Sanskrt (a páli):

Sanskrt – klasický jazyk indickej literatúry.

Základy sanskrtu: slová v 1. páde majú koncovky nominatívu, ale pri zloženinách tieto odpadajú
a ostáva kmeňová slovníková podoba (ako keby sme mali gr. Aristotelé-, lat. Iūliu-, Cicerōn-.)

Tieto kmeňové podoby sa využívajú v hojných sanskrtských zloženinách: sanskrt oplýva zloženinami,
ktoré v našich jazykoch nie sú tak hojne využívané: napr. máme zloženinu

bohorovný (namiesto „bohu rovný“), ale v sanskrte by bolo možné z toho tvoriť ďalšie zloženiny

(typu „tatpuruša-“)

boho-rovno-postoj (namiesto „bohorovný postoj“)

a ďalej aj (typ „bahuvríhi-“)

boho-rovno-postoj-a v zmysle „žena s bohorovným postojom“).


Tak máme sanskrtské slovo dharma-h = zákon

-h je pádová prípona Nominatívu (iné pády: dharmāja = Datív, dharmam = Akuzatív)

kmeň je teda dharma-: hovoríme, že je to „a-kmeň“

zloženiny:

saddharmah (zo sat- + dharma-h) = „Pravý Zákon“

saddharma-puNDarīka-m = lotos (puNDarīka-m) Pravého Zákona

saddharmapuNDarīka-sūtra-m = Sútra(m) o Lotose Pravého Zákona

            Sanskrtské zloženiny sa spravidla píšu ako jedno slovo (pretože v nich fungujú zložité
fonetické napájacie zmeny sandhi, napr. sad-dharma zo sat + dharma-)


Niektoré a-kmene sú maskulína (Nom. –h), niektoré neutrá (Nom. –m – zhodné s lat. neutrovým –um).):

ten dharmah, ten Buddhah, ten védah (= múdrosť, vedomosť: v názvoch diel ako Rg-védah) - to sútram,
to nirvánam


            á-kmene aj í-kmene – feminína:

tá džaná = zrod (porovnaj slovanské žena), tá patní = pani, tá džaní = žena.


rodová trojica:

navah – navá – navam = nový – nová – nové, let.   novus – nova – novum


            spoluhláskové kmene:

dítě – dítě-t-i,

břímě – břeme-n-i,

stsl. mati – mate-r-i,

lat. Cicerō - Cicerōnī)

napr. n-kmene: karma – karmanah, átmá - átmanah

Nom. (to) karma (= to, čo som si navykonával) – Dat. (v tom) karmani

(ten) átmá (= svoje „sa“, ja sám, ego, duch...) – D. (v tom) átmani

(podobne české břímě – břemeni, lat. Cicerō - Cicerōnī)

takže kmeň slov (to) karma, (ten) átmá je karman-, átman-, len v Nom. toto kmeňové –n- odpadá.


Páli (NB nie dlhé í pálí)

Staroveké nárečie, v ktorom sa Buddhove reči zachovali na Šrí Lanke v južnom buddhistickom smere).
Od sanskrtu sa líši hlavne fonetickou podobou slov:

Buddha-h – Buddhó

Dharma-h – Dhammó

sútra-m – sutta-m

nirvána-m – nibbána-m

karma / karmani – kamma / kammani

átmá / átmani – attá / attani


Ďalšie podrobnosti – na mojom blogu:

https://ivanrumanek.blog.sme.sk/c/387833/sanskrt-a-pali.html