Presbyteriánská cirkev naTaiwane -základné predstavenie cirkvi MAGDALÉNA M A? LÁKOVÁ Presbyteriánská Cirkev na Taiwane (Taiwan lidu zhanglao pavhui fíMaíSĚěl4&; d a lej len PCT) je protestantská de nominácia S najdlhšou ne přerušenou tradíciou na Taiwane. V rámei Taiwanu presbyteriánská misia pôsobí už viac ako 150 rokov. Cirkev v priebehu svojho pôsobenia stála za prvotnou modernizáciou taiwanskej spoločnosti, najmä v odvetví modernej medicíny a západného systému vzdelávania. Navyše sa neskôr stala aj politicky aktívnou. Začala podporovat boj za ľudské práva, práva mení in, demokratizáciu a budovanie taiwanskej národnej identity. Práve vdáka takejto politickej a sociálnej angažovanosti si PCT vybudovala veľkú prestri v spoločnosti a stala sa dobre známou aj mimo kre s lanské kruhy, Ako sa taiwariski presbyteriáni premenili zo zahraničnej misie šíriacej kresťanské evanjelium v lokálnu cirkev vystupujúcu ako jeden z agentov politického djania na Taiwane? Aj na to sa pokúsi odpovedat tento článok. Úvod Presbyteriánské cirkvi sú protestantské reformované prúdy vychádza jute z teológie predstavenej Jánom Kalvínom a jeho nasledovníkmi. Presbyteriánská cirkev na Taiwane je protestantská cirkev, ktorá vznikla sklhenini dvoch samostatných zahraničných misii, britskej pres- byteriánské] misie a kanadskej presbyteria nskej misie. Obe misie zdielajú rovnaké teologické a historické zázemie, pretože nadväzujú na spolofné dedičstvo škótskej cirkvi založené; lohnom Knôtom. Ten skombinoval Kalvínovu teológiu a presbyteriánsky systém s volenými predstaviteľmi cirkvi (starší), ktorí sa pravidelne schádzajú v národných synodách.1 Táto protestantská cirkev sa od počiatku angažovala v modernizácií takých odvetví ako je lekárska starostlivosť a vzdelávanie. Avšak podlá niektorých bádateľov mal príchod presbyterán-skej cirkvi na Taiwan aj dôležitejší presah. Napríklad Amae Yoshihisa, japonský výskumník študujúci presbyteriánov, ponúka názor, ře práve špecifická štruktúra cirkvi dovolila tarwanskému obyvatelstvu vôbec po prvýkrát v histórii okúsiť demokraciu.* PCT funguje ako presbyteme-sy-nodné zriadenie, ktoré stoji na princípe volby a delegovania. Lokálne náboženské združenie sú zjednotené do regionálneho presbytéria na ŕele s volenými predstavenými. Regionálne presbytéria sa ďalej združujú do vyšších celkov, ktoré sa nazývajú synody.J Jednotlivé synody sú taktiež riadené voleným organom, a ďalej sa zoskupujú do národného valného zhromaždenia (zangbui changzhi nreiyuanhui D&fóiftirlféllfl). To je najvyšším orgánom presbyterianskej cirkvi, ktorého reprezentanti sú taktiež voleni z jednotlivých synod. Každoročrie hosti stretnutia, na ktorých sa mimo iné rieši agenda cirkvi, misijné a evanjelizarné ciele, f i voľba cirkevných predstavených. Práve vdaka možnosti voliť si cirkevných predstavených a náboženských vodcov môže byť toto zoskupenie vnímané ako pred-vzoí demokratického zriadenia na Taiwane.1 1 Tan*ki5ZK8,s.23I. ■ Amse 20 U. s. 51 ' Amse 2012,5.52. NOVÍ ORIENT 73/2013..' 2/ LIDÉ A DĚJINY 17 - AkonáslEdck GtJiEt ápktvej vojny i.'iií- ISOOI brAt p:-dp iarw:h ks lujIkDOTlúvvTiEtijina av Pekinnu. Na idi zakůrie boli pre cjdrinaw nanmo Dtunrenédva lawarcké přístavy - Uarshui ^/fí a Tajwan-tL íp.itf fľf (súíasmýTaiian}. Ckrem íryto baJa krasíinifcym mi: crárcn garantovaná oihrari rjd vlády dynatLe Qirg.Vz BakEKW :jr:: - HEimarHMä 20M, s. 49; a Rubn-stpii 20D3. 5.207. 1 AmaE 2012,s.47. 1 Ibid.. i 54. 1 Jedná sa □ Macfcay Marnarial HiÄfiíal. ;lsrá rovnako a 40 ľťc-bcický serrmár v Tartane fur^i^e drjdres. Viz Lin 19B3. i 10; Hianray 1B95, s. 316 ' Beng 2012. i SOB. Ľ Lin 19SB.s.91-92. ". Gamet 19SS.S.75. "Ma*we92 a pewiiiaÝŕ Cřiaraj [10 S). Hekl: přišli na ľaman :-:byva1eliä majů □d týchto ĽDrJi skupin. DdliĚnÉ etnika v:rHií- sj ar-sr/orěz^io pôvodu - a vsiičasrDSTi představuj f \ v: aližie .1 % ab/^rsr&tua. Možno ešte markantnějším je fakt, že sa PCT v posledných desaťročiach začala aktívne zapá-jať do politického diania, dokonca otvorene kritizovala vládu v krizových dobách. Tento článok by českému čitateľovi chcel súhrnne predstaviť túto cirkev, jej začiatky ale aj zmeny, ktoré ovplyvnili jej súčasné fungovanie. Historické počiatky presbyteři á ns kej misie na Taiwane Prví presbyteriánski misionári sa na Taiwan dostávajú až v druhej polovici 19. storočia, ich prístup na tento ostrov bo! umožnený vdaka podpísaniu tzv. nerovných zmlúv. Jedným z následkov druhej ópiovej vojny (1856-1360} bolo aj otvorenie taiwanskych prístavov pre zahraničné subjekty po takmer dvoch storočiach.4 Konkrétne sa ako začiatok presbyteriánské] misie na Taiwane uvádza rok t S 65, kedy svoje misijné pôsobenie zahájil doktor James L. Maxwell. Ten bol ako doktor a starší člen cirkvi v Bir-m in g ham e poslaný Britskou presbyteriánskou cirkvou na lekársku misijnú výpravu. Maxwell sa usídlil v dnešnom meste Tainan ríS, a tým sa miestom pre britskú misiu stáva južná časť Tai-wanu. O pár rokov neskôr na Taiwan prichádza reverend doktor George L. Mackay vyslaný kanadskou pieshyteriánskou misiou. V roku 1872 pre zmenu začal svoju misijnú prácu na severe, v meste Danshui ĚfczK > Takmer hneď po ich príchode sa misionári snažili založiť samostatné regionálne presbytéria aj s lokálnym zastúpením. Úplne prvé presbytérium vzniklo v roku 1896 na juhu ostrova a zjednocovalo 23 farnosti. Zahraniční misionári ako zakladatelia mali volebné právo v rámci takýchto usporiadaní' Postupne sa však snažili predávať zodpovednosť za chod presbyterií na lokálnych vysvätených pastorov. Zapadni misionári so sebou prinášali finančné prostriedky s nové znalosti z oblasti západnej medicíny. Taktiež zriadovali školy, vďaka ktorým mala širšia verejnosť na Taiwane šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie. Dokonca vůbec najdlhšie existujúca škola na Taiwane bola založená práve presbyteriánmi v roku 1876, takže už jedenásť rokov po príchode prvých presbyteriánských misionárov. Bol ňou Teologický seminár v Tainane, ktorého hlavnou agendou bolo vychovať novú generáciu lokálnych pastorov. Už o štyri roky neskôr bola na severe Taiwan u zriadená prvá nemocnica prinášajúca lekársku starostlivosť západného typu.5 Nemocnice predstavovali priestor pre prvotný kontrakt medzi misionármi a obyvateľstvom Taiwanu. Ak bol napríklad pacient dlhšie chorý a hospitalizovaný práve v nemocnici zriadenej misiou, častokrát ho navštevoval pastor, ktorý mu približoval kresťanskú náuku." Podobne pri vzdelávaní v kresťanských školách mali študenti možnosť bližšie spoznávať túto vierou ku. Počas prvých desiatich rokov misijnej činnosti presbyteria nov {1365-1875} konvertovali najčastejšie fudia, ktorí sa s kresťanstvom zoznámili práve skrz nemocnice." Kresťanstvo sa šírilo aj preto, lebo západná medicína bola úspešnejšia než tradičné ludové liečiteľstvo, a vdaka tomu bol kresťanský Boh častokrát považovaný za silnejšieho než miestne božstvá. To predstavovalo pre niektorých obyvateľov veľmi silný argument pre opustenie lokálnych kultov." Účinnosť západnej medicíny pre evanjelizáciu si uvedomovali aj samotní misionári, o čom svedčí aj časnosť vyjadrení podobného rázu, ako je svedectvo J am esa Maxwella: „lekárska misia by mala bytvelVni cenená. [...] Lekárska starostlivosť má tú výhodu, že využíva vedecké poznanie a ničí množstvo predsudkov a povier rozšírených medzi Číňanmi. I...] V kombinácii s kresťanskou náukou je [medicína] úžasným prostriedkom na pomoc dušiam."11 Rozdiely medzi misiami Napriek tomu, že je dnes Presbyteriánská cirkev na Taiwane jednotnou cirkvou, historicky sa viaže k dvom samostatným misiám. Presbýte-riánski misionári z Veľkej Británie a z Kanady patrili pod odlišné cirkevné štruktúry a taktiež fungovali na opačných častiach Taiwanu. Okrem toho mali taktiež mierne odlišné misijné stratégie, zameriavali sa na různorodé publikum, a taktiež sa rozchádzali v otázke toho, koľko zodpovednosti má byť v rukách zahraničných misionárov. Misionári z Veľkej Británie sa zdtrietidvali hlavne na komunitu ľudí Hokla, predstavujúcu jedno zo štyroch taiwanskych etník.J Oproti tomu sa misia z kanadského územia Veľkej Británie od začiatku svojho pôsobenia zmeriavala taktiež na pôvodných obyvateľov ostrova (yoartztiumin ItSftK). Presbyteriánski misionári vysláni z Veľkej Británie mali hojné skúsenosti z najbližšej čínskej provincie Fujian ffiiíÉ, kde pôsobili už predtým. To predstavovalo istú výhodu, pretože početné taiwartské etnikum Hoklo taktiež hovorilo rovnakým dialektom hokkien (resp. minnsnhuaf mirtnanyu W\MÍfc / IMí^íS). Dokonca v tej dobe mohli misionári používat existujúci romanizovaný LIDÍ A DĚJINY /NOVY 0 f! 1 E N T 7 3 / 2 0 1 S / 2 prepis Biblie v jazyku hokkien. Znalost jazyka sa sial a prvým k rukom, ktorý na p ůmáha I Šíreniu kresťanskej viery medzi lokálnym obyvatelstvům. Misionári pôsobiaci na Taiwane mohli teda využívať, znalosti zdieľané ich predchodcami, ťo im doznaŕnej miery uľahŕovalo prácu. Aväak nesmieme zabúdať, že prvotná misia na Tarwane bola stále velmi náročná. Misionári sa stretávali s odporom, kedy boli ničené ich kostoly aj nemocnice. Neraz holi dokonca kameňovaní." Avšak pod nátlakom britskej vlády bola na celom území spadajúcim pod vládu dynastie Qing garantovaná náboženská tolerancia a akékoľvek výtržnosti a útoky na kresťanskú misiu boli trestané. Medzi důležitými osobnosťami, ktoré na juhu ostrova pôsobili, je potrebné menovite spomenúť misionárov ako Edward Band, Thomas Barclay Q William Campbell. kanadskí misionári sa zameriavali viac na pôvodných obyvateľov, pretože oproti britskej misii vnímali ich náboženské predstavy ako jednoduchšie než komplikovaný systém vier a praktik väf si nového obyvateľstva. Práve vďaka tomu mali byť povodni obyvatelia viac otvorení prijatiu kresťanského evanjelia.11" Konvertovaí etnika Hoklo a Hakka bolo niektorými predstaviteľmi kanadskej misie vnímané ako náročnejšie najmä z toho důvodu, íe si z pevninskej Číny priniesli konfucianizmus {(ujiao tlíít), veľmi silne na rodinu naviazaný kult predkov, množstvo různorodých lokálnych kultov, Q různé formy daoizmu {daojiao Šity a buddhizmu (ŕb/iac $£}. Ich stávajúca viera predstavovala zložitejšie a prepracovanejšie náboženské systémy a bola tak jednou z prekážok pre Si'renie kresťanstva medzi nimi. George Leslie Mackay označil ako vůbec najváfSiu prekážku Šírenia kresťanstva na Taiwane kult predkov. „Ako prvého sa [Taiwanci] vzdávajú uctievania mo->\ r. dl« •••iii'j k; [■ vaľ celé rnes ace u uvko'K* roky, kým sú ochotni odstrániť tabuľky s predkami. [...] Uctievanie predkov je skutočne ten naj-urputnejši problém, ktorému musí kresťanstvo čeliť."14 Oproti tomu náboženské predstavy pôvodných obyvateľov boli misionármi reflektované ako jednoduchšie " Zároveň sa ukázalo, že mnohým pôvodným obýva telo m kresťanstvo dokázalo poskytnúť pocit začlenenia. Misionári im pomáhali utvárať vlastnú identitu ako alternatívnu voči väčšinovému hanskému obyvateľstvu.ľS Pôvodné obyvatelstvo bolo prístupnejšie ku konverzii taktiež preto, lebo im misionári poskytovali dary a ekonomickú podporu. Novým konvertitom často sprostredkovávali zamestnanie v rámci nimi riadených inštitúcií, či ich dokonca priamo zásobovali potravinami. Práve z toho vznikol názov „ryžový/pšeničný kresťan"13 - pre niekoho, kto konvertoval, pretože ho misia podporovala potravinám i.?* Avšak keď sa ekonomické a sociálne podmienky zlepšili, nebolo nezvyčajné, že sa niektorí z nich opätovne vracali k svojim predchádzajúcim náboženstvám a kresťanskú cirkev nakoniec opustili.J1 Kanadská misia sa hlavne z počiatku líSila od britskej misie na juhu tým, že jej hlavný představitel, George Leslie Mackay, podporoval vytvorenie samostatnej a nezávislej lokálnej cirkvi s domácimi starSími. Predával takmer všetku zodpovedrwsť na taiwanských pastorov, a okrem neho samotného nesmel mať zo zahraničných misionárov nik väčíie právomoci než Taiwanci. Tento prístup bol spočiatku kritizovaný ako priveľmi kontroverzní. Pre porovnanie, Thomas Barclay, významný misionár pôsobiaci na juhu, podporoval neustály zahraničný dohľad: „Hoci [loká lny j pastor má na starosti tento kostol, vSetky miesta na modlitbu vyžadujú dohľad [zahraničných] misionárov."" Kanadská misia bola spočiatku v tomto ohíade výnimočná a inova-tívna. Avšak po smrti Mackaya získali kanadskí misionári opátovne väčSiu kontrolu nad tai-wanskou misiou. Situácia počas japonskej koloniálnej nadvlády a bezprostredne po nej Po prvej cínsko-japonskej vojne {1894-1895i sa na základe zmluvy podpísanej roku 1895 v Širnonoseki stáva Taiwan súčasťou Japonska." Japonci začali s projektom postupnej asimilácie taiwanského obyvateľstva {ja p. dáka |"^IfK). Japonská koloniálna vláda dúfala, že sa taiwan-ské obyvateľstvo úplne zriekne svojho čínskeho dedičstva.M Za týmto účelom prebiehala propagácia japonskej kultúry a jazyka.55 VäQina nejaponských náboženstiev bola postupne potláčaná. Kresťanstvo však bolo na rozdiel od ostatných cudzích náboženstiev Japoncami tolerované. Z počiatku vnímala japonská koloniálna vláda presbytedánov ako pomocníkov pri civilizovaní obyvatelstva a modernizácii spoločnosti. Presbyteriáni sa stali jedinou povolenou kresťanskou denomináciou až do roku 1925. Misionári sa tak stali akýmsi medzičlánkom medza taiwanským obyvateľstvom a japonskou vládou. Domáci pastori, ktorí sa vďaka Štúdiu na seminároch ťi v zahraniční stali jednými z představitelův intelektuálnej elity národa, sa stále James Laidlauv Maxwell. (Wikipedia) "Mariay 1895,5.222-223 "Rutinstein 1991,1 13. "Madray 1895, s 133-134. '■'PaJEm perami obyvatelia -iiľ^jje na tie kmene pôiixlnýTii obyvaldov. klannepřebývali vhorstýaS oblastiach iil'j J!hv ::h.\ii!i lanského obyvateľstva. Tfi kmene, kbure žili hlboko v bórách, boí pomerne ťaŕko dosti^má, a hod sa ra nmi misia nari opakovane vypravovali, trvaia dlhú dobu, kým evaneekrada medĽiimi zaznamenala prvé tisce chy. Napntoadsáen íearoe Lesie Madray, fclnrýs opravami jačal. v^GVElľujp nárorjiosf takejto msiE. vil Madiay 1895, s, 2Ď5. l,Yang3[Ba,ä.S2-53. 11 Tentvi sa prv^teat objavuje v lileía-tĽepísarej misionarni a Euráp-s*ymi -iKLavaCEľml kedy sa využíval ku kritika konverze len zo lislných dčvanjv. Neskôr Ipmiin .rvinvi kes-taria"' Liwn nacc.TlEdemaiYi v ráma rliLÍÍikďc e krE^BCiov na zäkjarfe pewirjGh ich viEty.Viŕ TlEde-iv.-lľ 200D. s, 10. " Takalo nis|na stratégia, bady bali □b^vabalia finaníj-e padporavani za úôe om ich nasledovnej konverze tela veľm.-iaslá eíjv inýišn rjblastiarJi. Naprbrlad v pevninskom k:-iL?Me sa tejto 1éoie veraje Lutr2QD1. " Rutmstein 1991; Hemeu -Sammars 2C1 "C. '■'Band 1536,149. "Ešte počas konania konfeeendfi viknoncHeki prebehlo na ľaivrare zhícrnazdEnÍE, na základe í tnrĚha bela 2 3. mar:a 1395 vyblesEná T&-warYskä republika. FLFirjavala len ■í'.y v Tie'ovzn sláve, Liu j: 23. marca sa v Jilongu vylorJla japonská armáda. Definíwrvm kon-cdti írálkej eKstende Tawjanskeho ílálu bol rok 1902. Išlo a únlne prvj rEpjblkL r č l^fi:-.: i.'.y: ätwä 199Z, e, Z4-2S. "LadejJDDľ. s. ÍM. ■'Heykn 201 D, s. 149. NOVÍ ORIENT 7 3 ŕ 2 0 1 S ■ 2 /LIDÉ A DĚJINY 19 George L Mackay, (MacGregor 1512) Gearge L Mackäy s maníelkuu - ueS-i. (WdtGteyoi 1312! "LamlejiDDľ.s. 110. FiuLiriEtEin 1991. s 21-75. "Napriek dlhabva jjän. VDJEmkym slrEtam saza ia?iaíakdrjhe;íír.ůlK--japanskejvppiy pDvaijje df júl 193 7, kedy iapmske vajska napadi PVdkirvq. SpKiarku nebol nátlak na ľ-aiwan laty Yeiky, prEtaÍE sa bo?a s>js1redili [u severnú tmu A^iak s [nslupam japwisip; armády STaom na juh sa t'al Taiwan svatEgjdiýni miEstam. iapanaľáda priliehala ňefenna linffli jaívka, ala aj na üravjii fculrĽíy. tawanske obyvateľstvo ddId nútené pauŕlvať japmsky jazyk, řeny iHiih nadičrý japmsry kJey, sláriili japonské swalky.TaiwanDriak n.*ri>' priamo nábojová^, japonska vláda «n torr nEdävErovaSa. Taiwan bnl najmä ddE-iicjm ntajomsiMmin a pcrtraái.Viíflakeiaťá - Fürst -HEiŕnanMá 2DM, s. 71-71. "l«ardnarni201D, i 165. "Bateiaja 1992. s. 30-31; Bálešova -Fiis -HEftnaniiB 2D0+. s. 71-7Z. ľAmaa 2012. s. 51. viac a viac presadzovali yo vedúcich pozíciách presbyleriánskej misie. Kedže japonská vláda vnímala vzdelávací systém ako důležitý prostriedok pre asimiláciu, založila nové verejné školy pre taiwanských Študentov {jap. kógakkó -ít^íSí}. Avšak len japonskí studenti mohli navštevovať lepšie vytavené Stoly [jap. Sôgakkó 'J^íS).'1 Mnohé vzdelávacie inštitúcie fungovali len v japonskom jazyku, čo pre Taiwancov znamenalo znemožnenie prístupu k vyššiemu vzdelaniu. Presne v tomto období presbyteriánská misia využila nevyhovujúcu situáciu a premenila ju na úspešnú misijnú príležitosť Presbyteriánmi riadené školy vytvorili priestor, ktorý umožnil tai-wanskému obyvatelstvu získať vyššie vzdelanie v lokálnych jazykoch. Presbyteriánské školy sa tak stali dostupnejšou alternatívou voči štátnym školám riadeným Japoncami." Po vypuknutí druhej čínsko-japonskej vojny (1337-t945Píbolo vyhlásené hnutie kóminkä (jap. kómmka onóó QMttMUl, cín. huang min hua ŠRíL), ktoré malo zabezpečiť pretvorenie Taiwancov na imperiálne subjekty plne oddané Japonsku (jap. kómin JäR). Počas tohto obdobia boli striktne zakázané iné jazyky než japončina.a Presbyteriánův najviac ovplyvnil zákaz používať iné jazyky než japončinu pri vzdelávaní či počas bohoslužieb. Vláda dokonca zakázala bežne používané romanizované preklady Biblie, pretože upodozrievala zahraničných kresťanských misionárov zo špionáže a využívania Biblie ako prostriedku šírenia zakódovaných buričských správ. Nakoniec museli kvůli japonskej vláde všetci zahraniční misionári po roku 1940 opustiť Taiwan, a všetky misijné školy či nemocnice sa dostali pod správu japonskej misie_Jl> Napriek lomu však presbyteriánská misia nezanikla a pokračovala pod taktovkou domácich taiwanských pastorov. Vyhostenie zahraničných misionárov malo nečakane aj dobré následky. Lokálni pastori a predstavení cirkvi si uvedomili potrebu osamostatniť sa od zahraničnej podpory. Zakúsili autonómiu a zistili, že dokážu viest cirkev aj bez vonkajšej pomoci.Jí Predtým bolo vo vedení presbyterianskej cirkvi väčšinové zastúpenie zo zahraničia, avšak následne cirkev nemala inú možnost než pokračovať v pôsobení ako taiwanská domáca cirkev. Aj kvôli tomu sa v roku 1943 konalo stretnutie, počas ktorého bola vytvorená samostatná synoda bez nadväznosti na zahraničné vedenie - povodne kanadská misia začala fungovať pod taiwanským vedením. Samostatná južná synoda - vychádzajúca z pôvodnej britskej - bola vytvorená o dva roky neskůr. K zjednoteniu týchto dvoch synod a vytvoreniu celonárodného valného zhromaždenia došlo až v roku 1951, pretože starší v ciikvi žiadali, aby sa obe synody najprv vyvíjali samostatne. Od zjednotenia synod hovoríme o Presbyterian-skej cirkvi na Taiwane |7aAva/> jidu zfrdngtao jiaohui ŕfítiiítrféifjifcíf')- Na týchto stretnutiach bol jasne vymedzený vztah medzi lokálnymi farnosťami a synodami, opätovne sa pod presbyteriansku správu prevzali školy a teologické kolégia, ktoré boli v priebehu japonskej nadvlády pod správu japonskej misie. Taktiež na nich boli zvolení hlavni predstavitelia oboch synod. Od tohto momentu můžeme hovoriť o dnešnej PTC. Po druhej svetovej vojne sa mohli zahraniční misionári vrátiť, ale hneď pocítili, že sa pre nich situácia zmenila. Pochopili, že tamojší domáci pastori, ktorí na ostrove ostali, nechceli, aby sa veci navrátili do starých koľají, nepotrebovali často až nechcenú zahraničnú pomoc. Chceli si vytvoriť a zachovať domáci charakter. Vdäka tomu sa PCT aspoň čiastočne osamostatnila od LIDÉ A D Ě JI N Y / h 0 V f 0 i : E N T 7 3 / 2 0 1 S / 2 zahraničnej podpory-zahraniční misionáři boli už len pomocníkmi pre domáce vedenie.^ Presbyteriánská Cirkev za vlády Guomiri-dangu(KMT) Po druhej svetovej vojne sa Taiwan opätovne stáva súčasťou Číny. Od roku 1945 získalo tai-wanské obyvatelstvo čínske občianstvo. Aviak fínskymi obyvatelhíi boli viac na papieri ako v skutočnosti. Veľmi rýchlo sa ukázalo, že Čan-kajäek vnímal Taiwan skôr ako nový zdroj pre financovanie občianskej vojny, ktorá prebiehala na pevnine medzi komunistami a nacionalistami (GuommcSang ¥iKUK). Ako následok prehranej občianskej vojny na pevnine sa v roku 1949 Čankajsek definitívne stiahol na Taiwan, kde ešte toho istého roku vyhlásil stanné pravo." To sa vyznafovalo tvrdým potláčaním akéhokoľvek odporu či kritiky" Presbyteř lá nski misionári a kazatelia sa počas prvých rokoch vlády nacionalistov stali jednými z obeti tzv. bieleho teroru (ea/se kongbu äfeSffi). Spolu s dalšími z rád intelektuálov a spoločenskej elity patrili k tým, ktorých vláda povazovala za možnú hrozbu. Presbyterianski pastori boli často vypočúvaní, upodozrievaní, či dokonca eliminovaní. V tomto období sa na nariadenie vlády prestal vydávat presbyteriánsky časopis Taiwan Oiurcŕi News {Taiwan /iäotiui gongbao fíÄftfrRfl). Mnohi členovia presbyteři ánskej cirkvi neskôr pri spomienkach na toto obdobie vyjadril i presvedčenie, že obdobie teroru bolo namierené priamo proti nim, priamo proti presbyteriánskej cirkvi.si Kedze bola situácia pre taiwanské obyvateľstvo značne nepriaznivá, kazatelia a pastori mohli ponúknuť svojim veriacim najmä emočnú a psychologickú podporu. Ukázalo sa, že kresťanstvo pomáhalo vyrovnať sa so smútkom a nepriaznivou životnou situáciou lepšie než niektoré iné náboženstvá/"1 Vďaka tomu Presbyteriánská cirkev zaznamenala najväčší rast nových konvertitův po roku 1U4S. Nasledovalo desaťročie plné úspechov. Cirkev v tomto období vyhlásila hneď niekoľko evanjelizačných programov zameraných na získanie nových veriacich. Príkladom je evanjelizačné Hnutie za zdvojnásobenie cirkvi {Bei jia ytindong ťníW jjĚSJi}, ktoré bolo veľmi úspeíné. Toto hnutie, ktoré bolo najprv vyhlásené len pre južnú synodu, si dávalo za cieľ zaujať nových konvertitův a dosiahnu! dvojnásobný počet svojich členov. Ukončenie bolo naplánované na rok 1965, ktorý predstavoval sté výročie presbyterianskej misie na Taiwane.J' Kedze presbyteriánská cirkev financovala niekoľko sociologických šetrení na zistenie nárastu veriacich, máme dnes presne zmapovanú úspešnosť tohto hnutia. Medzi rokmi 1955 a 1965 sa základňa veriacich viac než zdvojnásobila. Podľa cirkevných zdrojov sa počet členov cirkvi vyíplhal za desat rokov z pôvodných 86 054 na 176 2S5. Počet kostolov narástol zo41 Ona 839 M Iným príkladom nových evanjelizačných snáh bolo Hnutie nového storočia {Xšn shiji xtianjiao yundong S1ttffiÍv|ÍJÍS!l), ktoré si dávalo za cieľ v priebehu piatich rokov (1967-1971) vylepšiť a i novovať formy kázania. Cirkev sa mimo iného zameriavala na zlepšenie evanjelizácie medzi pôvodným obyvateľstvom a rozšírenie krestanskej správy medzi širíie maiy.*3 Avšak úspechy predchádzajúceho hnutia neboli dosiahnuté. Po rok u 1971 PCT opäť zahájila nové projekty, ktoré boli tentokrát viac zamerané na sociál nepolitické problémy, ktorým Taiwan čelil. Zmena základnej dogmy Od konca 60. rokov 20. storočia sa začínalo meniť základné teologické východisko presbyteři ánskej viery. Vznikol úplne nový koncept kontextualnej teológie ktorý postupne nahradil dovtedajšie kalvinistické stanovisko PCT odde-Ibvania cirkvi od Státu. Shoki Coe HuangZhang-Ki ťČííCIi, kloiý So 'íl p'edilav le'Hu leu-logický koncept pre Taiwan, vysvětluje, ře kontextuálna teológia může byť chápaná ako metodológia, ktorá umožňuje interpretáciu určitého Specifického (nemenného) textu v rámci konkrétneho dobového a miestneho kontextu.™ Nová teológia umožnila nábožensky podpořit sociálnu angažovanosť a priam nabádala predstavítefov PCT, aby sa zapojili do sociálneho či politického diania. Takto chápaná kontextuálna teológia sa postupne stala hlavným bodom formovania presbyterianskej teológie, čo jej umožnilo interpretovať Bibliu v politickom a sociálnom kontexte Taiwan u.11 Toto nové dogmatické paradigma umožnilo zameriavať sa aj na daläie sféry života veriacich. Okrem náboženskej útechy po novom vytvárala aj priestor pre politický odpor. Napätie medzi cirkvou a vládou sa totiž neustále zväčšovalo. Predstavitelia cirkvi si pod nátlakom udalostí začali uvedomovať, že je nutné nielen potichu sedieť a vyčkávať na zmenu, ale aj sa o ňu aktívne usiloval Začali verejne proklamovať potrebu dosiahnuť postupnú demokraciu Taiwan u a dodržiavanie "RubinEww.pc1.cirj Mťjb •:«. aspx?DcdD=301 [navšavaiŕ 2(.9.2019). "AmaeJODa. s. 1S2-1M. " Rewmslej - Ravmslej 2D11. s. iO 1. "Neerv2Dn2. s. 106. ľudských práv. V roku 1971 predstavitelia presbyteriánskej cirkvi vydali prvý z rady ízv. důležitých dokumentov tzftongryao wenxian SHÄJtíí, v ktorom sa snažili upozorňovať na zlú situáciu a vyzývať k pomoci. Tieto dokumenty vznikali pod záštitou valného zhromaždenia PCT, v spolupráci medzi lokálnymi tai-wanskými pastormi a zahraničnými misionármi. Avšak väčšiu zásluhu na nich majú práve tai-wanskí predstavitelia PCT. Tí museli rovnako ako zvyšok Eaiwanského obyvateľstva každodenne čeliť nespravodlivým podmienkam. Prvý manifest vyWasen/e ä náwhy PCT ohľadom štátnych záležitosti (Jaivtan jidu zhanglao jiäohui dui guoshi de shengming yu j'ianyl i*n&&&%&imm%tmvii9mm) aiebo tzv. Osud nášho národa od PCT" za valné zhromaždenie podpísal prezident PCT Liu Huayi a generálny tajomník Gao Junming fhíŘtyi. Vzniklo ako reakcia na ohlásenie návštevy Čínskej ľudovej republiky americkým prezidentom Richardom Nixonom a normalizáciu vzťahov CLR a U5A.43 Vyhlásenie Osud nášho národa od PCT holo deklarovane ako náboženské dielo, avšak jeho politický kontext je nepopierateľný. Tento dokument sa stal symbolom kontroverzného aktu. Nielen, že nim táto cirkev opustila svoje predchádzajúce stanovisko oddelenia cirkvi od štátu vychádzajúce z kalvinistickej teologie. Taktiež išlo o úplne prvý dokument požadujúci nezávislosť Taiwanu vydaný na ostrove. Cirkev v tomto dokumente explicitne vyžaduje nové demokratické voľby: Nedávno vláda opätovne zdôraznila podporu nových ludi v pozíciách. Preto nedočkavo očakávame, že vláda pre zjednotenie celého národa povolí v okresoch slobodne vykonat úplne nové volby centrálnych verejných zástupcov, aby tak nahradila súčasných zástupcov zvolených pred viac než dvadsiatimi rokmi na pevnine." Táto formulácia nepredstavuje teologické f i dogmatické dielo. Naopak vyjadruje znepokojenie nad dobovou situáciou a nádej v zmenu. Původně cirkev chcela vyhlásenie vydať v miestnych novinách ako „platenú reklamu, ale takýto plán bol zrušený potom, ako sa o tom dozvedeli vládne bezpečnostné agentúry a zasiahli Počas stanného práva totiž reálne nefungovala sloboda slova, napriek jej zakotveniu v ústave. Média boli silne kontrolované vládou a viac menej predstavovaii len prostriedok pre vládnu propagandu.4*' Nakoniec bolo vyhlásenie vydané v marci 1972 v cirkevnom týždenníku Táňvan Church News, priŕom však mnoho výtlačkov nikdy nenašlo svojich adresátov. Avšak vyhlásenie bolo předčítané počas kázaní 2. januára 1972. Bolo taktiež lajne rozosielané zahraničným misiám. Svetovej rade cirkvi, Vatikánu, či americkému ministerstvu zahraničných veci. Ostatné kresťanské spoločenstvá vyčítali PCT, že sa vmiešavala do politického diania a svetských záležitosti. Avšak musíme si uvědomit, že [ento dokument nebol odvážny len v kresťanskom kontexte.4' Pred rokom 1971 bola kritika vlády totiž možná výlučne zo zahraničia. Žiadne organizácie ani jedinci pôsobiaci priamo na Tai-wane nemohli beztrestne kritizovat vládu, či akokoľvek spochybňovať jej postavenie. Preto nieje vůbec prekvapujúce, že nasledovalo obdobie LIDÉ A D Ě JI N Y / h 0 V ť 0 i : E N ľ 7 3 / 2 0 1 S / 2 reštrikcii voťi predstaviteľom cirkvi. Značná ťasť zahraniŕnýíb misionárov na pomáhaj úd ch pri kompilácii a slrení vyhlásení bola vyhostená. Medzi nimi Donald Wilson, Daniel &eeby, íi Milo Thornberiry4* Následne PCT pokračovala vo vydávaní politicky ladených vyhlášeni a naďalej upozorňovala na rozliíné problémy, ktorým taiwanská spoločnosť íelila. Napríklad už v roku 197S reago-■■■vi,i cirkev im jládne nariadenú konfiíkáciu všetkých biblii vydaním dälšieho zásadného dokumentu Waie vj^yy {Womets de huyu KIHfWfiJ. Cirkev kritizovala fakt, že vláda zakázala používanie biblií vydaných v inom ako čínskom jazyku. To de facto znamenalo väŕsinu biblií vydanú práve presbyteriánmi.^Toto nariadenie viedlo k protestom, ktoré sa odohrávali nielen na Taiwane, ale aj v cudzine. V neskorších v/hláseniach PCT sa cirkev dožadovala vytvorenia demokratických volieb, odčlenenia sa od pevninskej Cíny, či vytvorenia samoslatnej taiwanskej národnej identity.^ Po zrušení stanného práva v roku 1937 sa zamerala na dalíie sociálne p rob lemy. Dnes medzi projekty PCT patrí najmä boj za ochranu životného prostredia, dodržiavanie ľudských práv a práv menšín. Mimo iné sa cirkev napríklad zapojila aj do hnuti za podporu komunity LGGT. Cirkev sa vrJaka tomu stala veľmi známou nielen medzi taiwan-skymi kresťanmi, ale aj mimo náboženských kruhov. Záver Presbyteriánská cirkev na Taiwane prešla pomerne dlhým a zložitým vývojom. Počas pôsobenia misionárov na Taiwane sa postupne snažila prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Či už počas japonskej koloniálnej nadvlád/, alebo počas vlády Guomindangu, presbyteriánská misia sa stále zameriavala na lokálne obyvateľstvo a jeho (nielen náboženské) potreby. Prvotní misionári so sebou prinášali modernú západnú medicínu a sprístupňovali vzdelanie we i'iie -idSv. Neskůr. po modernizácii ~ď\-wanu, už tieto prostriedky na získavanie veriacich neboli adekvátne. Cirkev ponúkala svojim nasledovníkom ekonomickú, emocionálnu, aj psychickú podporu v tažkých časoch. Počas obdobia stanného práva sa táto cirkev stala tým, kto ako prvý vôbec vydáva v rámci územia Tai-wanu žiadosť o demokratické volty. Aj neskoršia sociálna angažovanosť ukazuje, že táto cirkev sa snažila získať svojich veriacich nielen vdaka duchovnej náuke, ale aj vdaka konkrétnej pomoci. Či je táto snaha úspešná alebo nie je ťažké posúdiť, najmä ked vezmeme v úvahu, že sa v súčasnosti k tejto cirkvi hlási menej ako 1 % obyvateľstva. Použitá literatúra Amae, Yoshihisa: Taiwan's Exodus. J7ie Presbyterian Church in Taiwanese Nationalism, t945-(9B2. Dizertačná práca. University of Hawai'i. 2lXl7. —: Pioneers in Taiwan's Human Rights and Democracy. The Rale of the Foreign Missionaries of Presbyterian Church in Taiwan. In: Arnga, Linda G. - Miles, Lynn (eds-.l: A Borrowed Voire. Taiwan Human Rights through International ťtetvsorks, Taipei, Social Empower-ment Alliance, 2 MS. s. 172-21 0. —: Europeans and Che Formation of a Presbyterian Enterprise. A Prototype at a Civic Taiwanese Nation? In: Damm, Jens - Lim, Paul [eds.J: European Perspectves ort Taiwan. Wiesbaden. Springer, 2012, s. 46-6S. Sakešovä. Ivana: Taiwan, jiná Člna. Haviŕov - Praha. Nakladatelství Fetr P. Pavlík, 1 992. Bakešová, Ivana - Fürst, Rudolf - Hermanová, Zdenka Dějiny Teiwenu. Praha, Udové noviny, 2004. Band. Edward. Barclay ar For moss. Tokyo, Christian Literal urŕ Society, 1936. Ben g. Huan-Sheng: When the Eas-t Meets the West. Tne Educational Career of George L. Mackay in Formosa 1872-1901. In: The Asian Conference on Arts and Humanities 2012: Official Conference Proceedings. Xinzhu, National Xinzhu University of Education, 2012, s. 306-31S. Coe. Shati: Recollections and Reflections. New York, The Sec. Dr. ShokiCae's Memorial Fund. 1993. Filipi. Pavel: Mara enc^kfopedieevangeiickych cirkvi. Praha, Litri. 20OS. Gernet. Jacques: Chine anď the Christian impact. Cambridge. Cambridge University Press. 1 EU3S. Heylen. Ann: Reflections on Becoming Educated in Colonial Taiwan. In: Heylen, Ann - Sommers. Scott (eds.): Ěřecorrwrrcr Taiwan, from Colonialism to Democracy. Wiesbaden. Harrassowitz, 2010, s. 14S-164. Zdravotná starostlivosť v podáni George Mackaye a jeho žiakov. (MatGreoor 1912) *Auiae 2003. s. 134-188. mNa TariranE sa prEd Fíitíiorijrn ria-Mnalisticfce} vJáráyí pfiyiwy pa-uífvala nidwi ůrdlna, aJe aj japrjn-čria,äpkáhe jazyky a taiwarčina [laiwantiMB f ifílKl, ktorá prad-srasuJE úľ išry čirs-fcc dJalEkE. Přítem sa pDĽŽwalp rje^nlko ipôsQ-baesbyteriaraka n'rkEV rva TawanE ÍUn lM9,s.S7-S3Í.Väciirlaosta[-ľ>ch denc-Tinacit k'ute na Taiwane päsanflí. InÉrpmiíivali náradí^ čJiE*y sazyk. A la Tiielen psem, ze m dices whmif kanflktu sstádrju KMT, ale taktiež pcerrj. £e iamenavaJí svoju r síl hlasne na ůnskytíi miaranlo; zpenirv.národný ŕ'isv'r azpfc aolp'e ■.jŕiii1 j1. Lahvans'teha ráyvatelsLva nazmru-mitefay a rýdilo ha laže^.cizraĚ^Ě aka iazyt chánov Víz Amae 2LXJ3, f, 174. ^Viat o otázke lobo, ako PCT budovala a prjdpormala vznik mulL ■ ku lúinej la wanskyj idrodnEJ identity ako adbinej rjprrrü dnskEJ identite, sa ppJEdnavav rlánhj ■.(asIahrjáiDltt. NOVÍ ORIENT 73/20 13..' 1 /LIDÉ A D Éiľltf.Y Hellen, Anr - Sommers. Scott (ei.): ßecoming Taiwan, from Colonialism to Democracy. Wiesbaden, Han-assawitz, 2010. Lam ley Harry: Taiwan under Japanese Rule, 1E95-1945. The Vicissitudes pf Cdanialrsm. In Rubinstein. Murray A. led}: Taiwan. A New History. New York, Sharjle, 2D07, s. 201-250. Lin, Christine L: The Presbyterian Church in Taiwan and [hE Advocacy of Local Autonomy. SfrTO-fflaforr^r. Papers 32 (1S>M), s.1-153. Lin. Jung-Chi: TheCburrb tSrowthot the Presbytenan Church inTaii/ier?. Pasadena, Fuller Theological Seminary, 1 Lutz, Jessie G_: A Profile of Chinese Protestant Evangelists in the Mid-nineteenth Century. Leuvan, Leuven University Press, 2001. Mac Gregor. Mary Esther Miller: The black bearded bar- hanan. The Lite of George Leslie Mackay of Formosa. New York. Missionary education movement of the United States and Canada, 1912. Mackay, George Leslie: From far Formosa. JTie Islands, its People attd Missions. New Yart - Chicago - Toronto, Fleming H. Pevell Company. 1B35. Marchand. Sandrine: Silence in Postwar Taiwan. Jn: Hey-len. Ann - Sammers. Scatt (erJs.J: Becoming Taiwan. From Colonialism to Democracy. Wiespaden. Hajrassowilj Verlag. 2010. s. 165-1 SD. Masläkova. Magdalena: Presbytenan Church in Taiwan as a Voice of Powerless Taiwanese Nation: Building Taiwanese National Identity. Sludia Orientalia S/o^aca IS/1 <2D16), s. 1-20. Maxwell, lames Laidlaw: Medical Mission Work in Formosa. In: Alsfard, Niki (ed.): Chronicling Formosa: Setting the Foundations for the Presbyterian Missron-, 1 ET65—1S7-G. Taipei. Shung 're Museum of Fc-rmosan Aborigines, 201 5, 5. 3B1-3B3. Neary, Lan: Woman Rigors in Japan, South Korea and Taiwan. London, Routledge, 2002. Rawnsley. Gary - Rownsley, M ing-Yeh: The Media jn De-mocralic Taiwan. In. El und ell. David (ed.). Tarvuan Experience Since IWarciaf law. Berkeley, University of California Press, 2011, s. 395-417. Rubinstein, Murray: The Prorejrant Commrjmcy or\ Modern Taiwan. Mission, Serrwharii anri Church. Aimonk -London, M. E. Sriarpe. 1 Ml. —: Christianity and Democratization in Modern Taiwan. The Presbyterian Church and the Struggle for Mmnan/Hakka Selfhood in the Republic of China. In: Clart, Philip - Jones, C. Brewer (edsj: Religion irt Modem Taiwan. Tradition and Innovation in a Changing Society. Honolulu. University of Hawai'i Press. 2003. s. 204-2S6 Swanson, Allen: Taiwan: Mainline Versus /nc/epenrient Church Growth. A Study in Contrasts. Pasadena. William Carey Library, 1 973. Tiedemann F. G.: Baptiim of Fire Chinas Christians and the Boser Uprising of 19KI. The International Bulletin of Miss\onary Research 24/1 (2000}, s. 7-12. T-nmkins, Stephen: Strutne dejiny krestanstvi. Praha, Value* Gbbator, 2009. Trfskova, Hana: Tdnova izinitina - jazyk zpevny? t-tovy Orient 59/1 (20M), s. 51-S5. Yang, Shu-Yuan: Christianity, Identity, and the Construction of Moral Community Among the Bunun of Taiwan. Social Analysis '20(1®, s. 51-74. Internetové zdroje www.pct.arg.Ew Abstract An Introduction to the Presbyterian Church in Taiwan The main aim of the article is to introduce the Presbyterian mission in Taiwan. At first, the very first Christian missions to Taiwan are described. Subsequently, Ehe development of Protestant missions, particularly the Presbyterian mission, is portrayed. The Presbyterian mission in Taiwan has been influenced by various historical events, including the Japanese colonial era, the annexation of Taiwan hy China, ihe arrival of nationalists after losing the civil war and the declaration of martial law. Taiwanese inhabitants as well as the Presbyterian Church have faced all of these events, and the church needed to adapt and respond to them. Finally, under the pressure of political and social developments in Taiwan, the Presbyterian Church has become a political activist supporting Taiwan's interests. The article attempts to h hefty present this process. Mgr. Be. Magdaléna Masláková (nar. 1991) úspeine absolvovala magisterský odbor Reiigio-nistika (2015) a bakalársky odbor Kultúrni studia Číny (201 7) na Masarykovej Univerzite v Brne. Vo svojich štúdiách nadväzovala na Zhejiang University a v súčasnosti je študentkou doktorského programu odboru Religionistika na Masarykovej Univerzite, kde taktiež prednáša. Venuje sa štúdiu kresťanstva v čínskom kontexte a prelínaniu kresťanských a čínskych identít. 44LIDĚ A DĚJINY/ NOVÍ ORIENT 73/2013/2