Řecké dějiny 19.-20. století
přednáška 11
Situácia po občianskej vojne
Obyvateľstvo
- druhá svetová vojna: 550 000 mŕtvych (8% obyvateľstva Grécka)
- občianska vojna: 158 000 mŕtvych
50 až 100 000 utieklo do okolitých komunistických štátov
ca. 14 000 skončilo vo väzení
plus emigrácia za prácou do USA, Austrálie, južnej Ameriky
Hospodárstvo
priemerný príjem na obyvateľa klesol na 41% predvojnového (1936-1939)
- produkcia ol. oleja 4/5 pôvodného stavu
- produkcia pšenice 1/3
- produkcia viniča 1/3
- produkcia tabaku 1/10
- produkcia bavlny 1/10
počet lodí obchodného loďstva (bez plachetníc) klesol z ca. 600 o nosnosti 1 800 000 BRT
na ca. 130 o nosnosti 50 000 BRT.
Do toho čoraz väčší vplyv medzinárodnej situácie, tj. postupný začiatok a zostrovanie Studenej vojny
(komunistické prevrety v strednej a východnej Európe, vznik vých. bloku, prvá berlínska kríza, Kórejská
vojna, atď.)
Briti sa vo februári 1947 vzdali svojich záväzkov v Grécku
prevzali USA – Trumanova doktrína
americká finančná pomoc - civilná (Marshallov plán) do ca. 1954
- vojenská (najprv priamo, potom cez NATO)
USA priamo cez vyslancov a finančnú pomoc ovplyvňujú dianie v krajine podľa svojich potrieb,
zameriavajú sa najmä na armádu, kam ich financie idú mimo kontrolu civilných vlád
Má to špecifický vplyv na vývoj v Grécku po skončení občianskej vojny.
Navonok jestvuje demokratický parlamentný systém a prebiehajú voľby (1950, 1951, 1952).... ALE
pod povrchom jestvuje paralelný autoritársky systém extrémne
pravicového radenia kráľovský pár (Pavol - Frederika)
udržiavaný víťazmi Občianskej vojny (armádou, políciou a inými
represívnymi zložkami), ktorý sa chová aj naďalej tak akoby vojna neskončila (neprebehlo jej oficiálne
ukončenie), nebezpečenstvo invázie zo severu naďalej trvá (vzťahy s okolitými štátmi)
naďalej platili bezpečnostné zákony, tzv. paraústava (formálne do
1961 kvôli prístupovým rokovaniam s ES, resp. skutočne až do pádu chunty 1974) namierené najmä
proti komunistom, resp. ostatným nespoľahlivým občanom
KKE sa totiž stále nevzdala myšlienky obnovenia boja proti monarcho-fašistickému režimu (sídlila v
Bukurešti), a bezpečnostné zložky v Grécku to vedeli
---> v politickom spektre nastal posun doprava, parlamentné strany tvorí len pravica a stred (komunisti
a ľavica sú porazení a prenasledovaní), povolená je len EDA (Eniea dimokratiki aristera – jednotná
demokratická ľavica), ktorú z ilegality kontrolujú komunisti
Grécka politika 1949-1952
liberáli: gen. N. Plastiras, E. Tsouderos, S. Venizelos, G. Papandreou
pravica: K. Tsaldaris, generalissimus A. Papagos
ľavica: I. Pasalidis
- do roku 1952 s malou prevahou vždy vyhrala koalícia strán stredu (liberálov), ale ich
vlády boli nestabilné a nemali kontrolu nad dianím v krajine, napriek tomu presadili
zastavenie popráv komunistov odsúdených k smrti a vydanie novej modifikovanej
ústavy roku 1951 – stále vasileuomeni dimokratia (od smrti Georgia II. v roku 1947
vládol jeho najmladší brat Pavol I., manželka Frederika Hannoverská)
- zahraničnopolitická orientácia na USA a západné štáty, 1950 Gréci majú
kontingent v rámci síl OSN v Kóreji, od februára 1952 Grécko vstúpilo do NATO
zlepšovanie vzťahov s Itáliou, Juhosláviou a Tureckom, neúspechy s Bulharskom,
ašpirácie na severný Epirus (podvratná činnosť na gr. albánskej hranici s odvolaním sa
na to, že vojna proti Albánsku nikdy oficiálne neskončila).
V neprospech udržania stredovo orientovaných vlád hrali tieto faktory:
- stupňujúca sa Studená vojna
- americké miešanie sa do vnútorných záležitostí Grécka (namiesto
demokratických režimov radšej videli pravicové autoritárske vlády silnej ruky)
prostredníctvom finančných tlakov kvôli dôležitej geostrategickej pozícii Grécka vo vých.
Stredomorí
- intrigy kráľovského páru, ktorý chcel získať stratené politické pozície a vplyv a
manipulovať s dianím v Grécku vo svoj prospech
- postupne od r. 1950 sa ako silný muž profiluje gen. A. Papagos, ktorý chce posilniť svoju
osobnú pozíciu a ochrániť Grécko pred červeným nebezpečenstvom, domnieva sa, že
občianske strany to nezvládnu (získava podporu USA a aj kráľovského páru)
- od r. 1951 sa zrieka vojenských funkcií a zakladá
Ellinikos synagermos (Grécke zjednotenie) po vzore
Rassemblement du Peuple Francais
gen. de Gaulla
1952 vyhráva voľby a pri moci zostáva až do svojej smrti
4. októbra 1955
---> PAPAGOSOVA ÉRA
- Znovunastolenie tvrdšej represívnej kontroly proti nespoľahlivým elementom (etnickým menšinám) a
nepriateľom režimu (komunistom)
---> rozdelenie občanov na kategórie podľa spoľahlivosti
E 1 – ethnikofron 1
E 2 – ethnikofron 2
A – aristeros
B – kryptokomunista
G – nebezpečný komunista
X – nezaradený
1953 vznikla KYP (Kentriki ypiresia pliroforion, ustredná informačná služba)a tiež TEA (Tagmata ethnikis
asfaleias – prápory národnej bezpečnosti), ktorých pôsobiskom bol najmä vidiek, plus množstvo informátorov
(niekoľko 10 tisíc), občania mali možnosť dostať sa do kategórie E2, alebo E1 až po lustrácii a odvolaní svojich
predošlých vadných politických názorov, proces – tzv. apochromatismos, spoľahliví občania boli ekonomicky
zvýhodňovaní
konečne nastal vďaka americkej pomoci vzostup a rýchle obnovovanie ekonomiky a obnovil sa aj demografický
rast obyvateľstva
od r. 1951 rast HDP ca. 6 až 7% ročne (minister ekonómie Spyros Markezinis)
znovu sa obnovuje produkcia oleja, pšenice, tabaku, atď. a prekračuje predvojnovú úroveň
vďaka USA a lacnému odpredaju dopravných lodí typu Liberty sa opäť stavia na nohy grécka obchodná flotila
(Stavros Niarchos, Aristotelis Onassis, bratia Livanisovci)
začína búrlivý rozvoj turistického priemyslu a odpovedajúcej infraštruktúry, bankový sektor, stavba obytných
budov
ALE ---> priemysel zaostáva a nerovnomerne sa rozvíja, podnikatelia idú za rýchlym ziskom s malými rizikami,
stále v roku 1955 viac ako 2/3 obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve
- to znamená, že Grécko je stále závislé na dovoze koncových produktov zo zahraničia, čoraz viac sa orientuje na
západoeurópsky trh, dovoz výrazne prevyšuje vývoz – schodok v rozpočte narastá, zčasti zmierňovaný tzv.
neviditeľnými príjmami od Grékov z diaspory (adiloi poroi) a peniazmi z USA
Kyperský problém
Na začiatku boli vzťahy Grécka a Turecka veľmi dobré, od r. 1952 oba štáty v NATO a od 28.2. 1953 aj vo
formálnom pakte ešte spolu s Juhosláviou (Ankarské zmluvy)
Kypros (Cyprus), od r. 1878 pod britskou správou, od r. 1914 priamo okupovaný Britmi, neskôr štatút britskej
korunnej kolónie (1925)
po druhej svetovej vojne nastáva proces dekolonizácie všade vo svete (Briti opúšťajú
svoje pozície na Blízkom Východe, Palestína, Egypt, ale snažia si uchovať aspoň najstrategickejšie umiestnené
lokácie – Gibraltar, Malta, Cyprus)
na ostrove grécke emancipačné hnutie, Gréci tvoria 80% obyvateľstva ostrova, Turci ca. 14%, snaha o Enosi z
Gréckom, od r. 1950 cyperský arcibiskup Makarios III., duchovný a politický vodca cyperských Grékov
A. Papagos sa toho chopil ca. 1953 a požiadal britskú vládu o predanie Cypru Grécku, za výmenu ponúkal
možnosť zriadenia vojenských základní na gréckom území
„Britské impérium nie je na výpredaj!“ A. Eden
- snaha dostať cyperskú otázku pred OSN, ale zablokovali to USA, kt. sa postavili na stranu Veľkej
Británie
- rozhovory v priebehu augusta 1955 v Londýne, kam ale Briti prizvali aj tureckú vládu A.
Menderesa (H. Macmillan) – neúspech
---> septemvriana 1955 v Istanbule
---> vznik EOKA na jar 1955 (Ethniki organosi kyprion agoniston – národná
organizácia cyperských bojovníkov) G. Grivas, TMT (turecká obranná organizácia)
do toho 4. októbra 1955 zomrel A. Papagos, kt. v posledných mesiacoch zastupoval minister zahraničia S.
Stafanopoulos a minister obrany P. Kanellopoulos
Karamanlisova éra 1955-1963
Konstantinos Karamanlis (1907-1998), Proti (Makedonia)
- veľmi schopný politik, orientácia pravica, dobré vzťahy s USA a americkými politikmi, minister
verejných prác
- opäť zásah panovníckeho páru, ktorí dúfali, že tento nový človek bude ich bábkou a oni cez neho
naspäť získajú vplyv
založil novú politickú stranu pod svojím vedením ERE (Ethniki rizospastiki enosi –
národnoradikálny zväz)
1955 voľby síce nevyhral, ale podpora americkej lobby a kráľovského páru mu umožnila vyhrať v roku
1956 (prvý krát volili aj ženy), udržal sa pri moci až do 1963
---> hospodárky vývoj pokračoval v podobných intenciách ako v predošlom období, darilo sa získavať
zahraničný kapitál, štát budoval vo veľkom infraštruktúru, cesty, priehrady, elektrárne, veľké priemyslové
závody (rafinérie), krajina sa konečne celá elektrifikovala, vznikla letecká spoločnosť Olympic Airways
(Onassis), najdynamickejšie stavebníctvo
ALE ---> dovoz prevyšoval vývoz, stále bolo málo pracovných príležitostí, čo Gréci riešili migráciou do
štátov záp. Európy, hlavne do Západného Nemecka, ktoré sa medzitým postavilo na nohy a prežívalo
povojnový hospodársky zázrak, veľký úbytok obyvateľstva na vidieku, útek do miest, resp. do zahraničia
stále platila politika tzv. ethnikofrosini, hoci po Stalinovej smrti r. 1953 došlo k prechodnému
uvoľneniu medzinárodného napätia a odsúdeniu stalinských zločinov (N. Zachariadis bol odstránený v
Bukurešti r. 1956 z vedenia KKE a 1957 dokonca vylúčený)
Hlavným medzinárodným problémom bola stále Cyperská otázka
problémy hlavne v rámci NATO
Grécko a cyperskí Gréci – Enosis (Spojenie)
Turecko a Veľká Británia – Taksim (Rozdelenie)
1956 – Briti deportovali Makaria na Seychellské ostrovy, potom mu umožnili odísť do Atén
1958 – etnické násilnosti na ostrove
1959 – rozhovory v Curychu
Vznik Cyperskej republiky v roku 1961 (ako člena britského Commonwealthu)
Prezident: Makarios, viceprezident: Fadil Küçük
pomerné zastúpenie vo vláde: 70% na 30%
garanti Veľká Británia, Turecko a Grécko