1 Činohra SND, člen Európskej divadelnej konvencie 92. divadelná sezóna 2011/2012 Milan Vajdička Poverený zastupovaním generálneho riaditeľa SND Emil Horváth Riaditeľ Činohry SND Slovenské národné divadlo je štátna príspevková organizácia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Preklad Peter Lomnický Úprava Martin Čičvák, Martin Kubran Réžia Martin Čičvák Dramaturgia Martin Kubran Scéna Tom Ciller Kostýmy Marija Havran Choreografia Stanislava Vlčeková, Jozef Vlk Pohybová spolupráca Juraj Benčík Premiéra 9. a 10. júna 2012 SÁLA ČINOHRY v novej budove SND, Pribinova 17, Bratislava 2 3 OSOBY A OBSADENIE Strepsiades Emil Horváth Feidippides Alexander Bárta Sokrates Marián Geišberg Žiak Vladimír Obšil Starý argument Marián Labuda Nový argument Peter Brajerčík/Tomáš Vravník Žiaci Juraj Benčík* Peter Brajerčík Tomáš Vravník Rado Milič* Ladislav Cmorej*/Michal Jurčo*/Emil Leeger*/ Miroslav Martinovič*/Tomáš Pinter* Spievajúci oblak Linda Ballová*/Jana Kohútová* Oblaky Debris Company (tanečníci a akrobati)* * a. h. Asistentka réžie Maja Breinerová Inšpicientka Viera Bzdúchová Text sleduje Alena Horňáková Technické vedenie Viliam Švarda Stavby Viliam Hapl, Dušan Pikáli Svetlá Martin Tomaško Zvuk Ľuboš Holík Masky Monika Olanová Dámska garderóba Dana Bučiková Pánska garderóba Stazka Kunochová Výpravu realizovali Umelecko-dekoračné dielne SND pod vedením Ing. Martina Kudrnáča. Emil Horváth 6 7 intelektuáli, ktorých začali nazývať sophistaí, naši sofisti, slovo, ktoré malo v dávnejšej dobe širší a pochvalný význam –, si účtovali vysoké poplatky; a šikovných preto, že boli pripravení používať svoje hlavy spôsobom, ktorý bol väčšine staršej generácie cudzí. Tradičná aténska výchova cvičila chlapcov v zručnostiach a umeniach užitočných pre spoločenstvo vo vojne aj v mieri, ako bola gymnastika, hod oštepom, čítanie a písanie, spev a hra na strunných nástrojoch, ale v žiadnom ohľade nepodnecovala kritické myslenie chlapcov; vzdelanie znamenalo predávanie tradičných techník z jednej generácie na druhú. Sofisti nenahradili prosto jeden spôsob výchovy druhým, keďže neučili obyčajných chlapcov, ale živili intelektuálne záľuby, ktoré mladík predchádzajúcej generácie nijako neuspokojoval ani nepodnecoval.“3 Toto „kultúrne hnutie“ nájdeme aj v Oblakoch, v ktorých je vzdelávanie v Sokratovej škole, kam sa najprv vydá Strepsiades, snažiaci sa získať rétorické zručnosti, a kam neskôr pošle syna, zobrazené ako štúdium astronómie, meteorológie a analýza metier a racionalizácia gramatiky. A Feidippides dokáže po návrate z mysliarne šikovne používať slovné hračky, ale tiež sa odvoláva na „protiklad medzi nomos (zákon) a ‚prírodou‘, čo bolo jedným zo skutočne dôležitých objavov piateho storočia“4 . Aténčania vo všeobecnosti hlboko verili v božskosť Spravodlivosti, čo „vytvára racionálnu spojitosť (ako všestrannosť sofistov vytvára náhodnú spojitosť) medzi novými teóriami meteorológie a túžbou dlžníka podviesť veriteľov. Hesiodos opísal Spravodlivosť ako poriadok, ktorý Zeus stanovil pre život v ľudskej spoločnosti, a personifikoval ju ako Diovu služobníčku. Ľudová morálka bola úzko zviazaná s myšlienkou, že nespravodlivý človek, krivoprísažník, neplatiaci dlžník, aj keby unikol ľudskému odhaleniu a trestu, dostane, čo si zaslúži, z rúk bohov; alebo ak zomrie bezstarostný a šťastný, jeho potomkovia za neho zaplatia trest; alebo (ako sa čoraz častejšie verilo v piatom storočí) jeho duša zaplatí trest v podsvetí“5 . To znamená, že ak niekto zobral bohom vládu nad univerzom a jeho fungovanie vysvetlil neosobnými fyzikálnymi silami, ktoré sa nezaujímajú o to, čo človek robí, zároveň tým odstraňoval strach, ktorý bol tým hlavným dôvodom, prečo sa podriadiť zákonu. Pozadie Oblakov V 5. storočí pred n. l. boli Atény miestom intelektuálneho kvasu a búrlivého vývoja, ktorý ovplyvnil celé západné dejiny. Rozvíjali sa nové formy vzdelania a kládli sa základné otázky, ktoré spochybňovali zaužívané spôsoby myslenia a hodnoty. Objavili sa učitelia rétoriky, ktorí svojich žiakoch učili uvažovať o spôsoboch argumentácie a používať ich. Objavili sa racionálne vysvetlenia prírodných javov, ktoré boli dovtedy považované za činy bohov. Pre pochopenie Oblakov sú dôležité dve línie vývoja kultúry, ktoré sa dostali do sporu s tradičnými presvedčeniami, vierou a hodnotami gréckej spoločnosti. Obe sú produktom jedinečnosti, ktorá odlišovala Grékov od ostatných národov. Prvou je racionálne uvažovanie o štruktúre sveta. Cieľom takéhoto myslenia bolo vysvetliť prírodné fenomény, ako sú astronomické alebo meteorologické javy, ktoré sa tradične považovali za nepredvídateľné, keďže boli prejavom svojvoľných činov bohov, ako niečo, čo podlieha prírodným zákonom. Takéto vysvetlenie však nenechávalo priestor pre tradičných bohov. Buď sa mlčky popierala ich existencia, alebo prišli o osobnosť, alebo sa poukazovalo na protirečivosť mytológie. Nepriateľstvo bežného človeka voči racionálnej špekulácii nepramenila len z jeho nechuti voči novotám, voči abstraktným myšlienkam alebo z toho, že sa o dôkazoch nemohol presvedčiť na vlastné oči. Bol za tým aj strach, že to ohrozí spoločnosť postavenú na pevných základoch a všeobecne prijatých hodnotách, že sa oslabí spoločenské puto a obec upadne do anarchie, despotizmu alebo ju zničia nepriatelia. Život bežného človeka závisel od vôle bohov, ktorí dávali dobrú úrodu, ale aj trestali jednotlivca či celé spoločenstvo za rúhanie alebo zločin, ktoré neboli nepotrestané. „Navyše niektoré z najlepších vecí v živote – spev, tanec, slávnostné obliekanie, pitie – jedlo a pitie – boli eminentnou súčasťou slávností na počesť bohov, čo znamená, že skepticizmus vrhal tieň na fyzické potešenia.“1 Druhou líniou kultúrneho vývoja, ktorá sa v 5. storočí pred n. l. v Aténach preťala so snahou o racionálne vysvetlenie prírodných javov a je dôležitá pre pochopenie Oblakov, je intenzívny záujem o argumentačné techniky, o spôsoby presviedčania na súde alebo v politickom zhromaždení. „Grékom vždy spôsoboval verejný prednes rečí potešenie a vždy ich počúvali s ostražitým uchom znalca, akoby to bola umelecká forma, a tiež pozorne sledovali postoj a gestá. Nepochybné je tiež to, že tí, ktorí vedeli, že nemajú pravdu, predkladali najdômyselnejšie argumenty, aké dokázali vymyslieť, a využívali každú slabosť, ktorú našli v argumentoch svojich poctivých súperov.“2 V 5. storočí pred n. l. začali mať v politických snemoch úspech presvedčiví rečníci a súčasťou politickej praxe sa stali žaloby podané na protivníkov. To viedlo k skúmaniu a štúdiu rétorických prostriedkov a politických cieľov a začali sa objavovať ľudia, ktorí za peniaze učili tieto techniky získania politickej moci a imunity voči žalobám. V niektorých prípadoch sa vedecké skúmanie a filozofické záujmy kombinovali s rétorikou, čo potom viedlo k tomu, že obyčajní ľudia si spájali intelektuálnu činnosť so snahou šikovných bohatých mladíkov o získanie politickej moci a beztrestnosti. „Predovšetkým mladíkov, pretože dômyselný a presvedčivý argument bol tým nástrojom, ktorý mohol znehodnotiť skúsený úsudok starého muža; bohatých mladíkov, pretože intelektuáli, ktorí prijímali žiakov – 1 K. J. Dover: Aristophanic Comedy (London : William Clowes & Sons, 1972, s. 109). 2 Ibid., s. 110. 3 Ibid., s. 110 – 111. 4 Ibid., s. 111. 5 Ibid., s. 111. Feidippides s koňmi Emil Horváth, Alexander Bárta Oblaky Marián Geišberg, Emil Horváth Oblaky, Emil Horváth, Jana Kohútová, Marián Geišberg 10 11 politická (a súdna) rétorika a divadelný diskurz sa vzájomne ovplyvňovali, ich publikum bolo vždy pripravené skúsenosťou aj s druhou oblasťou. Okrem toho ciele autora komédií boli v istom zmysle rovnaké ako každého iného rečníka: mal sledovať vlastné (a verejné) dobro tým, že si získa svojich poslucháčov, ktorí mu ohodnotením jeho logu, alebo reči, ako najlepšieho mohli, priniesli víťazstvo nad jeho rivalmi.“6 To znamená, že reč (logos) Oblakov, hry, ktorá je posadnutá jazykom, hukotom a zápasom rečí, bola neúčinná. Aristofanes teda zažil niečo podobné ako hlavný hrdina jeho hry, Strepsiades: hovoril do vetra, v zápase rečí podľahol7 . Všetky Strepsiadove problémy totiž spôsobil fakt, že ho nikto nechce počúvať, že nedokáže hovoriť tak, aby niekoho presvedčil, že jeho logos prehráva. Začiatok hry je v podstate komickým chválospevom na všemoc reči, ktorý prednáša Strepsiades. Reči, ktorá je zdrojom všetkých jeho problémov a nešťastí, keďže ho, ako sa postupne odkrýva, nikto nepočúva (sluhovia, žena, syn), a zároveň je pre neho nedosiahnuteľným (je to typ dedinského hlupáka) a takmer čarovným všeliekom. Úvodná scéna nám ukazuje Strepsiada, ktorý nemôže spať, pretože ho „kúšu tie konské výdavky a zožierajú dlžoby“. Blíži sa totiž koniec mesiaca a s tým aj termín splátky dlhu. Dalo by sa tiež povedať, že Strepsiada ničí mesiac. Jasne mu totiž ukazuje, že lunárny mesiac sa blíži ku koncu. Navyše je ako bohyňa Luna (Seléné) akýmsi garantom poriadku a dodržiavania zákonov, čo sa ukazuje v parabáze a úplne na konci hry, kde Strepsiades pri zapaľovaní mysliarne a prenasledovaní Sokrata a jeho žiakov vymenúva ich zločiny – „bohom ste sa rúhali a skúmali aj zadok mesiaca“. Strepsiades „špekulujúci“ v posteli je tiež komickým obrazom filozofa, ktorý namiesto spánku premýšľa, ale nedokáže sa povzniesť nad svoje príliš ľudské starosti. Neskôr, keď je prijatý do mysliarne ako Sokratov žiak, ktorý mu káže v posteli premýšľať, sa táto scéna zrkadlovo opakuje, pričom spať mu nedajú ploštice. Oblaky tiež požadujú od Strepsiada nespavosť („v spánku nesmieš zavrieť oči“) teoretického človeka, ako by povedal Nietzsche, a on po tom, čo vymenujú vlastnosti, ktoré musí mať pre získanie múdrosti, odpovedá: „Tak hlava je pracant, rozmýšľa, ja nemôžem kvôli nej spávať...“ Oblaky Prvá verzia Aristofanových Oblakov bola predvedená v roku 423 pred n. l. v rámci Veľkých Dionýzií. Vieme, že prepadla, hra skončila tretia z troch komédií. Prvú cenu získal Kratinos za hru Pytine (Fľaša) a druhý skončil Ameipsias s hrou Konnos. Originálnu verziu nemáme k dispozícii. Zachovala sa len neúplne zrevidovaná verzia. Divadlo bolo vo vtedajších Aténach súčasťou slávností a, ako už dlhší čas mnohí teoretici aj divadelníci nezabúdajú dôležito a tajomne pripomenúť, malo korene v rituáli. Zdôrazňujú tento fakt predovšetkým preto, aby poukázali na to, o čo sme prišli. Pre nás, moderné indivíduá, je len zábavou a rituály sa zmenili na návštevy športových zápasov. Často však zabúdajú dodať, že divadlo bolo pre Grékov aj súbojom a súťažou (agÓn). A občania sa pri sledovaní komédie rozhodne nenachádzali v extatickom ošiali, ale skôr sledovali novoty a narážky a, samozrejme, rovnako ako dnes sa smiali na starých, otrepaných vtipoch, ako nám hovorí aj Aristofanes. A áno, ich záujem bol intenzívnejší, pretože divadlo bolo v centre života vtedajšej spoločnosti. „... hry sa predvádzali v rámci súťaží komédií, pričom tieto súťaže boli súčasťou oveľa väčších festivalov; v prípade Oblakov to boli Veľké Dionýzie, pričom účelom všetkého, čo sa na tejto oslave dialo, napríklad obradov, bolo vyjadrenie a (posilnenie) aténskej ideológie a zároveň ukázanie moci a slávy demokratickej obce. Účastníci tohto festivalu a diváci komédie boli aténski občania. Zhromaždení v divadle v ‚sneme občanov‘ boli tou istou skupinou, podobne rozsadenou, ktorá inde prijímala politické a zákonné rozhodnutia obce. To znamená, že 6 D. O'Regan: Rhetoric, Comedy, and the Violence of Language in Aristophanes' Clouds (New York : Oxford University Press, 1992, s. 3). 7 Väčšina komentátorov tvrdí, že to Aristofana tvrdo zasiahlo, a ako dôkaz uvádzajú prepracovanú parabázu Oblakov, kde autor vyčíta obecenstvu svoju prehru a tvrdí, že Oblaky sú jeho najlepšou hrou, a vymedzuje sa voči ostatným autorom komédií. Ťažko sa však táto pasáž dá brať vážne, keďže všetko, čo Aristofanes vyčíta svojim „vulgárnym“ súperom, sa nachádza aj v Oblakoch. „Pravdou“ bude skôr to, že podobne ako v celej hre sú Oblaky skutočnými oblakmi, klamú a to, čo hovoria, nie je také jednoznačné – rozhodne im netreba veriť doslovne. Podľa Victora Ehrenberga boli takéto „urážky“ súperiacich autorov pomerne bežné a patrili ku konvenčnej stratégii presviedčania o vyšších kvalitách danej hry voči súperiacim komédiám. Ďalšou možnosťou je, že Aristofanes vtipne upozorňuje na zmeny, ktoré urobil v druhej verzii Oblakov, pretože prvá bola pre publikum príliš intelektuálna. To by však znamenalo, že reč (logos) je slabá a potrebuje pomoc zvonka. 12 13 v hovorení o čomkoľvek bez ohľadu na skutočnosť. Reč sa nesnaží pôsobiť na skutočnosť, ale na druhého a dialóg nie je komunikáciou, ale súbojom. Strepsiades, naopak, verí v magickú moc slova. Je to tradičná viera, a preto v súlade s tradíciou chce syna pomenovať po svojom otcovi – Feidonides, teda syn škroba. Neskôr, keď Strepsiades klope na dvere mysliarne, sa dozvedáme, že meno jeho otca v skutočnosti bolo Feidon, teda škrob. Naopak, Strepsiadova manželka chce, aby synovo meno znelo aristokraticky, preto mu chce dať meno, ktorého súčasťou je slovo hippos (kôň), a to aj napriek tomu, že takéto mená sú doložené vo všetkých spoločenských triedach11 . Kompromisom vzniklo meno Feidippides, v ktorom sú, ako nám ukazuje hra, dve protikladné zložky – kone a šetrnosť. Meno samotného Strepsiada, ktoré môžeme preložiť ako syn podvodníka alebo ošmeka, je odvodené od slovesa strepho (otáčam, prevraciam), čo je primerané pre niekoho, kto sa chce naučiť „prevracať zákon“ vo svoj prospech. Máme teda pred sebou komickú genealógiu Strepsiadovej rodiny: jeho otec je syn škroba (alebo škrob), on je synom ošmeka (a sám sa snaží zbaviť svojich dlhov podvodom) a jeho syn je syn koňoškroba (Strepsiades nechce míňať svoj majetok na kone, akurát je príliš slabý na výchovu svojho syna). Hádka Strepsiada s manželkou nám ukazuje ešte jednu dôležitú vec. Celé Oblaky sú postavené na konflikte niekoľkých elementárnych protikladov: dedina – mesto, sedliak – aristokrat, starý – mladý (nový) a podobne. Dopredu môžeme povedať, že to nie je konflikt medzi dobrom a zlom, medzi morálkou a amorálnosťou. Vo svete Oblakov korupcia preniká všade. Strepsiades nie je nevinný dedinčan, ktorého skazila manželka z mesta alebo styk so Sokratom. Strepsiades sa od začiatku hry chce zbaviť svojich dlhov podvodom a koniec nie je potrestanie vinníkov, ale pomsta podvodníka, Strepsiades sa dostal do problémov, pretože „nevie hovoriť“8 . Neznamená to však, že by nedokázal slovne vyjadriť svoje myšlienky, presvedčenia alebo priania. Strespiades nevie hovoriť, pretože o svojej pravde, o tom, čo chce, nedokáže nikoho presvedčiť. Všetci ostatní vedia hovoriť, a preto mu vnucujú svoju vôľu. Z toho vidíme, že pre Srepsiada reč, alebo inak povedané schopnosť vedieť hovoriť, znamená presviedčanie, vnútenie názoru. Podstatou reči podľa neho je to, čo Schopenhauer nazýva dialektika alebo eristická dialektika9 . Najväčšou Strepsiadovou chybou bolo podľa jeho vlastných slov, že sa nechal presvedčiť dohadzovačkou, že ho naviedla, aby si zobral svoju manželku – aristokratku z mesta. Tá ho svojimi vysokými nárokmi – finančnými aj sexuálnymi – vytrhla z v podstate idylického dedinského života. Jeho žena navyše skazila aj ich syna, ktorý Strepsiada „nikdy nepočúval“. Strepsiades sa nám pokúša vsugerovať, že je v tom nevinne. A podobne to bude aj na konci, keď ho zbije syn, vinu zvaľuje najprv na oblaky a potom na Sokrata. Svoje nešťastie sa síce nesnaží pripísať osudu ani bohom, ale moci jazyka všetkých okolo neho. Preto tiež verí, že jeho jedinou záchranou je nejakým spôsobom získať reč, ktorá je silnejšia než reč ľudí, s ktorými prichádza do styku. Z toho vidieť, že jeho blízki (manželka, syn) aj spoluobčania (v tomto prípade veritelia) sú pre Strepsiada od začiatku súperi, s ktorými sa stretáva v aréne reči. Žije teda vo svete, kde neexistuje medzi ľuďmi žiadne sociálne puto v podobe spoločných hodnôt, ale len súboj egoistických záujmov, ktoré sa presadzujú silou reči. Tieto záujmy sú držané v istých hraniciach len strachom zo zákona, ktorého garantom sú bohovia. Strepsiades je, ako neskôr zistíme, presvedčený, že blesky zosiela Zeus, aby nimi trestal krivoprísažníkov. Dôsledkom bezmocnosti Strepsiadovho jazyka sú jeho dlhy, ktoré narobil jeho syn. Nedokáže ho však presvedčiť, aby sa vzdal svojho nákladného života. Navyše sa mu veritelia vyhrážajú súdom, kde sa bude musieť obhajovať, to znamená hovoriť. Preto sa rozhodne, že pošle do Sokratovej školy svojho syna. Strepsiadova viera v moc jazyka je primitívna a naplno sa prejaví, keď nám opisuje, ako sa hádal s manželkou o meno svojho syna. Verí totiž, že samotné meno ovplyvní jeho charakter. Jeho názor na moc jazyka je teda protikladný k teóriám sofistov. Podľa nich je jazyk nástroj, ktorým sa dá hovoriť o veciach z viacerých aspektov, a je len na šikovnosti rečníka, ako použije jazyk, ktorý je arbitrárny, to znamená nezávislý od mimojazykovej reality. Protagoras tvrdil, že človek je mierou všetkých vecí a že dokáže slabší argument priviesť k triumfu nad silnejším. Slabší argument (héttÓn logos) znamená menej presvedčivý, menšinový názor. Naopak, silnejší argument (kreittÓn logos) zastupuje konvenčný názor väčšiny10 . Premena slabšieho argumentu na silnejší nemá nič spoločného s morálkou, je celkom amorálna. Závisí od schopnosti rečníka donútiť svojho partnera v dialógu, aby ho počúval, a presvedčiť toho, kto je ochotný ho počúvať, o tom, že to, čo hovorí, je správne, a nie je nijako viazaná na realitu, morálku, hodnoty či zákon. Vedieť hovoriť v tomto zmysle, ako som spomenul vyššie, neznamená, že niekto dokáže vyjadriť to, čo má na mysli, alebo ukázať na nejakú vec alebo ju opísať, ale že sa dokáže presadiť 8 Keď sa ho Sokrates spýta, čo od neho chce, Strepsiades odpovedá: „Chcem sa naučiť hovoriť...“ 9 „Eristická dialektika je umenie dišputácie, vedené tak, aby sa účastník ocitol vždy v práve, teda per fas et nefas“ (dovolenými i nedovolenými prostriedkami). In. A. Schopenhauer: Eristická dialektika (Praha : en, 1991, s. 7). 10 V preklade vedome nepoužívam sofistickú terminológiu. Pre Aristofanovo publikum to bola všeobecne známa vec, bola to súčasť ich života a vtedajšieho jazyka, takže okamžite postrehlo narážky a parafrázy. Dnešnému publiku je táto terminológia vzdialená a je maximálne spomienkou na to, čo sa učilo v škole. Nie je to súčasť ich bežného života. Navyše bolo treba mierne posunúť problém sofistiky, ktorý nie je naším problémom, do pre nás pochopiteľnejších oblastí. Pre diváka by napríklad bolo rušivé, keby počul, ako Strepsiades hovorí, že sa chce naučiť slabší argument, a zrejme by úplne nepochopil, o čo ide. Preto sa v preklade Strepsiades chce naučiť argument (zlý), ktorý mu umožní hovoriť tak, aby on dokázal kohokoľvek presvedčiť, aj keď nemá pravdu, to znamená, aj keď klame, keď nie je v práve atď. 11 Tu nie je priestor na podrobnejší rozbor významu a komiky mien u Aristofana. Celú knihu tomu venuje N. Kanavou: Aristophanes' Comedy of Names: a Study of Speaking Names in Aristophanes (Berlín/New York : Walter de Gruyter, 2011). Oko diváka oblakov, René Magritte: Falošné zrkadlo, 1928 14 15 ktorého amorálnosť sa obrátila proti nemu. Strepsiades nechce vracať dlhy, čo sa mu má podariť vďaka tomu, že jeho syn Fedippides absolvuje školenie u stelesneného slabšieho argumentu (Populista). Avšak Feidippides, ktorý vie, že vďaka svojej novej múdrosti môže porušovať zákony a prekračovať konvencie a môže sledovať len svoje egoistické záujmy a túžby, odmietne poslušnosť otcovi, to znamená, že mu odmieta podobne ako Strepsiades veriteľom vrátiť jeho starostlivosť povinnou úctou. Vidíme, že vo svete, kde sa rozpadli tradičné hodnoty a neboli nahradené novými, sa rozpadá samotné spoločenstvo (polis). Podmienkou však je odstránenie bohov, ktorí sú strážcami prísah a hodnôt. Toto sa Strepsiades naučí takmer okamžite po príchode do mysliarne. Strepsiades sa ochotne vzdáva bohov, ktorí sú prekážkou v jeho zámere zbaviť sa dlhov. Kozmologické špekulácie Sokrata a jeho žiakov sú síce predstavené komicky, ale nejde tu len o vtipy. „Amorálny svet, v ktorom vládnu prírodné sily a zákony, v ktorom z neba zmizli bohovia a zmysel a hodnota sú určené výkonom autonómneho ľudského rozumu, o ktorých diskutujú nezávislé ľudské hlasy, je nevyhnutným kontextom pre umenie sofistického rečníka, pre ktorého sú díkaia a adika, spravodlivé a nespravodlivé veci, zameniteľné. Strepsiadova výučba bude živo demonštrovať dôležitosť kozmológie pri osvojovaní12 sofistickej reči.“ A tým, že slabší argument oslobodzuje človeka od toho, že má byť spravodlivý, rozdeľuje tradičné páry reč/spravodlivosť a reč/zákon. To znamená, že ničí štruktúru bežného občianskeho života a vracia človeka k jeho predpolitickej existencii. Človek totiž môže legitimizovať každú túžbu a reč prestáva byť presviedčaním a stáva sa násilím, deštruuje „hrdú demokratickú ideológiu, ktorá urobila z presviedčania občiansku a politickú bohyňu“13 . Veľmi presne to vyjadrila Martha Nussbaum: „Oblaky... nám prekladajú obraz 12 D. O'Regan: Rhetoric, Comedy, and the Violence of Language in Aristophanes' Clouds (New York : Oxford University Press, 1992, s. 30). 13 Ibid., s. 120. 14 M. Nussbaum: Aristophanes and Socrates on learning practical wisdom. In: Yale Classical Studies 26 (1980): 43 – 97. 15. M. Foucault: Užívání slastí. Dějiny sexuality II (Praha: Herrmann & synove, 2003, s. 285 - 286). súkromného hedonizmu, ktorý je ľahostajný k rozumu a dokonca aj k sympatii. Títo muži, keď majú možnosť voľby, sa jednoducho nestarajú o nič iné, len o svoje uspokojenie. A v prípade, že by sme sa príliš rýchlo cítili lepšími, než sú oni, Oblaky tvrdia, že my, diváci, nie sme iní. Všetci sme len eurypróktoi, pasívne čakajúci na rozkoš.“ 14 Na záver sa ešte pokúsim vysvetliť, prečo si postavy nadávajú do buzerantov a vyťahaných rití (eurypróktoi), čo znie pre dnešného diváka a čitateľa zrejme pomerne vulgárne, ale predovšetkým cudzo a nepochopiteľne. Pre Grékov bol totiž pri sexuálnom styku dôležitejší protiklad medzi aktivitou a pasivitou než medzi heterosexuálnym a homosexuálnym stykom. Skvele to vysvetlil Michel Foucault, ktorý opisuje chápanie telesnej lásky v gréckej kultúre na základe princípu „izomorfizmu medzi sexuálnym vzťahom a vzťahom sociálnym. Tým treba rozumieť, že sexuálny styk – myslený vždy na základe modelového aktu penetrácie a polarity stavajúcej proti sebe aktivitu a pasivitu – sa vníma ako niečo, čo je typovo totožné so vzťahom medzi nadradeným a podradeným, medzi tým, kto vládne, a tým, kto je ovládaný, tým, kto podriaďuje, a tým, kto je podriadený, so vzťahom medzi víťazom a porazeným. Praktikovanie slasti sa reflektuje prostredníctvom rovnakých kategórií ako pole sociálneho súperenia a hierarchií: ide o analógiu v agonistickej štruktúre, v opozíciách a diferenciáciách, v hodnotách pripisovaným úlohám oboch partnerov. Z tohto východiska môžeme pochopiť, že v sexuálnom správaní existuje úloha, ktorá je sama o sebe čestná a ktorá sa plným právom valorizuje: je to úloha spočívajúca v tom, že dotyčný je aktívny, že dominuje, že penetruje, a tým uplatňuje svoju nadradenosť. (...) Všetko, čo by v rámci sexuálneho správania mohlo vtisnúť slobodnému mužovi – a tým skôr takému mužovi, ktorý vzhľadom k svojmu pôvodu, bohatstvu a prestíži zaujíma, alebo by zaujímať mal, popredné miesto medzi ostatnými – biľag podradenosti, podliehania cudzej nadvláde či prijatej služobnosti, môže byť naproti tomu pokladané len za hanebné: a hanba je o to väčšia, ak sa ako poslušný predmet slasti prepožičiava slasti druhého“.15 SOKRATES: Keď pozrel si niekedy na nebo, už videl si určite oblak, čo vyzeral napríklad ako býk, vlk, kentaurus alebo medveď? 16 17 ... aj ja som mal kedysi v mladosti lenivý jazyk a ruky, ktoré konali. Zo skúsenosti som však pochopil, že všetkému vládne jazyk, nie činy. Sofokles: Filoktetes, ver. 96 – 99 SOKRATES: ... preto sa ťa pýtam, aká je vlastne moc rečníctva. Keď ju totiž takto pozorujem, javí sa mi jej veľkosť takmer nadľudská. GORGIAS: Tak aby si vedel, Sokrates, obsahuje a má pod svojou mocou takmer všetky ostatné umenia. Podám ti o tom dôležitý dôkaz: často som navštívil so svojím bratom aj s inými lekármi nejakého chorého, ktorý nechcel ani vypiť liek, ani sa dať lekárovi rezať alebo páliť. A keď ho lekár nemohol presvedčiť, ja som ho presvedčil, a to jedine svojím rečníckym umením. A takisto tvrdím: keby v rečníctve školený muž prišiel spolu s lekárom do ktoréhokoľvek mesta a keby sa malo rečníckym zápasom rozhodnúť na sneme alebo v niektorom inom zhromaždení, ktorého z oboch treba zvoliť za lekára, lekár by sa vôbec neuplatnil, ale zvolili by toho, ktorý vie prehovoriť, keby chcel. A keby zápasil s ktorýmkoľvek iným odborníkom, rečník by svojím umením presviedčať dosiahol, že by ho skôr zvolili než kohokoľvek iného; lebo nie je nijaký odbor, v ktorom by v rečníctve školený muž nevedel presvedčivejšie hovoriť pred množstvom ľudí ako ktokoľvek iný z odborníkov. Taká veľká je moc tohto umenia; treba však, Sokrates, používať rečníctvo ako ktorýkoľvek iný druh zápasenia. Iné druhy zápasníctva sa totiž takisto nesmú používať proti všetkým ľuďom preto, lebo sa niekto naučil dobre boxovať, zápasiť a bojovať so zbraňami, takže má prevahu nad priateľmi a nepriateľmi; to však nesmie byť dôvodom, aby priateľov bil, bodal a zabíjal. A ak niekto navštevoval palestru a stal sa dobre vytrénovaným pästiarom a potom mláti otca, alebo matku, alebo niektorého zo svojich príbuzných či priateľov, netreba preto, pri Diovi, nenávidieť učiteľov gymnastiky a boj so zbraňami a vyháňať ich z miest. Títo totiž zverili svoje umenie žiakom, aby ho spravodlivo používali proti nepriateľom a naničhodníkom, a to na obranu, a nie na útok. Oni to však obrátili a nesprávne používajú svoju silu a svoje umenie. Nie sú teda učitelia zlí, ani ich umenie nemá na tom vinu, ani nie je preto zlé, ale podľa mňa tí, ktorí ho nesprávne používajú. To isté platí aj o rečníctve. Rečník je totiž schopný hovoriť ku všetkým ľuďom a o všetkom, takže skrátka môže presvedčiť množstvo, o čom len chce; preto však nesmie zbavovať vážnosti lekárov – iba že by mal moc to urobiť – ani ostatných odborníkov, ale treba aj rečníctvo používať spravodlivo, ako každý druh zápasenia. Ak sa však niekto stal rečníkom a potom zneužíva svoju schopnosť a svoje umenie, potom, myslím, nesmieme nenávidieť jeho učiteľa a vyháňať ho z miest. Tento muž totiž zveril svoje umenie, aby ho spravodlivo používal, onen ho však používa opačne. Kto ho teda používa nesprávne, zasluhuje si, aby ho ľudia nenávideli, vyháňali a zabíjali, ale nie jeho učiteľa. Platon: Gorgias, 456a – 457c SOKRATES: Nuž taká je dôležitá činnosť babíc, a predsa menej dôležitá než moja. Ženám sa totiž nestáva, že by raz rodili len preludy a inokedy zasa skutočné deti a že by sa oboje nemohli ľahko rozoznať. Keby sa to stávalo, bola by to najväčšia, najkrajšia úloha babíc rozlišovať, čo je pravdivé a čo nie; alebo nemyslíš? TEAITETOS: Pravdaže. SOKRATES: O mojom babickom umení platí napokon to isté, čo o nich. Líši sa od nich len tým, že pomáha k pôrodu mužom, a nie ženám a pozoruje ich rodiace duše, a nie ich telá. Najdôležitejšie na mojom umení je však to, že môže v každom prípade skúšať, či myseľ mladého človeka rodí prelud a niečo nepravdivé, alebo niečo plné života a pravdivé. Tú vlastnosť mám totiž ako babica; sám nie som schopný rodiť múdrosť a mnohí mi už vyčítali, že sa druhých vypytujem, ale že sám nevyjadrujem vlastnú mienku o nijakom predmete, pretože neviem povedať nič múdre, a to mi vyčítajú právom. Príčina toho je táto: boh ma núti pomáhať na svet pravde, ale rodiť mi zabránil. A tak teda sám nie som múdry, ani sa nemôžem preukázať nijakým múdrym vynálezom, ktorý by bol plodom mojej duše. Z tých však, ktorí sa so mnou stýkajú, javia sa niektorí spočiatku celkom nevedomí, no čím sú so mnou dlhšie, robia všetci, ktorým to boh dožičí, úžasné pokroky, ako sa to zdá im samým i ostatným; a je zrejmé, že sa odo mňa nikdy nič nenaučili, ale sami v sebe našli a zo seba zrodili mnoho krásneho. Pôvodcom tohto rodenia je boh a ja. Platon: Teaitetos, 150a – 150d Toto je to, čo ničí dobre spravované mestá a domy smrteľníkov, až príliš zvodné slová (logoi). Euripides: Hippolytos, ver. 486 – 87 Ignorovanie intelektuálneho, rétorického a politického pozadia Aristofanových vtipov znamená ich nepochopenie a prehliadanie jeho účasti na intelektuálnom kvasení vtedajšej doby. Zároveň si však treba uvedomiť, že vtipy sú to, o čo ide; Oblaky sú sériou vtipov, dlhých aj krátkych, vulgárnych aj sofistikovaných. Politické, spoločenské a filozofické problémy týkajúce sa logu sú konfrontované s prostriedkami komédie a tento fakt nielen ovplyvňuje formu a obsah Oblakov – od jednotlivých veršov, scén až k celku hry –, ale tvorí ich zmysel. Oblaky sa ukazujú ako dielo impozantnej tematickej jednoty, ktoré integruje fantáziu, slovné hračky, obscénnosti a vtipy všetkých druhov, ktoré štruktúruje skúmanie logu ako sériu bujarých konfliktov medzi komédiou a filozofiou, medzi (komicky definovaným) „komickým“ a „filozofickým“ človekom, a, ak to krajne zjednodušíme, medzi intelektom a falusom, myslením a klobásou.  D. O'Regan: Rhetoric, Comedy, and the Violence of Language in Aristophanes' Clouds, s. 5 Sokrates Aristofanes 18 19 Grécke podstatné meno nómos a sloveso nomísdēn, často preložiteľné ako „zákon“, respektíve „myslieť“, označujú tradičné zvyklosti nejakej spoločnosti vrátane ústavy, písaného zákona, náboženského uctievania, administratívnych postupov, domnienok, presvedčení, pravidiel správania, všeobecne akceptovaných hodnôt a dokonca aj jazykového používania. Všetko kritické uvažovanie o čomkoľvek, či sa týkalo prírody, alebo človeka, sa muselo dostať do istej miery do konfliktu s nómos; to znamená, že obyčajný neteoretizujúci človek ho musel pociťovať ako ohrozenie svojej bezpečnosti.  K. J. Dover: Aristophanic Comedy, s. 109 – 110 ... zmenené postavenie logu, to, že sa fakticky rovná násiliu, a absolútne amorálne, egoistické dôvody jeho využitia sa stali bežnou skutočnosťou. Politické a sociálne dôsledky takéhoto logu sú zrejmé. Takáto moc vysáva poslucháčov súhlas so zmyslom, takže slovo sa stáva zákernejšie a v istom zmysle strašnejšie než „tyrania“ meča, ku ktorej ju Sokrates ironicky prirovnal v Gorgiovi. Občania v rámci polis majú teraz rovnaký osud ako tí, ktorí sú mimo mesta: sú potenciálnymi otrokmi, jednotlivo aj kolektívne sú vystavení novému druhu násilia. Staré chápanie spoločenskej zmluvy, založené na útlaku prostredníctvom bia (sily, násilia) v rámci spoločenskej jednotky, a jej substitúcia logom, je rozleptané. Ideológia demokracie, ktorá propaguje oddanosť slovu, chápanému ako protiklad voči sile, sa zdeformovala. Rovnoprávnosť týkajúca sa verbálneho prejavu (isegoria), ktorá vyjadrovala rovnosť občanov v demokracii, sa stáva nástrojom „tyranie“. Pretože logos, ktorý je vodcom duše (psychagogos), destabilizuje súkromné a verejné vzťahy; jeho vláda nad individuálnou dušou sa hypertrofovane prenáša do politickej moci. Jazyk nahradzuje ozbrojenú tlupu a stáva sa najefektívnejším prostriedkom na získanie absolútnej moci. Stáva sa, ako vloží Platon do úst Gorgiovi, „najväčším dobrom a zároveň príčinou, že mu ľudia ďakujú nielen za svoju slobodu, ale aj za to, že môžu vládnuť nad druhými, každý vo svojom štáte. (...) A vďaka tej istej moci [rétoriky] lekár bude tvojím sluhom, aj učiteľ gymnastiky a u obchodníka sa ukáže, že nezarába peniaze pre seba, ale pre druhého: pre teba, pre človeka, ktorý vie hovoriť a presviedčať dav“. Dôsledky sú zrejmé: súbežnou s verejným strachom z narastajúcej moci logu, ktorý si jednotlivec zmonopolizoval ako svoj nástroj, bude erózia jeho privilegovaného morálneho a občianskeho statusu; takýto logos už nemôže požadovať väčší rešpekt než zbrane moci, s ktorými (metaforicky) splynul. D. O'Regan: Rhetoric, Comedy, and the Violence of Language in Aristophanes' Clouds, s. 15 – 16 Keď sa [syrakúzsky] tyran Dionyzios chcel dozvedieť, ako funguje aténsky štát, Platon mu vraj poslal Aristofanovo dielo... a navrhol mu, aby študoval jeho hry a naučil sa to týmto spôsobom. Aristofanes: Testimonia I Vezmite si teda od začiatku, aké je obvinenie, čo dalo vznik mojej zlej povesti, ktorej uveril aj Meletos a podal na mňa túto žalobu. Akými rečami ma to osočovali moji ohovárači? Treba prečítať znenie ich žaloby, akoby to boli skutoční žalobcovia: „Sokrates je vinný a dopúšťa sa zločinu tým, že skúma veci pod zemou i veci nebeské, horšej veci dopomáha k úspechu a aj iných učí to isté.“ Takáto je ich obžaloba; veď ste to aj sami videli v Aristofanovej komédii, ako sa tam akýsi Sokrates sem-tam vznášal a hovoril, že kráča vo vzduchu, a mnoho iného táral o veciach, ktorým ja vôbec nerozumiem. Nehovorím to preto, aby som podceňoval toto umenie, ak sa niekto v tom vyzná, – len nech ma Meletos neženie pred súd ešte aj s takýmto obvinením – lebo ja sa, občania aténski, naozaj nezaoberám takýmito vecami. Platon: Obrana Sokratova, 19a – c A pokiaľ ide o Aristofana, tohto rozjasňujúceho, komplementárneho ducha, vďaka ktorému odpustíme gréckej kultúre, že existovala, za predpokladu, že sme v celej hĺbke pochopili, čo tu všetko potrebovalo odpustenie a prikrášlenie, – tak neviem o ničom, čo by vo mne viac vyvolávalo sny o tom, čo Platon skrýval, a o jeho záhadnej povahe, ako onen šťastne zachovaný petit fait: že pod vankúšom jeho smrteľnej postele nenašli žiadnu „Bibliu“, nič egyptské, pytagorejské, platonske – ale Aristofana. Ako by dokázal dokonca aj Platon zniesť život – grécky život, ktorý zavrhol, – bez Aristofana.  F. Nietzsche: Jenseits von Gut und Böse, Zweites Hauptstück, §28 Áno, môžeme povedať, že aj skutočné mená nezriedka odkazujú skôr na všeobecno než na jednotlivé. Aristofanes chcel pod menom Sokrates vysmiať a upozorniť na pochybnosť nielen samotného Sokrata, ale všetkých sofistov, ktorí sa miešali do výchovy mládeže. Jeho témou bol nebezpečný sofista, ktorého len nazval Sokrates, pretože mal takúto povesť. Preto má jeho postava množstvo čŕt, ktoré sa na Sokrata vôbec nehodia; takže skutočný Sokrates sa pokojne mohol v divadle postaviť, aby ho porovnali s postavou Sokrata! Absolútne však nechápeme podstatu komédie, ak tieto nehodiace sa črty považujeme len za svojvoľné ohováranie, a nedokážeme pochopiť, čím v skutočnosti sú, že sú rozšírením jednotlivého charakteru, povýšením osobného na všeobecné!  G. E. Lessing: Hamburgische Dramaturgie, 91 Grécke sošky. Dvaja herci s komickými maskami, Louvre, Paríž Sokrates (v koši) zosmiešňovaný v Aristofanových Oblakoch 20 21 príklad komického typu „sofistu – šarlatána“; ale ani toto nemôžeme prijať ako úplné vysvetlenie. Sokrates ako postava komédie má nepochybne črty, aj keď prehnané, ktoré sa hodia Sokratovi oveľa viac ako sofistom. Len on, ktorý nikdy neučil za peniaze a chodil bosý, a nie elegantní sofisti, mohol byť zobrazený ako hladujúci žobrák. K jeho učeniu odkazuje ono „poznaj sám seba“, ktoré sa Strepsiades naučil používať ako maximu. V hre sú ešte ďalšie narážky, ale to, čím sa Sokrates v Oblakoch zaoberá predovšetkým, má skutočne len veľmi málo spoločného s historickým Sokratom. Je to skôr zo žartu než s nejakým zvlášť ofenzívnym zámerom a v každom prípade ďaleko od pravdy, že Sokrates a jeho žiaci sú opísaní ako prekrúcači slov pri diskusii alebo ako divní pozorovatelia neba a hviezd, ktorí nie sú v kontakte s reálnym životom. Títo sofisti sú vo všeobecnosti predstavení ako tárajovia a tlčhubovia a ich hlavným odborom je hašterenie. Obe tieto aktivity, akokoľvek typické pre Sokrata komédie, „táranie“ a „meranie vzduchu“, pričítali aj reálnemu Sokratovi, ale to sa mohlo stať až pod vplyvom Oblakov. Uctievanie Éteru a Oblakov a popieranie existencie Dia sú v inej rovine. Nič viac neospravedlňuje konečné potrestanie v hre a nič nemalo, ako sa ukázalo, horšie dôsledky na skutočný osud Sokrata než fakt, že títo myslitelia „škodili aj bohom“. Dostatočne významné je už to, že sú to posledné slová, ktoré Strepsiades povie, než zbor opustí scénu. Toto všetko, samozrejme, implikuje všeobecné nepochopenie Sokrata, ani nie na strane autora, pretože on to musel vedieť lepšie, ale na strane publika, pre ktorého intelekt a vkus písal, bežných občanov s ich tradičnými náboženskými názormi a citmi. Je nepochybné, že verejná mienka – a nie bez istej oprávnenosti – pokladala Sokrata za niekoho, kto podrýva tradičné presvedčenia. Vo svojej poslednej chvíli si spomenie na kohúta, ktorého dlhuje Asklepiovi; nech to znamená čokoľvek, muž, ktorý zomrel s týmito slovami, rozhodne nebol ateista ani nepohŕdal rituálmi verejného uctievania bohov. Jeho etický racionalizmus ho však naučil počúvať hlas svojho vlastného rozumu a skutočne to bol „boh v nás“, ktorý bol tou hlavnou hybnou silou v mužoch ako Sokrates a Euripides, ktorá postupne zničila poriadok olympských bohov. Bez toho, aby chápali, čo sa deje, ľudia dostali strach. Z tohto dôvodu v Oblakoch cítime ovzdušie procesov, v ktorých bol Anaxagoras a ďalší jemu podobní v tomto období obvinení z bezbožnosti. Identifikácia Sokrata so sofistami, aj keď na prvý pohľad prekvapivá, sa stane o niečo pochopiteľnejšou, ak si spomenieme na tie stránky ich metód a ich príspevky k vývoju gréckeho myslenia, ktoré sú v istom zmysle podobné, – dialektika, odpor voči starému náboženstvu, útoky na tradičné názory, zásada poznania a hodnotenia vlastného človeku. Z tohto všetkého hra spomína len niekoľko povrchných čŕt, ale možno dostatok na to, aby nám dovolili pochopiť skutočný autorov zámer. V súlade s populárnymi mylnými predstavami, v súlade tiež s prirodzenou túžbou autora komédií čo najviac zosmiešniť „filozofov“, aj keď zároveň z toho dôvodu, aby kritizoval takéhoto ducha skôr než človeka, Aristofanes zaútočil na Sokrata ako na skutočného sofistu, ako na inkarnáciu všetkých sofistov. V. Ehrenberg: The People of Aristophanes s. 273 – 276 Keď sa spartský kráľ Archidamus spýtal Tukydida, ktorý bol dlhý čas politickým rivalom Perikla, kto je lepší zápasník, Perikles alebo on, Tukydides mu odpovedal: „Vždy, keď ho pri zápasení povalím, úspešne popiera, že spadol, a presvedčí všetkých, ktorí to videli.“ Plutarchos: Perikles, 8.4 Hlavný znak tohto fenoménu [sofistického hnutia] nájdeme vo fakte, že ovplyvnil značnú časť ľudí, ktorých si sofisti buď získali, alebo v nich vzbudili obranný odpor. Doktríny sofistov neboli žiadnou ezoterickou vedou. Mnohé z ich myšlienok, ktoré boli dobre uspôsobené na to, aby sa chápali povrchne, čo znamená, aby sa spopularizovali, prenikli do myslí ľudí takmer bez toho, aby si to všimli. Vplyv ekonomických cieľov a hodnôt by nezískal takú silu, ak by učenie sofistov nespôsobilo, že Aténčania mali absolútne praktické a oportunistické názory a začali pochybovať o mnohých tradičných hodnotách. Konkrétne reakcie na učenie sofistov nájdeme u rôznych vtedajších autorov, ako sú Herodotos a Tukydides, Sofokles a Euripides. Avšak najväčší a najtragickejší dôsledok nemá nič spoločného s literatúrou; samozrejme, že mám na mysli Sokratovo odsúdenie. Žiaden iný zdroj tak jasne neuvádza ako Aristofanove Oblaky, že je správne pozerať sa na Sokratovu smrť ako na výsledok odporu k hnutiu, ktoré, aj napriek výrazným vnútorným odlišnostiam, môžeme chápať ako jednotné, myslím tým aktivitu „sofistov“. Pre mnohých Aténčanov duch tohto hnutia najlepšie, zrejme aj najpodivnejšie a v najprovokujúcejšej forme, ilustroval Sokrates. Rovnaký názor (aj keď dôraz je položený na politický aspekt) mal o mnoho rokov neskôr aj Aischines, keď občanom adresoval nasledujúce slová: „Zabili ste sofistu Sokrata, pretože sa dokázalo, že bol učiteľom Kritia, jedného z tridsiatich tyranov, ktorí potlačili demokraciu.“ Je dobre známe, že Platonov Sokrates vo svojej obhajobe poukázal na svojho nepriateľa, ktorý napísal Oblaky, avšak Platon, keď písal Symposion, len ťažko veril tomu, že Aristofanes bol v nejakej významnej miere spoluvinníkom, aj keby nedobrovoľným spoluvinníkom, nešťastia, ktoré postihlo jeho drahého učiteľa. Túto zjavnú zmenu úsudku môžeme zrejme vysvetliť zmenou všeobecnej mienky a predovšetkým zmenou postoja Aténčanov voči Sokratovmu učeniu. V tomto ohľade znamenala vláda tridsiatich tyranov veľký rozdiel. Komédia z roku 423 sa stala súčasťou tragédie roka 399, ale stále zostala komédiou, inak povedané, zo svojej podstaty nezodpovedným dielom poézie. Platon na to nikdy nezabudol. My sa však musíme pýtať, prečo bol v tejto hre zo všetkých ľudí práve Sokrates vybraný za predstaviteľa hnutia (ktoré je rovnako zle pochopené a skutočne nesprávne zobrazené), pričom Platon ho opisuje ako najnáruživejšieho a najnezmieriteľnejšieho nepriateľa tohto hnutia, ako skutočného intelektuálneho odporcu starších, umiernenejších sofistov, ako bol Protagoras a Gorgias, aj mladších radikálov, ako bol Trasymachos a Kallikles (...) Odpoveďou na túto otázku bol často výzor a správanie skutočného Sokrata. Zdá sa, že bol prirodzene vhodným objektom výsmechu, tým viac, že žiaden iný filozof nebol verejnosti taký známy ako tento muž, ktorý na ulici alebo v palestre začínal rozhovor s najrôznejšími typmi mužov a mladíkov, ktorý tak trochu otravoval každého, kto sa chcel starať o svoje záležitosti. Toto vysvetlenie však nie je dostatočné, ak si uvedomíme, že Oblaky vystavujú na posmech Sokrata, ktorý nikdy neexistoval, a prehliadajú niektoré najočividnejšie črty, neobyčajné aj znepokojujúce, historického Sokrata. Tvrdilo sa, že Sokrates Oblakov vôbec nie je Sokrates, ale len Postavy hercov komédie, terrakota (3 sošky vľavo Rimania, 1. stor. n. l., 2 sošky vpravo Etruskovia 2. stor. p. n. l.) Zbor žiakov – Tomáš Vravník, Rado Milič, Peter Brajerčík 24 25 Martin Čičvák (režisér, dramatik) V roku 1999 absolvoval odbor divadelnej réžie na brnianskej JAMU v ateliéri prof. Alojsa Hajdu. Jeho razantná réžia a vyhranený štýl žali úspechy aj vo Veľkej Británii. Na Dartington College of Arts inscenoval vlastnú verziu Slúžok J. Geneta, za ktorú získal prestížnu Cenu kritiky na divadelnom festivale v Edinburghu (1996). Jeho hru Dom, kde sa to robí dobre uviedli v anglickom Norwich Playhouse (v réžii A. Coopera), následne ju sám naštudoval v londýnskom Grace Theatre (1998 – cena Critic´s Choice časopisu Time Out). Dom, kde sa to robí dobre vzápätí inscenovali v Košiciach, Budapešti, Novom Sade, v Lotyšsku, Poľsku, Holandsku... V rokoch 1999 – 2004 pôsobil ako interný režisér činohry Národného divadla Brno. Za svoju prvú réžiu Bernhardovej hry Immanuel Kant získal Cenu Alfréda Radoka – talent roka 1999. Od roku 2001 pôsobí ako kmeňový režisér pražského Činoherného klubu a intenzívne spoluvytvára novú tvár tohto kultového divadla: Büchnerov Wojcek (2000), trilógia Suchovo-Kobylina Proces (2001), dve hry J. Fosseho Jmén. Noc zpívá své písně (2004). Jeho inscenácia Molièrovho Mizantropa (2002) pomohla Činohernému klubu získať elitnú Cenu Alfréda Radoka v kategórii Divadlo roka. Ako hosťujúci režisér inscenoval v pražskom Národnom divadle Brechtovho Dobrého človeka zo Sečuanu (2003) a v Činohre Slovenského národného divadla inscenoval hru Rolanda Schimmelpfenniga Arabská noc (2004), Schillerove Úklady a lásku (2007), hru Leonce a Lena (2008) G. Büchnera, Brechtovu Matku Guráž (2009). Inscenácie získali cenu Dosky v kategórii Inscenácia sezóny (Arabská noc), Kostýmy (Úklady a láska) a Scéna (Leonce a Lena). V roku 2005 inscenoval novú Schimmelpfennigovu hru Žena z minulosti v slovinskom Národnom divadle v Ľubľani. Od roku 2004 pravidelne spolupracuje aj s bratislavským Divadlom Aréna. Pod spoločným názvom Špinavá trilógia tu inscenoval v slovenských premiérach hry Koza, alebo kto je Sylvia E. Albeeho, Tatoo I. Bauersimu a Rodinná slávnosť podľa rovnomenného filmu T. Vinterberga. V roku 2006 inscenoval v Aréne hru V. Klimáčka Dr. Gustáv Husák. Martin Čičvák patrí medzi najvýraznejších a najplodnejších súčasných divadelných tvorcov. Za desať rokov vytvoril viac než 50 divadelných inscenácií, na ktorých sa zväčša podieľal aj autorsky (ako prekladateľ, autor dramatizácie, divadelnej adaptácie). V septembri 2010 mala slovenskú premiéru inscenácia oboch častí Goetheho Fausta v preklade Milana Richtera, za ktorú bol Martin Čičvák nominovaný na ocenenie Dosky za najlepšiu réžiu sezóny. V roku 2011 inscenoval v činohre pražského Národného divadla Shakespearovho Kupca benátskeho. Od začiatku svojej divadelnej tvorby Martin Čičvák spolupracuje s vlastným tímom: s dramaturgom Martinom Kubranom, s výtvarníkmi Tomom Cillerom, Marijou Havran a s nemeckou scénografkou Ninou A. Stillmark. Martin Čičvák žije s manželkou a synom Viktorom v Prahe pod impozantným Vyšehradom. Juraj Benčík (herec) Narodil sa 15. 1. 1967 v Trnave. Absolvoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v ročníku Božidary Turzonovovej. Počas svojej profesionálnej kariéry pracoval v divadlách v Martine, vo Zvolene, v Banskej Bystrici i v divadle LUDUS. Istý čas sa realizoval ako umelec v slobodnom povolaní. Spolupracoval aj s mímom Milanom Sládkom v jeho súbore v Aréne. Je spoluautorom viacerých projektov (ako napríklad Perníková chalúpka – adaptácia rozprávky pre deti, Divadlo Martin 1991, Ticho, prosím! – autorská inscenácia, Divadlo LUDUS Bratislava 1995, Cyrano de Cognac – sólové pantomímy, Theatrium Bratislava 2003, Cirkus Insekt, Štúdio pantomímy pri Divadle a.ha. 2008, DeuSEXmachina, Štúdio pantomímy pri Divadle a.ha. 2008, Skúška orchestra, Divadlo Malá scéna 2010 (autorstvo libreta pantomimickej inscenácie, réžia M. Sládek). Od roku 2010 do 2012 pôsobil vo svetoznámom Cirque du Soleil v inscenácii Corteo. Zúčastnil sa na viacerých medzinárodných projektoch: v Berlíne roku 2004 otvorenie projektu Kulturjahr, kde ako reprezentant pri príležitosti vstupu SR do Európskej únie uviedol svoju autorskú sólovú pantomímu na motívy prvej knihy Biblie – Genezis a Beethovenovej Ódy na radosť Vyhnanie z raja. Vo Viedni v roku 2006 bol súčasťou rekonštrukcie pôvodného Mozartovho libreta a partitúry KV 446 Pantomime v inscenácii profesora Milana Sládka Pantalone a Kolumbina. Vo Washingtone v roku 2008 na festivale Eurokids uviedol na šiestich rôznych scénach desať predstavení svojej autorskej monodrámy s pantomímou a bábkou Kapitán Pantho a papagáj Mimo, najprestížnejšie z nich v hlavnej sále Kennedy Center. Momentálne pôsobí ako umelec v slobodnom povolaní. 26 27 Stanislava Vlčeková (nezávislá choreografka, tanečnica a tanečná pedagogička) Pedagogicky pôsobí na Slovensku i v zahraničí, ako choreografka spolupracuje na rôznych divadelných inscenáciách a medzižánrových podujatiach. Momentálne pôsobí v Debris Company, pre ktoré vytvorila choreografie Soliloquy, Dolcissime Sirene, Ortopoetikum, Hexen, MONO a iné. Spolupracuje s divadlom Skrat a s alternatívnym divadlom elledanse. V minulosti zbierala skúsenosti s osobnosťami ako D. Zambrano, S. Paxton, J. Hamilton, F. Vogels, O. Soulimenko, L. Nelson, H. Diaznas, M. Kozánek, M. Poláková, M. Lipsker a i. V Japonsku získala významnú cenu poroty SAITAMA International Dance 2002. V roku 2006 bola nominovaná na ocenenenie Philipp Morris Kvet baletu za interpretáciu a v roku 2009 získala ocenenie TAOS: tanečná osobnosť sezóny – za spoluvytvorenie a interpretáciu postáv v predstavení Jablko (elledanse) a za postavu vytvorenú a interpretovanú pre predstavenie Hexen (Debris company). V roku 2012 získala 3. miesto na súťaži choreografických miniatúr za choreografiu Rose pre súbor Balet Bratislava v srbskom Belehrade. Jozef Vlk (autor, režisér, skladateľ, hudobník, performer, producent v slobodnom povolani) Po založení divadelnej skupiny Hubris (neskôr premenovanej na Debris) absolvoval niekoľko hudobno-divadelných štipendií. Ako režisér a autor hudby k projektom v rôznych oblastiach spolupracoval s viacerými významnými osobnosťami na rôznych domácich a medzinárodných hudobných a divadelných projektoch, s úspechom uvádzaných doma, ale aj za hranicami Slovenska. V súčasnosti sa pohybuje väčšinou v oblasti súčasnej a elektronickej novej hudby, súčasného tanca, divadla a filmu. Je organizátorom divadelných udalostí a festivalov v Bratislave. V rokoch 2004 (Double Evening – Sectio), 2009 a 2011 bol nominovaný na cenu DOSKY v kategórii Najlepšia hudba k inscenácii, v roku 2008 získal ocenenie za najlepšiu hudbu k inscenácii, minulý rok získal podobné ocenenie na Ostravare v Ostrave. V rokoch 2003 – 2004 režíroval stredometrážny tanečný film Deň. Ako režisér, producent a skladateľ pôsobí zároveň vo svojom projekte Debris Company – fyzickom divadle, s ktorým brázdi už niekoľko rokov európske aj mimokontinentálne vody. Zároveň sa venuje svojmu hudobnému projektu Double Affair. Debris Company sa venuje pohybovo-tanečnému fyzickému divadlu, akčnému umeniu a performance. Ich projekty vždy spája silný podklad, predloha či adaptácia. V expresívnych, kontrastných, citlivých, ale aj ostrých, vyhrotených pohyboch sa ukrýva silná téma, výpoveď a postoj tvorcov – hranice vedomia a nevedomia, dňa a noci, v ktorých zápasíme o svoje miesto, svoju existenciu. V predstaveniach sú často vyjadrené rozkolísané hodnoty, pochybnosti, vzťah muža a ženy, zamyslenia sa nad otázkami identity, historickej pravdy v úzkom prepojení na súčasnosť, rovnako sa však ich aktéri dokážu nadchnúť, byť optimistickí, tešiť sa zo života so všetkým, čo k nemu patrí. V Debris Company sa prepája hudba, pohyb, výtvarno a filozofia, nonverbálnosť pohybu a hudby sa v ich podaní mení na myšlienku. Telo tu funguje v erotickom zmysle, je zmyselné, ale aj krehké či naturálne. Formuluje zmysel a energiu. Jeho fyzickosť, obnaženosť a nedokonalosť stoja proti technicky dokonalým, neživým prístrojom, rekvizitám, no nespôsobujú disharmóniu, ale súhru, vzájomné reakcie, prepojenie.  Časopis Vlna / Dagmar Čiripová, Divadelný ústav – krátené Na scéne pôsobia už od roku 1990 (pôvodne ako Hubris Company) a s krátkou prestávkou tvoria dodnes. Svoje predstavenia prezentovali vo viacerých divadlách a na festivaloch v Nemecku, Francúzsku, Belgicku, Maďarsku, Rakúsku, Slovinsku, Česku, Singapure, Bielorusku atď. V roku 2011 boli nominovaní v kategórii Najlepšia inscenácia s hrou MONO. Viac na www.kufrik.sk/debris 28 29 Poznámka k prekladu Aristofanove Oblaky vznikli takmer pred 2 500 rokmi a sú úzko zviazané s vtedajšou aténskou spoločnosťou a kultúrou. Sú plné slovných hračiek, využívajúcich možnosti starej gréčtiny. Mojím hlavným cieľom pri prekladaní bolo sprostredkovať jednotlivé obrazy, dialógy a, samozrejme, predovšetkým vtipy tak, aby boli bežnému divákovi jasné, aby k tomu nepotreboval poznámky pod čiarou. Keďže ide o preklad pre divadlo, kde nie je možné divákovi nič vysvetľovať, výsledný text vyzerá trochu inak, ako keby to bol preklad, ktorý má byť publikovaný knižne. Britský klasický filológ a odborník na grécku tragédiu a komédiu Alan Sommerstein preložil Aristofanove Oblaky dvakrát – prvý preklad pre Penguin Classic vyšiel v roku 1973, jeho revidovaná verzia v roku 2002, pričom v tejto revidovanej verzii má 157 poznámok, vysvetľujúcich zmysel textu, v druhom preklade, ktorý vyšiel v roku 1982 (vydavateľstvo: Aries and Philips), majú jeho vysvetľujúce poznámky k prekladu vyše 70 strán. Niečo podobné si v preklade pre divadlo, samozrejme, nemôžem dovoliť. Ak by divák potreboval počas, predpokladajme, 2,5-hodinového predstavenia vysvetlenie 157-krát, štatisticky by niečomu nerozumel každú minútu. Pri takzvanom „korektnom“ preklade po slovách či veršoch alebo vetách by divák či čitateľ okrem toho zostal ochudobnený takmer o všetky vtipy a slovné hračky. Preto je môj preklad mimoriadne voľný – podstatne voľnejší než starý slovenský preklad Miloslava Okála alebo český preklad Jana Šprincla, ktorý, mimochodom, na mnohých problematických miestach kopíruje Okálove riešenia, a je voľnejší než všetky mne dostupné nemecké a anglické (britské aj americké) preklady, snáď s výnimkou amerického prekladu Williama Arrowsmitha. Prvou voľbou bolo, či vôbec prekladať Oblaky vo veršoch. Súčasné britské aj americké preklady sú väčšinou prozaické, pričom zbory prekladajú rýmovane ako songy. A veršované preklady nezachovávajú rytmy a metrá originálu. Nakoniec som sa rozhodol prekladať Oblaky vo veršoch – myslím, že istá štylizácia jazyka nie je na škodu a často zvýrazňuje komiku situácie, navyše je veľký rozdiel, ak sa hovorí o prdení vo veršoch, či ak si postavy nadávajú do buzerantov vo veršoch, a nie v próze. Originál je rytmicky a metricky mimoriadne bohatý, čo som sa snažil zachovať, aj keď nie vždy kopírujem metrá originálu, išlo mi predovšetkým o to, aby fungovali po slovensky. Prvou a najzásadnejšou zmenou je, že namiesto jambického trimetra používam blankvers s občasnými rýmami či asonanciami. Táto voľba nie je dôsledkom nejakej teórie, prvých približne sto veršov som preložil v jambickom trimetri aj v blankverse a bolo jasné, že blankvers mi dáva väčšiu voľnosť a umožňuje väčšie priblíženie k hovorovosti. Medzi blankversy som vložil len tri jambické trimetre, keď Strepsiades klope na dvere mysliarne. Zbory som prekladal rýmovane ako songy a väčšinou som úplne nenapodobňoval metriku originálu, aj keď základný rytmus je často rovnaký, napríklad prvý zbor má daktylský rytmus, aj keď jeho metrická štruktúra je iná. Voľnejšie narábam s anapestom, napríklad v rozhovore argumentov, kde si vzájomne nadávajú. Keď som začal prekladať túto scénu, asi v polovici som si uvedomil, že to musím preložiť v istom zmysle ako rapový „battle“ s rýmami a asonanciami, preto je celá táto pasáž preložená dosť voľne. Pokiaľ ide o intertextualitu, originál je plný narážok na Euripida a ďalších gréckych básnikov a dramatikov, ale aj na filozofov, napríklad Hippona, Diogena z Apollónie, Protagora, Gorgia alebo Prodika. Predovšetkým musím upozorniť, že som neprekladal narážky na filozofiu, pretože pre súčasné publikum to nie je postrehnuteľné ani zaujímavé. Napríklad argumenty sa nevolajú silnejší (kreittón logos) a slabší (héttón logos) argument, ako ich nazval Aristofanes, čím odkazoval na teórie sofistov. Moje pomenovanie Moralista a Populista je pre dnešného diváka pochopiteľnejšie a vychádza z toho, že aj silnejší (Moralista) argument je karikovaný. Okrem toho sa v priebehu hry v preklade spomína slabší argument ako zlý argument, čím chcem vyjadriť jeho dve stránky, je považovaný za argumentačne slabší a využíva sa v prípade argumentácie v prospech toho, čo je považované za nepravdu, alebo obhajoby pozície, ktorá nie je podľa všeobecnej mienky v práve. Rovnako napríklad v scéne, kde Sokrates vysvetľuje, prečo je zavesený vo vzduchu, neprekladám, že chce premiešať myšlienky s jemnými čiastočkami vzduchu, čo je parafráza na Diogena z Apollónie, ani neskôr neprekladám, že podobne ako zem aj žerucha vyťahuje vlhkosť. V súlade s tým, čo mi poskytuje slovenčina, a s miernym zosúčasnením postavy Sokrata prekladám, že mu myšlienky visia vo vzduchu, a Strepsiades v odpovedi nepopletie účinky žeruchy, ale hovorí o vode na mozgu a vymývaní hlavy. Keď Strespiades spomína, čo píšu básnici o oblakoch, neprekladám citáty z gréckej poézie, ale spomínam slávny Majakovského Oblak v nohaviciach a parafrázujem verše slovenských básnikov. Okrem toho som si dovolil preložiť zbor v súboji argumentov v rovnakom metre, ako má Kraskova báseň Otcova roľa. Niektoré Aristofanove narážky riešim scudzením, keď Strepsiades hovorí, že je to ako v antickej hre, niekedy jasnou zmenou štylistiky (Ach, mocní bohovia, ste bezcitní...). Niektoré narážky, bohužiaľ, zostali nepreložené, ale tiež som do prekladu vsunul niektoré narážky na súčasnosť, napríklad sú tam rozpoznateľné repliky z pomerne slávnych filmov. Mierne som posunul aj metaforiku celej hry. Hlavný problém je, samozrejme, čo je postava Sokrata pre nás, koho dnes vysmiať v postave Sokrata, keďže sofisti nie sú súčasťou sveta dnešného diváka. Pre nás je Sokrates skôr reklamným a marketingovým mágom alebo „trénerom“ politikov či manažérov, možno trochu guru. Preto vkladám do jeho úst slová o nafukovaní vecí a podobne. A rovnako v súlade s týmto posunom som vystaval veľmi dôležitú slovnú hračku – vír/výr a kovekcia/konfekcia, ktorá mi potom umožňuje použiť slovné spojenia ako teplý kastról a predavači teplej vody ale aj: ... do starého železa odhodil som bohov. Vír sa povie po grécky dínos, čo zároveň znamená hrniec. Ono dí- evokuje Dia, preto si Strepsiades myslí, že nejaký príbuzný zbavil vlády Dia podobne, ako kedysi Zeus zvrhol Krona a predtým Kronos Urana. Navyše, ako upozorňuje Dover, prípona -ínos sa objavovala v známych vlastných menách, napríklad Filínos. Mimoriadne voľne som prekladal aj pasáže – parabáza (monológy lídra zboru k publiku na konci prvého dejstva), monológ Moralistu alebo Strepsiadov monológ, keď zboru vysvetľuje, ako sa pohádal so synom –, kde sa spomína veľa dobových reálií, ktoré sa snažím niekedy vysvetliť alebo ich často nahradzujem súčasnými reáliami. Rovnako mnohé vlastné mená, ktoré Aristofanovi slúžili ako narážka, napríklad na korupciu, 30 nenechávam v texte a „interpretujem“ ich. Predkladaný text som očistil od niektorých narážok na súčasnosť, napríklad namiesto Sparty Brusel – tieto boli súčasťou textu, s ktorým sa skúšalo. Ponechal som však v rámci istého posunu hry, že Strepsiades na začiatku nadáva na demokraciu, a nie na vojnu, ako je u Aristofana, a namiesto otrokov sa sťažuje na zamestnancov a podobne. Grécke mená prepisujem bez dĺžok, rovnako ako napríklad Július Špaňár vo svojom preklade Platona, ktorý vyšiel v roku 1990 vo vydavateľstve Tatran. Nepovažujem to za najšťastnejšie riešenie, ale aspoň je dôsledné. Prekladal som z vydania Kennetha Dovera, ktoré vyšlo v roku 1970 v Oxford University Press. Na záver by som chcel ešte poďakovať knižnici SNG, ktorá mi pomohla pri zháňaní literatúry, a predovšetkým Petrovi Kitzlerovi z Kabinetu pro klasická studia FLÚ AV ČR, ktorý mi zapožičal množstvo literatúry, radil pri interpretácii textu, prečítal si celý preklad a pomáhal mi ho vylepšiť.  Peter Lomnický Marián Labuda Emil Horváth, zbor žiakovEmil Horváth, Vladimír Obšil Emil Horváth, Marián Geišberg Emil Horváth, Alexander Bárta Emil Horváth, Alexander Bárta Jana Kohútová 34 35 SPA INŠTITÚT SOTHYS PARIS Papraďová 5, 821 01 Bratislava, institut@sothys.sk, objednávky: 0905 236 193 www.sothys.sk Pokročilá hydratácia GENerovaný program Spoznajte zážitok absolútnej krásy so Sothys Paris. NOVINKA Preukázaná účinnosť v rekordnom čase! VIAC HYDRATÁCIE AJ TÝŽDEŇ PO OŠETRENÍ** 34 *Index spokojnosti. Subjektívne hodnotenie 20 osôb po  aplikáciách. **Priemer nameraný Corneometrom na 10 osobách. POCIT VYŽIVENEJ POKOŽKY A ODSTRÁNENIE JEMNÝCH VRÁSOK Z DEHYDRATÁCIE PLETI*9 36 37 Partneri SND Generálny partner SND Mediálni partneri SND PARTNERI SND V SEZÓNE 2011/2012 Bulletin Činohry Slovenského národného divadla Zostavil Peter Lomnický Redakcia Zuzana Barysz Jazyková redaktorka Dana Brezňanová Fotografie inscenácie Oleg Vojtíšek Grafický dizajn IQ DESIGN Studio Tlač Patria I., spol. s r. o. Cena xy Vydalo Slovenské národné divadlo, 2012. www.snd.sk 38 39 V BULLETINOCH ČINOHRY SND BOLI PUBLIKOVANÉ OD SEZÓNY 2006/2007 TIETO DIVADELNÉ HRY Viliam Klimáček KTO SA BOJÍ BEATLES (With A Little Help From My Friends) Hra súčasného slovenského autora napísaná na objednávku dramaturgie Činohry SND, slovenská premiéra v Štúdiu 7. apríla 2007 Peter Pavlac PARTYBR/E/AKERS Hra súčasného slovenského autora upravená pre potreby Činohry SND, slovenská premiéra v Štúdiu 19. mája 2007 Táňa Kusá S MAMOU Hra súčasnej slovenskej autorky napísaná na objednávku dramaturgie Činohry SND, slovenská premiéra v Štúdiu 8. júna 2007 Iveta Horváthová FETIŠISTKY Hra súčasnej slovenskej autorky upravená pre potreby Činohry SND, slovenská premiéra v Štúdiu 12. januára 2008 William Shakespeare SKROTENIE ZLEJ ŽENY Kompletný preklad Ľ. Feldeka na objednávku dramaturgie Činohry SND, premiéra v historickej budove SND 19. januára 2008 Anton Pavlovič Čechov TRI SESTRY Preklad V. Strniska, premiéra v Štúdiu 29. marca 2009 Martin Kukučín DOM V STRÁNI Dramatizácia P. Pavlaca napísaná na objednávku dramaturgie Činohry SND, slovenská premiéra v Sále činohry 5. apríla 2008 David Gieselmann PLANTÁŽ Preklad R. Olekšáka na objednávku dramaturgie Činohry SND, slovenská premiéra v Štúdiu 28. marca 2009 Lev Nikolajevič Tolstoj ANNA KARENINOVÁ Dramatizácia R. Poláka a D. Majlinga na objednávku dramaturgie Činohry SND, slovenská premiéra v Sále činohry 13. júna 2009 Pavol Országh Hviezdoslav HERODES A HERODIAS Nová textová úprava Ľ. Feldeka, R. Poláka a M. Porubjaka na objednávku dramaturgie Činohry SND, premiéra v Štúdiu 14. novembra 2009 Alois a Vilém Mrštíkovci MARIŠA Preklad a úprava V. Strniska, premiéra v historickej budove SND 4. decembra 2009 Marius von Mayenburg KSICHT Preklad R. Olekšáka na objednávku dramaturgie Činohry SND, slovenská premiéra v Štúdiu 30. a 31. januára 2010 Anna Grusková RABÍNKA Pôvodná rozhlasová hra súčasnej autorky upravená pre potreby Činohry SND, slovenská premiéra v Štúdiu 3. a 4. marca 2012 Anna Jablonská POHANIA Preklad E. Maliti-Fraňovej na objednávku dramaturgie Činohry SND, slovenská premiéra v Štúdiu 24. a 25. marca 2012 Martin McDonagh STRATIŤ RUKU V SPOKANE Preklad K. Mikulíkovej na objednávku dramaturgie Činohry SND, slovenská premiéra v Štúdiu 2. a 3. júna 2012 Aristofanes OBLAKY Preklad P. Lomnického na objednávku dramaturgie Činohry SND, slovenská premiéra v Sále činohry 9. a 10. júna 2012 41 Hra Emil Horváth, Marián Geišberg 42 43 POSTAVY STREPSIADES FEIDIPPIDES (Strepsiadov syn) SLUHA (Xantias) ŽIAK SOKRATES ZBOR OBLAKOV MORALISTA (Dobrý argument) POPULISTA (Zlý argument) PRVÝ VERITEĽ (Pasias) DRUHÝ VERITEĽ (Amynias) SVEDOK (Pasiov) SOKRATOVI ŽIACI Prvé dejstvo Na scéne je Strepsiadov dom a oproti nemu Sokratova mysliareň. Ešte je tma. Strepsiades leží v posteli, vedľa neho jeho syn Feidippides. V pozadí alebo v dome spí služobníctvo. Strepsiades sa neustále prehadzuje, nakoniec odhodí prikrývky a posadí sa. STREPSIADES Ach, mocný Zeus, ja už zas nemôžem spať. Božemôj, tá noc je nekonečná. A deň nikde. Kohúta počul som už dávno, ale všetci tu chrápu ďalej. Nová doba! Kedysi by si toto netrúfli. Tá naša demokracia, to je kríza. Úplný vrchol je, že normálny človek už nemôže tým zamestnancom nie to, že znížiť plat, no ani dať po hube. Hneď by išli štrajkovať. Ukazuje na syna. Zlatko tiež pred obedom nevstáva a spokojne si prdí do deky. Čo do jednej, nie, pán ich má až päť. Tak čo už, tiež si ešte pochrupkám. Opäť sa zakryje a ľahne si. Po chvíli odhodí prikrývku a opäť sa posadí. Ako mám spať, ja chudák, keď ma kúšu tie konské výdavky a zožierajú dlžoby, čo som narobil. A prečo? No kvôli môjmu nevycválanému žriebäťu, tuto synátorovi. On nosí konský chvost a furt len jazdí na koňoch a tie kone úplne ho posadli. A ja po dvadsiatom vždy prestávam spať a roztrasený čakám na koniec mesiaca, keď platím úrok. Kričí na sluhu, ktorý prichádza na zavolanie. Ty, poď sem, chlapče, rozsvieť lampu a prines mi účty, nech si spočítam úroky a tiež, koľko komu dlhujem. Sluha odchádza a vzápätí sa vracia s lampou a so Strepsiadovými účtami. No, tisícdvesto drachiem Pasiovi. Čo? Na čo? Za čo som ich oplieskal? Ja somár, synovi som kúpil koňa. Z dobrého chovu. Keby som ja viac dbal na výchovu, nemusel by som si o stenu teraz plieskať sprostú hlavu. FEIDIPPIDES Zo spánku. Podvádzaš, Filon, vráť sa do dráhy. STREPSIADES Toto je to zlo, čo ma zničilo. Ešte aj v spánku sníva o koňoch. FEIDIPPIDES Koľko kôl robím v týchto dostihoch? STREPSIADES Ty si už narobil dosť. Aký dlh ma ešte stíha okrem tamtoho? Ďalšie tri stovky Amyniovi. Tie som dal za voz a dve kolesá. FEIDIPPIDES Nechaj ho, chlapče, pekne vybehať a potom rýchlo domov do sucha. STREPSIADES Ja som už, chlapče, dávno na suchu. A stále zbiehajú sa veritelia, čo chcú, nech zaplatím im týmto domom. FEIDIPPIDES Prebúdza sa. Ty, oci, čo tu zase buntošíš? Prečo sa celú noc len prehadzuješ? STREPSIADES Aj v posteli ma žerie exekútor. FEIDIPPIDES Nechaj ma spať, ty, veď je ešte noc... Znova zaspí. 44 45 STREPSIADES Len pekne spi, no nezabúdaj, že tie dlhy tebe spadnú na hlavu. Ach bože. Najradšej by som toho, kto ma dal dokopy s tvojou matkou, uškrtil. Nechápem, načo som sa oženil. Veď predtým bol môj život úžasný, sám sebe bol som pánom, slobodný, normálny sedliak, chlapec z dediny, kašlal som na nejaké móresy. Tak, neumýval som sa každý deň ani raz za týždeň, no všetkého som mal viac než dosť – ovce, olivy aj včely. Ale potom som si zobral, ja sedlák, snobku z mesta. Fajnovku z fajnovej fajty, neter megapána – Megakla, čo bol synom starého Megakla. Vo svadobnú noc som páchol figami, vínom, vlnou, nadbytkom a ona voňavkami, šminkami, nenásytnosťou, luxusom a sexom. Ja netvrdím, že bola lenivá. Tak tkala – rada a dosť, no moc rýchlo, až strčil som jej pod nos ten svoj odev: „Pozri sa na tú handru, nestojí to za to, odtkávaš mi rezervy.“ Zdvihne ošúchaný odev a odhalí zjavne ochabnutý penis. SLUHA V lampe už nie je kvapka oleja. STREPSIADES. A prečo zapaľuješ túto lampu, keď vieš, že pije viac než opilec? Poď sem, hneď schytáš! Chce ho biť, ale sluha utečie. SLUHA  Nezachytil som, že prečo? STREPSIADES  Lebo si dal hrubý knôt. A potom sa nám, mne a mojej žene, narodil syn a prišli problémy. Pohádali sme sa už o meno – hneď chcela posadiť ho na koňa, tak trvala na mene, v ktorom je kôň – nemyslím, čo ja viem, Škrkoň –, ale po grécky – kôň sa grécky povie hippos –, navrhovala nóbl mená ako: Xant-hippos, Kall-ippides, Chair-ippos, ja som chcel, nech sa volá po dedovi, šetrne – Feidonides – slovensky syn škroba. Dlho sme sa hádali, nakoniec sme sa ale dohodli a nazvali ho Feidippides – teda syn koňoškroba. Od malička ho rozmaznávala. Vykladala mu: „Až vyrastieš, tiež budeš bohatý ako tvoj strýko Megakles a raz pricválaš ako víťaz dostihov. Ja som to skúšal inakšie: „Keď budeš veľký, z hôr kozy priženieš jak tvoj otec a budeš smrdieť kozinou.“ No mňa on ale nikdy nepočúval a doniesol sem ten svoj konský mor, čo zamoril môj dom, a peniaze začali cválať. Von! A preto teraz celú noc hľadám únik z tejto svojej dlhovej pasce. Nakoniec som našiel cestičku. Keby sa mi podarilo presvedčiť syna, nech sa po nej vydá, elegantne by som sa z toho dostal. Najprv ho ale musím jemnučko zobudiť, aby zase nemal zlú náladu. Feidippides, zlatíčko. Jemne budí Feidippida, ktorý sa prebúdza a pomaly vstane. FEIDIPPIDES Čo je zas, oci? STREPSIADES  Pobozkaj ma a podaj mi ruku. FEIDIPPIDES  Čo sa deje, oci? STREPSIADES Najprv mi ale povedz: Máš ma rád? FEIDIPPIDES Isteže, oci. To mám prisahať? Na kone? STREPSIADES  Kone nie. Už zosadni. Tie tvoje kone ma sem dostali. Ak ma máš naozaj rád, prosím ťa, poslúchni ma a urob, čo ti poviem. FEIDIPPIDES A čo mám spraviť? STREPSIADES  Zmeň svoj život. Hneď! A pôjdeš študovať tam, kam ti poviem. FEIDIPPIDES Tak čo to vlastne chceš? STREPSIADES  A poslúchneš? FEIDIPPIDES Poslúchnem. Pri Bakchovi, bohu vína. STREPSIADES Vidíš ten domček s tými dvierkami? Obaja vychádzajú von z domu a pozerajú sa na mysliareň. FEIDIPPIDES No, vidím, oci. A čo? Čo to je? STREPSIADES Mysliareň, kde sa mozgy sústredia. Tí muži sú fakt múdri... Napríklad tvrdia, a dokážu ti nahovoriť, že nebo aj svet sú len obrovská pec, ktorá je tu všade okolo nás, my nie sme ľudia, ale uhlíky. Takže my nežijeme k pohrebu, ale len žeravíme pahrebu. A keď im dobre zaplatíš, tak ťa naučia, ako môžeš hocikoho presvedčiť, aj keď vôbec nemáš pravdu. FEIDIPPIDES Čo sú to za ľudia? STREPSIADES  Ja teda neviem úplne presne, jak sa volajú, no viem, že oni vedia. Oni ti dokonca povedia, že vedia. Proste sú múdri. FEIDIPPIDES  Už viem. Podľa mňa ty myslíš tých bosonohých hochštaplerov, tie nuly, tých tvarohových obsmŕdačov, cmarové ksichty, čo k nim napríklad patria aj Sokrates a Chairefon. STREPSIADES Netrieskaj. Chováš sa jak malé decko. No keď ti aspoň trocha záleží na tom, že či tvoj otec bude mať čo do huby, vykašleš sa na kone a na tých svojich nóbl kamarátov a hneď sa pôjdeš učiť od tých tam v tej mysliarni. FEIDPPIDES  Ty ani párom koní ma nedostaneš k hentým zdochlinám. STREPSIADES Prosím ťa, veď ty si môj jediný syn. Čo myslíš, že ti chcem zle? Zapíš sa tam. FEIDIPPIDES A čo tam učia? 46 47 STREPSIADES  Oni ti vraj vedia rozprávať, chlapče, dvomi spôsobmi. Tým prvým sa dá múdro hovoriť o všetkom, druhým prefíkane zas dokazovať aj to, čo nie je pravda. A keby si sa naučil tým druhým spôsobom hovoriť, tak ja by som nemusel z dlhov, čo som narobil len kvôli tebe, vrátiť ani drachmu. FEIDIPPIDES Nie, oci, prepáč, ale nemôžem si dovoliť sa vrátiť odtiaľ ako tie študované hlavy – zdochliny bez farby. Všetci by ma vysmiali. STREPSIADES Zdochlina – nezdochlina, ale tu sa už, môj milý, nenaješ a ani tie tvoje kone. Už ťa mám fakt dosť. FEIDIPPIDES Dobre. Ja teraz idem dovnútra, ty si tu zostaň. Keď bude najhoršie, odídem k Megaklovi a strýko ma nenechá hladného a bez koňa. Odchádza. STREPSIADES Tak to som prehral, ale nevzdám to. Najprv sa pomodlím a pôjdem sám študovať do mysliarne. Čo mi šibe? Šak ja som starý, sprostý, zábudlivý. Ako sa mám ja naučiť tie všetky dvojzmysly, nuansy a jemnosti? Zbytočne špekulujem, musím tam ísť. Ide k mysliarni. Zaklopem, dúfam, že mi niekto otvorí. Klope na dvere mysliarne. ŽIAK Zvnútra mysliarne. Vypadni. Otvorí dvere. Kto si, že tak mlátiš do dverí? STREPSIADES Som Feidonov syn, Strepsiades z Kikyny. ŽIAK No ty si teda pekný kus koňa. Kopol si do dverí tak ignorantsky, že nová myšlienka sa potratila. STREPSIADES Prosím ťa, prepáč, ja som z dediny. Povedz mi, čo sa to tu potratilo? ŽIAK Nemôžem. Zakázané. Informácie poskytujem len členom. STREPSIADES Výborne, ja som sa práve prišiel zapísať. ŽIAK Tak dobre. Poviem ti to, ale si zapamätaj, že všetko tu je tajné. Sokrates akurát sa opýtal Chairefonta, že koľko blších stôp dokáže skočiť blcha, pretože jedna, čo poštípala Chairefonta nad okom, skočila mu na hlavu. STREPSIADES Človeče, jak to zmeral? ŽIAK Geniálne. Chytil tú blchu, roztopil vosk a do neho potom namočil jej nohy a blcha mala pekné čižmičky. Keď ich jej vyzul, zmeral vzdialenosť. STREPSIADES Ach, mocný Zeus! Gigantický duch! ŽIAK A to nič nie je. Takých nápadov má stovky. STREPSIADES  Povedz ešte nejaký. ŽIAK Chairefon minule dal Sokratovi závažnú otázku, či komár bzučí ústami a či zadkom. STREPSIADES  Večný problém s komármi. Dúfam, že ho vyriešil? ŽIAK Úzke je črevo komára a z toho vyplýva, povedal, že vzduch je durch to tenké črevo tlakom tlačený. Trakt ústi do rekta – to znamená, že tam, kde táto trubica sa končí, prilieha konečník –, a keďže riť je dutá, ju tie vetry rozozvučia. STREPSIADES Takže riť komára je taký trombón. Ó, blažený muž, črevná kapacita! Ľahko sa vyhne všetkým žalobám, kto dopodrobna rite prešťúral. ŽIAK Predvčerom stratil veľkú myšlienku, o ktorú obrala ho jašterica. STREPSIADES Božemôj, ako sa to mohlo stať? ŽIAK Práve bol zaujatý štúdiom dráh mesiaca a s otvorenými ústami pozeral sa do neba, keď zo strechy sa gekon vykakal. STREPSIADES Fakt si ma rozosmial, že jašterica hodila kakec priamo na Sokrata. ŽIAK Včera sme nemali čo na večeru. STREPSIADES A prišiel s niečím múdry Sokrates? ŽIAK Tak na stôl najprv popol nasypal, roztiahol nohy kružidla... a potom si na cvičisku našiel teplú obeť a ukradol mu oblek, ktorý predal. STREPSIADES Úžasné. A my obdivujeme len zahraničných filozofov, ako je Tales z Milétu. Tak otvor dvere do mysliarne, nech spoznám Sokrata. Chcem sa stať jeho žiakom. Otvor dvere. Žiak otvorí dvere mysliarne, kde sa nachádzajú ďalší vychudnutí a pobledlí žiaci Sokratovej školy. Všetci bez pohnutia premýšľajú v nižšie opísaných postojoch. No zbohom. Čo to tu máš za zoo? ŽIAK Čomu sa divíš? Pripomínajú ti niekoho? STREPSIADES  No väzňov o hlade. A hentí, čo furt čumia do zeme? ŽIAK Skúmajú veci, čo sú pod zemou. STREPSIADES Dúfam, že nehľadajú cibuľu? Už sa tým, chlapci, netrápte, ja viem, kde rastú krásne veľké cibule. Prečo sú zase hentí v predklone? 48 49 ŽIAK Tí hlboko sa zamysleli, lebo dúfajú, že ich rozum osvieti ničotu, ktorá je pod podsvetím. STREPSIADES A prečo rite púlia do nebies? ŽIAK No do análov píšu dráhy hviezd. Ostatným študentom. Dovnútra, lebo vás tu nachytá! STREPSIADES Ešte nie, nechaj ich tu ešte chvíľku, nech pozrieme sa na môj problémik. ŽIAK Nemôžu byť tak dlho na vzduchu. Študenti odchádzajú. Strepsiades skúma rôzne veci vnútri mysliarne, ako je mapa a rôzne matematické a geometrické nástroje. STREPSIADES A hento má byť čo? Tak to mi povedz? ŽIAK To je na astronómiu. STREPSIADES  A hento? ŽIAK Zememeračstvo. STREPSIADES  To je akože čo? ŽIAK Tak tým sa meria zem. STREPSIADES  Už rozumiem, keď rozdeľujú voľné pozemky. ŽIAK Nie, celá zem, kde len chceš, vše-obecne. STREPSIADES Konečne niečo demokratické, pre ľudí. Každý získa pozemky, ja aj ty. ŽIAK  Tu máš mapu celej zeme. Pozri sa, to sú naše Atény. STREPSIADES Ako si na to prišiel? To nemôžu byť Atény, keď nikto neštrajkuje. ŽIAK Hovorím ti, že to je Atika. STREPSIADES A kde máš chlapov od nás, z Kikyny? ŽIAK Tu ich máš. No a tento ostrov tu hneď pri pobreží usadený, to je Eubója. STREPSIADES  Viem, to ja a Perikles, to my sme tých tam pekne usadili. Teraz mi ale ukáž, kde je Sparta. ŽIAK Tu. STREPSIADES  Tuto? To si dobre rozmysli! Tak, daj ju ďalej, nech nás nevidí! ŽIAK To nejde. STREPSIADES  Nie? Veď uvidíš, že ide! Chce ho biť, no v tej chvíli si všimne Sokrata, ktorý je ako boh v tragédii zavesený vo vzduchu. Ty, kto to visí tam v tom koši hore? ŽIAK No majster. STREPSIADES Aký majster? ŽIAK  Sokrates. STREPSIADES Sokrates! Haló! Skús ho zavolať ty. ŽIAK Sám si ho zavolaj, ja nemám čas. Odíde. STREPSIADES Sokrates! Haló! Sokratíček! Haló! SOKRATES Čo odo mňa chceš, efemérny tvor? STREPSIADES Povedz mi, čo tam hore porábaš? SOKRATES Vzduchom sa prechádzam a pozorujem odtiaľto z výšky slnko. STREPSIADES  Načo ti je ale kôš? Zvysoka sa pozerať na bohov, to sa dá aj zo zeme. SOKRATES Nemožné. Lebo veci nadzemské nemohol by som riadne preskúmať, keby mi neviseli myšlienky vo vzduchu, s ktorým majú podobnú podstatu. Keby som ja zostal trčať tam dolu, na nič by som neprišiel. Zem totiž vyťahuje z hlavy tú potrebnú kreatívnu vlhkosť. Ono pri zemi zostaneš len prízemný. STREPSIADES Rozumiem. Nemusíš si hlavu vetrať, ty potrebuješ vodu na mozgu, aby si vedel, jak ho vymývať. Sokrates, tak už poď sem ku mne dolu a nauč ma to, načo som sem prišiel. SOKRATES Schádza z koša na zem. Načo si prišiel? STREPSIADES  Chcem sa naučiť hovoriť, riadne vykladať a rečniť. Ničia ma úroky a bezcitný exekútor mi berie majetok. SOKRATES A tebe ušlo, že si robíš dlhy? STREPSIADES Ja som sa snažil držať na uzde, no prepadol ma žravý konský mor. Nauč ma, prosím ťa, ten druhý spôsob, ako vieš rečniť. Ten, jak neplatiť, a ja ti zaplatím, čo budeš chcieť. Pri všetkých bohoch prisahám ti, ver mi. SOKRATES Pri ktorých? Prvé, čo ťa naučím, je, že bohovia tu kredit nemajú. STREPSIADES A ako prisaháte? Na prachy? SOKRATES Chceš spoznať čistú pravdu o bohoch? STREPSIADES Preboha, tak to by som naozaj rád. 50 51 SOKRATES A chceš sa stýkať s bohyňami, ktoré my uctievame – s oblakmi? STREPSIADES Styk chcem hneď. SOKRATES Potom si ľahni na posvätný gauč. STREPSIADES Už ležím. SOKRATES Daj si rituálny veniec. STREPSIADES To už je ako v antickej hre. Bože, tuším, že chceš ma podrezať jak prasa. Veniec nie! SOKRATES Nie, to s každým robíme, kto k nám chce vstúpiť. Je to formalita. STREPSIADES A čo tým získam? SOKRATES Budeš s ľahkosťou zo seba sypať a mlieť jedna radosť. Rečníkom budeš rafinovaným. Tak prestaň sa už mrviť! Sokrates sype Strepsiadovi na hlavu biely prášok. STREPSIADES Naozaj neklameš, už sa zo mňa sype cukor. SOKRATES Kuš, starý muž, chlebáreň zavri už a v posvätnej bázni si vypočuj vzývanie. Ó, všeobjímajúci vládca vzduch, ty vnútrajšok bublín, čo držíš zem v prievane, ó, miznúci ozón a nadzemské bohyne, vy oblaky vzdušné, čo spúšťate hrmenie, tu zjavte sa žiakom a dajte im znamenie. STREPSIADES Dáva si na hlavu plášť. Nie, ešte nie, nechoďte, prosím vás, ešte sem a odložte pršanie, inak zas prechladnem. Šak musím sa zabaliť alebo schovať, ja blbec som čapicu zabudol doma. SOKRATES Postupne sa otáča na všetky štyri svetové strany. K vám hovorím, vznešeným oblakom, sem príďte a zjavte sa pred zrakom tu tohoto muža, nech kdekoľvek ste – na Olympe, ktorý vždy pokrýva sneh, či hráte sa s Nymfami na vlnách, kde hostí vás búrlivý Oceán, či zlatými čašami v túto chvíľu si čerpáte vodu až z delty Nílu, či niekde až v jazere Azovskom, či na snežných ázijských vrcholkoch sa váľate – prijmite moju žiadosť, tak zjavte sa a učiňte jej zadosť. Po krátkej chvíli začujeme z diaľky spev zboru, ktorý stále nevidíme. ZBOR Oblaky večné a vodové, zjavme sa v zreteľnej podobe, oblečme rosu si znova, stúpajme z búrneho mora nad lesy, hory až k oblohe, potom sa odtiaľto zhora na vrchy, úrodné polia pretkané riekami pozrieme. Oceán rachotí zdola, potokov klokot tiež chorál, slnko zrak upiera na zeme. Zbavme sa hmly, čo nás halí, prijmime božských žien tvary, na zem sa pokojne dívajme. 52 53 SOKRATES Ó, vznešené oblaky, úžasné bohyne, tak vidím, že zjavne ste počuli vzývanie. A čo ty, tak počul si rachot ich hromov? STREPSIADES To áno a klaniam sa, no mám chuť ísť domov. Ten rachot ma vydesil a ja vetrím, že odpovedali mu moje vetry. A niečo tiež pohlo to hrmenie neba. Ja viem, že to nemôžem, no mne fakt treba. SOKRATES Kuš, komik, už, nechaj tie priblblé vtipy, to mračno už spieva, tak nech sa chytí. ZBOR Stále mimo javiska, ale znie, ako keby bol už bližšie Oblaky večné a daždivé, statočných mužov zem navštívme, Kekropa úrodné kraje, miesta, kde Pallada vládne. Nádherné vysoké svätyne skrývajú obrady tajné, bohaté sprievody bájne na počesť bohov tu vidíme na jeseň, v zime aj v lete, najkrajšie na celom svete. Túto zem teraz my navštívme. Zbormi sa začiatkom jari Bakchova slávnosť tu slávi. Všetko si pokojne obzrieme. STREPSIADES Ty, Sokrates, čo sú to za ženy? Tie majú tak nádherné hlasy. Len dúfam, že nie sú to bosorky? SOKRATES Nie, starý muž, neboj sa, to sú len nebeské oblaky. Bohyne a patrónky nečinných ľudí a lenivcov. Nápady, koncepty nám dávajú Ony, aj ciele. Len vďaka nim môžeme presviedčať a preháňať, nafúknuť veci. STREPSIADES Už chápem, tak preto, keď počul som ich spievať, hneď začal som cítiť, že môžem sa vznášať, a napadli mi neznáme slová a chcel som tiež do vetra trieskať a zahmlievať a namietať, priečiť sa, hádať. Tak keby si mohol to zariadiť, moc chcel by som stretnúť sa s nimi. Počas nasledujúceho dialógu postupne prichádza zbor oblakov. SOKRATES Tak pozri tam na Parnas, odtiaľ ja už vidím ich potichu kráčať. STREPSIADES Kde? Kde sú? Nič nevidím. SOKRATES Pozri sa, tam prichádza celé ich mračno. Tým údolím idú a teraz sú tam v tom húští. Nie, trocha viac nabok. STREPSIADES Ja nechápem, stále nič nevidím. SOKRATES Tak pozri sa do zákulisia. STREPSIADES No tuším, že niečo tam naozaj je. SOKRATES Ak nemáš na očiach klapky, už musíš ich vidieť. Sú pred tebou. STREPSIADES Sú krásne a zrazu sú všade. SOKRATES Tak vidíš a ty si im neveril. STREPSIADES Nie, pre mňa vždy boli len para. SOKRATES To pretože nevieš, že živia tých, čo vysoko v oblakoch žijú a na plný úväzok nerobia nič. Len ony sa o mudrlantov a o špekulantov starajú a podporujú ich, ako aj veštcov alebo prorokov a indivíduá, čo divne sa módia – rôznych tiež umelcov a spevákov, básnikov, ktorí ich uznávajú a milujú a vo veršoch ospevujú. 54 55 STREPSIADES Jáj, preto sa snažia tí básnici aj do nohavíc oblak si napchať a píšu o búrke, čo sa pýri, a o ovečkách, čo sa preháňajú tam po nebi, a iné zahmlené veci. Tí strkajú oblaky do veršov a za to si dávajú platiť. SOKRATES A prečo by, myslíš si, nemali? STREPSIADES No povedz mi, ako je možné, ak toto sú skutočné oblaky, že sú podobné normálnym ženám. Veď ozajstné, normálne oblaky sa netvaria ako dámy. SOKRATES A aké sú teda tie normálne? STREPSIADES Tak úplne presne to neviem, len ťažko dá sa to opísať – jak chumáče vlny, no iste nie ako ženy. A tieto tu, tie majú aj nosy. SOKRATES No dobre. Tak ja sa ťa na niečo opýtam? STREPSIADES Len pokojne, tak sa ma pýtaj. SOKRATES Keď pozrel si niekedy na nebo, už videl si určite oblak, čo vyzeral napríklad ako býk, vlk, kentaurus alebo medveď? STREPSIADES No, často som rôzne zvieratá tam videl? A? SOKRATES Z toho je vidieť, že môžu mať podobu, akú len chcú. Keď zbadajú niekde takú tú chlpatú kreatúru, čo len mladučkých chlapcov stíha, tak na kentaura sa premenia a takto si strieľajú z neho. STREPSIADES A akú si vyberú podobu, keď stretnú poslanca, z tých, čo sa v úrade poriadne nabalil? SOKRATES Tak zmenia sa na prasa, aby sa každý hneď dozvedel, čo je zač. STREPSIADES Jáj, chápem, preto som videl ich predvčerom v podobe jeleňov. To zbabelca Kleonyma, čo zutekal z boja a odhodil štít, tu niekde museli zbadať. SOKRATES No zdá sa, že tomu už rozumieš. A pred chvíľou s Kleistenom niekde sa určite stretli, keď prišli sem jak vyštafírované dámy. STREPSIADES Ja klaniam sa, vládkyne vesmíru, a vítam vás, vznešené dámy, ak niekedy zvyknete rozprávať sa s ľuďmi, aj so mnou sa bavte. ZBOR My zdravíme starca už nad hrobom, čo učí sa rozprávať po novom, aj Sokrata, volovín pastiera, čo subtílnu logiku predstiera. Tak povedz nám, aké máš želanie, len teba a Prodika znášame z tých súčasných mudrcov suity, a aj keď má pružnejšie závity, tak pre nás si najmilší iba ty, čo chodíš tu bosý a nadutý a hlavu máš zdvihnutú do neba, nás vidíš a iné ti netreba. STREPSIADES Tie hlasy, nádherné, úžasné! SOKRATES Veď toto sú bohyne, zvyšok sú povery. STREPSIADES Preboha, pre vás Zeus už naozaj nie je bohom? SOKRATES Už prestaň. Dosť bolo nezmyslov! Zeus neexistuje. Nie je. STREPSIADES Ty tvrdíš, že neexistuje Zeus? A potom kto akože prší? Tak na to som naozaj zvedavý. 56 57 SOKRATES No predsa oblaky. Keď chceš, tak ja ti to bezpečne dokážem. Už niekedy videl si dážď, aj keď neboli na nebi oblaky? Nie. Keby to bolo tak, ako ty hovoríš, Zeus by dokázal aj z bezmračnej oblohy pršať. STREPSIADES Ty, človeče, ja som si myslel, že to Zeus ští cez sito. Teraz mi skús ale nejako vysvetliť, kto to hrmí, až celý sa trasiem? SOKRATES To oblaky hrmia, keď valia sa. STREPSIADES A ako to, prosím ťa, robia? SOKRATES Keď nasajú vlhkosť až po okraj a z nutnosti plávajú vzduchom, tie masy, ťažké a objemné, sa nemôžu navzájom vyhnúť, a preto tam do seba vrážajú a pri týchto zrážkach sa lámu a praskajú s obrovským rachotom. STREPSIADES No dobre a kto nimi hýbe, než do seba narazia? Zeus, či nie? SOKRATES Zeus? Čo si? Nebeský vír. STREPSIADES Tak o tom som ešte nič nepočul, že Zeus je mŕtvy a vládne tu namiesto neho nejaký vták. SOKRATES Čo? Aký vták? STREPSIADES Ten výr predsa. SOKRATES Nie, myslel som vzduchové prúdenie, čo spôsobuje ho teplo, tie turbulencie, ako keď sa napríklad zohrieva voda a buble v hrnci. To voláme tiež niekedy konvekčný princíp. STREPSIADES Tak konfekcia vládne všetkému? SOKRATES Nie konfekcia, konvekcia! STREPSIADES Dobre. No stále mi nie je jasné, že kto teda robí tie hromy. SOKRATES Si nahluchlý? Veď som ti vysvetlil, že oblaky napité vodou sa zrážajú, no a pretože sú husté, tak tieto zrážky sa nezaobídu bez hluku. STREPSIADES A to ti mám akože veriť? SOKRATES Tak dobre. Pozri sa na seba, ty sám si dôkaz. Sa stavím, že niekedy cez sviatky tiež si sa až príliš moc všeličím napchal a v bruchu ti začalo rachotiť a všelijak podivne bublať. STREPSIADES No to je presné. A často mi len trošíčka polievky stačí a strašné veci sa začnú diať v tom mojom žalúdku, šťavy tam klokocú, neskôr až rachotia. A najprv to potichu robí len také pš, pš a potom sa to stupňuje, mohutnie, rastie a potom, keď niečo sa derie, tak to sprevádza podobný rachot, jak robia tie nebeské oblaky. SOKRATES A teraz si uvedom, starec, že aký prd dokáže vytlačiť to tvoje visiace bruško. Tak nechápem, prečo sa čuduješ, že ohromné nebo tak hrmí. STREPSIADES Jáj, pretože je to v podstate to isté, aj slová prdieť a hrmieť sú si tak podobné. No tomu už rozumiem, ale mi potom skús nejako vysvetliť, že odkiaľ berú sa blesky a prečo niekoho ušetria a iného na uhoľ spália? Tie predsa sú za krivú prísahu trest a Zeus ich zosiela z neba. SOKRATES Ty primitív z doby kamennej, ak Zeus, jak tvrdíš mi, bleskom chce potrestať klamárov, povedz, jak je možné, že z politikov on nespálil ešte žiadneho, a to sú ti lžišľapky riadne? No nie, nič také sa nestalo a namiesto toho on často si zasiahne posvätné chrámy a tiež aj napríklad vysoké duby. Vieš o takom dube, čo zároveň bol by stromom aj arciklamárom? 58 59 STREPSIADES Ja neviem, nie je to od veci, no potom čo sú tie blesky? SOKRATES Tak predstav si teplý vzduch, zadarmo ho to teplo dohora tlačí, až v sebe ho zachytia oblaky, tie on nafukuje jak balón, až prasknú a prudko z nich vystrelí a trením sa spontánne vznieti. STREPSIADES Ty, človeče, zažil som podobnú vec, keď cez sviatky varil som doma, ja myslím, že plnený žalúdok. Som zabudol do neho pichnúť, sa nadul, a jak som tam nad ním stál, tak zrazu prásk, rana jak z dela, mne do ksichtu vybuchol, popálil ma a celého zasvinil krvou. ZBOR Ó, milovník oblačnej múdrosti, ty dosiahneš obrovskú slávu a túto si kdekoľvek zaistíš, ak dokážeš použiť hlavu, ak pamäť máš vysokej akosti a žiadna ti nevadí drina, ak vydržíš zimu, hlad, ťažkosti a zriekneš sa sexu aj vína a uznáš, že problémy vyrieši a čokoľvek dobré nám dáva – jak vedia aj od teba múdrejší – len šikovný jazyk a hlava. STREPSIADES Tak hlava je pracant, rozmýšľa, ja nemôžem kvôli nej spávať, a stiahnutý žalúdok zvykol si už na tvrdý úsporný režim, že chutí mu dokonca pohanka, tak myslím, že podmienky plním. Ja znesiem fakt všetko, to neboj sa a pusti sa bleskovo do mňa. SOKRATES A za boha neuznáš iného viac už boha s výnimkou tých, čo tu ctíme? My veríme v trojicu – len v Oblaky, Chaos a Jazyk. STREPSIADES Si buď istý, zaboha neuznám. Aj keby som boha tu stretol, ja veriť mu nebudem, ani sa s ním baviť či modliť sa k nemu. LÍDER ZBORU Tak priamo nám povedz, čo od nás chceš. A pamätaj, čaká ťa úspech, ak budeš vždy múdry a prejavíš nám hlbokú úctu a rešpekt. STREPSIADES Len úplnú maličkosť, dievčatá, to v podstate nestojí za reč. Ja chcel by som rečniť sa naučiť a najlepšie – najlepšie v Grécku. LÍDER ZBORU Nič ľahšie a ber to už za hotovú vec. Tak odteraz v sneme už nikto viac ako ty zákonov nepretlačí. STREPSIADES Nie, do politiky sa tlačiť, to naozaj nemám v úmysle. Ja nechcem, čo dlhujem, vracať, a preto sa musím tu naučiť, jak prevracať zákon v môj prospech. LÍDER ZBORU Jak povieš, tak bude, my splníme to, veď zdá sa, že túžby máš skromné. Len smelo a bez obáv do rúk sa zver tu našim pravým rukám. STREPSIADES Ja zverím sa, lebo vám verím a musím svoj život už zmeniť, veď ničia ma domáce zvery, tie kone a rozmary ženy. Tak telo vám dávam aj dôstojnosť a robte si so mnou, čo chcete, ja trápení vydržím viac než dosť, aj najväčšie na celom svete. Len trápte ma, bite a režte a pokojne zodrite z kože a zoberte biče aj kliešte či varechy, špendlíky, nože a hladom aj smädom ma mučte a vystavte strašnému mrazu, ak potom sa na mojom účte tie dlhy mi vymažú zrazu. Len dúfam, že po týchto lekciách ma čaká aj kompletná zmena a nové Ja prekročí školský prah a ľudia mi prisúdia mená: Kráľ podrazov, úskokov, klamu, lží a zlepenec chimér a rečí a arbiter bludov a fantóm ľsti 60 61 a prašivý podvodník večný či politik, farizej, cigán, žid a prameň a rezerva trikov a paragraf, kompletný zákonník a ten, čo sa zločinne spikol, a úskočná líška a slizký had, pán Odrb a Podraz a Mr. Bluf. Ak naozaj všetko sa podarí, ja nad telom vlády sa vzdám a celé ho venujem mysliarni na pokusy alebo k hrám. ZBOR Posero to žiadne nie je. Kdeže, tento chlap by guráž mohol rozdávať. Nauč sa, čo vieme, a obrovská sláva  ťa zrejme neminie. STREPSIADES A konkrétne ciele? STREPSIADES Skutočne? Naozaj? ZBOR Určite. Nezúfaj. Davy sa zhromaždia pred tvojimi dverami, rozložia stany, prídu si po radu s vážnymi problémami. Vyriešiš do radu súdne spory aj odvolania, aj iné zadania, keď niekoho zdania aj nezdania. No všetko záhady, s ktorými ľahko si poradíš. K Sokratovi. Tak nakukni starcovi do hlavy a preskúmaj, čo sa mu páči a aký má rozum a základy a na čo on približne stačí. SOKRATES Teraz mi povedz niečo o sebe. Aký si? Keď to zistím, budem môcť na teba zvoliť vhodnú taktiku a stratégiu. STREPSIADES  Akú stratégiu? Chceš so mnou bojovať a poraziť ma? SOKRATES Nie, len ti položím pár otázok. Máš dobrú pamäť? STREPSIADES  Mám aj nemám, to záleží. Keď mne niekto niečo dlží, všetko si pamätám, keď dlžím ja, tak, bohužiaľ, hneď všetko zabudnem. SOKRATES Si prirodzene chápavý? STREPSIADES  No, čo sa týka slov, to ani nie, ale chopím sa, čoho môžem, a beriem. SOKRATES A ako chceš sa učiť? STRESIADES  Uvidíme. SOKRATES Tak dobre. Vždy, keď nadhodím ti problém, poriadne zahryzni sa do neho. STREPSIADES Čo som pes? To mám ja tú múdrosť zožrať? SOKRATES Božemôj, ten je tupý. Tuším, že tú múdrosť budem musieť do teba vtĺkať. Čo robíš, keď ťa bijú? ZBOR Tak vieme, že až sem k nám môžeš povyrásť, v oblakochšťastienájsťa životmať,akýchcemaťkaždý. Raz a navždy. STREPSIADES  Trpím. Po chvíli hľadám svedkov, a keď ich nájdem, tak idem na súd. SOKRATES  Vyzleč sa! STREPSIADES Prečo? Čo urobil som niečo zlé? SOKRATES  Nie, u nás to tak je. Sem sa chodí len tak, bez odevu. STREPSIADES  Myslíš, že chcem niečo ukradnúť? SOKRATES  Nemotaj a vyzleč sa. Strepsiades sa neochotne vyzlieka a vyzúva. STREPSIADES Povedz mi jednu vec. Keď budem sa usilovne a pozorne učiť, tak na ktorého z tvojich žiakov ja budem sa podobať? SOKRATES  No tak to, čo hovoríš, to je čistý Chairefon. STREPSIADES Bože, aj zo mňa bude zdochlina. SOKRATES Už nemeľ a poď za mnou do učebne! STREPSIADES Počkaj, to vyzerá jak nejaká jaskyňa plná hadov. Tam ja nejdem. Jedine, že mi najprv so sebou dáš niečo, čím by som im zapchal hubu. SOKRATES Choď už a netancuj tu pri dverách! ZBOR Len pekne choď, vzor odvahy, nech sa ti všetko podarí! Blíži sa koniec tvojich dní a snáď aj osud ocení, že ešte v svojej jeseni chceš zvládnuť nové idey a hlavu plnú miesto snov máš revolučných nápadov. 62 63 LÍDER ZBORU Líder zboru hovorí k publiku v mene Aristofana. Máme teraz chvíľku, tak vám niečo, milí diváci, poviem. Budem úprimný. Som básnik a to znamená, že by som mal hovoriť len pravdu. Preto vyložím, čo ma trápi. Isteže mám ambície, isteže len tie celkom najvyššie, čím myslím – slávu, peniaze, uznanie. A keďže som vás, toto ctené publikum, pokladal vždy za múdre a divadelne vyspelé, no a túto svoju hru, čo sledujete, za skvelú, odvážim sa povedať, že za najlepšiu zo všetkých svojich hier, tak naozaj som dúfal, že mi prinesie vytúžený úspech. Aj dosť som sa na nej narobil, a keď som vám predviedol jej prvú verziu, úplne prepadla. A prečo? Vy ste dali prednosť mizerným zlátaninám podradných a druhotriednych autorov, po ktorých už nikdy viac pes neštekne. A môžete za to vy, vy bez vkusu. Tým, ktorí vedia súdiť hry rozumne, tým zostanem vždy verný. Medzi vami sa nachádzajú diváci aj s delikátnym vkusom, čo potvrdzuje tiež fakt, že som vďaka nim ja inými hrami získal pozornosť aj ocenenia. Viete, že svoju prvú komédiu som ešte musel pohodiť – bol som príliš mladý – a jak nevydaté dievča som dúfal, že sa najdúcha raz niekto ujme. Tak sa aj stalo. Niekto iný ho k vám priviedol a vy ste ho prijali a riadne ste ho živili a chovali. Odvtedy už viem, že na vás sa ja môžem spoľahnúť a že moje hry tu – u vás nájdu slušnú odozvu. Myslím si, že poznáte ten dávny príbeh Elektry, ktorá podľa kadere hneď vedela, že blízko má brata. Tak aj táto hra tu hľadá znamenie, či sú medzi vami diváci, čo rozumejú divadlu. Pozrite sa, aké je to slušné dievča, ktoré sa vulgárnostiam vyhýba. Veď nepredvádza kožený veľký úd, čo navrchu je červený a u detí zaručene vyvolá smiech. Z plešatých si nestrieľa, netancuje obscénne a neviazané tance a ani nevystupuje v nej starec, ktorý okolo seba mláti palicou. Nie, ona nepotrebuje skrývať slabé vtipy a tiež neprichádza s fakľami, ani sa v nej neochká a nekričí: ach božemôj. Len tak, skromne prichádza k vám, spolieha sa na seba, na príbeh a verí, že jej slová nájdu odozvu. Ja som veľmi podobný typ – vôbec nie som nadutý, no a ako básnik sa vás nesnažím tu oklamať tým, že opakujem sa či kopírujem iných, ja neúnavne vymýšľam vždy celkom nové námety. Uvediem vám príklady – keď na Kleona útočil som a išiel po ňom, on bol na vrchole moci, no keď už ležal na zemi, viac nekopal som do neho. Ale pozrite sa, jak to robia moji súperi dramatici, podali si Hyperbola, ale už nevedia sa zastaviť, tak pustili sa do jeho matky. Prvý Eupolis s tým začal, ktorý vykradol mojich Jazdcov – dokázal tam pridať iba opitú tancujúcu starenu. Tú však tiež nenapísal on, napodobnil Frinycha – tak ten bol aspoň invenčný, celkom vtipne vymyslel, že mu ju zožral žralok. Tak ďalej, do Hyperbola tiež pustil sa aj Hermippos, potom prišli ďalší a tí sprosto použili – to viete – moje gagy a mne už je vlastne jedno, že tí, čo dokážu sa vždy smiať na takýchto nezmysloch, nedocenia moje hry. Tí z vás, čo chápu moje hry, diváci sú vyspelí, čo potvrdia aj dejiny. ZBOR Voláme najprv Dia, nech rýchlo zíde k nám – pripoj sa, Zeus, ty nebies a všetkých bohov pán. Trojzubca vládca, trasúci zemou, morami, Poseidon strašný, vystúp tiež z hĺbky za nami. Príď aj ty, panovník oblohy, otec náš, Éter, čo život tu na svete rozdávaš. Tiež ty, čo poháňaš slnka voz plamenný, ktorého lúče vždy hrejú nás na zemi, a mocné božstvo si bohom aj smrteľným. LÍDER ZBORU Poprosíme teraz, milí rozhľadení diváci, o pozornosť. Musíme sa na vás vážne sťažovať, nesprávate sa k nám totiž s náležitou úctou a už sme z toho unavené. Čo vy nechápete, že preukazujeme mestu väčšie dobrodenie než ktorýkoľvek iný boh? Aj napriek tomu obete od vás nedostávame, a tak vám teraz musíme pripomenúť, ako dobre my sa o vás staráme. Napríklad keď chystáte sa na nejakú hlúpu a nezmyselnú výpravu, tak hrmením či dažďom hneď dávame vám najavo, že my sme proti tomu. A keď ste nepriateľa bohov chceli zvoliť stratégom, zvraštili sme obočie a stvárali sme na protest hrozné veci – blýskalo sa, hromy strašne duneli, 64 65 mesiac vyšinul sa z dráhy a aj slnko odmietlo svietiť, pokiaľ bude vládnuť on, a vtiahlo do seba svoj knôt. Vy ste napriek tomu zvolili si Kleona. Hovorí sa, že vraj život tohto mesta riadia len chybné rozhodnutia, ale bohovia vždy dokážu nejako ich zmeniť k jeho prospechu. Tak dáme vám ešte šancu napraviť to. Pažravého Kleona z krádeže a korupcie usvedčte a zavrite! Ak ste predtým urobili strašné chyby, všetko sa vráti, ako bolo, späť, čo mestu veľmi prospeje. ZBOR Apolon, ktorý obývaš kolo Kintie kraj, Délsky boh, ty ho, prosíme, teraz zanechaj. Artemis, ktorej v efezskom chráme zo zlata dievčatá lýdske zbožne a s úctou koria sa, ešte ty, Aténa, s egidou bohyňa, naša a Atén, ty udatná strážkyňa, spoločne s Bakchom, čo svieti si fakľami, na skalnom Parnase bujné má zábavy, k tancu sa pripojte, príďte sem za nami. LÍDER ZBORU Práve keď sme chystali sa na cestu sem, stretli sme Lunu, ktorá posiela vám odkaz: Pozdravuje vás a aj vašich spojencov, no dodala hneď k tomu, že sa už na vás hnevá, lebo ste k nej neúctiví, a  pritom dobre viete, ako viditeľne prispieva k vášmu blahobytu tým, že svieti. Aspoň drachmu vy ušetríte každý mesiac – museli by ste ju dať za fakle, veď často domov vraciate sa neskoro. Toľko aj viac získate z jej svetla. Napriek tomu ste nevďační a odmietate podľa prirodzeného lunárneho kalendára riadiť sa a všelijak si ho prispôsobujete – nesvätíte sviatky, tak ako prikazuje Luna. Preto bohovia sa už na ňu hnevajú, aj na vás. Často oni hladujú, pretože sa počas dní, keď by ste mali uctievať bohov, radšej súdite a svedkov vypočúvate. Rovnako aj naopak – keď bohovia sa postia a trúchlia nad nejakým dávnym mŕtvym hrdinom, vy sa radujete, smejete a bohom obetujete. Preto oni Hyperbola jeho funkcie zbavili, čo mal v Rade pre verejné slávnosti. To aby si uvedomil, že len Luna určuje váš kalendár. Druhé dejstvo Sokrates vychádza z mysliarne, zdá sa, že je podráždený. SOKRATES Všemocné božstvá, Chaos, Vzduch a Dych, ešte som v celom svojom živote nevidel takú tupú hlavu a neschopnejšieho idiota, čo si nedokáže zapamätať tú najmenšiu maličkosť. On v sekunde zabudne všetko, čo ho naučím. To je snáď stelesnená stupidita, imbecil ako taký, o sebe. Čo sa dá robiť? Strepsiades! Kde si? Tak vstaň a poď sem! Zober aj tú posteľ! STREPSIADES Nemôžem, ploštice ju nepustia. SOKRATES Pohni si, tu ju zlož a dávaj pozor! STREPSIADES Som pripravený. SOKRATES  Takže začnime. Teraz mi povedz, ktorú vec z tých vecí, čo si sa nikdy neučil, by si sa chcel učiť najprv? Metrá, miery, slová? STREPSIADES Tak najskôr miery, lebo tým na trhu sa nedá veriť. Nedávno ma tam poriadne podviedli, keď orechov mi odvážili o dve miery menej. SOKRATES Nie duté miery, dutá hlava. Ja sa ťa snažím učiť poetiku. Tak mi povedz, dávaš prednosť trimetru alebo tetrametru? STREPSIADES  Pre mňa by bol bez diskusie taký litrík. SOKRATES Čo? STREPSIADES No tetra-meter. Čo ty nevieš, že sa skladá zo štvrťlitrov? Zo štyroch. SOKRATES Preboha, čo to trepeš. Normálny pablb. Tak skúsme teda radšej rytmus, dúfam, že pochopíš ho rýchlejšie. STREPSIASDES Kúpi mi rytmus niečo do huby? SOKRATES No v spoločnosti dá ti istú prestíž, keď rozoznáš ho podľa sluchu a vieš rozlišovať medzi rytmami. Keď spoznáš pochodový anapest alebo daktyl a tiež dokážeš ich prstom vyťukať. STREPSIADES  To bez problémov, prstami ja to robím od malička. Urobí oplzlé gesto. SOKRATES Dedinský idiot. STREPSIADES  Ja, prečo ja? Veď ty ma učíš veci, ktoré nechcem. SOKRATES Tak čo chceš vedieť? 66 67 STREPSIADES  Ten zlý argument, čo dokáže aj nepravdivé veci. SOKRATES To už je vyšší stupeň. Tam sa dostaneš, keď zvládneš základy. Tak napríklad skús vymenovať samcov. STREPSIADES  Nerozumiem? Ako to myslíš? SOKRATES Zvieracích samcov mužského rodu. STREPSIADES Vždy sú to muži. Nevidím moc problém. Býk, kanec, žrebec, kohút, cap, pes, vrabec. SOKRATES A samičky? STREPSIADES  No krava, sviňa, sliepka, kobyla, koza, suka. SOKRATES  A vrabec? STREPSIADES Vrabec je vždycky iba vrabec. SOKRATES  Ty nevidíš, čo si urobil? Že voláš podobne ako iní nevzdelanci ženu aj muža vrabcom? STREPSIADES  Nechápem. SOKRATES Samicu vrabca voláš vrabcom a rovnako samca vrabca voláš vrabcom. STREPSIADES Jáj. Ako mám ja teda volať vrabce? SOKRATES Samec je vrabčiak, no a samica je, pochopiteľne, vrabčica. STREPSIADES  Jáj, takže vrabčica? Ako horčica. To je úplne geniálne. To už len za toto zaslúžiš si plnú kešeň. SOKRATES No vidíš, zasa si sa pomýlil. Kešeň je podľa teba mužského rodu, aj keď je ženského. STREPSIADES  To ako? Prečo si myslíš, že je pre mňa samcom? SOKRATES Veď skloňuješ ju ako maskulínum. A pritom je to zjavne ženská vec, keďže tam strkáš svoje peniaze. Dávaš jej mužskú koncovku, tak ako má slovo rezeň alebo, čo ja viem, tie mená, čo sa končia na s, ako je Kleonymos. Tak pamätaj si, nie kešeň, kešeňa! SOKRATES  Zas nechápem. SOKRATES Formou a koncovkou sú slová ako rezeň a Kleonymos maskulína. STREPSIADES Tak podľa teba Kleonymos je akože maskulínny. Veď to je formou aj odpredu, aj odzadu úplná buzna. SOKRATES  Vidíš, musíš sa naučiť rozlišovať rody slov – mužské a ženské mená. STREPSIADES  Prosím ťa, to nie je problém. Ženské mená poznám. SOKRATES Tak povedz nejaké. STREPSIADES  Tak napríklad: Lysilla, Kleitagora, Filina. SOKRATES A teraz mužské. STREPSIADES  Tých sú tisíce, tak to je ešte ľahšie – Filoxenos, Melesias a Amynias... SOKRATES  Stop! Idiot, veď to nie sú mužské mená. STREPSIADES Tak podľa teba nie sú mužské? Fíha. SOKRATES To ťažko. Keď sa stretneš s Amyniom, ako ho oslovíš? STREPSIADES  No, Amynia! SOKRATES No vidíš, práve si ho nazval ženou. STREPSIADES Veď mám aj pravdu – nebol na vojne. Prečo ma ale učíš veci, ktoré každý vie? SOKRATES  Nejak moc si namýšľaš. Tuto si ľahni. STREPSIADES Prečo? SOKRATES  Premýšľaj a skús vyriešiť nejaký svoj problém. STREPSIADES Sokrates, hockde inde, ale nie tu. Prosím ťa. S rozmýšľaním nemám problém, len inde. Čo ja viem, tu na zemi? SOKRATES Nie! Hovorím ti na gauč! STREPSIADES  Tak to je môj koniec, zožerú ma ploštice. Sokrates odchádza. ZBOR Sústreď sa, koncentruj, uvažuj, špekuluj, dedukuj, indukuj, vyvodzuj, dokazuj a problém otoč z každej strany, keď zistíš, že je prístup márny, nech rozum rýchlo inam skočí, no v spánku nesmieš zavrieť oči. STREPSIADES Ach, bože, ach, jaj, au. ZBOR Čo je ti? Čo ťa žerie? 68 69 STREPSIADES Žerú ma ploštice, sú ich tu tisíce a krv mi cicajú a rebrá hlodajú a gule drvia mi a tunelujú riť. Zomieram pomaly, veď tak sa nedá žiť. ZBOR Prosím ťa, neber si to tak. STREPSIADES A ako to mám brať? Stratil som úspory, topánky, farbu tváre, celkom som hotový a krv mi sajú práve. Nemôžem vôbec spať, len potme nariekať. Sokrates nazrie dovnútra. SOKRATES Čo robíš? Nerozmýšľaš? STREPSIADES  Rozmýšľam. SOKRATES A o čom teda rozmýšľaš? STREPSIADES  Čo zo mňa zostane po tých plošticiach? SOKRATES  Skap, ty idiot! STREPSIADES  Už som skoro hotový! Sokrates odíde. LÍDER ZBORU Tak nebuď fajnový a prikry sa. Už konečne ti musí napadnúť nejaká elegantná myšlienka a predstava, ako by si šarmantne podviedol, oholil tých veriteľov. STREPSIADES Božemôj, taká holá predstavička, keby ma napadla tu na gauči. Vracia sa Sokrates. SOKRATES Tak pozrime sa, čo ten robí. Spíš? STREPSIADES Ja? Čo si? SOKRATES No máš niečo? STREPSIADES  Nemám nič. SOKRATES Vôbec nič, čo by stálo za to? STREPSIADES  Tak stojí tu toto v mojej pravej ruke. Odkryje sa a ukáže stoporený penis. SOKRATES Okamžite to zakry! A mysli na niečo iné! STREPSIADES  Na čo, Sokrates? Povedz mi, prosím, na čo mám myslieť. SOKRATES  Nie, sám na to musíš prísť a potom mi povieš, čo chceš. STREPSIADES  Veď počul si to už tisíckrát. Problémom sú moje dlhy. Chcem poznať spôsob, jak ich neplatiť. SOKRATES Zakry sa! Najprv rozlož predpoklady na malé časti, každú popretáčaj zo všetkých strán a roztrieď ich a skúmaj. Dokazuj, analyzuj, klasifikuj... STREPSIADES Už sú tu zase. SOKRATES  Neošívaj sa! A keby si sa dostal do slepej uličky, na chvíľu si oddýchni, aby si odblokoval svoju myseľ, a potom problém opäť preskúmaj. STREPSIADES Sokrates, miláčik! SOKRATES  No počúvam. STREPSIADES Ja to mám! Heuréka! Prišiel som už na to, ako zbavím sa tých dlhov. SOKRATES Prezentuj teda svoje riešenie. STREPSIADES Predstav si, že... SOKRATES Čo? STREPSIADES  Že by som si kúpil bosorku z Tesálie, no a by som jej nakázal, nech stiahne v noci mesiac z oblohy. Ja by som ho potom schoval do debny ako zrkadlo a dobre by som ho strážil. SOKRATES  Čo by si mal z toho? STREPSIADES Keby už nikdy mesiac nevyšiel, nemusel by som platiť úroky. SOKRATES A prečo? STREPSIADES  Veď sa platia mesačne. SOKRATES Výborne. Teraz ti dám ťažšiu úlohu. Čo by si urobil, ak by ťa niekto žaloval kvôli tridsaťtisíc drachmám? Ako by si sa dostal z toho? STREPSIADES  Ako? To neviem. Musím o tom meditovať. SOKRATES Dávaj si ale pozor, aby si nebrzdil fantáziu. Pusti ju, musíš ju nechať poletovať vzduchom, no nemôže ti uletieť, tak drž ju na niti ako chrobáčika. STREPSIADES  Tak už to mám. Skvelý spôsob, ako dostať sa z toho. Fantastický. Stavím sa, že oceníš ten nápad. SOKRATES  Veľmi rád, počúvam. 70 71 STREPSIADES  Poznáš určite tie sklá, čo zväčšujú a zapaľujú veci? SOKRATES Ty myslíš lupu? STREPSIADES  Presne. Keby som mal lupu, tak keď súdny úradník bude môj prípad zapisovať, ja si stanem kúsok od neho, slnko za chrbtom, a tou lupou vymažem úplne každé slovo, čo by písal. SOKRATES Úžasné! STREPSIADES  To mi odľahlo, že som sa zbavil žaloby o tridsaťtisíc. SOKRATES Tak rýchlo skúsme ďalší problém. STREPSIADES  Aký? SOKRATES Predstav si, že si obžalovaný a nemáš žiadnych svedkov vo svoj prospech. Tvoj prípad je už takmer stratený. Ako sa teraz vyhneš odsúdeniu? STREPSIADES Toto je ľahké. SOKRATES  To som zvedavý. STREPSIADES Kým by sa prejednával spor, čo je pred mojím, utekal by som sa domov obesiť. SOKRATES No to snáď nie? STREPSIADES  Prečo nie? Veď to je čisté riešenie. A nikto nemôže žalovať ma mŕtveho. SOKRATES To nejde. To sa nedá. Skončil som. Vypadni! Ja ťa učiť nebudem. STREPSIADES Preboha, prečo, veď mi to ide! SOKRATES Nemá to zmysel. Ak sa niečo aj naučíš, v momente to zabudneš. Tak napríklad mi povedz, čo som ťa naučil ako prvé? STREPSIADES  Ako prvé? No prvé bolo to o tej veci, tej na peniaze. Ako sa to volá? SOKRATES Zmizni, ty starý sklerotický kretén! STREPSIADES Bože, som stratený. Čo bude so mnou, keď sa tu nenaučím krútiť jazyk? Oblaky, prosím, poraďte mi, čo mám robiť? LÍDER ZBORU  Bolo by tu riešenie. Ty, starec, ak máš dospelého syna, pošli ho miesto seba študovať. STREPSIADES Mám syna, ale je moc veľký pán, aby sa učil. Tak čo s ním mám robiť? LÍDER ZBORU Ty mu to toleruješ? STREPSIADES  On je veľký a silný a je po matke a ona je z veľmi nóbl famílie. A dosť! Ja idem poňho, a keď nebude chcieť, tak nech sa prace z domu. K Sokratovi.  Teraz choď dovnútra, ja sa vrátim o chvíľu. Strepsiades odchádza do svojho domu. ZBOR K Strepsiadovi: Budeme jediné pre teba bohyne, nemysli na iné, my nie sme naivné. O chvíľu zistíš, čo je treba, že dobro padá od nás z neba. K Sokratovi: Vidíš, že už je krásne tvárny, vysaj ho teraz, čas je správny. No ulap korisť bez meškania, veci sa totiž rýchlo menia. Nahnevaný Strepsiades vyťahuje zo svojho domu Feidippida. STREPSIADES V mene Hmly, okamžite vypadni! Tu nemáš už čo hľadať. Zahryzni sa teraz do strýkovho majetku. FEIDIPPIDES Preboha, oci, čo sa s tebou stalo? Ty si sa, pri Diovi, tuším zbláznil. STREPSIADES No vidíš, aký si ty sprostý! Že vraj pri Diovi? V tvojom veku a ty stále veríš bájkam ako decko? FEIDIPPIDES A čo je na tom také vtipné? STREPSIADES  To, že si decko, ktoré verí zastaraným a nemoderným predstavám. Poď ku mne a ja ti poviem veci, tajné veci, čo musí poznať každý dospelý muž. Musíš mi ale sľúbiť, že o nich nepovieš ani slovo, nikomu. FEIDIPPIDES O čom to nemám hovoriť? STREPSIADES  Ty si prisahal na Dia? FEIDIPPIDES  No, prisahal. STREPSIADES Tu to máš. Teraz zistíš, aké je dôležité sa učiť. Ten tvoj Zeus neexistuje, milý Feidippides. FEIDIPPIDES Že nie je? A kto teda vládne? STREPSIADES Všetkému vládne princíp – konfekčný. FEIDIPPIDES Ty si sa zbláznil. STREPSIADES  Nie, tá konfekcia, to je jak teplá voda v kastróle. FEIDIPPIDES Tebe fakt húka. 72 73 STREPSIADES  Presne tak! Ten vták! FEIDIPPIDES Aký vták? STREPSIADES Výr, čo zahnal Dia. FEIDIPPIDES  Sprostosť! STREPSIADES Je to tak, som si istý. FEIDIPPIDES  Kto to tvrdí? STREPSIADES Sokrates a tiež Chairefon, ten slávny odborník, ktorý meria blšie stopy. FEIDIPPIDES Ty veríš takým bláznom? Ty to už musíš mať v hlave pekne pomotané. STREPSIADES Buď ticho! Daj si pozor na jazyk. Ako si dovoľuješ rozprávať tak pohŕdavo o tých múdrych mužoch, ekonomických génioch? Veď oni dokážu skvelo šetriť – neholia sa a nestrihajú, nekúpu a všetko to považujú za mrhanie časom a peniazmi. Nie ako ty, čo ma čistíš a holíš, ako keby som bol mŕtvy, až si mi spláchol celý majetok. A teraz pôjdeš k nim a pekne sa tam budeš všetko učiť miesto mňa. FEIDIPPIDES A čo tí už len tam tak môžu učiť? STREPSIADES Že vraj čo učiť? Všetku múdrosť ľudstva. Napríklad, aká si ty tupá hlava. Počkaj tu na mňa chvíľu, hneď sa vrátim. Odchádza. FEDIPPIDES Božemôj, otec sa mi dočista zbláznil. Čo s ním mám teraz urobiť? Zbavím ho svojprávnosti alebo mu nechám rovno zbúchať truhlu? STREPSIADES Vracia sa.  Tak ako sa podľa teba volá toto? FEIDIPPIDES Toto, no vrabec. STREPSIADES  Výborne a toto? FEDIPPIDES Tiež vrabec. Prečo? STREPSIASDES  Takže dvaja vrabci? Tak vidíš, ako si sa zosmiešnil. Aby si nabudúce vedel, tak toto je vrabčica a toto vrabčiak. FEIDIPPIDES Vrabčica? Ako horčica? Tak to má byť akože tá všetka múdrosť ľudstva, čo do teba tam natlačili hentí giganti ducha? STREPSIADES  Nielen. Ešte plno vecí, čo som hneď zabudol. Ja som na to moc starý. FEIDIPPIDES  Jáj, tak preto si stratil svoj kabát? STREPSIADES  Nestratil, ja som ho investoval do vzdelania. FEIDIPPIDES Kam si dal svoje topánky, ty somár? STREPSIADES To boli nevyhnutné výdavky. Poď, ideme! Tak sprav to pre mňa, aj keď sa ti to nepáči. Veď spomeň si, že ja som tiež dal na teba, keď som ti za prvé peniaze, čo zarobil som v porote, kúpil vozík, ktorý si tak strašne chcel, keď si mal šesť rokov. FEIDIPPIDES Tak dobre, ale oľutuješ to. STREPSIADES Zlatíčko! Vedel som, že poslúchneš. Idú k mysliarni, Strepsiades kričí na Sokrata, ktorý vyjde von. Sokrates! Poď von! Sokrates, tak poď sem! Priviedol som ti syna. Nechcel, ale nakoniec som ho predsa presvedčil. SOKRATES Veď to je ešte decko. Kde by on dokázal viazať slučky argumentov? FEIDIPPIDES Jednu si uviaž a obes sa na nej! STREPSIADES Čo si to dovoľuješ, ty hňup, takto drzo sa správať k učiteľovi! SOKRATES Počuješ, ako smiešne vyslovuje? Tú nekonkrétnu artikuláciu? Jemu sa nechce hubu otvárať. To bude ťažké hento naučiť, aby bol presvedčivý, šarmantný, vedel, keď treba, veci nafúknuť, prifarbiť, posunúť a všetky tie techniky, ako prezentovať kauzu na súde, aby vyhral. Ale už som tu mal podobného – Hyperbola. A nakoniec sa všetko naučil, aj keď to, priznám, lacné nebolo. STREPSIADES Neboj sa, Sokrates, len ho uč. On je veľmi múdry. Vždy bol popredu. Mal si ho vidieť, keď bol takýto malý, už staval domy, modely lodí a všelijaké hračky, no a predstav si, že z jablkových šupiek on vyrábal si žaby na hranie. Nauč ho tie dva argumenty, tie spôsoby, ako hovoriť. Ten, ktorým sa o všetkom dá múdro rozprávať, a ten, čo prefíkane dokáže aj veci, ktoré nie sú pravda. Keby on nemal hlavu na obidva, tak ho hlavne nauč, prosím ťa, ten zlý. SOKRATES Obidva argumenty osobne ho budú učiť: Mr. Moralista a Mr. Populista. Ja idem. Odchádza. STREPSIADES Len nezabudni, že on musí vedieť vyvrátiť všetky právne nároky. Z mysliarne vychádzajú oba argumenty – Moralista (Dobrý argument) a Populista (Zlý argument). MORALISTA Tak vylez už, máme tu publikum, veď predvádzaš sa rád. POPULISTA Už choď spať! No ako chceš, nech vidia, že dostaneš. MORALISTA A od koho? Od teba? Ty si kto? 74 75 POPULISTA Som argument. MORALISTA Podradný. POPULISTA   Zásadný. Sa vychvaľuj, aj tak ťa porazím. MORALISTA A ako? Čo držíš sa zásady, že blufmi sa presadíš? Tak aký máš tentokrát v zásobe? POPULISTA Ja budem ti rozmýšľať – moderne. MORALISTA To teraz letí, si povedzme, tu u týchto – slabší sú na hlavu. POPULISTA Si smiešny, oni sa vyznajú. MORALISTA Ty myslíš to tupé stádo? POPULISTA Ja viem, že ťa nemá rado, no toto je elita – národa. MORALISTA No to je mi, človeče, náhoda. Veď hneď ťa ja zruším! POPULISTA  Čo prosím? Ty zrušíš mňa? Ako, ty fosília? MORALISTA Že ako? Len pravdou a právom. POPULISTA Ja neviem ti, kámo, no začínaš slabo. To vyvracia hneď sa aj samo, keď nie je tá vec – to právo. MORALISTA Že nie je? POPULISTA  Tak povedz mi, kde je? MORALISTA No u bohov. POPULISTA  Pre teba zrejme, keď otca beztrestne zviazal si Zeus, je vrcholom práva. MORALISTA Ja dostávam závrat a chce sa mi vracať, jak točíš tie omleté frázy. POPULISTA Z tej senility ma mrazí. Ty, nemali by ťa strážiť? MORALISTA Ty buzerant, vyťahaná riť! POPULISTA Ja vidím, že chceš mi lichotiť. MORALISTA No akurát, parazit! POPULISTA  Tuším ctiť. Čo, chceš sa aj pokloniť? MORALISTA  Fiťfiriť! Ty útočíš na otcov! POPULISTA  Uctil si ma zlatom slov. MORALISTA  Olovom zasiahol jak kedysi znova. POPULISTA Dnes zdobia tie slová. MORALISTA Tak toto je myšlienka nová, že nectíš si starobu? POPULISTA Ty vráť sa už do hrobu. Si minulosť. MORALISTA  Mám ťa dosť! Aj z Atén ťa vyženú, keď spoznajú pamúdrosť, čo mladých si naučil, že zo všetkých síl sa oni len flákajú a škola im nevonia. PUPULISTA Keď hovoríš o vôňach, som k tebe si privoňal a poviem ti, nevoniaš vábne. MORALISTA Ja fakt asi údivom spadnem. Ty tváriš sa dôležite a máš sa jak prasa v žite, no pamätám si ťa dobre, ty vždy si bol ten, čo žobre. Toť nedávno ešte si obhrýzal pár starých, zoschnutých bonmotov a po radu v rade stál si u pokútnych právnikov. POPULISTA No to sú mi múdra. MORALISTA Si normálna ludra. POPULISTA Je pomaly nudná s tým starým bláznom debata. MORALISTA Nie, Atény, čo živia ťa, sa museli zblázniť, veď kazíš im mládež. POPULISTA Si myslíš, že zvládneš, ty starina, chlapčeka nachytať? MORALISTA Ja mal by som tohoto vychovať, ak nechce len prázdne reči. POPULISTA K Feidippidovi. Poď, nechaj ho, nech sa tu prieči. MORALISTA Sa chyť ho a uvidíš veci! LÍDER ZBORU Tak, páni, už odložte nadávky. A predveďte svoje metódy. Ty ako si učieval kedysi, ty zasa modernú výchovu. On oboch si vypočuje a až potom sa slobodne rozhodne. MORALISTA Tak dobre. POPULISTA  Ja takisto súhlasím. LÍDER ZBORU Kto bude hovoriť prvý? POPULISTA Tak nechám ho, nech začne on, nech sa nám predvedie. Ak čokoľvek povie, ja zostrelím 76 77 ho úplne novým myslením a revolučnými dôkazmi, až slová mu v krku sa zaseknú. Ak ešte predsa len pípne, tak ho dorazím štipľavým vtipom a pichľavými slovami. ZBOR Obaja v boji ukážu ostrých jazykov nože, človeka totiž výrečnosť iba presvedčiť môže. Ktorý z tých našich priateľov zvládne ohúriť viacej, bude mať v rukách budúcnosť celej kultúry Atén. LÍDER ZBORU Tak najprv ty, ktorý si starým dal tak mnoho prekrásnych cností, sám seba a svoje zásady nám vlastnými slovami priblíž. MORALISTA Tak teraz vám skúsim opísať tú starú výchovu chlapcov, jak prebiehala kedysi, keď ešte sa nosila slušnosť a mravnosť a mne sa darilo. V tých časoch bývali v úcte a v móde – ako sa hovorí dnes – poctivosť, zrozumiteľná reč, pravda a dobré spôsoby, čo veľa už neznamenajú. A disciplína a poslušnosť, to boli dva základné prvky tej výchovy. Nikto nepočul v tých časoch chlapcov, ako sa dohadujú alebo sa predvádzajú či kričia. Keď nikto sa na nič ich nepýtal, tak nesmeli ani muknúť, to bola alfa a omega. Keď išli do školy, boli vždy disciplinovaní, dôstojní a absolútne ticho. Aj v zime, keď husto snežilo, sa obliekali len ľahko a nenosili kabáty, to aby sa otužovali a neboli krehkí a chorľaví. A na hodinách hudby sa učili klasické pesničky a oni ich spievali štýlom, čo zanechali nám predkovia – to znamená bez príkras, prosto. Tiež nemohli šaškovať alebo si pridávať trilky či iné tie nemužné umelé ozdoby, čo teraz sú veľmi v móde. Ak niekto sa nezdržal, bralo sa to ako urážka Múz a on dostal hneď bitku. Učiteľ tiež dával pozor, aby tam chlapci nemasturbovali. A rovnako na cvičisku sa zachovávalo dekórum. Keď sedeli, museli tí mať vždy nohy tesne pri sebe, tak, aby im nebolo vidieť nič medzi nimi a aby nás tým zbytočne nedráždili. Keď vstali, museli uhrabať vždy po sebe piesok, aby tam nezostal odtlačok penisu či pevného zadku, ktorý by vzbudzoval vášnivé myšlienky. A nikto z mladíkov telo si nemazal olejom pod pupkom, a preto ich ohanbie bolo tak svieže a hebké jak broskyňa. Tiež neboli afektovaní a voči milencom správali sa mužne, takže nikdy sa nesnažili ich žmurkaním či dievčenským hlasom zvádzať. Aj pri stole museli zdvorilo a v súlade s dobrými mravmi sa chovať a nedovolili by si naložiť skôr než starší. A nesmeli jedávať maškrty či smiať sa a prekladať nohy. POPULISTA A týmito starožitnosťami ma plánuješ umlátiť k smrti či pomaly otráviť hnilobným ich pachom? Nie som si istý? MORALISTA Tá výchova priniesla výsledky a niektorým obrovskú slávu. Ja vychoval som ňou vojakov, čo vyhrali pri Maratóne. A s čím sa ty môžeš pochváliť? No, ty čo si naučil mladých? Že obliekajú sa teplučko, nech náhodou neprechladnú? Keď vidím tých chlapcov, čo nemôžu sa vyzliecť, pretože hanbia sa za svoje telo, ide ma až od jedu roztrhnúť celkom. Keď chceš byť iný, mňa vyber si a k neresti otoč sa chrbtom a stráň sa verejných kúpeľov aj všetkých snemov a súdov. Tú starú výchovu morálky si namiesto toho vyber. Ty potom sa naučíš slušnosti a budeš sa za neresť hanbiť a chrániť si veľmi pozorne česť. Ty budeš sa k starším správať vždy s úctou a vážiť si rodičov. A nikdy neurobíš nič, čo mohlo by nejako poškvrniť ti povesť cnostného muža. Ty vyhneš sa všetkým bordelom, kde môžeš prísť o dobré meno. Tiež nebudeš odvrávať otcovi a pripomínať mu jeho vek ironickými menami, veď mladosť on venoval tebe. POPULISTA Ťa dopredu radšej varujem, ak počúvneš tohoto muža, tak v podstate budeš idiot a neschopný detinský kretén. MORALISTA Ty nechaj ho, nech si on hovorí. Ja môžem ti sľúbiť, že mňa keď si vyberieš, zdravý a mohutný muž sa z teba stane, čo trávi čas zdokonaľovaním tela a tiež rozvojom mužných cností, nie ako tí terajší mladíci, tá dnešná de-generácia, tí rozmaznaní frázisti, čo túlajú podaromnici sa mestom a iné nič nerobia, len motajú o zahmlených 78 79 a zásadne abstraktných nezmysloch a kvôli malichernostiam a špinavostiam sa ťahajú furt po všelijakých súdoch. Tvoj život bude nádherný. Len predstav si – biely veniec máš na hlave, cvičíš s chlapcami tu niekde v tieni olív a plnými dúškami vdychuješ tú omamnú vôňu jari a bezstarostne počúvaš, jak platan šepká si s brestom. Ak budeš sa držať mojich rád a budeš sa tomu venovať, čo poviem ti, potom budeš mať ty mohutné plecia, širokú hruď a železné svaly a malý úd. Ak necháš sa ale vzdelávať tak, ako má henten rád a terajšia mládež má vo zvyku, ty posilníš svaly len jazyku a zmohutnie okrem rečí ti tak, ja poviem ti, akurát vták. On potom ťa presvedčí, že dobro je zlé a zlo fér, a neresť to bude tvoj sen a naučíš síce sa hovoriť, no k tomu aj každú noc núkať riť. ZBOR K Moralistovi. To, čo tu znelo, mravnosť a jemná noblesa zdobí – blažení ľudia, ktorí tu žili za dávnej doby. K Populistovi. Urobil na nás ohromný dojem, preto voľ slová, hoci si v móde, teraz nás musíš prekvapiť znova. LÍDER ZBORU Ty potrebuješ, myslím si, fakt silné argumenty, inak ti miesto víťazstva hrozí, že vysmejú ťa. POPULISTA No konečne, už som sa bál, že netrpezlivosťou vybuchnem. Dávno som ho chcel prerušiť, aby som mu vyvrátil tieto bludy, čo nám práve prezentoval. Veď prečo nazývajú ma zlým argumentom? Práve preto, že ako prvý som vynašiel metódu, jak poprieť a vyvrátiť aj to, čo sme vždy pokladali za neotrasiteľné a isté. Tým myslím zákon, morálku, pravdu atď. K Feidippidovi. A ty si uvedom, že akú má cenu to, ak ty dokážeš zvíťaziť, aj keď máš len horší dôkaz? Ja ti poviem – milióny! Tak najprv rozoberme si tú jeho metódu a výchovu, na ktorú je tak ohromne pyšný. Začnem tvrdením, že ty nemôžeš sa kúpať v teplej vode. K Moralistovi. Tak povedz, z čoho vychádzaš, keď toto zakazuješ? MORALISTA No je to nebezpečná vec, veď mužom berie mužnosť. POPULISTA Stop! Vidíš, chytil som ťa hneď. Z tohto sa, človeče, ty už nevyvlečieš. Povedz mi, tak podľa teba, ktorý zo všetkých synov Dia bol najväčším hrdinom a najviac si vytrpel a aj vykonal najviac práce? MORALISTA Myslím, že neexistoval väčší a lepší muž než Herakles. POPULISTA Vidíš! Dobre vieš, že teplé pramene sa tu u nás v Grécku volajú... No ako? Pomôžem ti, Heraklov kúpeľ. Ergo si nemohol nikdy vidieť studený kúpeľ Heraklov. Logicky vyplýva, že Herakles podľa toho, čo ty nám tu tvrdíš, nebol statočný. MORALISTA No tak toto je presne to mudrovanie, čo teraz medzi mládežou je v móde. Preto oni celý deň trávia v kúpeľoch a cvičiská sú prázdne. POPULISTA Prejdime teraz k ďalšiemu bodu. Ty kritizuješ aj ďalšiu vášeň Grékov, ja tým myslím politiku, 80 81 verejnú činnosť, debaty na sneme. Ty to všetko pokladáš za zlo a ja to, naopak, odporúčam. Pripomeniem ti Homéra, ktorý je tuto u nás morálnou autoritou, tak keby to naozaj bol taký jed, ako tvrdíš ty, nikdy by neopísal Nestora, a tiež ani tých ostatných múdrych mužov, jak reční na sneme a jak politizuje. Takže ďalej tu máme rečníctvo. Ty hovoríš, že mládež by sa mu príliš nemala venovať, a ja opak. A ďalej čo sa týka tej slušnosti, to je blbosť. Veď skús mi nejak dokázať, že nemám pravdu. Prosím. Stačí, ak teraz uvedieš niekoho, stačí jeden, kto získal niečo za svoju slušnosť či dobré mravy. MORALISTA Tých príkladov sú tisíce. Napríklad Peleus, ten sa ovládol a odmietol nemravné návrhy a od bohov dostal nôž. POPULISTA Nôž? Tak ten sa fakt nabalil. Nôž? To obyčajný predavač na tebe zarobí viac. MORALISTA Peleus k tomu dostal aj Tetidu. Vidíš, cnosť mu získala bohyňu. POPULISTA A tá ho opustila. Keby bol menej cnostný, možno by bol lepší v posteli a mohlo to inak dopadnúť. Veď ženy potrebujú trošku tej neslušnosti a trošku tej skazenosti. Komu to ja tu rozprávam? Dedovi senilnému. Tak, chlapče, teraz počúvaj a ja ti vyložím, čo tá cnosť a slušnosť pre teba urobia, o aké ťa pripravia rôzne rozkoše, čo zakážu ti robiť. Žiadny sex – ani dievčatá a ani chlapci. Žiaden hazard. A žiadne dobroty, alkohol ani párty. Oplatí sa ti ešte žiť, ak vzdáš sa tohto? Myslím si, že nie. Teraz prejdime na veci prirodzenia. Predstav si, že máš aférku s vydatou ženou, chytia ťa pri tom a čo urobíš, ak nevieš presviedčať a argumentovať? Koniec, šlus, si celkom odpísaný. Ak si však vyberieš mňa a naučíš sa, čo viem, tak budeš môcť robiť, čo len chceš, a nestane sa ti nič. Ty budeš si len užívať a tancovať a smiať sa a zistíš, že sa vlastne už nemusíš za nič hanbiť. Vráťme sa k tomu príkladu, keď prichytia ťa s cudzou ženou, tak priamo povedz jej mužovi, že ty za to nemôžeš. Potom odkážeš ho na Dia, ktorý vždy bol otrokom svojich vášní. Veď ty si len smrteľník, tak ako by mohol niekto chcieť, aby si ovládal sa viac ako boh? MORALISTA A čo keď to nebude fungovať a  manžel mu natrhne riť a za trest mu do nej napchá mrkvu či reďkovku a aj mu na nej spáli chlpy? On bude mať až do konca života vyťahanú, buzerantskú riť. POPULISTA Bóže, tak bude mať buzerantskú riť. To je také hrozné? MORALISTA Čo môže byť horšie? POPULISTA Čo keď ti dokážem, že v tomto sa mýliš, a presvedčím ťa? MORALISTA No potom budem mlčať, čo už zostane mi iné? POPULISTA Tak poďme na to! Povedz mi, čo sú zač právnici? MORALISTA No tak to sú buzeranti a tiež vyťahané rite. POPULISTA Správne. A herci? Čo myslíš? MORALISTA Tiež buzeranti. POPULISTA Pravdu máš. A politici? Čo tí sú? 82 83 MORALISTA Úplní buzeranti. POPULISTA Tak uznávaš, že predtým si hovoril samé sprostosti? A pozri do hľadiska, tam väčšina sú čo? MORALISTA Pozerám. POPULISTA Čo vidíš? MORALISTA Božemôj, vidím dav a väčšina, skoro všetci v ňom, sú buzeranti! Hentoho poznám, aj toho, toho tiež, aj toho s konským chvostom. POPULISTA Tak? Chceš niečo povedať? MORALISTA Vyhral si. Porazili ma. Tu máte, vy prihriate zadky, môj plášť, ja pridávam sa k vám! Odhadzuje kabát a odchádza do publika. POPULISTA K Strepsiadovi. Čo teda? Odvedieš si syna domov, alebo mám ho učiť hovoriť? STREPSIADES Uč ho a nemaznaj sa s ním, aj ho zbi. A z oboch strán mu nabrús jazyk, z jednej pre malé spory, z druhej pre veľké. POPULISTA Neboj sa, bude z neho sofista. FEIDIPPIDES Iba ak tvarohová zdochlina. Tretie dejstvo Strepsiades vychádza z domu. STREPSIADES Päť, štyri, tri, dva, no a potom už len jeden deň, čo ešte zostávajú do konca mesiaca, a nastane ten deň, keď sa skončí starý mesiac a začne sa nový. Ten deň, čo sa u nás preto tiež volá staro-nový deň. Toho dňa, najhoršieho z mesiaca, sa strašne bojím – musím vracať dlhy. Veritelia mi hrozia súdom a exekúciou, ak im nezaplatím. A keď ich prosím o úplnú drobnosť, aby mi počkali, že teraz dám len časť a zvyšok neskôr, aby mi dali viac času, aby aspoň niečo odpustili, hneď začnú štekať, že takto už nikdy nedostanú svoje peniaze, že som podvodník a sviňa a že ma budú žalovať. Tak nech, veď uvidia, ak sa ten môj synátor už naučil dobre hovoriť. Hneď idem to skontrolovať do tej mysliarne. Ide k mysliarni a búcha na dvere. Otvorte! Haló! Haló! To som ja. Vychádza Sokrates. SOKRATES Moc rád ťa vidím, Strepsiades. STREPSIADES  Ja teba tiež. Najprv prijmi túto malú pozornosť pre skvelého učiteľa. Teraz mi povedz, či sa ten môj syn naučil používať už ten zlý argument, čo sme ho tu počúvali? SOKRATES Naučil. STREPSIADES  Všemocný Trik! Úžasné! SOKRATES Tak odteraz už vyhráš každý súd. STREPSIADES Aj keď som požičal si pred svedkami? SOKRATES Aj keby ich tam boli tisíce. STREPSIADES Nastal čas, aby som si hlasno zakričal, nech úžerníkov žerie, že ich kapitál aj s úrokmi je navždy v čiernej diere, že odtiaľ ho už nikto nevyberie. Šancu už nemáte, nie, lebo mám syna, čo vie, jak použiť jazyk dvojsečný. On rodný dom ochráni ako štít a zbaví ma všetkých starostí. Tak rýchlo mi ho, prosím, zavolaj. Sokrates ide do mysliarne. Synáčik, kde si? Čaká ťa tu ocko. Vracia sa Sokrates s Feidippidom. SOKRATES No tak tu ho teda máš. STREPSIADES Chlapček môj, synáčik! SOKRATES Tak už si ho zober a choď. STREPSIADES S radosťou. Sokrates sa vracia do mysliarne.  Synček môj! Synáčik! Aký si nádherne pobledlý. Hneď vidno, že vieš polemizovať. A ten tvoj pohľad celkom nevinný, čo hovorí: „Kdeže, fakt to nie je tak.“ No konečne sa tváriš ako Grék – LÍDER ZBORU Tak choďte. Myslím si, že toto oľutuješ. Opäť máme chvíľku, preto teraz poviem, aký zisk budú mať tí, ktorí v tejto dramatickej súťaži spravodlivo zahlasujú za túto hru – Oblaky. Po prvé, keď budete chcieť na jar polia poorať, dážď vždy najprv pošleme vám a až potom ostatným. Ďalej budeme vám strážiť úrodu aj vinice – nebude vás trápiť sucho ani veľké lejaky. Ak by ale niekto z vás chcel zneuctiť nás, bohyne, nech si uvedomí, čo mu všetko spôsobíme, že jeho polia vyschnú, že z nich nedostane úrodu – ani hrozno, olivy či obilie. Aj keby mu niečo vypučalo, my to potlčieme krúpami. Keď ho uvidíme robiť tehly, rozmočíme ich, škridly mu zas rozbijeme ľadovcom. A keby sa ženil – on či jeho známy, príbuzný či blízky –, tak počas celej noci bude liať a skazíme mu tú oslavu. Ak dnes sa teda nerozhodne správne a neprisúdi prvé miesto nám, on strašne zatúži bývať niekde na púšti. 84 85 ja nič, ja muzikant – a máš ten výraz zbitého psa, čo často zaberie, aj keď ťa chytia priamo pri čine. Ty si ma zruinoval a ty ma aj musíš zachrániť. FEIDIPPIDES  A čo ťa trápi? STREPSIADES Dlhy a hlavne staro-nový deň. FEIDIPPIDES To mi chceš povedať, že existuje deň, čo je naraz starý aj nový? STREPSIADES Isteže. V ten deň ma chcú veritelia žalovať. FEIDIPPIDES  Tak to prehrajú, veď jeden deň nemôže byť dva dni. STREPSIADES  Prečo nie? FEIDIPPIDES No lebo je to nemožné. Ja ti to ľahko a jasne vysvetlím – keby v jednom dni boli naraz dva dni, to máš ako ženský sen, keď stará kraksňa chce byť aj mladé dievča zároveň. STREPSIADES Ja sa v tom nevyznám, no to je zákon, tie paragrafy. Veritelia majú žalovať dlžníka, čo neplatí, v deň, keď sa skončí starý mesiac a začne sa nový – v staro-nový deň. Ja som to nevymyslel. FEIDIPPIDES  Nezmysel! Sa stavím, že ten zákon vykladajú nesprávne. STREPSIADES Prečo si to myslíš? FEIDIPPIDES  Starý Solon, čo vytvoril nám zákony, mal ľudí rád. STREPSIADES  To ako súvisí s dňom, keď chcú ma žalovať? FEIDIPPIDES  Veď preto on stanovil na riešenie sporov medzi veriteľmi a dlžníkmi až dva dni. Tie žaloby sa majú podávať v prvý deň v novom mesiaci. STREPSIADES  A načo on pridal posledný deň v mesiaci? FEIDIPPIDES Čo nevieš čítať medzi riadkami? Aby sa dlžník mohol o deň skôr dohodnúť bez súdu a nemusel začínať nový mesiac nešťastne. STREPSIADES No ale prečo potom úradníci žaloby prijímajú o deň skôr, a nie až v deň, keď začína sa nový mesiac? FEIDIPPIDES  Čo ty ich nepoznáš? Sú celí netrpezliví, aby rýchlo zhrabli zálohu. Ale to je pre teba výhoda – vďaka tejto procesnej chybe ťa nikdy nedonútia platiť. STREPSIADES Úžasné! Do publika. A vy, čo tu sedíte jak knedle, iba tupo treštíte oči a ani sa moc nesmejete, len prežúvate, čo tu vidíte, jak stádo hoviad? Čo tu vlastne chcete? Čo sa len sťažujete? Budete vždy obete. Ste banda dutých hláv, vydaná napospas nám mudrcom. A preto teraz zaspievam si song na počesť mňa a tohto môjho syna: Múdry som od prírody dosť, lebo mám inteligentnosť, a tutok ten môj synátor je brilantíny hlavy vzor. Teraz ma ľavou zadnou zbavíš tých všetkých žalôb. Známi aj susedia, tí puknú od závisti, až sa to dozvedia, tým som si viac než istý. Poďme to teraz domov osláviť! Odchádzajú. Prichádza prvý veriteľ aj so svedkom. PRVÝ VERITEĽ Čo si ten myslí, že sa vykašlem na svoje peniaze? To určite! Už viem, že som mu nemal požičať. Lepšie byť za škroba, to človek aspoň nemusí mať strach o majetok. K svedkovi. Takto ťa teraz musím ťahať so sebou a otravovať, aby si mi bol za svedka. Samé starosti a ešte ma bude nenávidieť. Ale nič sa nedá robiť, musím. Znemožním sa v Aténach, ak ho nezažalujem... STREPSIADES Vychádza. Kto to je? PRVÝ VERITEĽ ... v staro-nový deň. STREPSIADES K svedkovi Počuj, budeš mi za svedka, že povedal dva dni. A o čo ide? PRVÝ VERITEĽ  Predsa o tú pôžičku. O tých tisícdvesto drachiem, za ktoré chcel si kúpiť koňa. STREPSIADES  Koňa? Počujete ho? On sa musel zblázniť. Každý tu vie, že nenávidím kone a všetko, čo sa ich len trocha týka. PRVÝ VERITEĽ Preboha, prisahal si pri všetkých bohoch, že mi to vrátiš. STREPSIADES  To máš pravdu. Ale to už je dávno. Vtedy bol môj syn nevzdelaný a ešte nepoznal ten nevyvrátiteľný argument. PRVÝ VERITEĽ Preto mi teraz nechceš vrátiť moje peniaze? STREPSIADES  Myslíš, že som poslal syna do školy len tak? Uznaj, musím z toho niečo mať. PRVÝ VERITEĽ  Ty chceš krivo prisahať pred bohmi, že mi nedlhuješ nič? STREPSIADES A pred ktorými? PRVÝ VERITEĽ  Pred Poseidonom, Diom a Hermom. 86 87 STREPSIADES  Jasné, odprisahám a za každého dám ti jednu drachmu. PRVÝ VERITEĽ Ty bezočivý bezbožník, veď počkaj! STREPSIADES Hladká ho po bruchu. Človeče, ty si dobre živený. Toto je materiálik na veľký vínny mech. PRVÝ VERITEĽ Čo si to do... STREPSIADES  Sud, čo mech, ty si sud. PRVÝ VERITEĽ  Mocný Zeus a všetci bohovia, pomôžte mi! To mu nemôže predsa len tak prejsť. STREPSIADES  To som zvedavý, jak ti Zeus a bohovia pomôžu? Pre nás mysliteľov, čo sa vyznajú, je Zeus len pre srandu. PRVÝ VERITEĽ Veď za toto raz riadne zaplatíš. Teraz mi ale na rovinu povedz, či mi chceš vrátiť moje peniaze? STREPSIADES Počkaj tu, hneď som späť aj s odpoveďou. Odchádza. PRVÝ VERITEĽ K svedkovi. Ty čo si myslíš? Vráti mi ten dlh? STREPSIADES Vracia sa. Kde je ten veriteľ, čo chcel by vrátiť peniaze? Tak mi povedz, čo je toto? PRVÝ VERITEĽ No kešeň. STRTEPSIADES  Kešeň!? Čo chce odo mňa ignorant, ktorý nevie, kam si dáva peniaze? Ani drachmu nevrátim človeku, čo je schopný kešeňu nazývať kešeň. PRVÝ VERITEĽ  Vrátiš mi peniaze? STREPSIADES Pokiaľ viem, tak nie. A čo keby si sa konečne spakoval a vypadol? PRVÝ VERITEĽ Tak dobre, ale môžeš si byť istý, že idem rovno na súd žalovať ťa. Odchádza aj so svedkom. STREPSIADES Kričí za ním. Len stratíš ďalšie peniaze, no ako chceš. Pozri sa, ja proti tebe nemám nič, preto by mi bolo ľúto, keby ťa to, že nerozumieš gramatike, priviedlo do problémov. Kešeňa! Prichádza druhý veriteľ. DRUHÝ VERITEĽ Ách božemôj! STREPSIADES Zdá sa mi, že sa plačky zbiehajú. DRUHÝ VERITEĽ Tak chceli by ste vedieť, kto ja som? A aké meno mám? Som úbožiak a ranami osudu muž stíhaný. STREPSIADES Choď si ich pekne liečiť v súkromí. DRUHÝ VERITEĽ Ach, mocní bohovia, ste bezcitní, tak kruto do prachu ste zrazili človeka smrteľného. STREPSIADES  Tipujem monológ z antickej hry, tragický. To akože mám hádať, že kto si? DRUHÝ VERITEĽ Nerob si zo mňa srandu a povedz synovi, nech mi vráti peniaze. Veď vidíš, že som na tom veľmi zle. STREPSIADES A aké peniaze? DRUHÝ VERITEĽ  No tie, čo si požičal. STREPSIADES  Fakt si na tom nedobre. DRUHÝ VERITEĽ Spadol som z koňa. STREPSIADES  A čo na hlavu? Veď somariny z teba padajú. DRUHÝ VERITEĽ Tak ja som na hlavu, keď žiadam, čo mi patrí? STREPSIADES  Neviem, že či ti to patrí, no bojím sa, že je to vážne. DRUHÝ VERITEĽ Vážne? STREPSIADES Si v šoku. Zdá sa, že máš otras mozgu. DRUHÝ VERITEĽ A mne sa zdá, že skončíš na súde, ak nevrátiš mi moje peniaze. STREPSIADES Najprv mi ale povedz jednu vec. Čo si ty myslíš o teórii dažďa? Keď prší, tak Zeus na zem zosiela vždy novú vodu, alebo je to tá istá, ktorú slnko vyťahuje zo zeme, aby ju on mohol znovu použiť? DRUHÝ VERITEĽ  Človeče, tak to ja neviem a – prepáč – ani ma to netrápi. STREPSIADES Tak akým právom chceš späť peniaze, keď vôbec nevyznáš sa vo vede? DRUHÝ VERITEĽ Ty, pozri, ak si na tom s peniazmi zle, zaplať mi teraz aspoň úroky. STREPSIADES Čo za beštiu má byť ten úrok? DRUHÝ VERITEĽ To ti je zvláštna vlastnosť peňazí, že množia sa, že ako plynie čas – každý deň, každý mesiac je ich viac. STREPSIADES A more? DRUHÝ VERITEĽ No čo more? STREPSIADES  No a more rastie tiež? Je ho teraz viac, než bolo? 88 89 DRUHÝ VERITEĽ Toho je už dosť. More nerastie. To nemôže. Ak by sa zväčšovalo, tak to by bolo proti prírode. STREPSIADES No vidíš, more nerastie, aj keď sa do neho vlieva mnoho riek, a ty chceš rozmnožovať peniaze. A von, ty sviňa! Kričí na sluhu. Dones mi bič! Sluha mu donesie bič a Strepsiades sa rovno pustí do svojho veriteľa. DRUHÝ VERITEĽ  Pomóc! Pomóc! STREPSIADES Odcválaj! Čo tu ešte smrdíš, ty kôň!?  DRUHÝ VERITEĽ Za toto zaplatíš! STREPSIADES  Tak vypadneš, alebo mám ti pomôcť týmto bičom? Druhý veriteľ uteká preč. Vidím, že je to pádny argument. Odchádza. ZBOR Aj v starobe on ľúbi – zlo a túži po ňom vášnivo. Ten náruživý milenec už stratil hlavu dočista a posadla ho jedna vec, nevracať, čo si požičia. No ešte dnes ho čaká trest, že dal sa zviesť a zvolil lesť, tak naučí sa sofista, že zlom nič nikdy nezíska. On zistí, čo to znamená, tá láska opätovaná, veď jeho syn sa naučil to, o čom vždy on iba snil, a o chvíľu mu predvedie to svoje nové umenie, jak prefíkane slovami lžou pravdu môže poraziť. No potom bude strašne chcieť, nech synček radšej stratí reč. Z domu vybehne Strepsiades, za ním sa pomaly objaví Feidippides. STREPSIADES Au, pomoc! Božemôj, pomôžte mi niekto. Susedia, kamaráti, občania! Bije ma! Spravte niečo, hocičo, len ho už zastavte! Au, moja hlava! Ty biješ svojho otca? Gauner jeden! FEIDIPPIDES No a čo, oci? STREPSIADES  Počujete, veď on sa za to tuším vôbec nehanbí! FEIDIPPIDES A prečo by som mal? STREPSIADES  Že prečo? Ty bastard, ty netvor, kriminálnik! Ty... FEIDIPPIDES Pokračuj! Pre mňa sú to komplimenty. STREPSIADES Ty buzerantská, vyťahaná riť! FEIDIPPIDES No pokojne mi môžeš lichotiť. STREPSIADES Jak opovažuješ sa otca biť? FEIDIPPIDES Právom, čo potvrdím ti dôkazmi. STREPSIADES Právom? Ty špina, to je aké právo, že môžeš vztiahnuť ruku na otca? FEIDIPPIDES Uvidíš, že ťa presvedčím. STREPSIADES To ťažko! FEIDIPPIDES Nie, celkom ľahko. Sám si vyber, ako mám hovoriť a ktorý argument použiť. STREPSIADES Aký argument? FEIDIPPIDES  Ten dobrý alebo ten zlý? STREPSIADES Božemôj, ty si sa skutočne naučil, jak poraziť právo, ak teraz presvedčivo mi dokážeš, že je primerané a správne, že otca bije vlastný syn. FEIDIPPIDES Ja myslím, že to dokážem a ty nebudeš vôbec nič už namietať. STREPSIADES Tak to som zvedavý, čo vybalíš. ZBOR No, starec, rozmysli si poriadne, jak teraz ho zvládneš, to vôbec nie je ľahké zadanie, usadiť tú mládež. Len pozri, ten si je až príliš istý, on v rukáve má niečo, čo ho istí. LÍDER ZBORU Tak zboru teraz, prosím ťa, povedz, čo sa  to stalo? A vysvetli nám, prečo ste sa vlastne pohádali? STREPSIADES Ja teda skúsim načrtnúť, ako a prečo sa to začalo. Oslavovali sme trocha, ako viete. Tak niečo sme už popili a chcel som, aby išiel po gitaru a zahral mi a zaspieval, no on ma hneď tvrdo poslal niekam, že to nie je  moderné, že s gitarou spievať, citujem ho, je už dávno pasé. FEIDIPPIDES Už vtedy som ti jednu mal vraziť, nech dáš  mi pokoj. Vraj aby som mu zaspieval. Čo myslí, že  som cvrček? STREPSIADES Počuli ste ho? Presne tak on rozprával sa  so mnou. Dosť pohŕdavo vyjadril sa o tých  pesničkách, čo mám rád, a vysmieval sa mi. Ja musel som  sa brzdiť, no zostával som pokojný. Tak v debate sme prešli k divadlu a hneď bolo zle. Keď iba  spomenul som Aischyla, začal nadávať a vyhlásil, že je to starina, že tie jeho hry sú únavné a nudné, pompézne, plné vzletných fráz a strašne ťažkopádne. Viete si asi predstaviť, že som sa riadne naštval, 90 91 no ešte prehltol som zlosť a spýtal sa ho, že čo sa páči jemu. Vytiahol hneď Euripida a tie jeho hry, kde už nevedia, čo od dobroty robiť. Spomínal nejakú, kde brat pretiahne vlastnú sestru! No tak to som už nezvládol a bledý od hnevu som mu začal strašne nadávať a potom začal kričať aj on a chvíľu sme tam tak po sebe štekali a zrazu sa na mňa vrhol a začal ma biť a škrtiť. FEIDIPPIDES Euripida si urazil, génia, takže dostal si, čo ti patrí. STREPSIADES No ty si mi už len génius, ty... Ty, ani neviem, ako ťa mám nazvať. Ja to radšej nechám tak, ty by si ma zas chcel biť. FEIDIPPIDES A zaslúžene. STREPSIADES Ty drzé šteňa nevďačné, tak zaslúžene? Za čo? Za to, že odmalička som ťa iba ofukoval, zasranú riť ti utieral, len o teba sa staral? Že vždy som striehol na každý zvuk, čo si urobil, a že v sekunde som pochopil, čo chceš a potrebuješ? Keď zamrmlal si meko, no kto ti podal mlieko? Keď povedal si hami, no kto ti podal keksy? A keď si kričal kaki, kto na šerbeľ ťa nosil? Ja, tata! Tak za to si ma priškrtil? A keď som kričal, že mi treba, ty si ma ešte viacej bil, na záchod si mi nepomohol, tak na zem som to vypustil. ZBOR Zdá sa, že všetci sú už zvedaví, no hlavne tá mládež, či svoje činy teraz obháji a zvíťaziť zvládne. Ak sa to podarí, už v tomto meste nebudú starci na bezpečnom mieste. LÍDER ZBORU Tak, autor nových vzletných slov, máš za úlohu, aby si aspoň vzbudil zdanie, že čo robíš, to je správne. FEIDIPPIDES Sladká je reč a s úžasom som zistil, že aj jazyk mi poskytuje rozkoše a netušené blaho. Je krásne poznať modernú a revolučnú múdrosť. Vďaka nej všetky zákony ja môžem porušovať a prekračovať konvencie. Tak priznávam, že bol som hlúpy, keď som sa venoval len dostihom a koňom. Nedokázal som súvisle tri slová vysloviť a nezložil jednu vetu, čo by mala náznak zmyslu. Ukazuje na otca. No tento muž ma presvedčil, nech vzdám sa zbytočností, a teraz poznám dôkazy aj jemné argumenty a viem ich dobre použiť. A preto bez problémov vám dokážem, že otca biť treba a je to správne. STREPSIADES Venuj sa radšej dostihom a jazdi, koľko len chceš, pretože pre mňa lepšie sú tie kone ako bitka. FEIDIPPIDES To bolo trochu detinské, jak si ma prerušil, no budem to ignorovať a pokračujem tam, kde som skončil, a dám ti otázku: Keď som bol ešte decko, bil si ma? STREPSIADES Samozrejme, no pre tvoje dobro. Staral som sa o teba a mal strach, že sa ti niečo stane. FEIDIPPIDES Tak to je dôkaz ako bič, že niekoho biť rovná sa starostlivosť o neho a jeho vlastné dobro. Ty, zdá sa, nechceš pripustiť, že férové by bolo, aby som aj ja staral sa o teba, ako treba, – a bil ťa. Povedz, prečo by len tvoje telo malo byť voči bitke imúnne, keď moje telo nie je. Predsa aj ja som narodil sa slobodný, tak jak ty. „Keď plačú deti, prečo otec nemôže?“ aby som parafrázoval ti toho Euripida. Ty asi budeš namietať, že bežne bijeme len zlé deti. Ale podľa mňa je staroba, jak často my zvykneme tiež hovoriť, tým príslovečným druhým detstvom. A keďže starci by už dávno mali vedieť, 92 93 ako sa majú správať, je len logické, že by sme ich mali trestať prísnejšie než neposlušné deti. STREPSIADES No taký zákon nenájdeš, čo by ti dovoľoval sa takto správať k otcovi. FEIDIPPIDES No a čo? A kto tvorí zákony? Ľudia ako ja a ty. A najprv musia presvedčiť spoluobčanov, že zákony, čo oni navrhujú, sú správne. No a prečo by som aj ja nemohol zákon presadiť, že synovia tiež môžu biť svojich otcov? Nemal by byť retroaktívny a všetky tie rany, ktoré sme my dostali, skôr ako on vstúpi do platnosti, tie už nebudeme riešiť. Pozri sa na zvieratá, tak napríklad na kohútov. Zistíš, že mladí kohúti sa s vlastným otcom vôbec nemaznajú a bijú ho a často bojujú s ním. Premýšľaj, veď tie zvieratá sa od nás vlastne takmer nelíšia, okrem drobnosti, že nepoznajú zákon. STREPSIADES Keď chceš žiť ako kohúty, tak prečo nežerieš hnoj a nespíš v noci na bidle? FEIDIPPIDES Ty tomu nerozumieš, ja som to myslel inak. Keď chceš, Sokrata sa spýtaj, on by to pochopil. STREPSIADES Ty, ja si myslím, že by bolo pre teba lepšie, keby si ma nebil. Ja mám pocit, že raz to budeš ľutovať. FEIDIPPIDES A prečo? STREPSIADES Ty si môj syn a ja mám právo biť ťa. A raz aj ty budeš môcť biť vlastného syna. FEIDIPPIDES A čo keď ja nebudem mať syna? Plakal som zbytočne a ty smiať sa mi budeš v hrobe? STREPSIADES Mne zdá sa, rovesníci, že má pravdu. Preto myslím, že musíme v tom ustúpiť, my staršia generácia, a nechať biť sa od mladých, keď niečo urobíme zle. FEIDIPPIDES Ty, skoro by som zabudol, mám ešte jeden nápad. STREPSIADES Stačilo, lebo naozaj ma privedieš do hrobu. FEIDIPPIDES Naopak. Pomôže ti to, že získaš nadhľad. STREPSIADES Nadhľad? Na to som veľmi zvedavý. FEIDIPPIDES Tak ako teba zbijem aj mamu. STREPSIADES Čo? To nemyslíš snáď vážne? To sa nedá... To... to je strašné. Úplne to najhoršie, čo môžeš... FEIDIPPIDES Čo ak ťa tým zlým dôkazom presvedčím, že zbiť matku je úplne v poriadku? STREPSIADES Keď toto teda dokážeš, hlavne sa nezastavuj, zbaľ si ten dôkaz, ktorý vieš, a svoju skvelú hlavu, mne logicky vyplýva, že mal by si pochovať za živa aj so Sokratom. Oblaky, čo ste urobili? Zveril som osud do vašich rúk. A pozrite! 94 95 LÍDER ZBORU Neobviňuj nás, my sme nevinné. Ty zvolil si zlo, sám si na vine. STREPSIADES Tak prečo ste ma nevarovali a ešte ste ma povzbudzovali? Ja som len sprostý starec z dediny. LÍDER ZBORU To robievame milovníkom zla a tým, čo túžia po hanebných veciach. My zvedieme ich do nešťastia, nech sa naučia, že musia báť sa bohov. STREPSIADES Oblaky, je to kruté, ale viem, že zaslúžené. Nemal som sa snažiť podvodom zbavovať sa svojich dlhov. Tak, synak, poď, nech si to vybavíme so Sokratom a Chairefontom, s tými gaunermi, čo nás oboch oklamali. FEIDIPPIDES Mňa z toho vynechaj. Veď nemôžem ublížiť svojim učiteľom. STREPSIADES  Musíš ctiť Dia, otca bohov! FEIDIPPIDES  Pozrime sa, tak otca bohov. Nevyťahuj zas tie staré povery. Ty naozaj veríš, že existuje Zeus? STREPSIADES  No, verím. FEIDIPPIDES On nie je. Vládne vír, čo zahnal Dia. STREPSIADES Nie, nezahnal, len som bol pomýlený tým teplým kastrólom, čo som ho mal za boha. FEIDIPPIDES  Už zas blúzniš. Toto ja fakt nemám najmenšiu chuť počúvať. Odchádza. STREPSIADES Ja naozaj som musel blúzniť. Bol som asi šialený, keď do starého železa odhodil som bohov len kvôli Sokratovi. K soche Herma, ktorá stojí pred jeho domom.  Drahý Hermes, prosím ťa, nehnevaj sa na mňa a zmiluj sa nado mnou, nad starým bláznom, čo stratil rozum kvôli prázdnym rečiam. Poraď mi, čo mám robiť? Či ich mám žalovať? Alebo čo myslíš? Čo? Máš pravdu, súdiť sa je strata času. Výborne! Okamžite zapálim brloh tých predavačov teplej vody. Kričí na sluhu. Xantias, zober sekeru a rebrík! A teraz vylez na tú mysliareň, rozsekaj strechu, ak ma máš rád, aj celý dom. Podajte mi zapálenú fakľu! A teraz zaplatia mi za to, čo urobili. To som zvedavý, ako sa vyhovoria z tohoto? Ďalší sluha mu podáva fakľu. ŽIAK Pomóc! Pomóc! STREPSIADES Tak, fakľa, prišiel tvoj čas, podpáľ to. ŽIAK Ty čo to robíš? STREPSIADES  Vraj čo robím? Ja tu zanietene diskutujem s trámom. ŽIAK Pomóc! To kto nám zapaľuje dom? STREPSIADES Nevieš? Veď máte môj plášť. ŽIAK  Zabiješ nás! STREPSIADES No presne to mám v úmysle, ak ma nesklame sekera či nezlomím si väzy pádom z tohto rebríka. SOKRATES Hej ty, ty na tej streche, čo tam robíš? STREPSIADES Vzduchom sa prechádzam a pozorujem odtiaľto z výšky slnko. SOKRATES  Pomóc, Pomóc... Nemôžem dýchať... zadusím sa! To je... ŽIAK Plamene! Pomóc! Zhorím za živa! Sokrates a jeho žiaci vybiehajú z mysliarne. STREPSIADES No a čo iného ste čakali za to, jak bohom ste sa rúhali a skúmali aj zadok mesiaca? Tak chyť ich, bi ich, mláť a otĺkaj za tie ich zločiny, no hlavne za to, že krivdili a škodili aj bohom. Strepsiades a Xantias prenasledujú Sokrata a jeho žiakov. LÍDER ZBORU A teraz nás odveďte z javiska, náš zbor už má nadnes dosť hrania. 96 Banka, ktorá miluje umenie www.tatrabanka.sk | www.nadaciatatrabanky.sk Strepsiades, jeho syn a Sokrates, rytina, 16. stor.