‹#› Byzantská vzdelanosť lPredpokladom vzdelanosti je prostá schopnosť čítať a písať lToto umenie bolo vyhradené výhradne kňazom, resp. klerikom – ako literáti tvorili špecifickú sociologickú skupinu intelektuálov lUmenie čítať a písať malo viac stupňov: (1) Vedieť sa podpísať, (2) mať funkčnú schopnosť písať a čítať bežným jazykom, (3) zvládnuť celé grécku literárnu tradíciu a mať schopnosť štylizovať písaný prejav klasickou gréčtinou lZískanie znalosti písma ostávalo s prídavkom magickosti Faktory vysokej vzdelanosti lByzancia bola administratívne veľmi rozvetvená, preto bolo potrebné množstvo ľudí, ktorí vedeli čítať a písať lU každého mesta sa predpokladalo, že má okrem kúpeľov má aj školu, knižnicu, profesora a doktora lV 6 stor. bolo v Byzancii 911 miest. Keď Byzancia stratila 470 miest v Sýrii a Egypte, znamenalo to na istý čas úpadok vzdelanosti. Prvotný školský systém lV Byzancii nebola nutnosť zhŕňať kultúrne dedičstvo do encyklopedických diel – nevytvoril sa encyklopedický kánon predmetov (na rozdiel od Západu) lTrojstupňový systém – trval približne 8 – 9 rokov aj so špeciálnymi náukami l1. Prvé tri roky - základné vzdelanie - čítanie na základe biblie, písanie, základy počtov l2. Druhý stupeň – Grammatikos vyučoval gramatiku v najširšom slova zmysle (základ všeobecného vzdelania: Biblia a Homérske básne) l3. Tretí stupeň – vyučovali tu profesori rhétores alebo sofistai, učili rétoriku, filozofiu, matematiku l4. Prípadná výuka špeciálnych náuk – právne vedy a lekárstvo Systém od 9. storočia lZmena pravdepodobne vplyvom Arabov – väčšie uplatnenie prírodných vied lPo základnom vzdelaní sa študovala gramatika, rétorika a matematická štvorica – tá zahŕňala astronómiu, geometriu, aritmetiku a harmóniu lPotom nasledovalo odborné štúdium filozofie Knihy a ich šírenie lPísací materiál - papyrusový zvitok, neskôr papyrusový kodex - od 7. storočia úplne nahradený pergamenom lPergamen – drahý materiál -> knihy boli veľmi drahé, okrem materiálu aj kvôli dlhej práci s prepisovaním lKvôli cene sa knihy často požičiavali alebo šírili ústnym podaním ‹#› Školstvo počas Latinského cisárstva, Nikajského exilu a palaiologovskej dynastie lCisár Balduin chcel zriadiť latinskú vysokú školu – prosba o pomoc Innocenta III. lInnocent poslal list do Paríža lRenesancia Helénizmu lCisár Ioánnés Vatatzés založil školu v Nikai a neskôr zakladal ďalšie školy – podpora prírodovedných odborov Palaiologovská dynastia lCisár Michaél VIII. Palaiologos – rozvoj vied a literárna renesancia lZmeny v 14. storočí – školy prechádzajú pod kláštorné správy lVečerné úradnícke školy lAndronikos II. - rozvíjal vedecký ruch formou pravidelných zasadaní vedcov Zdroje lDOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha: Vyšehrad, 1990, s. 91 - 99. ISBN 80-7021-034-6. lDOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha: Vyšehrad, 1990, s. 249 - 263. ISBN 80-7021-034-6.