venovaný veršovaný popis v 28 strofách, Srejfe lid ABRAHAMA MOŠEHO B. DAVID LATZA.64 Táto pieseň je nielen poslednou „historickou piesňou" z pražského prostredia, ale zároveň i poslednou originálnou skladbou tohto druhu publikovanou na území Čiech. Týmto dielom sa symbolicky uzavrela jedna zaujímavá kapitola židovskej literatúry, ale zároveň bolo aj labuťou piesňou jidiš tlačenej literatúry v českých zemiach. Posledné stopy jidiš v pražských hebrejských tlačiach ešte odznievali v bí-lingválnych vydaniach Biblie a židovskej liturgickej literatúry na konci 18. storočia, kým ju spočiatku čiastočne a ku koncu prvej polovice 19. storočia úplne nevydačila nemčina.
"HEAR THE NICE SONG..."OLD YIDDISH POETRY IN PRAGUE AND ITS COMPOSERS IN THE 17™-18™ CENTURIES
Abstract
This short study gives a brief historical survey of non-anonymous popular poetry with religious content, written in Old Yiddish (Judendeutsch) in Prague in the 17th and 18th centuries. Only some fifteen authors of Prague origin are known on the basis of forty songs and poems printed there. They were acting mainly as synagogal cantors 0acob b. Elia Teplitz, Meir b. Shimeon Wärter) and beadles (Yechiel Mkhl b. Abraham Zalman), teachers (Moshe b. Bär Steinkopf) or working in a Hebrew printing factory in Prague (Noach b. Hezekiah Altschul, Isaschar Bed Katz). Among them are known to be three women, who were composers of
59 Incipit piesne znie: Almechtiger got in dainem himeiraich.
ú0 Jidiš „historické" piesne k tejto udalosti zhrnula Chava Tutniansky, Yiddish song as historical source material. Plague in the Jitdenstadt of Prague in 1713, In: Ada Rapaport-Albert - Steven J. Zipperstein (eds.), Jewish Siudies. Essays in Honour of'Chimen Abramsky, London: P. Halban 1988, s, 189—198. úl Ipuílidýn\\] Prog. Prahal714. 8°. ů fol. Incipit: Wi %t tun den liben got haben mir\mr\ gerufen.
62 Praha [1714J. 12°. 6 fol. Niektoré bibliografie chybne pripisujú tento spis Mošemu Eisenstadtoví, autorovi Ain mi' klog lid.
63 Ait? neitechinofmi di hut di da sain gestorbn in dermagefo. Praha 1719. 8°. « Srejfe lid. Praha [1754]. 8°. & fol.
Yiddish popular songs, namely Rivka b. Meir Tiktiner, Toybe Pan and Sheindl, wife of cantor Gershon b. Shemuel of Tamogrod. Special attention is given to the so-called "historical songs" in which negative events from the life of the Prague ghetto are described (the fires in 1689 and 1754, plagues of 1713-14).
-1'] p"t>nj> li-uora jivja
no labuann>p-jjwwTy ifmaima* \"i>» nun n'iwirt pvex ]ft»his'
,      p VI IJW Wähl'TIlMSrh-i 1-lH -1-H hpti? UJM tu» prav"* 1*115 jj> m^Sv -jn>5»s»
Dia-i- iin Ts £11.51 -5-Ilíj, ym rr*
fv) fvhiyä* J-ä(vi -Df] -j-rt x»
vauvrtf ymt rtsfo »vi»
Pieseň Mošeho b, Chajim Eisenstadta o more v Prahe v roku 1713 (litografický reprint z konca 19. stor.)
128
129