Antické reálie Grécko - náboženstvo, kult, sviatky Grécké náboženstvo - nepretržitý vývoj – 2 tisícročia - 1. sa dospelo v Európe k vyšším stupňom náboženských predstáv (antropomorfizmus, henotheizmus, monotheizmus) - vplyv a) zmeny v spoločenskej štruktúre b) pôsobenie cudzích náboženstiev (prostredníctvom kupcov, otrokov alebo pobytom mimo Grécko) c) rozvoj myslenia – filozofia d) ústne tradovaná a literárne spracovaná mytológia - pramene a) hmotné pamiatky (zvyšky stavieb, sochy božstiev, zachované kultové nástroje) b) písomné doklady z gréckej literatúry, epigrafické a numizmatické pamiatky Najstaršie stopy - doba kamenná – 6. – 3. tisícročie BC: spôsob pochovávania, idoly - samotné dejiny náboženstva spojené so vznikom obcí na Kréte a neskôr na Peloponéze (Mykény, Pylos, Argos, Tíryns) a v strednom Grécku (Athény, Théby) Kréta - spoločnosť závislá na úrode a love - najväčšia úcta: Vládkyňa lovu (potnia thérón), Matka Zem (Gáia) - množstvo démonov plodnosti - vyobrazenia: reliéfy, gemy, pečatidlá (so svojimi atribútmi: oštep, lev, had) - had: symbol spojenia bohýň so smrťou a zemou, - „hadie bohyne“ – strážkyne krétskeho paláca - fetišismus: kult stromov, stĺpikov a posvätnej dvojsekery (labrys), býka - miesta vyhradené pre božstvá – svätyne (neskôr umiestnené do paláca, vladár kňaz kultu) - po smrti: duša odišla na blažené ostrovy a tam ďalej žije - pochovávanie: v skupinách do kruhových hrobiek (dokazuje existenciu rodového zriadenia) - náboženstvo poznávame z archeologického materiálu Mykény - miešanie tradícií: a) obyvatelia z Kréty – idoly, ženské bohyne b) pôvodné obyvateľstvo: prevládali bohyne s Diom spojené do manželských alebo mileneckých dvojíc c) kočovníci prichádzajúci na zač. 2. tis. BC: božská sila prestupujúca celou prírodou – daimon počasia – v mykénskom prostredí sa z neho vyvinul antropomorfný vladár neba a darca počasia - Zeus - ďalej verili: daimonov plodnosti (Satyrovia) a ochrancu pastierov (Hermes), nižšie nadprirodzené bytosti – Nymfy, Nereovny, Silén - pôvodný význam ženských bohýň – ochrankyne domu a neskôr obce (neskôr obci dali aj meno a stali sa oficiálnym patrónom) - ochrankyňa vladára sa stala aj jeho prvou bojovníčkou – Promarchos (napr. Athéna Promarchos) - rody – spájali pôvod s bohmi a vytvárali genealógiu, svojich predkov oslavovali v mýtoch (vystupovali spoločne s bohmi) - mytológia: dokresľovala a zovšeobecňovala súčasné názory na prírodu a spoločnosť - rituály - viedli k vytvoreniu mýtov - pramene: a) archeologické b) písomné – lineárne písmo B - písomné doklady mien božstiev: Hérá, Athéna, Artemis, Hermés, Poseidón, Enýalos (Arés), Dionýsos, Iawon (liečivé božstvo) - najvyšší vladár: Zeus - nadradený prírode aj ľudskej spoločnosti, ale aj jej ochranca, strážca kráľovskej vlády a patrón frátrií - rovnaký význam: Moira – predstava osudu – u Homéra sú jej podriadení aj bohovia - záhrobné predstavy: na ostrovy blažených odchádzali len duše héroov, ostatní boli súdení v podsvetí (nálezy váh osudu v hrobkách) - mykénski vladári - pochovávaní vo veľkých kupolových hrobkách Homérske obdobie (alebo Olympské obdobie) gréckeho náboženstva - pramene: a) Homér – Illias a Odysea - prvý jasný obraz o rannom gréckom náboženstve b) Hesiodos - božstvo – čisto antropomorfné (egyptské predstavy polobožstiev, alebo zveracích božstiev zmizli) - Zeus, Hadés, Poseidón – bratia - rozsiahla zbierka mýtov a legiend – spríbuznenie ostatných božstiev k trom hlavným - homérsky pantheón – založený na rodinných vzťahoch - bohovia mali nadprirodzené schopnosti, ale ich sila limitovaná osudom (Moira) - akákoľvek zvláštnosť – dôkaz prítomnosti nejakého boha – vyvoláva úctu aj strach Vlastnosti: a) stvorení a neexistujú od začiatkov vekov, nie sú veční, ale sú nesmrteľní b) neboli všadeprítomní (omnipresent), vševedúci (omnisciens), všemohúci (omnipotent) c) len väčší ako ľudia, ale nie veľmi odlišní (závisť, hnev, láska...), bojovali medzi sebou d) angažovali sa do ľudských problémov (deus ex machina) - každý má svoju zvláštnosť – dostávajú prezývky napr. Athéna Polias, Athéna Promachos,... - vedeli odkryť budúcnosť - Gréci chceli vedieť svoju budúcnosť – veštenie centrálnym aspektom náboženského života - najdôležitejšia úloha olympských bohov – rola mestských božstiev – každá polis mala vlastné ochranné božstvo (verejné kulty – zaistenie mesta proti chorobám, ovládnutiu, vojny) - náboženské oslavy – príležitosť k stretávaniu obyvateľstva a cudzincov Svätyňa – Chrám - temenos – priestor určený na vykonávanie kultu (môže byť aj bez chrámu) - chrám - nie je miestom kultu, ale príbytkom (náos) boha, prístrešok pre jeho podobizeň a miesto neporušiteľného azylu pre vyhnancov, utečencov, tulákov, otrokov na úteku – uchyľujú sa tam ako prosebníci, nesmú tam zomrieť (poškvrnenie) - schránka pre cenné predmety, dary, štátnu pokladnicu - uzatvorený počas veľkej časti roku - všetky rituály sa odohrávali pred chrámom na oltári (lepší kontakt s božstvom) - jediný rituál vo vnútri – rituálna očista sochy Typy gréckych chrámov podľa pôdorysu: In antis: tvorený celou (naos) a predsieňou (pronaos), s dvom stĺpami medzi antami Dvojitý in antis: podobný ako predchádzajúci, v zadnej časti je symetricky vytvorený priestor, bez vchodu do cely – opisthodomos Prostylos: ako in antis, naviac rad stĺpov predstavený pred pronaom (obvykle 4) Amfiprostylos: ako prostylos, ale stĺpy aj vzadu Peripteros: dvojitý in antis obohnaný stĺporadím – pteron (peristasis) Pseudoperipteros: namiesto stĺporadia je jadro stavby obohnané stenou s vystupujúcimi polostĺpami alebo pilastrami (obľúbené v rímskej architektúre) Kruhový peripteros: kruhová stavba s prstencom stĺpov okolo vnútornej cely Monopteros: kruhová stavba tvorená len jedným prstencom stĺpov a strechou Dipteros: okolo centrálnej stavby je dvojitý prstenec stĺpov Pseudodipteros: podobný dipteru, vnútorný prstenec stĺpov je vynechaný Prvé chrámy - 8. stor. BC - rozpoznanie nie je jednoduché – pripomínajú väčšie domy - doklady: modely, dochované pôdorysy - Modely: a) Perachora – asi 35 cm dlhý terakotový model, apsidálna stavba s dvomi pármi stĺpov v priečelí, vstup a tri malé štvorcové okná b) Argejský Heraion – 54 cm dlhý model, budova megaronového tvaru s pravouhlou celou a portikom Dochované pôdorysy: a) Eretria na Euboi – chrám Apollóna Dafneforeia b) Dréros na Kréte c) Heraion na Samu d) Perachora – chrám Héry Akraiy Poseidónov chrám v Isthmii - 1. pol. 7. stor. BC - prvý peripterálny chrám - pronaos a naos (rozdelené radom stĺpov, ktoré podopierali konštrukciu strechy) - vápencové kvádre, drevené piliere na vonkajšom obvode niesli strechu, terakotové škridle rôzneho tvaru ako krytina Hefaistov chrám v Athénach - pol. 5. stor. BC – najlepšie zachovaný chrám z tohto obdobia - hexastylový peripteros - dórsky chrám s iónskymi vplyvmi - vo vnútri celly – kolonáda z troch strán Apollónov chrám v Didyme - výstavba 330 BC – 40 AD (nikdy nedokončený) - dipterálny dekastylos - iónske stĺpy – bohato zdobené hlavice aj bázy (rastlinné a zvieracie motívy) - bez opisthodomu - pronaos členený 3 radmi stĺpov po 4 stĺpy - cela nebola zastrešená Náboženstvo a spoločnosť - byť súčasťou kultu bolo zákonom dané - povinnosť: praktikovať kult, ak niekto porušil túto povinnosť, bol potrestaný, niekedy aj celá jeho rodina - najväčším hriechom bola hybris (pýcha) – prekročenie pokory voči božskému - osud každého závisel na priazni alebo nepriazni božstiev - stred náboženstva – kult a rituály - nemalo pevnú dogmatiku ani jednotnú organizáciu Uctievanie bohov a rituály - modlitby, obete, očisťovanie (základné úkony) - modlitby a) roztiahnuté paže, v stoji, pohľad k oblohe (nebeské božstvá) b) človek sklonený k zemi (podsvetie) - fázy modlitby: a) vzývanie božstva b) pripomienka zbožných skutkov c) prianie + dar (aby bolo prianie splnené) – obvykle umelecké diela v svätyniach, prípadné celé svätyne alebo chrámy (od obcí) - oltáre – pred chrámom - obete pálené: a) potraviny – nekrvavé a krvavé obete (ovce, jahňa, krava - Athéna, býk – Zeus, Poseidón, prasa, koza – Artemis, Afrodita,...) niekedy nahradené keramickou figúrkou (ex votum) - krvavé obete pálené za svitania – oltár ozdobený kvetinami a girlandami, kňazi v bielom, účastníci a obete mali na hlave vence b) ľudské obete – najkrajnejší čin v núdzi (báje o trójskej vojne) Postup pri obetovaní: a) zapálenie ohňa a spálenie jačmeňa a vlasov (chlpov) obete b) podrezanie zvieraťa a pokropenie oltára c) kosti a tuk obetované božstvu, zvyšok skonzumovaný (Prometheus) – na mieste, od 5. stor. BC sa mäso bralo domov - spálenie celého tela zvieraťa – holokaust – očistná obeta: vražda, žena po pôrode, hrobári, dom, kde niekto zomrel, každé zasadnutie snemu - obete: pred náboženskými obradmi, divadelnými predstaveniami, zasadaniami snemu - kulty: verejné, súkromné, mystérijné Dodržiavanie rituálov - zásadný význam – doklad súdržnosti obce - neúčasť privolávala hnev bohov a bola braná ako protispoločenský čin - odsúdení „bezbožníci“: Alkibiades – zohavil Hermovu sochu, Sokrates – zavádzal nové božstvá bez oficiálneho súhlasu, Anaxagoras – exil – Slnko a Mesiac sú len horúce kamene, nie božstvá - po Peloponézskych vojnách – snaha o individualizáciu náboženstva, niektorí občania sa starajú o vlastné blaho a šťastie, objavuje sa problematika života a smrti – následok: vznik mystérijných kultov Verejné kulty Rituály: kodifikované zákonom, vytesané do kameňa, vystavené pri vchode do chrámu alebo na verejných miestach - v jednotlivých mestách sa líšia - základná forma kultu: očistenie, modlitba, úlitba, obetovanie zvierat, účasť bohov na hostine ľudí Modlitba a obetovanie - pozornosti pre božstvo alebo prejav vďaky - obetiny: od plodov zeme až po drahocenné predmety, verejné alebo súkromné dary - cennejšie predmety – stávajú sa výstavnými kusmi, zhromažďujú sa v pokladniciach – thesauros – podoba malých chrámkov: Delfy – Sifnijských, Sikyonských, Athénskych) - obetovanie vyhradené verejnému kultu - obetovanie nebeským bohom – zvieratá spálené len sčasti - podsvetným bohom – krv vsakuje do zeme a zviera spálené celé Mesto - každé mesto je pod ochranou konkrétneho boha a má jeho oltár (Athény – Athéna – tholos na agore) Poľnohospodárske rituály: Thesmoforia – k pocte Démétér – vyhradené ženám ako nositeľkám plodnosti Kňazi - hiereus – od slova hiereuein (obetovať) - obyčajní občania, úradníci, nezasahujú do verejných záležitostí, len vykonávajú kultové obrady - dočasne zastávajú kňazskú funkciu: údržba chrámu (starajú sa o sochu božstva, zaisťujú fungovanie svätyne, kontrolujú príjmy a výdaje), obetovanie, rituály (udržiavajú tradíciu založenú predkami) - nevyučujú vierouku – neexistuje - oddelenie svetského a duchovné neexistuje - žijú so svojou rodinou - výber: voľbou alebo losom z najlepších rodín, neexistuje trieda kňazov - právo: mäso z obetovania Súkromné kulty - významné okamihy života - roľník: prosby podľa ročných období – žiada o slnko, vlahu, dobrú úrodu, zdravie,... - rituály: rýchla a častá modlitba – pozdvihnutie rúk k oblohe a pridanie kameňa na hromádku označujúcu prítomnosť božstva Oltárik zasvätený Diovi - nádvorie domu - ochrana domu a záruka dodržiavania pohostinnosti Ohnisko - nikdy nehasnúci oheň - v priebehu storočí – prenikanie kultov - vznikali nové mýty a strediská náboženského života - súvis: rozpad rodovej spoločnosti, upevňovanie kmeňových zväzov a kolonizácia - zväzky medzi mestami a ich kolóniami sa udržiavali hlavne v sakrálnej oblasti, ale prenikali tam nové prvky prevzaté z nového prostredia - začiatky pesimistických nálad u aristokratov – rozpad rodovej spoločnosti, preľudnenie, bieda – východisko: veštenie a mágia, alebo úsilie priblížiť sa bohu, ako to sľubovali mystériá - veštiarne (Delfy) a strediská mystérií (Eleusis) si získavali dôležité postavenie - niektoré mestské slávnosti a hry nadobudli všegrécky význam – Panathénaje, Dionýsia - príchod cudzincov – nové náboženské predstavy: Hekaté, Kybelé, Adónis, Asklépios, niekedy nové božstvá stotožňované s podobnými gréckymi božstvami (interpretatio Graeca) Mysterijné kulty - sľubujú stúpencom blaženú nesmrteľnosť, niektoré boli podozrivé, niektoré boli akceptované - vznikajú v 7. a 6. stor. BC - vyhradené určitému počtu privilegovaných ľudí A) Mystériá v Eleusíne - k pocte Demeter a Persefoné (aj napriek zákazu vyšla vonku a trhala šafrán – Hádes ju uniesol do podsvetia. Mohla sa vrátiť, ale každú zimu vstupovala späť do podsvetia – idea reinkarnácie) - mýtus spojený s vegetačným cyklom (naberať silu v podzemí a rozvíjať sa na povrchu) - priebeh slávností – zložité a tajné rituály, trvali 10 dní - prezradenie sa trestalo smrťou - oslavovali sa v septembri 1. Efébovia idú z Athén do Eleusíny 2. Posvätné predmety (tajné) zahalené a prenesené do Eleusionionu v Athénach 3. Zhromaždenie budúcich zasvätencov v stoe poikilé 4. Cesta k moru, vstup do mora, očistenie v zátoke Falér 5. Návrat do Athén 6. Návrat do Athén 7. Sprievod do Eleusíny – behom procesie divadelné predstavenia 8. - 10. zasvätenie – tajné, veľa detailov nie je známych: prechod strašidelnými miestami, tmou, na konci je svetlo, kde sa niečo uctieva. Existovali dve úrovne zasvätenia – nižšia a vyššia (Plutarchos, Themistios) B) Dionýzovské mystériá - zasvätenci rozdelení do „thiasoi“, pojedajú surové mäso, aby na nich prešla sila zvieraťa - Dionýzos každú jeseň zomiera, majnády pod vedením mladého kňaza vychádzajú na lúku, pijú, tancujú, trhajú a jedia zvieratá C) Orfismus - 6. stor. BC - Pindaros, Platón - ľudská duša kvôli prvotnému hriechu uzatvorená v tele ako vo väzení a musí prejsť okruhom postupných existencií a prevtelení - zasvätenci musia byť zdržanliví a asketickí, aby znížili počet prevtelení, ktoré je nutné prejsť (často vegetariáni – úcta ku všetkému živému) - vinníci na druhom svete potrestaní, spravodliví budú šťastní - centrá v južnom Taliansku D) Kult Asklépia, Epidauros Svätyňa: propylaje, chrám, oltár, gymnasion, štadión, kúpele a dvojposchodová stoa (spali tam chorí) - Asklepieon – chrám a nemocnica zároveň – chorí trávili noc v stoe a čakali na príchod boha E) Artemidine mystériá - v pozadí rozvoja jónskej vedy a filozofie Veštenie a veštiarne Mantiké – veštenie božskou inšpiráciou - intuitívne Entechnos – na základe pozorovania určitých javov – hromy, blesk, neočakávané zvuky – naučené a) intuitívne veštenie – prejavuje sa prítomnosťou boha v osobe proroka, ktorý vykladá jeho vôľu - dôležitá úloha – proroctvá v noci, v snoch (oneiromanteia, u Homéra), niekedy cez deň Delfy – Apollónova svätyňa - ovplyvňovala politiku, náboženstvo aj morálku - Pythia – veštila najprv 1x ročne (7.3. – Apollónov sviatok), potom 1x mesačne (7.) mimo neblahých dní a troch zimných mesiacov, niekedy mimoriadne veštby - vyberaná medzi staršími vidiečankami - veštby často dvojzmyselné: Napr. Kroisos chcel napadnúť perzského kráľa Kyra: „Ak prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu.“ - neboli vždy nestranné – nadržiavali napr. Peržanom alebo Sparte - veštice – hlavne ženy - Delfy (Pythia – poplatok + obetné zviera – koza, ak sa chvelo mohlo sa začať veštiť) - postup – očistenie, zadymenie oltára, zostup do adyta (sama), vnuknutie veštby, predanie veštby Dodona – veštenie z chvenia dubu (Zeus) Xanthos, Kelofón b) naučené veštenie – pozorovanie javov veštcom – znamenia sú prejavmi bohov: lety vtákov (východ – priaznivé znamenie, západ nepriaznivé), jašterice, hady, losovanie pomocou fazulí - klédomancia – z náhodne počutých slov - mená, náhodné stretnutia, narodenie deformovaného dieťaťa alebo zvieraťa - skúmanie vnútorností (hieroskopia) – najmä pečeň – populárne v 5. stor. BC, možno prebrané od Etruskov – Alexander Veľký bol takto upozornený na svoju smrť Rozvoj filozofie - podlomenie tradičného a vyvolanie skepsy voči starým božstvám - od 6. stor. BC – ateisti - Sofisti - pribúda neveriacich ľudí (napr. Perikles) - na druhej strane – pretrváva poverčivosť: Xenofón, Sokrates, Platón - Epikurejci – ľahostajní voči náboženstvu, bohovia sú ďaleko - vznik abstraktných predstáv: Eiréné (Mier), Diké (Právo), Homonioa (Svornosť)... - popieranie starých náboženských predstáv, masové šírenie viery v existenciu vševládnuceho osudu – Tyché – vyvoláva náhodné zmeny v súkromnom aj verejnom živote - kríza mestského štátu v 4. stor. BC – posilnenie viery v osud Helenizmus - henotheistické a monotheistické tendencie vo veľkých štátnych celkoch - od 3. stor. BC – predstava božského princípu, ktorý vládne celému svetu - prejavy: niektoré staré božstvá dostali prívlastok Pantheos (Všeboh), ktorý ho povýšil nad ostatných bohov - pod vplyvom orientu – kult žijúceho vladára - prerušenie kontaktu s pevninským Gréckom – úpadok bájoslovia (látka pre poéziu alebo učené debaty) - upevňovanie väzieb medzi mestami: theórie – roznášanie posvätného posolstva o konaní náboženských slávností do okolitých miest a pozývanie miestneho obyvateľstva - vytváranie náboženských spolkov Súkromný kult - hlavné ochranné božstvo – Zeus - význam si udržali niektoré staré božstvá - v každom dome - domáci oltárik s figúrkami bohov, prípadne nejaká podobizeň mŕtvych - frátrie – každá vlastného ochrancu - avšak všeobecný úpadok – uľahčil prenikanie orientálnych kultov – mystérií (Isis, Sebazios, Mithra) a upevnenie domácich mystérií (Dionýsos, Démétér v Elusíne) - ožila viera v daimony a mágiu - veštiarne si udržali dôveru - veľké rozšírenie – spasiteľské kulty – veriaci čakali záchranu alebo podporu v ťažkých životných situáciách, napr. Asklépios (kult v Epidaure, chrám v Pergamone) - nový druh viery: pistis – obrátenie života novým smerom - astrológia (prenikanie aj do filozofie) - orientálne zeme – zabudnuté veštiace praktiky a mágia Posmrtný život - predstavy obohatené o posmrtných sudcov – odsudzujú dušu podľa prežitého života – blaženosť alebo zatratenie - ďalšie predstavy: duša výnimočných jedincov – zhviezdenie (katasterismos) - rôzne pojatie posmrtného života – filozofické školy: pýthagoreismus, platónismus, atomismus - rozdielnosť výkladov viedla ku skepse - potomkovia museli udržiavať kult predkov – pravidelné obetovania vo výročné dni (archeologicky – nádoby s prerazenými dnami) Posmrtný život – helenizmus - upadanie kultu mŕtvych vplyvom epikúreismu a skepsy - náhrobné kamene – zánik ľudského života po smrti 2. – 1. stor. BC - všetky predstavy viedli k synkretizmu a uľahčili prenikanie kresťanstva - synkretizmus predstáv – za Augusta (všetky grécke kraje pod rímskou správou) - pozostatky vlastného gréckeho náboženstva viditeľné až do 5. – 6. stor. AD a prežitky v niektorých obradov v pravoslávnom náboženstve Delenia dňa, roku, kalendár, miery a váhy Deň - pôvodne merali čas podľa pohybu Slnka - delili deň od západu Slnka k západu - presne odhadli len východ (solis ortus), poludnie (meridies) a západ Slnka (solis occasus) - delenie dňa na hodiny bolo možné po vynáleze gnomonu - Anaximandros - rozdelenie dňa na rovnako dlhé diely -pomocou slnečných hodín rozdelili deň na 12 rovnakých častí Clepsydra - vodné hodiny, meranie času - meranie pri zatiahnutej oblohe, v noci, alebo nutnosti presnejšieho určenia času, - hladina vody klesala a na priehľadnej nádobe ukazovala uplynutý čas -prepracované hodiny: Ktesibios, 3 stor. p.n.l. - Veža vetrov – zvonku slnečné hodiny, zvnútra vodné Týždeň - dni sa počítali v troch dekádach podľa pribúdania, splnu a ubúdania mesiaca - delenie roka pôvodne nezávislé na deväťdenné, osemdenné alebo sedemdenné obdobie (hebdomas) Rok - základom občianskeho roku bol u Grékov aj Rimanov mesačný (lunárny) rok – podľa obehu mesiaca - nutnosťou bolo však jeho vyrovnávanie vkladaním prestupných mesiacov s rokom slnečným - rok o 12 mesiacoch, zhruba 29,5 dňa (striedali sa 30 a 29 dňové mesiace) - lunárny rok sa vyrovnával so slnečným pridaním jedného mesiaca, rok trval 354 dní - cyklus nebol všade rovnaký, napr. v Aténach sa vkladal mesiac len podľa potreby, nie na základe pravidelnosti - rok začínal v každej obci inak - v Aténach cca v pol. júla - pomenovanie mesiacov bolo tiež rôzne Atény: Hekatombaion (júl-august), Metageitnion, Boedromion, Pyanepsion, Maimakterion, Poseideon, Gamelion, Anthesterion, Elafebolion, Munichion, Thargelion, Skiroforion (jún-júl) Datovanie - nebolo jednotné - každá obec malá iný spôsob - datovalo sa hlavne podľa mien najvyšších úradníkov – eponymos – v Aténach podľa archontov - údaje sa dajú previezť do súčasného datovania – poznáme zoznamy eponymov (Atény – marmor Parium) - jediné spoločné datovanie pre všetkých Grékov bolo podľa olympiád (v neskorších dobách) - pred 1. Olympijskými hrami (776 p.n.l.) – od dobytia Tróje (1184 p.n.l.) - od doby helenistickej sa na východe určoval dátum podľa ér - dátum od ktorého sa vychádzalo bola epocha – éra Seleukovcov, Sullovská, Aktijská Slávnosti a sviatky - hry a náboženské slávnosti – upevňovanie vlastenectva a náboženského života, ale aj uvoľnenie od pracovných povinností - athénsky rok začínal oficiálne v júli – Hekatombión (pôv. kronión) – 12ty deň v mesiaci sa oslavoval z radosti nad skončením žní (boh Kronos (lat. Saturnus) a jeho manželka Rhea (Kybelé), matka bohov) Júl: - Kronie: páni oslavovali spolu so svojimi otrokmi pri hostine - Synoikie: 16ty deň toho istého mesiaca – oslava zjednotenia Athén Théseom - Panathénaje: na konci mesiaca – najväčší sviatok – obyčajne trvali 2 dni, jedenkrát za štyri roky trvali štyri dni: športové súťaže v behu. Víťaz dostal olivový olej v panathenajskej amfore. Na konci sprievod z Kerameiku cez Athény na Akropolu – niesli peplos (na vlyse v Parthenone). Pred chrámom Athény Polias obeta 4 býkov a 4 baranov. Potom na oltári pred Parthenonom obetovaného toľko hovädzieho dobytka, aby sa najedlo celé mesto – hekatomba (podľa toho aj meno mesiaca) August: - Metagneitnius – Metagneitnie September: - Boédromión – sviatok Apollóna Boédromia (ten, čo prichádza na pomoc v boji), obetovanie, sprievod - Eleusínske mystériá Október - Pyanepsión - siedmy deň – na počesť Apollóna Pyanepsia – slávnosti siatia - Oschoforie – na počesť Dionýza – v sprievode sa nosili vetvičky vínnej révy s hroznom, preteky a tance mladíkov - 11. a 13. – Thesmoforie – Demeter Thesmofora – bdela nad plodnosťou žien i polí – ženské sviatky, muži z nich vylúčení - zúčastňovali sa len vydaté Athéňanky - prvá noc – vynesenie zvyškov posvätných predmetov – modely pohlavných orgánov, hadov, prasiat, ktoré pred štyrmi mesiacmi zahrabali. Druhý deň sa ženy postili, tretí deň bola hostina, obetovalo sa Démétér plody zeme a kuchyne, zábava - Apatúrie – tri dni – slávnosti frátrií. Prvý a druhý deň – obete a hostiny, tretí deň otcovia predstavovali svoje deti z manželstva narodené v uplynulom roku a boli zapísané do frátrie - sviatok Athény Ergané a Héfaista – remeselníci patrónom obetovali svoje majstrovské diela – chrám Athény a Hefaista na agore November - Maimaktérie December - Poseidón - Halóa - obetovanie Démétér, jej dcére Persefone a Poseidónovi – aby chránili zrno klíčiace v zemi. Boli ženským sviatkom, zúčastňovali sa vydaté ženy, hetéry a niektorí mužskí úradníci - ženy nosili falos, venčili ho a zasadzovali do zeme - Dionýzia – sprievod, vpredu nosička košíka a za ňou sprievod s falom. Účastníci slávnosti potom v podnapitom stave behali po dedine, spievali a žartovali. Od 5. stor. BC sa k sviatku pridávali divadelné predstavenia Január - Gamélion - vhodný mesiac na svadby - Theogamie – oslava svadby Dia a Héry - Lénaie – Dionýzov sviatok – ženy pri jeho chráme tancovali extatické tance, hrali sa divadelné predstavenia Február - Antesthérion - 11. – 13. deň – Antesthérie – Dionýzove sviatky – prvý deň sa otvárali sudy s vínom a konali sa preteky pijanov (od troch rokov dostali konvičku aj malé deti), ďalší deň – „karneval“ – úlohu Dionýza hral archon basileos a jeho žena, basilinna. Tretí deň – sviatok mŕtvych a hlavná obeť bola určená Hermovi Psychopompovi (odvážal duše zomretých do podsvetia) - Chloje – Démétér Chloa - Diasie – sviatok Dia Marec - Elafébolion – začala jar a námorníci vyplávali na more - Procharistie – sviatky ďakovnej obete Athéne - Veľké dionýzie – 5 dní, premiéra väčšiny athénskych drám Apríl - Manychión - Manychie – sprievod na počesť Artemidy – prinášali sa jej koláče v noci za svitu pochodní Máj - Thargelion - Thagelie – na počesť Apollóna – obrad jarného očisťovania. Prvý deň mestom pobehovali dvaja muži a občania ich bili vetvičkami alebo stonkami morskej cibule a vyháňali ich z mesta a s nimi nečistotu. Druhý deň prinášali obete – koláče Apollónovi, alebo kašu - 25teho – plantérie – starobylá Athénina socha (xoanon) s peplom ponorila do mora a tým sa očistili celé Athény Jún - Skiroforión - Skiroforie – obetovalo sa Démétér, Persefóne, Poseidónovi a Athéne - Bufonie – Diovi sa obetoval ťažný vôl - Archétoforie – Athénin sviatok - mimo týchto existovali aj lokálne sviatky a sviatky náboženských skupín - najradostnejšie vítaným obdobím - jar Miery a váhy - tholos na agore – uložené oficiálne athénske závažia a odmerky, ktorými úradníci kontrolovali obchodníkov a chránili kupujúcich - závažia – bronzové a olovené, tvar malých hranolov, na hornej ploche reliéfna výzdoba - obrázok ukazoval váhu daného predmetu Sypké látky – obilie, strukoviny - nevážili sa, odmeriavali sa vo valcových nádobách podľa objemu - zákl. jednotka: kotylé (0,27l), 4 x kotylé = choinix (denná dávka obilia, 1,08 l), medimnos (52,5l) – počítalo sa v ňom množstvo obilia dovezeného do Athén Kvapaliny - v konvičkách - kotylé - najmenší – kyathos (1/6 kotylé, 0,045l), chús (12 kotýl, 3,24l), métrétés (12 chús, 38,88l) Váhové jednotky - odpovedali označeniu mincí, pretože hodnota peňazí zodpovedala váhe a rýdzosti surovín, z ktorej sa razilo - chalkús (0,09g), obolos (8 chalkov, 0,72g), drachma (6 obolov, 4,34g), statér (2 drachmy, 8,66 g), mina (100 drachiem, 50 statérov, 436 g), talent (60 mín, 26,16 kg)