1
Mgr. Martina Ivičič:
IM120 Artificial Life Art: Východiská a perspektívy
umenia umelého života (ALA)
PODZIMNÍ SEMESTR 2013, TEORIE INTERAKTIVNÍCH MÉDIÍ
Prezentácia k záverečnému bloku:
http://prezi.com/pz-jshmvwgis/?utm_campaign=share&utm_medium=copy&rc=ex0share
ZHRNUTIE
Tento predmet sa pokúsil demonštrovať akési pátranie po pôvode a historických precedentoch umelého
života.
Živý (organický) život a jeho fenomény študuje biológia. Na rozdiel od ostatných živočíšnych druhov,
ktoré majú inštinkty, sme si my ľudia vytvorili učenie, aby sme poznali, čo je to život. Tým učením je
náuka o živote: Biológia (grec. bios, βιος - život; logos, λογος - slovo).
Všeobecná biológia: skúma :
*vlastnosti živých jedincov: napr. tvaru, funkcie, vývoja, fyzikálnych vlastností, dedičnosti ap.
* vývoj organizmov z individuálneho hľadiska (ontogenéza: vývoj jedinca od oplodneného vajíčka po smrť,
teda obdobie zahŕňajúce zárodočný vývoj, dospievanie, rozmnožovanie, starostlivosť o potomstvo a
starnutie.
* a vývoj organizmov z historického hľadiska (fylogenetický vývoj v priebehu evolúcie).
Fylogenéza je historický vývoj organizmov na Zemi v zmysle vývojovej teórie. Objasňuje evolučné
vzťahy rôznych typov organizmov, žijúcich i vymretých, ich konkrétne cesty a premeny vývojových línií
(vznik, štiepenie, zmeny vlastností a vymieranie taxónov).
Zakladateľom bol nemecký prírodovenec Ernst Haeckel (1866) z gr.slov phyle, kmeň a genetikos,=
spojené s narodením.
Predmetom jej skúmania sú organizmy od najjednoduchších foriem (vírusy), potom rastliny, živočíchy až po
človeka.
Človek ako tvor zvedavý spôsobuje nárast zložitosti niektorých problémov a naša snaha nájsť ich
uspokojivé riešenia stále narastá.
 umelý život – interdisciplinárna útla vedecká disciplína
(biológia, počítačové vedy, matematika, filozofia, sociálne štúdiá, antropológia, etológia... )
Definícia života ?
Najzložitejšia oblasť pre všeobsahujúcu definíciu.
Človek je mýtofilný živočích: pre svoje emocionálne uspokojenie potrebuje mýtus – ako všeobsiahle,
vševedúce a nespochybniteľné vysvetlenie sveta. Je to samozrejme utópia.
Doteraz neexistuje všeobecne akceptovateľná definícia tohto pojmu
ALE existuje mnoho vlastností, ktoré zdieľajú takmer všetky živé organizmy. ( O nich neskôr)
Čo je podstatou života? O zodpovedanie tejto otázky sa pokúša aj disciplína s názvom umelý život.
Ako vnímali život historické postavy?
Podľa Aristotela je základným životným princípom duša. Duša (u rastlín vegetatívna, u živočíchov
zmyslová, u človeka mysliaca) .
Duša ako podstatná a aktívna zložka individua; je bytostnou jednotou jeho prvkov.
Aristotelov systém ako vrchol gréckej filozofie prikladá javom v prírodnom i sociálnom svete dôraz práve
na účel – cieľ – telos.
Vitalisti predkladajú teóriu „élan vital“. (fr. filozof Henri Bergson (1859-1941)
* Élan vital, alebo rozhodujúca hybná sila, predstavuje hypotetické vysvetlenie evolúcie a vývoja
organizmov
dynamické bytie tvorí vnútorný prúd (duratio), z ktorého stále emergujú "nepredvídateľne nové"
skutočnosti.
2
Bergson doslova hovorí, že "trvanie sa javí vo svojej pravej skutočnosti, ako stále tvorenie, ako
neustále prúdenie nového". (tok, proces, vývoj).
- Tvorivý vývoj (Creative Evolution, 1907).
Tradícia, ktorá odmieta metaforu živej prírody, vidí svet ako stroj.
Descartes tvrdí, že hmotný svet je obrovský mechanizmus,
-rastliny i živočíchy sú automaty.
Táto mechanistická tradícia obhajovala matematické zachádzanie s prírodou
------
Ako definujú život biológovia?
Čo je dôležité pre život ako taký? Definujú ho základnými vlastnosťami:
 látková výmena (metabolizmus),
 dráždivosť – schopnosť reagovať na zmeny v prostredí a informácie o týchto zmenách viesť do
príslušných centier alebo výkonných orgánov tela – HOMEOSTÁZA
 vývoj (evolúcia) – znamená postupné zmeny genetickej informácie, ktoré umožňujú aj pri
zmenách podmienok úspešne prežívať a zanechávať potomstvo
 dedičnosť znakov, rozmnožovanie (reprodukcia) – umožňujú uchovávať dedičnú informáciu
(DNA) a prenášať ju z generácie na generáciu,
Čo je úlohou biológov?
Prvou úlohou biológov je pochopenie života samotného.
Pre biológa je možné pozorovať život v jeho prirodzenom prostredí ale je obmedzený len na
pozorovanie.
Má málo možností pri experimentoch so životom a pozorovať môže len existujúci život.
Skúmanie organizmov v biológií sa deje in vivo a in vitro
V AL sa tak deje in silico, resp. in info - počítačové programy pripomínajúce prejavy (takmer) živých
bytostí. Jozef Kelemen: Živými bytosťami in info sú „konceptuálne organizmy“, ktoré existujú iba ako
formálne (matematicky precízne) definované a skúmateľné opisy. = Konceptuálne umenie
Čo by malo byť úlohou AL?
 AL dopĺňa (čiže nenahrádza, neknockoutuje) tradičnú biológiu:
 The biology of possible life“ (Ch.Langton)
 Entity umelého života nie sú v žiadnom prípade v protiklade k životu skutočnému ani nepopierajú
jeho skutočný fenomén.
 Slúžia nám naopak na hlbšie poznanie života samotného
 Zaoberá sa analýzou živých organizmov - syntetickým prístupom
 Modeluje a simuluje (buniek, organizmov či ekosystémov)

Význam týchto simulácií :
 testovanie konkrétnych ekologických a evolučných hypotéz týkajúcich sa skutočných organizmov
 ale aj v overovaní platnosti všeobecných teórií, procesov a konceptov
Rozdiel v prístupoch a postupoch:
 biologický výskum používa analytický prístup a dochádza v ňom k rozdrobeniu celku na
jednotlivé komponenty, prístup AL je syntetický a snaží sa sformovať nový celok z jeho
jednotlivých častí.
 biológia sa špecializuje na štúdium života takého, aký je a ako sa prirodzene vyvinul
 AL disponuje širokými možnosťami modelovania a simulácie života „aký by mohol byť“, aký si
vymodelujeme.
 AL nás podnecuje rozmýšľať o iných formách života otvára v nás priestor pre akceptovanie iného
života, než aký doteraz poznáme.
 Zároveň nás podnecuje k premýšľaniu o budúcnosti života, o tom ako sa bude vyvíjať ekosystém
za súčasných podmienok
3
Takže aj keď paradoxne ide o syntetizáciu života, jej cieľom je zároveň uvedomenie si nášho postavenia,
našej prirodzenosti. To je možno jedna z odpovedí, PREČO a NAČO vzniklo niečo ako AL.
Načo? Veď predsa jednou z najčastejších otázok, ktoré si človek a celé ľudstvo odjakživa kladie, je otázka jeho
pôvodu. Aké je miesto človeka v prírode?
Čo je to AL?
Art" + "Life" = Artificial Life: Život vytvorený človekom miesto prírody.
AL sa venuje štúdiu vedeckých, technologických, umeleckých, filozofických a sociálnych dôsledkov/
dopadov takéhoto konania.
Vznik AL
1987 - kedy vystúpil Christopher Langton na prvom workshope o syntéze a simulácií živých systémov
v Los Alamos
Ch.Langton (1948/49) – americký počítačový vedec. Zorganizoval prvé tri medzinárodné workshopy
o AL a je editorom AL journal, ktorý vydáva MIT Press.
Vyštudoval Antropológiu a Filozofiu, pričom titul PhD má z Počítačových vied.
Pôvod AL:
Skupina T13 – Complex Studies Group v Laboratóriu v Los Alamos a neskôr v Santa Fe Institute, obidve
v štáte New Mexico.
Primárna črtou prvého „života“ vygenerovaného jeho zakladateľmi boli počítačové programy
na simuláciu samo-rozmnožovania ako základného predpokladu organického života. – odtiaľ vírusy.
⤹
Reprodukcia: Aj napriek tomu, že život ako taký je pomerne obtiažne definovať, existujú isté
črty/primárne vlastnosti, ktoré charakterizujú podstatu „živého“.
- schopnosť organizmu získavať energiu zo živín pre svoje životné pochody
- sila jedinca aktívne reagovať na zmeny prostredia, možnosť rastu a diferenciácie
- nevyhnutná schopnosť reprodukovať sa.
Reprodukcia tvorí gro biologickej evolučnej teórie (alebo uvádzané nepresne- evolucionizmus).
- Okolo Darwina / - vývoj ako všeobecná a elementárna tendencia.
- podľa nej celá súčasná biodiverzita (rôznorodosť druhov) vznikla postupným rozdeľovaním
druhov na viacero nových druhov v priebehu času z generácie na generáciu.
Vznikla tak veľmi široká interdisciplinárna syntetizujúca oblasť biológie, ktorá zahŕňa rozsiahle množstvo
rozvinutých disciplín.
Evolučná biológia integruje poznatky všetkých špeciálnych biologických disciplín vrátane ekológie,
taxonómie, populačnej biológie, etológie a sociobiológie, ktoré študujú evolučný proces a charakteristiky
celých populácií a spoločenstiev organizmov.
Kritici:
Simon Penny: austrálsky umelec a teoretik
Kritická analýza podtextu vedecko-technologického výskumu a umenia
- - dochádza k záveru, že tieto veľmi zjednodušujúce, individualistické a mechanistické evolučné
naratívy majú punc 19-teho storočia a bezvýhradne podporujú sociálny darwinizmus (Penny,1996).
Preto mnohí kritici so skepticizmom odsudzujú tento projekt ako utopickú prométeovskú snahu
vytvoriť nové formy života, považujú ju za v podstate nevedeckú, špekulatívnu.
Názor: Vedecká metodológia AL sa dostáva do rozporu s tradičným kultúrnym rozprávaním a rozvíja skôr
rôzne
ALE v biológií vo väčšine prípadov sa živý systém po dekompozícii na jednoduchšie podsystémy
rozpadáva a hynie. Tým stráca práve tú vlastnosť, ktorú sme chceli preskúmať.
ALife nám umožňuje skúmať niektoré prvky života a vytvárať nové formy života.
Nell Tenhaaf: Teoretička, mediálna umelkyňa, profesorka sci-art
Zhrnula ciele Alifers do jednej vety: AL vznikol ako sen o vytvorení života v laboratóriu.
- poukazuje na metaforickú povahu celého evolučného diskurzu.
AL a umenie spolu zdieľajú rovnaké záujmy v simulovaní života a požičiavajú si tento biologický
konštrukt, ktorý nazýva readymade (Tenhaaf, 1998: 401).
Majstrovstvo vo vzťahu medzi AL a vedou je v spôsobe, ako si AL preberá rôzne odbory biológie, vrátane
evolučnej biológie do počítačového jazyka a v tomto procese berie biológiu ako readymade.
4
Biológia podľa nej predstavuje v AL akúsi ironickú skutočnosť, ktorá predkladá idei a obrazy, neustále
redefinované umelcami.
AL simulácie evolučného procesu iba citujú prijaté naratívy prírody a využívajú artefakty vedeckého
výskumu na ich rozšírenie do počítačovej sféry.
AL sa snaží pomenovať v kontexte umeleckých avantgárd 20.storočia: prepojenie anti-umenia a antivedy,
čím vzniká vlastná nová disciplína, ktorá existuje sama o sebe, má vlastné pravidlá, výskum.
METAVEDA/METACREATION
Katherine Hayles v analýze Narratives of Artificial Life predkladá podobnú kritiku. Vedecké i umelecké
prístupy v oblasti artificial life označuje za platónisticky redukcionistické, v dôsledku čoho dochádza k
prehliadaniu skutočných informácií o živote, ktoré sú stelesnené v živých organizmoch (Hayles,1996:153)
E.Shanken: Autor nie príliš súhlasí s myšlienkou, že by a-life mohol byť považovaný za živú entitu , hoci
môže napĺňať všetky formálne znaky života. Napriek tomu uvádza zopár argumentov (T. Ray), prečo by
považovaný za ňu byť mohol (strong a-life positions) – napríklad snažiť sa obmedziť život iba na nám
známe uhľovodíkové formy je pomerne konzervatívne
Presnejšie označenie AL navrhuje „syntetická biológia“.
 namieta, že umelci, ktorí používajú koncept umelého života vo svojich projektoch, v skutočnosti
nevytvárajú nový život, ale vytvárajú umenie, ktoré vychádza z biologickej teórie, pričom vytvára
jej vizuálne modely.
 Ide o tvorbu vizuálnych a behaviorálnych modelov biologickej teórie.
 je skeptický a kritizuje ciele AL výskumníkov, snažiacich sa o vytvorenie nového
Elliot Sober: používa prirovnanie ku konštruktérovi, ktorý navrhne pomocou počítačovej simulácie most.
Aj keď táto simulácia ukazuje detailný spôsob jeho fungovania a konštrukcie, nik ho neoznačí za skutočný
most. Podobne je to aj so simuláciami organizmov, ktoré nám môžu povedať niečo o fungovaní života, ale
nejedná sa o „život“.
.....................
AL predstavuje syntetický princíp uvažovania o živote:
Prečo a kde sa vzalo uvažovanie súvisiace so syntetizáciou života, systémové čiže komplexné
myslenie ?
Takýto trend v uvažovaní predpovedal J.Burnham: Systems Esthetics, 1968:
„Nachádzame sa v prechode od objektovo orientovanej kultúry do kultúry orientovanej systémovo. Zmena
spočíva nie vo veciach, ale zo spôsobu, ako sú veci usporiadané.“
K systémovej estetike:
Každá prirodzenosť (podstata živého) tkvie v premene.
Už predsokratovské myslenie priraďuje k fysis (Filozofický pojem prírody – prirodzenosti ) metabolé –
premenu.
Aristoteles: Hýlomorfizmus ako východisko pre pochopenie živého – skrz POHYB
Hýlomorfizmus: látka/hýlé – pasívna, obsahuje možnosť a k nej pridáva aktívna forma/tvar/eidos/morfé
, uskutočnenie – pohyb.
Látka je u Aristotela podriadená – dôležitá je energia a všetko je podriadené účelu.
Dynamis/ lat. potentia versus enegeia
J.Burnham: Systems Esthetics, 1968: „ Prioritou súčasnosti je pochopiť problém organizácie,
usporiadania vecí. Systémový pohľad je zameraný na vytvorenie stabilných vzťahov medzi organickými
a neorganickými systémami, či sú to susedské vzťahy, priemysel, farmy, verejná doprava a iné sústavy
systémov.“
------
II.Blok: Historické precedenty v oblasti prírodných vied a evolučných teórií
Hľadáme myšlienku, ktorá by naznačovala uvažovanie o človeku a o živote z akéhosi „inžinierskeho“
konštrukčného hľadiska.
Aby sme našli v histórií nejaký podobný podnet, musíme zájsť až na prelom 16. a 17. storočia.
V 16. a 17. storočí sa zmenil obraz sveta. Teória organického, žijúceho bola nahradená poňatím sveta ako
stroja. Svet stroj sa stáva dominantnou metaforou modernej doby.
5
Descartes vytvoril metódu analytického myslenia, : rozloženie zložitých javov na
časti/rozkrájanie/rozpitvanie - aby sme z ich vlastností pochopili chovanie celku. Toto dvojité videnie
sveta myslenia a sveta hmoty= karteziánsky dualizmu.
Od 18. st. mechanický výklad duševných javov
Julien Offray de La Mettrie (1709-1751) Človek stroj (1748) La Mettrie zredukoval dušu na telo, to na
hmotu, a tu odovzdal mechanickým zákonom.
Giovanni Alphonso Borelli (1608-1679) - /otec biomechaniky/
O pohybe zvierat (1680) De Motu Animalum−využitie matematiky, fyziky a anatómie pri štúdiu pohybu,
najmä zvierat
18./19.st. : Vplyvy organicizmu a genocentrizmu
Oproti mechanistickej predstave života bol v opozícií tzv. organicizmus –
Organicizmus vidí vesmír a jeho časti ako organický celok, ktorý prirovnáva k živému organizmu.
Organicizmus prekvital najmä v období nemeckého romantizmu, kde zaznamenávame
Počiatky morfológie: náuky o tvaroch organizmov a ich orgánov:
J.W. Goethe: najmä vedeckým pozorovaním prírody:
Použil ako prvý pojem „morfológia“ pri štúdiu biologickej formy z dynamického a vývojového hľadiska.
Goethe obdivoval dynamický rád prírody.
FORMU chápal ako usporiadanie vzťahov v organizovanom celku - čo je predstava, ktorá stojí v popredí
súčasného systémového myslenia.
Metamorphosis of Plants _ Metamorfózy/premeny rastlín (reprint MIT Press).
FRANCÚZSKA BIOLÓGIA 18. a 19. stor. :
JEAN-BAPTISTE LAMARC (1744–1829) – evolučná teória ešte pred Darwinom.
 organizmy môžu počas svojho života získavať nové vlastnosti a charakteristiky, ktoré sa potom
prenášajú dedením na ďalšie generácie.
 Pri zmene prostredia sa menia aj potreby živočíchov, takže prispôsobujú svoje správanie.
CHARLES DARWIN (1809-1882)
- Organizmy sa rozmnožujú geometrickým radom, ale len malé percento z nich prežije až do dospelosti.
* prežitie jedincov v populácií nie je náhodné, ale dochádza k neustálemu boju o život, pričom prežijú len
organizmy, ktoré sú lepšie prispôsobené prírodným podmienkam, ako ich konkurenti.
-Dochádza teda k prirodzenému výberu, vďaka ktorému sa prispôsobenie organizmov postupne zvyšuje.
20. storočie: Neodarwinizmus
* zjednocovanie Darwinových teórií s novými poznatkami genetiky a molekulárnej biológie.
Teória mutácií: tie sú zdrojom variability/odlišnosti jedincov v populácií. Sú náhodné.
Spôsobuje ich chybný prepis DNA alebo vonkajšie podmienky či iné organizmy, napr. baktérie či vírusy.
Vznik mutácií = hlavný motor evolúcie.
Neodarwinovská syntéza
Neodarwinizmus : Richard Dawkins: - Sebecký gén (1976)
- Dawkins tvrdí, že objektom selekcie nie sú jedinci, ale gény.
* druhy, skupiny ani jedinci nie sú jednotkami evolúcie.
To, čo jej skutočne vládne a prečo vlastne my (a všetko živé) existujeme, je nevedomý boj našich génov o
ich prežitie.
Technologické precedenty: Informačná estetika.
Od materiálneho hľadiska k nemateriálnemu – „dematerializácia tela“ Informácia ako základ.
Myšlienku simulovania evolučného procesu nachádzame v generatívnej estetike a estetickej škola Maxa
Benseho.
Odtiaľ pochádza názor, že počítač je inteligentným partnerom schopným tvoriť (M.Noll).
Z tejto oblasti pochádza aj opakujúci sa princíp náhodnosti a nepredvídateľnosti v simulovaných
evolučných procesoch
6
1957 Informačná estetika: Nemecký filozof Max Bense nadviazal na informačnú teóriu,
Informačná estetika je založená na štatistickej analýze umeleckých objektov.
Bense neskôr použil termín “generatívna estetika”, čím mal na mysli „zladenie všetkých postupov,
pravidiel a teórií tak, aby daný stroj (materiálny element) bol schopný generovať ďalšie estetické
stavy“
ESTETIKA MATEMATICKÝCH ÚLOH“/ Generatívna estetika
Evolučný proces AL sa dá aplikovať v počítači generovaním pomocou algoritmu.
Myšlienka simulovania evolučného procesu a generovania syntetických virtuálnych entít má pôvod v
generatívnej estetike matematikov v 50-tych rokoch.
Matematika ako štúdium štruktúry vzťahov má k umeniu veľmi blízko. Už koncom 50-tych rokov
zaznamenali matematici estetickú pôsobivosť riešení niektorých matematických úloh.
S príchodom PC za otvorili možnosti generovania vizuálnej formy s oveľa komplexnejšími algoritmickými
procesmi. Samozrejme, programovanie ani matematika umenie vytvoriť nedokážu.
Autori PC umenia: “big three N’s” - veľká trojka (Michael Noll, Frieder Nake, Georg Nees).
Michael Noll bol vedec a neskôr počítačový umelec, ktorý počítač označuje za inteligentného partnera
schopného tvoriť. Tak vzniká slávny „battle“ medzi tvorbou človeka a počítača: Počítač versus Piet
MONDRIAN
* počítačovo-generovaný balet a v roku 1965 mal vôbec prvú výstavu počítačom generovaných prác v
Howard Wise Gallery v NY.
Michael Noll: „Digitálny počítač ako kreatívne médium: Človek nevytvoril z počítača iba akýsi neživý
nástroj ale intelektuálneho aktívneho kreatívneho partnera, ktorý ak je plne využitý, môže
produkovať úplne nové umelecké formy a možné nové estetické zážitky.“
Georg Nees: «23-Ecke» 23 hrán/uhlov
*je reprezentatívnym príkladom generatívnej estetiky, na princípe stochastickej počítačovej grafiky a
estetike redundancie/ prebytku
Táto kompozíca pozostáva zo štatistickej distribúcie vybraných prvkov celého repertoára diela.
Pre Georga Neesa počítač predstavuje generátor procesu umeleckej tvorby
Keďže sú tieto diela založené na generatívnej estetike, tak ponúkajú na základe algoritmu rôzne
variabilné estetické situácie
Roman Verostko dáva do súvisu počítačové umenie k biologickým fenoménom.
*prirovnal umelecký softvér ku genotypu, keď tvrdil, že nové umelecké procesy sú značne analogické k
biologickým procesom epigenézy.
*Softvér pripomína genotyp, pretože je to kód alebo kľúč k tvorbe a je schopný vytvárať celé množiny
nových entít, pričom každá sa stáva jedinečnou
Roman Verostko “Epigenetic art: software as genotype“ 1988.
Po generatívnom (epigenetickom) princípe je tu ďalší dôležitý aspekt, ktorý AL preberá z biológie:
reprodukcia, konkrétne samoreprodukcia.
Von Neumann – Princíp samoreprodukcie, samoreprodukcia strojov, bunkové automaty
 Von Neumann implementoval prvý „model umelého života“ v jeho slávnom vynájdení
samoreprodukčného stroja.
 Neumann sa snažil dokázať, že stroj je schopný sa rozmnožovať sa -vytvárať vlastné
funkčné kópie.
 Universal Constructor - teoretická štúdia samo-reprodukčného automatu.
 Tento bunkový automat (cellular automata) pozostával z „informačných buniek“, ktoré boli
schopné samoreprodukcie.
 Snažil sa pochopiť základné vlastnosti živých systémov (samo-reprodukcia a evolúcia- vývoj
zložitých štruktúr).
 Využíval bunkové automaty (cellular automata – CA).
CA- sú vlastne akési sieťky buniek, kde každá bunka má určitý počet stavov (on- off/ 01/žije-nežije).
Každá bunka má iba dva stavy: „živý“ alebo „neživý“, pričom nasledujúci stav konkrétnej bunky závisí na
súčasnom stave jej susediacich buniek.
7
1970- Najznámejším celulárnym automatom je Game of Life, alebo skrátene Life - John Horton Conway.
- najjednoduchší príklad 2D celulárneho automatu.
* nachádzame príklad emergencie, teda vzniku, objavenia sa, postupného vývoja buniek a ich samoorganizácie.
http://www.youtube.com/watch?v=OQOl-DJnTLA&feature=related
Lindenmayerove systémy / L-systémy. maďarský biológ Aristid Lindenmeyer
* jedny za najjednoduchších algoritmov, ktoré dokážu vytvárať esteticky zaujímavé výsledky
* presne tu začína rásť celá záhrada. Pravidlá popísané v L-systému určujú, kedy má
začať rásť list, ako má byť rastlinka vysoká či kedy má uhynúť
*funguje ako generatívny aparát rastu rastlín,
* L-systém vie zachytiť vývoj organizmu na základe pravidiel pre vývoj jednotlivých buniek.
* http://www.youtube.com/watch?v=r5ksR1if9xQ
Prehistória: umelecké precedenty
Prehistóriou chápeme uvažovane o štruktúre a usporiadaní systémov života, než o jeho forme.
- Teda nielen formálne ale aj abstraktné štruktúry odvodené z prírody a života ako takého.
- Ak sa bavíme o umení umelého života, neustále oscilujeme aj na pomedzí umenia a prírody.
- Pre AL je dôležité chápanie štruktúry prírody, bez toho by nebola možná jej simulácia.
- AL nie je len čistá metafora organickej formy, ale akási transformácia týchto organických
štruktúr do štruktúry kódu.
- Chápaním štruktúry prírodných dynamických procesov sa zaoberali aj európski predstavitelia
avantgardy Paul Klee a Kasimir Malevich.
- Túto štruktúru sa pokúšali pretaviť a systematizovať v maľbe.
- S cieľom zachytiť autonómne sa vyvíjajúci život v maľbe
Malevich, ako predstaviteľ suprematismu, chápal organizmus ako východiskový bod pre umenie,
predstava vytvorenia dokonale rafinovanej štruktúry, ktorá dosiahne vlastnú autonómiu.
Demonštroval to diele „biely štvorec na čiernom pozadí“, kde sa snažil o zachytenie absolútneho
koncového bodu v malbe.
Klee sa zaoberal sa prírodou a funkciou tzv. GESTALT (forma, tvar, podoba)
Gestalt ´= spôsob, ktorý vedie k forme – s dôrazom na samotnú cestu, než na formu.
Klee videl prírodu a umenie v otvorenom dynamickom vzťahu, nie statickom, ale nestabilnom, a stále sa
meniacom.
Whitelaw teda vyvracia predstavu, že umenie a-life je produktom súčasného technocentrického prístupu
a dokazuje, že korene a-life naopak spočívajú v umeleckej praxi a filozofických špekuláciách.
-----
TIERRA: (v španielčine ZEM) je prvým príkladom umelej evolúcie založenej na darwinovských
princípoch.
Významnosť Tierry : predstavuje prvú logickú ukážku platnosti Darwinovej evolučnej teórie.
V Tierre bol prvý krát pozorovaný spontánny vznik parazitických digitálnych organizmov
Ray si kládol za cieľ vytvoriť simulátor, ktorý by umožňoval študovať zákony evolúcie.
Tento samoreplikujúci sa počítačový program simuluje evolúciu prostredníctvom
reprodukovateľnej genetickej architektúry.
Býva označovaný aj ako prírodná umelá evolúcia, pretože do jej priebehu nezasahuje autor ani divák,
vyvíja sa samostatne a nezávisle od ľudského zásahu.
Simulátor Tierra evolúciu vzťahuje k pamäti počítača.
Tá sa stáva životným prostredím pre "digitálne organizmy".
Boj o život predstavuje vlastne boj jedincov o operačnú pamäť (CPU)/ „soup“.
Kód môže "mutovať" (náhodnými zmenami bitov) alebo sa "rekombinovať" (výmenou častí kódu medzi
algoritmami).
Kód, ktorý "prežije", je vybraný podobným spôsobom ako v prírode, tj. prirodzeným výberom.
To znamená, že rýchlejšie sa rozmnožujú tie organizmy, ktoré sú lepšie prispôsobené
prostrediu.
Vznikajú tu rôzne situácie a vzťahy populácií a jedincov, typu dravec-korisť, alebo hostiteľparazit.
-----
8
III blok:
Atribúty ALA:
*Controlled randomness (princípy kontrolovanej náhody)
*procesuálnosť
*nestabilita
*emergencia
*performativita
*EVOLÚCIA- mutácie
V nepredvídateľnosti spočíva tzv. PERFORMATIVITA A-LIFE ART
V prevažnej väčšine diel autori využívajú aj princíp kontrolovanej náhody (controlled randomness),
teda dôležitý prvok náhody pri generovaní obrazov či virtuálnych organizmov.
Podľa Christophera Langtona je kľúčovým pojmom pri štúdiu umelého života emergentné správanie.
Vyznačuje sa prepojiteľnosťou, diverzitou a rýchlosťou informačného toku.
Najmä však E nemôže byť kontrolovaná, predpovedaná či riadená.
Správanie celku závisí od nepredvídateľného a nekontrolovateľného správania jeho najmenších častí.
Aj prirodzený život samovoľne vzniká z interakcií veľkého počtu neživých molekúl bez toho, aby
existovalo nejaké riadiace centrum, ktoré by ich koordinovalo. Emergencia môže tým pádom
podmieňovať nové modely správania.
* existuje viacero podoborov softvérového a-life art, vďaka viacerým spoločným črtám a funkciám, všetky
genetické umelecké systémy spadajú do evolučného umenia.
Evolučné umenie vyžaduje od umelca vytvorenie istých pravidiel a základného smerovania vývoja
vytvoreného prostredia.
* kladú dôraz práve na aspekt evolučnej zmeny (mutácie)
*Stretneme sa však s pomenovaniami ako: genetic art, organic art
* všetky sú však evolučné.
GENETICKÉ UMENIE: Prvým experimentátorom a iniciátorom genetického umenia bol britský evolučný
biológ Richard Dawkins.
* v knihe The Blind Watchmaker predstavil koncept genetických algoritmov, ktoré využívajú kódovanie
informácií do chromozómov podobne ako živé organizmy
+ a tiež proces neprirodzeného výberu, keďže kvalitu a výber týchto jedincov (biomorfov) určuje
používateľ/divák
Americký umelec Karl Sims vyvinul Genetic Images (1991) pre evolúciu 2D obrázkov.
Ide o jeden z prvých jednoduchých real time softvérov, kde evolúcia funguje na princípe estetického
výberu autorom+ divákmi. Zo 16-tich obrazoviek na ktorých sú rozmanité objekty, môžu uskutočniť
estetický výber tých, ktoré „prežijú“ (survival of the fittest).
Sims hovorí o survival of the prettiest - alebo prežitie najkrajšieho, keďže divák poskytuje počítaču na
základe svojho vkusu určitú estetickú informáciu na spracovanie.
Ostatné buď „umierajú“ alebo sú nahradené potomkom tých, čo prežili.
Jeffrey Ventrella- Prvotne vytvoril tzv. Darwinov rybník/jazierka. Ide o imaginárnu nádrž génov, akúsi
„kaluž s genetickým prekvapením“.
DARWIN POND - GENE POOL (1996)
je teda AL simulácia – virtuálny svet ktorý reprezentuje emergenciu správania života.
Erwin Driessens - Maria Verstappen : E-volver
http://notnot.home.xs4all.nl/E-volverLUMC/evo-a_youtube.html
alebo
http://www.youtube.com/watch?v=JWYKtqz8Z8Y&feature=related
9
DRUHY ALA
Skulptúra/fyzické objekty
Práce holandskej autorskej dvojice Erwin Driessens - Maria Verstappen TUBOID
ANIMÁCIE
Počítačový animátor Jon McCormack vytvoril interaktívnu 30-minútovú audiovizuálnu animáciu
Turbulence (1994) http://www.youtube.com/watch?feature=endscreen&NR=1&v=GS18h-_h6IM
codeform creatures. Ide o real-time stereoskopické dielo vytvorené ako site-specific inštalácia pre priestor
Deep Space, ktoré reflektuje súčasný populárny koncept genetiky. Toto dielo zobrazuje formy umelého
života vygenerované na základe QR kódu na festivalovej vstupenke.
Jednu z prvých animácií nazvanú Panspermia (1990) vytvoril Karl Sims.
Ide o vizuálne zobrazenie teórie, že život existuje a prenáša sa v kozme vo forme baktérií a semien.
SOFTWARE ART- Široká kategória
generátor počítačovej grafiky alebo vizuálnej hudby Bomb (1995 – 1997), autor Scott Draves
INTERNET ART: Jednou z prvých simulácií života, ktoré boli pripojené k internetovej sieti,
Digitálne prostredie TechnoSphere Jane Prophet a Gordon Selley v roku 1995.
Táto real-time simulácia umelého života používala fraktálovú krajinu, ktorá fungovala
na základe definovaných pravidiel a algoritmov.
VIRTUAL AND AUGMENTED REALITY
Dvojica Sommerer-Mignonneau vytvorili prostredie Trans Plant (1995-96), v ktorom
návštevníci vstupujú do miestnosti, v ktorej sa stávajú súčasťou virtuálnej džungle, ktorá ich
začína obklopovať
SOUND/MUSIC ENVIRONMENTS
Tejto kategórií svojím spracovaním zodpovedá interaktívny ekosystém Eidea -Environment
for the Interactive Design of Emergent Art (1995). Jej autormi sú počítačový vedec
a tanečník Rob E. Lovell a skladateľ John D. Mitchell.
Autori dali možnosť virtuálnym kreatúram zasahovať do reálneho sveta prostredníctvom digitálnych
médií.
Biologické metafory v digitálnom umení a v ALA: Fenomén vírusu
 Vírus ako explicitný a najrozšírenejší príklad AL.
 1971, kedy PC programátor Robert Thomas CREEPER. V tej dobe sa Creeper ešte neoznačoval
ako vírus, pretože pc vírusy neexistovali. Išlo o „bezpečnostný test na overenie samo-replikácie
programu“. Neslúžil na ničenie a poškodzovanie, ale mal demonštrovať mobilnú aplikáciu.
Pôvodne sa ani sám nereplikoval, ale akoby „SKOČIL“ z jedného systému do druhého.
 1983 Fred Cohen
 napísal 200-riadkový kód vírusu, ktorý po prvý krát oficiálne pomenoval ako počítačový vírus,
teda program, ktorý má „nainfikovať“ ďalšie programy, do ktorých sa vírus nakopíruje, rozšíri
a potom ich modifikuje.
 samo-replikujúci sa „internetový červ“, ktorý paralyzoval asi 6000 PC.
 Ako predloha mu poslúžil:
 Univerzálny Turingov stroj , ktorý bol schopný samoreplikácie (1936)
 Morris: Nová paradigma: posun od kultúry Universal Computing Machines k Universal Viral
Machines.
10
„DIGITÁLNA „BIOLOGIZÁCIA“
V poslednej dekáde sme svedkami nielen prepájania médií no nových hybridných celkov, ale zároveň sa
istá „hybridizácia“ alebo transdisciplinarita prejavuje aj vo vzájomnom ovplyvňovaní dvoch disciplín:
biológie a počítačovej vedy.
 podobnosť živých systémov a evolúcie v digitálnych systémoch. A to nielen na poli AL: Ako došlo
k takémuto tematickému zblíženiu 2 pomerne vzdialených oborov?

1.Krok je určite vznik pc vírusov
2.Ich analógia k biologickým vírusom
David Ackley hovorí v tejto súvislosti o softwarovej genetike a tzv. živých výpočtoch.
 uvedomil si, že vírusy sú najrozšírenejším príkladom AL.
 Našiel mnohé paralely živých systémov a vyrobených počítačov: oboje sú jedinečnými virus –
friendly prostredím
 naproti tomu však hovorí o otvorenom free softwari a celom hnutí- bakteriálna evolúcia
 Schopnosť získavať kód z okolitého prostredia, génová mobilita.
 Prognóza: hypotéza že masový trh s výpočtovými komunikačnými systémami sa stane podobný
prírodným živým systémom.
Jussi Parikka: The Biology of Digital Culture
 Fínsky mediálny teoretik, professor Digitálnej kultúru na University of Turku/finland.
 poskytuje pohľad na mediálnu archeológiu ako na výskumnú metódu, do ktorej zahŕňa práve
históriu vírusov ako polo-autonómnych a samoreplikovateľných kúskov PC kódu.
Peter J. Bentley: DIGITAL BIOLOGY
 rozvádza myšlienky rastlinných foriem, kolónií mravcov a parazitov adaptujúcich sa
a rozvíjajúcich sa a reprodukujúcich systémov, ktoré existujú v digitálnom prostredí, v akomsi
„digitálnom počítačovom vesmíre“.
 Bentley považuje digitálnu biológiu za efektívny prostriedok k lepšiemu pochopeniu prírodných
procesov.
 Bentley považuje počítačový program za univerzum, v rámci ktorého sa vyvíjajú a rastú nové
entity.
 Bentley vychádza z predpokladu, že programovateľnosť počítačov umožňuje do nich
implementovať ďalšie „univerzá“.
 Jeho argumentom je, že každé takéto univerzum/vesmír je vlastne súhrnom pravidiel
a zákonov. (Tak ako je tomu aj v reálnom svete). Preto tvrdí, že je možné také isté zákony
aplikovať aj na digitálne prostredie. Počítačový program sa stáva miniatúrnym vesmírom,
v rámci ktorého sa vyvíjajú nové entity. Či už rastú, združujú sa, interagujú, reprodukujú sa či
zanikajú.

Stephen TODD a William LATHAM popísali úlohu umelca v procese umeleckej tvorby AL nasledovne:
Umelec má v tomto procese tvorby dvojitú úlohu:
1. Prvou je vytvorenie generatívnych systémov a štruktúr – TVORCA/STVORITEĽ
2. Druhá spočíva vo výbere špecifických foriem a animácíí (umelecký pestovateľ- záhradník)
* Kreatívny proces je tu rozšírený o nekonečné odkladanie definitívnej podoby objektu.
Budúcnosť AL:
Software – hardware – wetware - wet artificial life a syntetická biológia.
Zaujímavé linky k téme syntetickej biológie v umeleckom kontexte:
Synth-Ethic výstava bioartu vo Viedni: http://www.biofaction.com/synth-ethic/
Hackteria : syntetická biológia pre umelcov: http://hackteria.org/wiki/images/a/a1/Handbook.pdf
http://www.syntheticaesthetics.org/
http://www.symbiotica.uwa.edu.au/
Art from Synthetic Biology : http://c-lab.co.uk/texts.html