Bibliografie
Mgr. Renáta Přichystalová
Etapy vývoja českej bibliografie:
• Počiatky českej bibliografie v renesancii
(cca od pol. 16. stor.)
• Bibliografia v dobe národného obrodenia
(pol. 18. stor. – pol. 19. stor.)(pol. 18. stor. – pol. 19. stor.)
• Bibliografia od 2. pol. 19. stor. do r. 1945
• Bibliografia po r. 1945 do 1992
• Bibliografia od r. 1993
Česká národní knihovna – www.nkp.cz
Typy a druhy bibliografií
Typy a druhy bibliografií
• podľa rozsahu a obsahu rozdeľujeme bibliografie do 2 veľkých
skupín – b. všeobecné
spracovávajúce všetkú literatúru bez ohľadu na odbory
b. špeciálne
spracovávajúce literatúru jednotlivých vied alebo okruh širšiej
či užšiej tématiky, ale pozor, ak je téma zúžená na jednu
osobu, v tom prípade sa jedná o:
b. personálnu, ktorá sa môže zaujímať buď o osobu samotnú
(diela o príslušnej osobe), alebo o tvorbu/spisbu tejto osoby
• podľa toho, ktoré druhy tlačovín b. spracováva:
b. kníh
b. periodík: b. novín
b. časopisov
(b. máp, b. grafík, b. notových záznamov atď.)
• podľa teritoriálneho princípu:• podľa teritoriálneho princípu:
b. medzinárodná
b. národná (alebo tiež b. štátna); môže a nemusí
byť obmedzená jazykom, napr. Knihopis ČST je determinovaný
jazykom, BK zas územím štátu
b. regionálna
• podľa časového/chronologického princípu
napr. b. 19. storočia; b. r. 1848 apod.
v prípade, že nemáme presne vymedzený konkrétny
časový úsek hovoríme o b. bežnej/súčasnej; o b.
retrospektívnej
• podľa vydania bibliografie:
b. jednorázové – b. monografickéb. jednorázové – b. monografické
b. periodické (napr. bibliografické ročenky)
• podľa použitých prameňov:
b. primárne (to sú napr. národné bibl.)
b. sekundárne (vychádzajú z primárnych, napr. dielčie
špeciálne bibl.)
b. II. stupňa; b. III. stupňa (bibliog. bibliografií atď.)
Použitá literatúra a pramene:
Drtina, Jaroslav 1944: Česká bibliografie.
Praha.
Drtina, Jaroslav 1966: Základy bibliografie.
Praha.
WWW.NKP.CZ
Základné pojmy
• Citát (angl. – quotation): text doslovne prevzatý z nejakého
dokumentu, informačného zdroja. Musia byť jasné jeho
hranice, preto sa píše v úvodzovkách (event. zmena písma).
Ak má viac ako 4 riadky odďeľuje sa od výkladového textu
vytvorením samostatného odstavca.
• Citácia (angl. – citation): skrátené označenie prameňa• Citácia (angl. – citation): skrátené označenie prameňa
v súvislom texte. Citované miesto sa musí jednoznačne spojiť
so záznamom o citovanom dokumente, ktorý je v úplnosti
uvedený v zozname bibliografických odkazov (zoznam
literatúry a prameňov).
• Citovanie: proces, ktorým prenášame výbraný úsek textu
z pôvodného prameňa do nových súvislostí.
• Etika citovania:
Pri preklade citátov je platná norma: ČSN ISO 2384 (010164),
Dokumentace. Formální úprava překladů (od 1.1. 1993).
• Skrátenie citátu: […]
• Doplnenie mena do citátu: [tj. XY, dopl. autor]
• Označenie chybného miesta: [!] alebo [sic!]
• Technika citovania:
dodržiavať stanovené normy a podmienky
konkrétnej redakcie
Výberová literatúra k citovaniu v odbornom texte.
ČSN ISO 690, 1996: ČSN ISO 690 (01 0197): Dokumentace:
Bibliografické citace. Obsah, forma, struktura.
ČSN ISO 690–2, 2000: ČSN ISO 690–2: Informace a dokumentace –
Bibliografické citace – Část 2: Elektronické dokumenty.
Katuščák, D. 1998: Ako písať vysokoškolské a
kvalifikačné práce. Bratislava.
Eco, U. 1997: Jak napsat diplomovou práci. Olomouc.Eco, U. 1997: Jak napsat diplomovou práci. Olomouc.
Eco, U. 2009: Bludiště seznamů. Praha.
Meško, D. – Katuščák, D. – Findra, J. a kol. 2006:
Akademická příručka. Martin.
Pokyny pre úpravu rukopisov. 1999. Nitra.
Šesták, Z. 2000: Jak psát a přednášet o vědě. Praha.
Vencl, S. – Wick, K. 1978: Příprava ilustrací pro
archeologické publikace. Praha.