Antické reálie Rím - náboženstvo, kult, sviatky, delenie roku, miery a váhy Rímske náboženstvo pramene: nápisy (hlavne kalendáre), mince, archeologické pamiatky – hmotná kultúra a architektonické pamiatky, diela rímskych spisovateľov: (Varro, Cicero, Livius) Historický vývoj: a) Najstaršie obdobie - Varro - prevládajú primitívne predstavy - animismus, dynamizmus - každý predmet a prírodný úkaz má v danom okamžiku božskú silu (numen) - znalosť síl a ich uctievanie - kňaz - pontifex - dôležitý význam Genius a Juno - duchovia zosnulých boli Manes (Lemurovia), - ochrancovia pozemkov (Larovia) - ochrancovia príbytkov (Penáti) - kňazské kolégiá a rozkvet veštectva – augurovia Antropomorfizmus – veľmi postupne - do čela trojica bohov Jupiter, Mars, Quirinius b) Etruskovia - dočasná nadvláda - chrám na Kapitole - stredisko náboženského života - uctievaná trojica bohov Jupiter, Juno a Minerva – prevzatí z etruského náboženstva - uľahčilo a urýchlilo preberanie náboženských predstáv z gréckeho prostredia (antropomorfizmus) - nové formy veštenia – haruspex c) Rímska republika - rozširovanie obchodných stykov do juhotalianskych miest a vojenské obsadzovanie etruských miest - nové náboženské predstavy: Dioskúrovia, Apolón - nové božstvá často uctievané pod menami starých rímskych numen – Mercurius, Venus, alebo bohov Ceres, Diana, Liber. - zavádzanie nových kultov - aktívne kňazské kolégiá d) 2. púnska vojna (218 – 201 p.n.l.) - rozširovanie rímskeho panteonu a grécke božstvá - uctievané mimo pomeria - zvýšenie nábožnosti v ťažkých chvíľach – odstránenie rozdielov medzi starými a novými bohmi - 217 p.n.l. - lectisternium - nesenie 12 zlatých sôch na Forum Romanum (Jupiter/Juno, Neptunus/Minerva, Mars/Venuša, Apolón/Diana, Volcanus/Vesta, Mercurius/Ceres) – dii consentium - obnovenie starobylých obradov a uvedenie prvého orientálneho božstva – Kybelé e) po vojne - zbližovanie Rímskeho impéria s helenistickým svetom bakchanálie, astrológia, Židia... - následok: odumieranie náboženských predstáv, nezáujem o náboženské úrady, uľahčenie prenikanie orientálnych božstiev (Bellona, Mithra, Isis, Serapis) f) Augustus - reformy: návrat k starému rímskemu náboženstvu - stratégia: posvätenie cisárskeho rodu a jeho osoby, vznik cisárskeho kultu - zvláštny význam: Apolón (darca víťazstva u Aktia), Mars (pomstiteľ Cézarovej smrti), Venuša (pramatka júliovského rodu) a Augustov Genius g) Augustovi nástupcovia - uctievanie abstraktných predstáv vyjadrujúcich božskú podstatu niektorej vladárovej vlastnosti (Providentia, Virtus, Honos...) - uctievanie cisárov po smrti – cisársky kult - orientálne kulty (Isis, Serapis, Mithra, solárne božstvá) - kresťanstvo - Caracalla - constitutio Antoniniana – odstránené posledné rozdiely medzi rímskymi a cudzími božstvami, orientálne kulty šírené po celom impériu 313 n.l. – Konštantín – zrovnoprávnenie kresťanstva - konzervatívna aristokracia bránila staré náboženstvo (zaručovalo jej postavenie) - to prežívalo len do 5. stor. na vidieku, mnohé staré rituály prešli aj do kresťanstva Náboženstvo – súkromná sféra - dôležitá úloha v rodinnom živote - každá rodina - ochranné božstvo, svoj kult a svätyňu Svätyňa: rodinný kozub, otec rodiny vykonával obrady pred každou dôležitou rodinnou udalosťou - bohovia sprevádzajú človeka po celý život rodinné božstvá: a) Géniovia – synovia bohov, sprostredkovatelia medzi bohmi a ľuďmi - každý človek dostane pri narodení génia - je symbolom jeho sily a schopnosti. - otec – Genius, matka Juno b) Lárovia – ochrancovia majetku - duchovia zomretých predkov v rodine - na hroby kvety, pečivo, víno - boli dobrými duchmi len dovtedy, kým na nich potomkovia nezabudli - symbol – had c) Penáti – ochrancovia domu - bývali s rodinou, zabezpečovali šťastie a blahobyt rodiny Štátne náboženstvo - pôvodne nemali ľudskú podobu – stromy, vtáky, prírodné javy, zvieratá, alebo predmety vyrobené ľudskou rukou (štít, kopija...) - neskôr sa stali atribútmi božstiev Delenie božstiev: a) Nebeskí a vládnuci bohovia Janus, Jupiter, Juno, Minerva, Apolón, Diana, Mars, Quirinus, Venuša b) Bohovia ohňa Vulkán, Vesta c) Bohovia vôd - každý prameň, potok, rieka a more mali svojho boha, Rimania im stavali oltáre - bohom prameňov bola pripisovaná veštecká moc- pri prameňoch veštiarne (na vrchu Caelia) Neptun, Portumnus d) Bohovia nebeských javov Sol, Aurora, Luna, Favonius, Aquilo, Auster e) Bohovia zeme a roľníctva Terra, Ceres, Liber a Libera, Saturn, Faunus, Pales, Terminus, Flora, Vetumnus f) Bohovia podsvetia Orcus, Dis, Prosepina, Manes, Larvae, Lemures g) zosobnenia - krásne ľudské cnosti - Fides, Concordia, Virtus, Salus, Victoria, Pax, Spes,.. Mercurius, Fors, Fortuna Kulty Kybele - jeden z najstarších kultov importovaných do Ríma, 205-204 p.n.l. - pomoc pri víťazstve v 2. púnskej vojne - spojovaná s poľnohospodárstvom, rovnako ako Rimania - sľub blaženého života po smrti s Kybele – kult zaujal hlavne ženy a otrokov, ktorí počas života nenachádzali pokoj - hlavný sviatok - Megalesia Dionysos - grécke božstvo pôvodne z Malej Ázie, veľmi emotívne uctievanie - boh plodnosti, na jeho počesť zavedené Dionýsia - vznikali Dionysove mystériá – bakchanálie - syn Dia a Semele - v ľuďoch prebúdzal lásku, boh plodnosti - Villa dei Mysterii Isis - staroveká egyptská bohyňa, manželka a setra Osirida - kult praktikovaný ako mystérium – prístup do mystéria sa získaval zasvätením, členovia boli rozdelení do niekoľkých stupňov, povinnosťou bolo uchovávať tajomstvá, ktoré im boli zverené - nádej v posmrtný život - nebeská vládkyňa, dala život všetkému, ľuďom obilie, udržiava poriadok na svete a rodine - v Ríme uctievaná so Serapidom - Rimania, ktorí chceli tradičnejšiu formu uctievania cudzieho božstva Mithra - mysterijný kult - mithraismus - importovaný do Ríma – 60te roky 1. storočia p.n.l. - Pompejovi vojaci doviezli kult z Malej Ázie, rýchlo sa šíril, členom sa nesmela stať žena - stúpenci: pracujúci muži, len veľmi málo aristokratov Mithraea (Mithraeum) - nazývali sa aj jaskyne, boli miesta krstu v býčej krvi (?) - stály obraz Mithru – tauroctonia - Mithras (v charakteristickej čiapke) vždy nad býkom, podrezáva mu hrdlo, často pes pijúci býčiu krv, škorpión na zadnej nohe, had - skryté zobrazenie súhvezdí – spojenie s astrológiou – Mithras zabíjajúci býka znamená pohyb slnka zo súhvezdia býka - Mithras je silné božstvo schopné pohnúť nebom Cisársky kult - komplikovaný a nesúrodý fenomén - z tradície uctievania panovníkov – Egypt, kráľovstvá v helenizme, grécke mestá - Rím - koniec republiky – víťazní vojvodcovia - Genius – rímska domácnosť - lararium Charakteristické rysy rímskeho cisárskeho kultu 1. Stavba oltárov, chrámov a iných pamätníkov zasvätených cisárom 2. Zriaďovanie kňazských a kultických kolégií 3. Slávenie sviatkov na počesť cisára a jeho rodiny 4. Používanie náboženskej terminológie v súvislosti s činmi alebo vlastnosťami cisára 5. Pripodobňovanie cisára k jednotlivým grécko-rímskym bohom 6. Vyhradenie božských pôct rímskym cisárom – krvavé obete, usporiadavanie hier, sochy na verejných priestranstvách, posvätné príbehy s rímskymi cisármi Základné funkcie - náboženstvo rímskej ríše - akt politickej loajality - legitimizácia moci cisára - identita a „rimanstvo“ - zapojenie mnohých segmentov rímskej spoločnosti Pohreb a zbožštenie vývoj: pohreb (svedectvo apotheózy) – divinizácia – konsekrácia divinizácia (krátko po smrti cisára) – pohreb (štátny) – konsekrácia (kryje sa s pohrebom) - damnatio memoriae Kňazské zbory - kňazstvo v Ríme nebolo spočiatku profesionálne – štátni úradníci, kráľ bol súčasne aj najvyšším kňazom, každý otec bol kňazom rodiny - zriadenie kňazstva – Numa Pompilius, úrad kňaza bol doživotný - kňazi boli oslobodení od mnohých občianskych i vojenských povinností, na svoje živobytie a výdavky mali pridelené pozemky, na mimoriadne výdavky im prispieval štát Najdôležitejšie zbory: Pontifices - najvyšší kňazský zbor - členmi: skúsení právnici, prítomní pri politických a verejných udalostiach - viedli kalendár, zapisovali dôležité udalosti národa, opatrovali štátny archív - pôvodne mali 4 členov, potom 16 (88 p.n.l.) - na čele bol pontifex maximus – kráľ, cisár, počas republiky ho volil tribútny snem zo zboru pontifikov - pontifex maximus mal disciplinárnu moc nad všetkým kňazstvom - patrili sem: rex sacrorum, flamenovia, vestálky Flamines - kňazi určení na vykonávanie bohoslužby jednotlivým bohom (15) - najväčšia vážnosť – Flamen dialis (Jupiterov) – obmedzenia v občianskom aj súkromnom živote, Flamen Martialis (Mars), Flamen Quirinalis Vestales - vestálky (6) - predstavená bola virgo Vestalis maxima - do služieb vstupovali medzi 6-10 rokom, vyberal ich žrebom pontifex maximus - dievča muselo pochádzať zo vznešenej rodiny a rodičia museli byť nažive - úrad trval 30 rokov, 10 rokov sa učili, 10 rokov vykonávali bohoslužbu, 10 rokov učili nové členky - povinnosti: udržiavať oheň a modliť sa za národ, konať obete Veste, opatrovať Palladium - odmena: ich osoba bola posvätná a uctieval ich celý národ, na cestách ich sprevádzal liktor a uvoľnili im cestu aj najvyšší úradníci, v divadlách sedeli na čestných miestach Augures - podľa rímskeho náboženstva, ľudia nepoznajú budúcnosť a bohovia im ju neprezradia neexistovali veštci - dávali ľuďom len znamenia, že súhlasia alebo nesúhlasia s ich počínaním, tieto znamenia sa volali auspicia, auguria alebo signa Znamenia boli dvojaké: Umyselné vyprosené – auguria impetrata Náhodné – auguria oblativa – viac vierohodné Augures – tlmočníci vysvetľujúci znamenia (Capitolium) 5 spôsobov pozorovania znamení: Ex avibus – skúmanie božej vôle z letu alebo hlasu vtákov Ex caelo – hrom a blesk boli najrozhodnejším znamením súhlasu bohov Ex diris – zo zlých znamení – narodenie deformovaného dieťaťa, zvieraťa, nezvyklé pohyby a hlasy zvierat a ľudí, zemetrasenie, živelné pohromy... Ex quadrupedibus – podľa hlasu a behu štvornohých zvierat Ex tripudiis – zo znamení – zobanie posvätných kureniec Auguri vysvetľovali znamenia značne individuálne, preto mali v rukách poriadok, rozhodovali o vojne a mieri, vnucovali vojakom sebadôveru, vodcovia si tiež vysvetľovali znamenia po svojom (Scipio, Caesar) Haruspikovia Tarqunius Superbus – 60 členný zbor, skúmanie vnútorností obetných zvierat vysvetľovali vôľu bohov, spočiatku si ich vážili, neskôr sa začali vysmievať (Cicero) Sibylini kňazi - Rimania skúmali vôľu bohov zo Sibyliných kníh – grécke proroctvá, vysvetľoval ich 15 členný zbor quindecimviri libris inspieciendis - knihy vraj kúpil Tarqiunius Superbus priamo od Sibyly. Fetiales - kolégium, ktoré hralo dôležitú úlohu v medzinárodných stykoch - povinnosti: posväcovať spolky, zmluvy, mier, v starších dobách vystupovali ako poslovia, pri vypovedaní vojny vykonávali predpísané obrady (nepriateľské územie, Martovo pole (za Pyrhu) Bratstvá - náboženské združenia na konanie spoločných obetí, každé bratstvo malo 12 členov Fratres arvales – činnosť súvisela s roľníctvom, konali každoročne v máji prosebné sprievody (ambarvalia) na poctu Dey Diy, ovenčení vencami klasov chodili po poliach a modlili sa za hojnú úrodu, neskôr obetovali cisárovi Luperci – konali obety Faunovi Lupercovi – 15. februára – Lupercalia – symbolické očistenie od neplodnosti – šľahali ženy remienkami z kozej kože Salii – dve bratstvá – Salii Palatini a Collini – palatinskí služby Martovi, kollinskí Quirinovi. Rímske slávnosti - náboženský ráz, dôležitý prostriedok na uctievanie bohov - usporadúval ich štát, boli spojené s verejnými hrami- ludi - stále (ludi annui, ordinarii, stati, solemnes) a príležitostné (ludi extraordinarii) - za republiky bolo 7 stálych, no zabrali cca 60 dní do roka, počet postupne narastal až na 160 dní za vlády Trajána a Hadriána, 135 Marcus Aurelius - na oslavu božstiev: Mars – Quinquatrus (19.3.), Amburbium, Ambarvalia, Equiria, Tubilustrium Saturnus – Saturnalia (17.12.) Faunus – Lupercalia (15.2.) Volcanus – Volcanalia (23.8.) - verejné sviatky: Ludi Apollinares – 212 p.n.l., Apolóna, 6. – 13. 7., za oslobodenie od Hannibala, divadelné hry Ludi Capitolini – Jupiter, záchrana Capitolia pred Galmi v roku 387 p.n.l. Ludi Cereales – 12. – 19. 4., vyvrcholili 19teho - Ceres záverečné hry v cirku, obety Ludi Florales - po 1. púnskej vojne, bohyňa Flora a zahnanie neúrody Ludi Megalenses - Kybele, prvýkrát 204 p.n.l., z vďaky za to, že Hannibal opustil Itáliu. 4-10.4., na programe boli preteky a divadelné hry Ludi plebei – plebejské slávnosti, Jupiter a na pamiatku návratu plebejcov zo svätej hory 494 p.n.l., 4. - 17.11., na programe boli hry v cirku a divadelné hry. Ludi Romani – Jupiter, Iuno a Minerva, 4. - 19. 9., od Jupiterovho chrámu na Capitoliu k Circu Maximu, hekatomba bielych býkov a preteky Mimoriadne slávnosti: Ludi Magni - Jupiter, patriciovia s plebejcami, za odvrátenie vojny alebo iného nebezpečenstva Ludi saeculares – 249 p.n.l. na Martovom poli, počas 1. púnskej vojny, tri noci, na poctu Dis Pater a Preserpiny, aby ich oslobodili od vojenskej hrôzy a sľúbili, že hry budú opakovať po uplynutí storočia - Augustus nadviazal na starú tradíciu, bohom podsvetia, 17 n.l. – ludi saeculares – chcel uctiť Apolóna a Dianu – Apolónovi pripisoval víťazstvo v Actiu, Horatius kvôli tejto príležitosti zložil carmen saecularis, konali sa tri dni a tri noci neprestajne, obete, slávnostné hry Ludi terentini Pri slávnostných dňoch aj sviatočné dni – dies fasti – Kalendy zasvätené Junone a Idy zasvätené Jupiterovi, Rimania konali obete, zúčastňovali sa na hostinách a hrách a nevykonávali svoje obvyklé zamestnanie Dies atri – dni kedy zastihol štát nejaké nešťastie – bolo ich 55 Obete - krvavé a nekrvavé Krvavé - obetovali aj ľudí, postupne však nahradzované figúrkami ľudí z hliny alebo obetovaním zvierat (ovce, býky, prasce, kravy) - nebeským bohom biele kusy, podsvetným čierne, vyšším bohom väčšie kusy, nižším menšie - victimae/hostiae - počet kusov závisel od udalosti Hekatomba – 100 alebo viac kusov dobytka, Caligula vraj obetoval 150 000 kusov dobytka, - zvyčajne obetovali cisári keď nastupovali na trón alebo dosiahli víťazstvo Suovetaurilia – kanec, baran, býk – zvyčajne pri cenze - pri konaní obety sa musel zachovať presný postup Deň - hľadisko náboženské alebo politicko-právne Náboženské hľadisko: sviatočné dni (dies festi) – stále, pohyblivé a mimoriadne všedné dni (profesti) Politicko-právne hľadisko: fasti (bolo dovolené pracovať a vykonávať úradnícku službu), nefasti (nebolo dovolené úradné a právne úkony) zmiešané dni – vyhradené na konanie zhromaždení Fasti – pomenovanie využívané aj pre označenie kalendára – napr. Fasti triumphales, Fasti consulares Gréci a Rimania - pôvodne merali čas podľa pohybu Slnka - delili deň od západu Slnka k západu (Gréci), Rimania od polnoci do polnoci - presne odhadli len východ (solis ortus), poludnie (meridies) a západ Slnka (solis occasus) - delenie dňa na hodiny bolo možné po vynáleze gnomonu - Anaximandros - rozdelenie dňa na rovnako dlhé diely -slnečné hodiny (prvé slnečné hodiny v Ríme – Forum Romanum – 263 p.n.l.) -pomocou slnečných hodín rozdelili deň na 12 rovnakých častí -159 p.n.l. Scipio Nasica – rozdelil deň aj noc na rovnako dlhé diely Deň: ante meridiem - prima hora 7 hod. ráno poludnie sexta hora - post meridiem duodecima hora – jednu hodinu pred západom slnka Noc - rozdelená na štyri vigilie (bdenie, nočná hliadka) Napr. súdy otvárali v 3. Hodinu Clepsydra - vodné hodiny, meranie času - meranie pri zatiahnutej oblohe, v noci, alebo nutnosti presnejšieho určenia času, - hladina vody klesala a na priehľadnej nádobe ukazovala uplynutý čas - prepracované hodiny: Ktesibios, 3 stor. p.n.l. Veža vetrov – zvonku slnečné hodiny, zvnútra vodné Týždeň Grécko - dni sa počítali v troch dekádach podľa pribúdania, splnu a ubúdania mesiaca -delenie roka pôvodne nezávislé na deväťdenné, osmidenné alebo sedemdenné obdobie (hebdomas) Rímsky kalendár - osemdenné tržné obdobie – označené písmenami abecedy A-H - začiatok cisárskej doby, sedemdenné obdobie, označenie písmenami A-G - neskôr pomenovanie podľa planét (dies Solis, dies Lunae, dies Martis, dies Mercurii, dies Iovis, dies Veneris, dies Saturni) Rok - základom občianskeho roku bol u Grékov aj Rimanov mesačný (lunárny) rok – podľa obehu mesiaca - nutnosťou bolo však jeho vyrovnávanie vkladaním prestupných mesiacov s rokom slnečným Gréci - rok o 12 mesiacoch, zhruba 29,5 dňa (striedali sa 30 a 29 dňové mesiace) - lunárny rok sa vyrovnával so slnečným pridaním jedného mesiaca, rok trval 354 dní - cyklus nebol všade rovnaký, napr. v Aténach sa vkladal mesiac len podľa potreby, nie na základe pravidelnosti - rok začínal v každej obci inak - v Aténach cca v pol. Júla - pomenovanie mesiacov bolo tiež rôzne Atény: Hekatombaion (jul-august), Metageitnion, Boedromion, Pyanepsion, Maimakterion, Poseideon, Gamelion, Anthesterion, Elafebolion, Munichion, Thargelion, Skiroforion (jún-júl) Rimania - začínali s lunárnym delením roka s 12 synodickými mesiacmi - rok trval 355 dní, rozdiel 10 dní vyrovnávali vkladaním dní po 23. februári, vkladané boli ľubovoľne - viedlo k značnému odklonu od slnečného roka Caesar – stanovil dĺžku roku podľa egyptského vzoru na 365 dní, nariadil, aby rok 46 p.n.l. mal o 90 dní viac a od roku 45 sa zaviedol prestupný rok každé 4 roky - Rímsky rok začínal marcom – Martius, Aprilis, Maius, Iunius, Iulius, Augustus, September, October, November, December, Iannuarius, Februarius od 2 stor. p.n.l. rok začínal 1. januárom Dni v mesiaci sa počítali podľa troch pevných dní: 1. deň v mesiaci – Kalendae 5. alebo 7. deň – Nonae: marec, máj, júl, október (7) 13. alebo 15. deň – Idus – marec, máj, júl, október (15) - k dňom sa pridávalo adjektívne označenie mesiaca, napr. Kalendis Ianuariis -ostatné dni sa označovali odčítaním od týchto pevných dní Pridie – deň pred pevným dňom – tzn. Pridie Nonas Martiis – 6.3. Postridie – deň po pevnom dni – postridie Idus Iunias – 14.6. a.d. – ante diem – a.d. II Nonas Ianuarias – 3.1. v neskoršej dobe sa objavuje aj priebežné počítanie dní v rámci mesiaca Datovanie Grécko - nebolo jednotné - každá obec malá iný spôsob - datovalo sa hlavne podľa mien najvyšších úradníkov – eponymos – v Aténach podľa archontov - údaje sa dajú previezť do súčasného datovania – poznáme zoznamy eponymov (Atény – marmor Parium, - jediné spoločné datovanie pre všetkých Grékov bolo podľa olympiád (v neskorších dobách) - pred 1. Olympijskými hrami (776 p.n.l.), podľa dobytia Tróje (1184 p.n.l.) - od doby helenistickej sa na východe určoval dátum podľa ér, dátum od ktorého sa vychádzalo bola epocha – éra seleukovcov, sullovská, aktijská Rím - od založenia Ríma – 753 p.n.l., - v dobe republiky určenie dátumu koľký krát udelená tribúnska moc konzulom, ktorá sa každoročne obnovovala, v dobe cisárskej – podľa roku vlády cisára - fasti consulares v Ríme podľa konzulov, Rím – fasti consulares - v pozdnej antike – 15 ročné obdobia (indikcie) a objavujú sa rôzne letopočty od stvorenia sveta, od narodenia Krista Miery a váhy - dĺžkové, duté, plošné Dĺžkové - odvodzované od častí ľudského tela – palec, dlaň, stopa, lakeť, siaha, väčšie jednotky boli násobkami stopy Gréci – stadion (600 stôp), dlhšie vzdialenosti odhadovali – kroky alebo denné pochody Rimania – väčšie vzdialenosti merali presne, svedčia o tom míľniky - prepočty do metrickej sústavy zložité, známe sú len vzájomné vzťahy medzi jednotkami Duté - veľký počet dutých mier – rôzne pre vlhké tekutiny a suché tekutiny, nižšie jednotky boli spoločné, vyššie rozdielne kyathos – ligula – cochlear Plošné - vychádzali z diaľkových mier, základom bola štvorcová stopa Rimania Iugerum – výmera pôdy, ktorá mohla byť za jeden deň obrobená záprahom volov (jutro), dve iugera - heredium