Bibliografie Mgr. Renáta Přichystalová Etapy vývoja českej bibliografie: • Počiatky českej bibliografie v renesancii (cca od pol. 16. stor.) • Bibliografia v dobe národného obrodenia (pol. 18. stor. – pol. 19. stor.)(pol. 18. stor. – pol. 19. stor.) • Bibliografia od 2. pol. 19. stor. do r. 1945 • Bibliografia po r. 1945 do 1992 • Bibliografia od r. 1993 Česká národní knihovna – www.nkp.cz Typy a druhy bibliografií Typy a druhy bibliografií • podľa rozsahu a obsahu rozdeľujeme bibliografie do 2 veľkých skupín – b. všeobecné spracovávajúce všetkú literatúru bez ohľadu na odbory b. špeciálne spracovávajúce literatúru jednotlivých vied alebo okruh širšiej či užšiej tématiky, ale pozor, ak je téma zúžená na jednu osobu, v tom prípade sa jedná o: b. personálnu, ktorá sa môže zaujímať buď o osobu samotnú (diela o príslušnej osobe), alebo o tvorbu/spisbu tejto osoby • podľa toho, ktoré druhy tlačovín b. spracováva: b. kníh b. periodík: b. novín b. časopisov (b. máp, b. grafík, b. notových záznamov atď.) • podľa teritoriálneho princípu:• podľa teritoriálneho princípu: b. medzinárodná b. národná (alebo tiež b. štátna); môže a nemusí byť obmedzená jazykom, napr. Knihopis ČST je determinovaný jazykom, BK zas územím štátu b. regionálna • podľa časového/chronologického princípu napr. b. 19. storočia; b. r. 1848 apod. v prípade, že nemáme presne vymedzený konkrétny časový úsek hovoríme o b. bežnej/súčasnej; o b. retrospektívnej • podľa vydania bibliografie: b. jednorázové – b. monografickéb. jednorázové – b. monografické b. periodické (napr. bibliografické ročenky) • podľa použitých prameňov: b. primárne (to sú napr. národné bibl.) b. sekundárne (vychádzajú z primárnych, napr. dielčie špeciálne bibl.) b. II. stupňa; b. III. stupňa (bibliog. bibliografií atď.) Použitá literatúra a pramene: Drtina, Jaroslav 1944: Česká bibliografie. Praha. Drtina, Jaroslav 1966: Základy bibliografie. Praha. WWW.NKP.CZ Základné pojmy • Citát (angl. – quotation): text doslovne prevzatý z nejakého dokumentu, informačného zdroja. Musia byť jasné jeho hranice, preto sa píše v úvodzovkách (event. zmena písma). Ak má viac ako 4 riadky odďeľuje sa od výkladového textu vytvorením samostatného odstavca. • Citácia (angl. – citation): skrátené označenie prameňa• Citácia (angl. – citation): skrátené označenie prameňa v súvislom texte. Citované miesto sa musí jednoznačne spojiť so záznamom o citovanom dokumente, ktorý je v úplnosti uvedený v zozname bibliografických odkazov (zoznam literatúry a prameňov). • Citovanie: proces, ktorým prenášame výbraný úsek textu z pôvodného prameňa do nových súvislostí. • Etika citovania: Pri preklade citátov je platná norma: ČSN ISO 2384 (010164), Dokumentace. Formální úprava překladů (od 1.1. 1993). • Skrátenie citátu: […] • Doplnenie mena do citátu: [tj. XY, dopl. autor] • Označenie chybného miesta: [!] alebo [sic!] • Technika citovania: dodržiavať stanovené normy a podmienky konkrétnej redakcie Výberová literatúra k citovaniu v odbornom texte. ČSN ISO 690, 1996: ČSN ISO 690 (01 0197): Dokumentace: Bibliografické citace. Obsah, forma, struktura. ČSN ISO 690–2, 2000: ČSN ISO 690–2: Informace a dokumentace – Bibliografické citace – Část 2: Elektronické dokumenty. Katuščák, D. 1998: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Bratislava. Eco, U. 1997: Jak napsat diplomovou práci. Olomouc.Eco, U. 1997: Jak napsat diplomovou práci. Olomouc. Eco, U. 2009: Bludiště seznamů. Praha. Meško, D. – Katuščák, D. – Findra, J. a kol. 2006: Akademická příručka. Martin. Pokyny pre úpravu rukopisov. 1999. Nitra. Šesták, Z. 2000: Jak psát a přednášet o vědě. Praha. Vencl, S. – Wick, K. 1978: Příprava ilustrací pro archeologické publikace. Praha.