1, 4 perc.navštevuje piatkovú modlitbu Irán – znamená pravdep. „vznešený“, slovo je príbuzné so sanskr. árja - prvá zmienka assyr. nápis 839 prnl., ktorý zaznamenáva ťaženie kráľa Salmanassara III. , Frye uvádza rok 879 prnl. - jazyk indoeurópština – umelo vytvorený jazyk pomocou rekonštrukcie z iných jazykov fársi – vyvinula sa z iran. dialektu prov. Fárs=Pars, Persis – názvy krajín sa dávali pravdepodobne po kmeňoch, ktoré sa tam usadili -Dyakonov – Parsa, Parsua a Parthava – st.iránske *parsava – bok, hranica, rebro; indo-europ. *perk – rebro, hruď, Avesta - p‹r‹su, osset. fars – bok, hranica, Akkad. parsua Médovia a Peržania sa v hist. prameňoch od začiatku spomínajú spoločne, čo naznačuje že si boli príbuzne blízki - Peržania – všeobecne akcept. dohoda – prišli spoza Kaukazu alebo východného Iránu - v porovnaní s hist. Grécka a Ríma – veľmi málo prameňov - pre najstaršie pramene sú to texty v 3 jazykoch – st. perzština, elamština, akkadština; náboženské knihy –Avesta; - domovina Médov ležala na území moder. Azerb., Kurd., Hamadán, Teherán - okolo r. 700 prnl. založili Médi s pomocou skýtskych kmeňov nezávislý štát, ktorý neskôr prerástol v prvú Iránsku ríšu. - Médi – v st. perzštine sa uvádzaju ako Uja, Huja - okolo 559 prnl. sa Kýros, kt. odvodzoval svoj pôvod od praotca Achajmena, kráľom Anšanu - asýrsky prameň - bol vraj synom Kambýsesa, vnukom Kýra I., potomka Teispesa (Čišpiš) - Perzia a Anšán boli v tej dobe ešte súčasťou Médskej ríše, ale Kýros povstal proti Méd. kráľovi Astjagovi (cca 585-549), vieme o ňom málo, a v roku 549 prnl. dobyl Ekbatanu, dnešný Hamadán -Pasargadae – neskôr sídlo Kýra Veľkého – ale na základe nápisov skôr Dareia - v babylónskej kronike kráľa Nabonida sa spomína že kráľ Ishtumegu ( Astyages ) povolal svoje jednotky a vytiahol do boja proti Kýrovi, kráľovi Anshanu - dobyl Lýdiu v M. Ázii a zmocnil sa pokladu kráľa Kroisa - 539 prnl. vstúpil bez odporu do Babylonu potom čo sa obyvatelia vzbúrili proti babylónskemu kráľovi Nabonidovi - podľa jednej verzie padol pri bitke s Massagetmi, na východ od Kasp. mora 530 prnl. - Massageti boli podľa Herodota polyandickí (mnohomužstvo) - zoroastrovská tradícia tvrdí že Zoroaster sa narodil okolo r. 600 prnl, al-Biruni udáva že to bolo 258 rokov pred Alexandrom V. (356 prnl), predpokladá sa však že skôr cca 1200-1000, kedy sa na iránsku planinu sťahovali pastieri, pretože najst. texty tzv. Gathy, tradičné hymny sa výrazne líšia od liturgického jazyka, ktorým sa písalo okolo 600 prnl. a sú viac archaické ako védsky sanskrit - tieto texty obsahujú narážky na pastiersky spôsob života, ale nehovoria o Médoch ani Peržanoch - moderný zoroastrizmus je omnoho viac monoteistický a mnohí nazývajú náboženstvo tohto ranného štádia „mazdaizmus“ -niektorí neskorší prívrženci irán. náb. verili, že existuje Zurván, boh stvoriteľ, kt. stotožňovali s Časom alebo Osudom; tomu sa narodili dvojičky Ahura Mazda a Ahriman; táto vetva dostala názov zurvánizmus adhvenak- nebeský prototyp každej ľudskej bytosti fravaši – duchovná bytosť ženského rodu, nebeský anjel a duša nebohého zároveň - mnohí tvrdia, že Platón bol ovplyvnený mazdaizmom - mazdaizmus mal pravdepodobne významný vplyv aj na judaizmus - pohreb do zeme bol pre zoroastriánov neprípustní, nemohli poškvrniť zem; ukladali ich na tzv. „veže mlčania“ dakhmeh, dodnes používané v Bombaji a Karáči, v Iráne nepoužívané od 60 rokoch, - badgir – „klimatizácia“ fravahar - Fravahar is a Pahlavi word derived from the Avestan "fravarane" which means "I choose". It has also been associated with "protect" to imply the divine protection of the guardian spirit, Fravashi. - po Kýrovi nastúpil Kambýses (Kambúdžija), dobyl Egypt a nečakane zomrel r 522 prnl. vraj keď sa dozvedel o povstaní v ríši. - správu o tom čo sa dialo po jeho smrti nám prináša Behistunsky nápis, rossetská doska pre blízky východ - povstanie viedol kňaz Gaumata, ktorý s avydával za jeho brata Bardiju; Herodotos tvrdí, že Kambýses dal zavraždiť Bardiju už predtým - Gaumatu zabraždil Dareios(Darjavauš), behistunský nápis nechal vytesať on - Dareios pochádzal z vedľajšej vetve Achajmenovcov - nechal postaviť Persepolis, Takht-Jamšid, je možné že bol pôvodne určený na oslavu Nouruz – iránsky Nový rok začínajúci na jarnú rovnodennosť - Dareios pokračoval v tradícii Kýra – politika náb. znášanlivosti, v provinciách panovali satrapovia, ktorý boli ako miestokráli, preto sa Dareios nechal oslovovať šáhánšáh – kráľ kráľov - vybudoval kanál medzi Stredoz. a Červ. morom, predchodcu Suezkého prieplavu – buď ho dokončil alebo znovu vykopal čo začal faraón Nechos II., 26. dynastia - razil zlaté mince – statéry, podľa Grékov sa nazývali daric, odvodené od staro. perz. daraniya- zlato - neexistuje žiadny dôkaz, že existovala nejaká organizovaná cirkev za Dareia, ale existovali vyznávači Zoroastera - satrapie – iba rozvité, rozšírené „vládcovstvo“ u Assýrie a Urartu- pakhatu, za Achajmenovcov získali väčší význam - gr. Arachosia = st. perz. Harahuvati , sanskr. sarasvati – bohatá na rieky = dnešný Kandahár, - nomádi Pathans – dnešní Paštúni - Chorézmia – identická s krajinou Khiva, žili na juh od púšte Karakum ako susedia Parthov; asi pri dnešných mestách Kushan a Ašchabad v Turkmenistane - Baktria – staro. perz. Bākhtri, súčasný severný Afganistan (prov. Balkh), pravdepodobne odvodené od názvu rieky Bactrus (Plínius) - st. perzština – písmo je odvodené od Médov - alebo „objavené“ Dáreiom pre zápis svojich činov Médovia však používali pravdep. asýrsku abecedu pre zápis svojho jazyka Avesta a, ako lit. prameň - delí sa na niekoľko častí Jasna – najdôležitejšia - obsahuje liturgiu hlavne náb. obradov a vo svojich najst. častiach výroky Zaratht. – gáthy Visprat – je zbierka monotónnych vzývaní géniov a patrónov Jašty – venované jednotlivým dobrým bytostiam zarat. pantheonu, obsahujú cenné zlomky epických podaní a hrd. piesní Videvdat alebo Vendidad – zákon proti zlým duchom, nábož. zákonník o 22 kapitolách o pochovávaní, nábož. právo, stanovuje tresty za hriechy a priestupky, o prísahe, pokání, honorároch pre lekárov, starostlivosť o dom. zvieratá - ostatné časti sú kratšie modlit. texty s menej dôležitým obsahom - najprv dlho tradovaná ústne, spísaná asi v sasánovskej dobe - od r. 224 nl. b, ako jazyk - konvenčné pomenovanie jazyka podľa náb. knihy – Avesty - stred. perz. abestāg/apastāk, < staroirán. *upa stāvaka t.j. chvála ? - predtým sa nazýval stará baktrijčina, dôvodom bol východoir. pôvod Av. - nepresné je označenie zend/zand – ide iba o komentáre k Aveste napísané v stred.perz počas Sasánovcov - najst. texty vznikali okolo 1200 prnl. na východe Iránu - pre spísanie bolo zostavené, s využitím predovšetkým pahlavského písma, foneticky veľmi exaktné alfabetické písmo (15 grafémov pre vokály a 37 pre konsonanty) - najstarší zachovaný dokument 1278 stará perzština - názov jazyka nie je v perzských textoch doložený, odvodzuje sa od pomenovania etnika v staroperz. textoch 36 fonémov, 8 logogramov - jej pokračovaním je stredoperzštinam resp. tiež klasická a nová perzština - jednu perzskú vetu uvádza aj Aristofanes vo svojej komédii Acharňané - je nejasné nakoľko bola jazykom širokej komunikácie - dosiaľ poznáme asi 140 rôznych textov, väčšinou 3 jazyčné (elam.-babyl.-staroperz.), nápisy Achajmenovcov - väčšinou krátke stereotypné nápisy - Behistúnsky nápis však patrí k najväčším v staroveku - významným zdrojom je onomastický materiál dochovaný v elamských textoch z Perzepolisu, v antických prameňoch a iných - v staroperzských textoch je možné identifikovať rôzne médizmy, iné nepravidelnosti môžu dokazovať staroperzské dialekty ale nedostatok materiálu nedovoľuje konkrétnejšie závery