tegami tate
masumasu = pořád víc
manabi-ša = poeticky/nostalgicky „škola"
kašikiri=rezervovaný
kuriawaseru=zariadiť si to, urobit si čas
šósai=detaily
bešši= extra arch papíru; přiložený papier kandži=tajomník, manager
	mm	lotm
		
		
		tis, *f
		
	fM, H&g, Sít	
	w	
haikei „pokorne hovorím", haitei „pokorne predkladám" keidžó „hovorím nahor" kinkei „úctivo hovorím"
	
	
	
	
	
	
	-To
	
	-To
	
	
	
	• Z. h h h fc/Wf £ * -CS#c sokusai fcjfi r' LXÍ3 9 S-f 0 • íifcfcÄ^f ě^Srt^Ž LT^FlIheion    H * Sr^oTÍS 9 Ži"0 • WM-mm^\f ž s Sr h h s br»(-« b ltě «9 *i-0
	• ^íb < r'te^ŽtW^tT^^ guru b< S.oT*3t) *-f-0 • heiso iär'te^žtW^tT^ L < fiotĚ 9 &1r0 • ^L< r'ÄHtWcLŽLT^r         ^mte<Wm kjóšuku
X	• V^otiäil# šinmi tr'^SBV^/c/ct Ž LT^i t>*3*L$ L±(f* -To • 0 ÍÍl#SiJ»*3tut zuka              t * LXfoX v) fc*L$ L±(f* -To • ^konpaníä/i^/i^b^r^^^V^/h/Jí^ŽLrMLráo^ £1% • ii0 kazicu fSl>iÄ»fc>äk2kíľJ¥ft kóžó fcfeľÄ» t> * LT» šinša í L±(f S i"o
5 ď Ay na ttH na  pevné zdravie (t A/ L i 5   Äl§ dobré zdravie sokusai = v poriadku heionna = pokojný a tichý heiso = bežne, vždy = „higoro" kjóšuku = zaviazanosť, ľútosť, zahanbenie higoro = heiso šinmino = milý, úprimný kakubecuno = obzvláštny, výnimočný kizukai = obavy, starosť konpan = v tomto čase naminamŕnaranu = neobvyklý kadžicu = minule hitokata-naranu = neobvyklý kódžó = veľká láskavosť, pohostinnosť
mm - 3ßfä%vfz>3ix	•   i*— IHtš© £ ř, & S r'ř§ÍI kacujaku £}/f^ kinen V ^fc L Ž 1%
	• áo#iCT?1-Ž\ rif^t kentó <7)±r'3S#*3fÄV^V^/c • SiřiAt)*-^ ÍUAšukkec ^O^OBttCrii< /c£v\ • r'#ft tabó M*£Wcr£(mti#l^#ü;£ -To
	• }fi 0 kinzic ŤfcfcfltfĚži L±(f Ž "To • 3fiV^5^ř-PlBšósai§rr'iS|g-V^/cLŽ-ro • r©#|ÄŽ^JS< blt#±sanžó U rľ&|#ěitTWc/5:£
suenaga V^fď^^V'1	• r ^ b h Mm < r'fffg kógi (d m ťfcim ^ í L±(f ž -r„ • if5Ä»—S»-IÖa zogen </ŕěV^Ži-j; 5*3fÄV^Í L±(f* -To • ^íut Í6L< rľ#t»K ŕíel^-fJ; 5*3fÄV^ L±(f*Í-0 • 3-&bísfä£ nanibun ÍÓL< rľíčtg kógi T&V^-TJ; 5 *5fl
RlWžBfé sókac "f X	• fá^Ť šočú txr'iSIg-STľ-í L±(f*-To • B§íi rjakugi ftioSk^Ť            Ltrll kigen L±(f
sókacu = zhrnúť
kinen = prosba kentó = preštudovanie šukkecu = zúčastní sa či nie hodo = doba
izure mata = zasa niekedy
otte = in due time, tak keď na to príde
sandžó = navštívit
kógi = úprimné priateľstvo (acui)
džogen = rada
kógi = priateľstvo (madžiwaru) nanibun = prosím toriisogi = urýchlene
okurebase-nagara = trochu s oneskorením/opožděním
rjakugi-nagara = dovoľujem si (listom - tj. nie osobne „skrátenou zdvorilosťou") kigen-ukagai = pýtať sa na zdravie
18	•       tV^Ý 5#(- L^SItf^ sakkon
28	
38	
48	
58	• Í-^i-^LV^\ #^^SrMíbÍ-jurasu(?)^SÍt*9 S Lfc$\
68	
78	
88	
98	
1 oj!	
l 18	• $Mfe asaban ©íftx. hie            Br'ii:#»'L< ÍottíLfcž\
l 28	•          L kogarašiä*Bfc€\                L^S^#£ & t> * LfcžS,
sakkon	= nedávno
iro toridori ni = v rozličných/všelijakých farbách sugasugašii = osviežujúci
honban = hrať naživo („v plnom prúde - leto"?) udaru = variť sa
(wa) takenawa (des) = je v plnom prúde kogaraši = zimný vietor