Po smrti Alexandra Veľkého - najprv bol uznaný za kráľa Arrhidaios, Alex. nevlastný brat – slabomyselný - potom jeho syn Alexander – pohrobok -admirál Nearchos navrhoval za kráľa Herakla, syna Alex. a Barsiny, vdovy po Memnónovi, generálovi Dareia III. - za správcu ríše bol zvolený Perdikkas - Antipatros – správca Macedónska – napätie medzi Olympiou, ktorá chcela aby ju Alexander ustanovil za správkyňu ríše - Antipatros menoval vrchným regentom generála Polysperchonta, hoci po moci túžil jeho syn Kassandros, ktorý sa v Babylone vysmieval proskynéze -Olympia je v prameňoch opisovaná ako fúria, pomstychtivá, démonická bytosť - vraj sa nechala zviesť posledným faraónom Nektanebom II. 360—342 prnl., ktorý sa po vyhnaní z Egypta potuloval po rôznych krajinách, veštil lekanomanteiou – hádaním z panvy, a vraj bol otcom A. Veľkého - Kassandos zajal Roxanu a jej syna - 310-309 prnl zavraždil Roxanu so synom, a Barsinu - ďalšiu Alex. manželku so synom. - Ptolemaios zabral Egypt - Seleukos skoro celú Áziu - Lysimachos Thrákiu - Kassandros po smrti otca – Macedónsko a Grécko - Antigons Jednooký správca Frýgie – padol v bitke pri Isse 301 Seleukos, r. 306 prijal kráľovský titul, ale dobu svojej vlády počíta od r. 312 – 2.dobytie Babylónu (1. bolo r. 321 kedy odtiaľ utiekol pred Antigonom) - v prvých rokoch vlády sa obrátil na východ- do Indie kde vládol Čandragupta, ktorý po odchode Alexandra vyvolal vzburu proti Macedóncom a stal sa zakladateľom dynastie Máurjou - Seleukos s ním uzavrel mier a odstúpil mu veľkú časť Gedrosie - dnešného Balučistanu a Afganistanu - Megasthénes, učenec, poslaný na jeho dvor v Pataliputre, vďačíme mu za cenné info. o Indii - Seleukos sídlil v Babylone ale založil nové mesto Seleukia, Babylon strácal význam - rozdelil ríšu na 72 satrapií - snažil sa vytvoriť grécko-macedónsku vrstvu, nemiešať ju s orientálnymi živlami - kráľ. dvor bol čisto grécky, bol uznávaný za najvznešenejšieho nástupcu Alex. - svoje sídlo preložil do Antiochie, ktorú založil a nazval po otcovi - bol zavraždený r. 281 prnl. pri ťažení do Macedónska - jeho syn Antiochos I. Soter – zamiloval so do svojej macochy, vnučky Antigona Kyklopa, padol v bitke blízko mesta Sardi 262 prnl. - Antiochos II. Theos, jeho druhý syn, zapudil manželku Laodiku aj s deťmi a oženil sa s egyptskou princeznou Berenikou; keď vzal Laodiku spať, otrávila ho a Bereniku nechala zavraždiť - počas vlády oboch Seleukovcov nastal hosp. kult. rozmach, čulé dipl. styky s Indiou, indickí mudrci navštevovali záp. krajiny - r. 247 prnl.seleukovský satrapa –Parthia- Andragoras – stal sa obeťou útoku skýthskeho kmeňa Parnov (Aparnov) na čele s Arsakom a založil ríšu s názvom podľa ukoristenej zeme - podľa jednej tradície bol Arsakes vládcom baktrijských Grékov, ktorí povstali a tiahli smerom na západ - hlavným mestom bola Nisa – 18 km od dnešného Ašchabadu v Turkmenistane - odvodzovali svoj pôvod od Achajmenovcov – Artaxerxa II. - po jeho skorej smrti nastúpil Tiridatés, obsadil Hyrkaniu a s tým značný kus pobrežia Kaspic. mora - ďalším sídlom bol Hekatompylos – mesto 100 brán, Šahr-e Qumis- provincia Semnan - Irán- toto hl. mesto spomínajú Strabo, Plínius, Ptolemaios a iní klasickí autori - na východe zatiaľ Seleukos II. a Antiochos Jastrab, synovia Antiocha II. riešili spory s Egyptom a s Galmi v Malej Ázii - podobný osud ako Parthiu postihlo aj provinciu Baktriana – osamostatnila sa - Antiochos III. Veľký, syn Seleuka II. 223-187 prnl. hneď po nastúpení riešil problémy s médskym satrapom Molónom a perzským Alexandrom - 209 prnl sa vydal do Parthie ale uznal jej samostatnosť - tiahol aj do Baktrie a jej vládcovi Euthydémovi priznal kráľovský titul a jeho synovi dal svoju dcéru za ženu - Baktria bojovala na východe s Indiou ale roztrieštila sa na menšie časti - Arsakovci zabrali postupne Médiu – najúspešnejší - r. 171 prnl. počujeme znova o Parthoch kedy na trón nastúpil Mithridates I.- bol súčasníkom Eukratida z Baktrie a Antiocha IV. - smrť Antiocha IV. r. 164 prnl otvorila cetu Parthom k ďalším výbojom - Demetrios I. Soter - 161–150 prnl. – podarilo sa mu na nejaký čas stabilizovať ríšu, poraziť Parthov; Soter – spasiteľ, tento prívlastok dostal od Babylončanov, keď ich zbavil médskeho satrapu Timarcha - Mithridates I. Partský zomrel 138 prnl., nasledovník bol jeho brat Fraates - Fraates I. – padol 128 prnl. keď odrážal útoky nomádov – Saka - Mithridates II. Parthský 123 – 88 prnl. , ako prvý parthský panovník použil titul kráľ kráľov - zastabilizoval Parthskú ríšu a so Skýtmi (Saka) uzavrel prímerie - rozšíril územie ríše až k dnešnému Kandaháru - zreorganizoval aj armádu a jazdectvo sa stalo dôležitejším než za čias Seleukovcov - rozdelil ich na ľahkú jazdu – hlavne lukostrelcov - a ťažkú jazdu tzv. clibanarii, ozbrojených ťažkými kopijami - Parthovia boli tolerantnejší k iným náboženstvám než Sasánovci – napríklad voči Židom - Antiochos VII. sa pokúsil dobyť Babylon ale sám padol - roku 92 prnl. sa dostal Rím do priameho kontaktu s Arsakovcami, kedy bojovali s pontským Mithridatom VI., ktorý sa snažil obnoviť achajmenovskú ríšu - ovládal 22 jazykov, zaujímal sa o prírodu, písal diela o liekoch - vedľa Pontu tu bola ešte jedna mocná ríša Arménsko, ovládaná Tigranom – Mithridates mu dal za ženu svoju dcéru a spolu chceli napadnúť Kappadokiu - z Kappadokie vyhnal kráľa Ariobarzana, ktorého sa ujali Rímania a tí Mithridata pod vedením Sullu z Kappadocie vyhnali - pod vedením Luculla a Pompeia donútili Mithr. k úteku z Pontu a k samovražde - taktiež z Arménska urobili vazalský štát - Pompeius pokoril tiež Albanov – územie dnešného Azerbajdžanu a Ibérov – územie Gruzínska - dobyl Damask, Jeruzalém - Parthom priznal Adiabénu, východnú časť niekdajšej Assýrie -r. 57 bol Fraates III. (partský kráľ) zosadený a zabitý svojimi synmi Mithradatom III. a Orodom II. - Mithradates III. si prenechal Médiu a druhý sa stal kráľom kráľov - - Mithradates III. sa pustil do arménskeho Artavasda čo znamenalo vojnu s Rímom, sýrsky miestodržiteľ Gabinus tiahol proti Parthom ale medzi bratmi vypukol boj o vládu - Mithradates III. bol vyhnaný a šiel za Gabinom so žiadosťou o pomoc - Gabinius však dostal rozkaz tiahnuť do Ríma - Mithradates III. bol však nakoniec na bratov rozkaz popravený - Gabinia nahradil Crassus, ktorý bol spoločník v triumviráte s Caesarom a Pompeiom - od r. 54. bol miestodržiteľ v Sýrii – prvotriedny zlodej – Jeruzalemský chrám, chrám v Hierapoli - r. 53 prnl. tiahol do Parthie – parthskí poslovia chceli vyjednávať, arménsky kráľ sa k nemu pripojil so 6000 jazdcami - parthský Orodes zatiaľ zaútočil na Arméniu, Artavasdes však s ním uzavrel mier - Carrhae – rozhodujúca bitka, Rimania porazení, prvýkrát sa stretli s novým spôsobom boja – ľahká parthská jazda, mali lepšie luky a šípy, vojská podliehali poverám – Crassove zakopnutie v chráme v Hieranpole bolo zlé znamenie - Parthovia svoje víťazstvo nevyužili k ovládnutiu Sýrie - správu Sýrie prevzal Cassius - v r. 42 sa schyľovalo k občianskej vojne – Cassius poslal k Orodovi Labiena - v bitke u Filipp r 42. vyhrali Octavianus a Antonius proti Cassiovi a Bruta - Orodes poslúchol Labiena a do Sýrie poslal armádu pod velením Pakora - Parthovia s pomocou Rimanov obsadili Feníciu, sýrskeho mietodržiteľa Saxa vyhnali z Apameie a zabili ho; Labienus tiahol do M. Ázie a Pakoros cez Sýriu na juh – obsadili Palestínu zajali svetského kráľa Heroda a veľkňaza Hyrkána - Herodes bol r. 40 menovaný v Ríme za židovského kráľa v Judsku - 9. 6. 38 prnl. sa odohrala ďalšia významná bitka u Gindaru - Pakoros proti Ventidius Bassus; straty Parthov cca 20 000 vojakov, bitka presne na deň po 15 rokov od porážky Crassa, najväčšia porážka aká kedy Parthov postihla - Orodes, parthský kráľ, za spoluvládcu si vybral z pomedzi 30 synov Fraata – najstaršieho a najhoršieho - ten nechal popraviť svojich bratov a neskôr aj otca najprv jedom a keď nezabral tak ho nechal uškrtiť - Fraates IV. – vládol tvrdou rukou; Antonius proti nemu podnikol výpravu do Arménie a Azerbajdžanu ale vrátil sa s decimovanou armádou - až po bitke pri Actiu, kde Marcus Antonius prehral, a spáchal samovraždu v domnení že Kleopatra je už mŕtva - po ich smrti prišiel do Orientu Octavianus, Fraates mu vrátil ukoristené odznaky rímskych légií – orlov, zajatcov od bitky pri Carrhach - Fraates dokonca poslal na cisársky dvor svojich 5 synoch na skusy a výchovu - jeho nasledovník Fraatakes – zabil otca a robil Rímu problémy v Arménii - žiadal cisára aby mu vydal jeho bratov – aby ich mohol samozrejme zavraždiť.. - Fraates v podstate vládol spolu s matkou ktorá sa miešala do záležitostí ríše - zachovali sa mince kde je na jednej strane on a na druhej jeho matka Musa - koncom r. 4 prnl bol Fraates vyhnaný skončil pravdepodobne násilnou smrťou, o jeho matke sa správy nedochovali - parthské dejiny sú potom jednotvárne – kráľ je vyhnaný alebo zabitý, boj o Arméniu - r. 51 nl nastúpil na parthský trón Valgaš I., ktorý dosadil na trón v Arménii svojho brata Tiridata - ten tam panoval po dohode s Rímom v sekundogenitúre – bude vazalom Ríma a príjme odznaky moci od rímskeho cisára - Tiridates sa vydal na cestu do Talianska za kráľom Neronom, zastihol ho v Neapole kde pokľakol na koleno a oslovil ho ako svojho pána (cesta trvala 9 mesiacov) - Nero mu daroval 50 mil. denárov a dovolil znovu vybudovať hlavné mesto Arménie – Artaxata – domov sa vrátil cez Dyrrhachium (Drač v Albánsku) - Exedarés – Tiridatov nástupca vládal fakticky nezávisle - mier medzi Parthiou a Rímom je vlastne nešťastím pre historika - Rimania sa skoro vôbec nezaujímali o nič iránske čo nebolo v spojení s vojnami - domáce pramene sa zachovali len poskromne - r 113 sa cisár Traján vypravil proti Parthom, dostali sa až do Ktesifontu, na trón dosadil princa Parthamaspata ale nakoniec musel Orient kvôli chorobe opustiť – zomrel v Kilikii - jeho nástupca Hadrián sa zriekol nárokov na Mezopotámiu ale nie vlády nad Arméniou - r. 161 napadli Parthovia arménskeho kráľa Sohaema, ktorého dosadili Rimania - až keď prišiel samotný Verus, nástupca po rímskom cisárovi Antoniovi Piovi, boli Parthovia potlačení - Rimania obsadili Arméniu a časť Mezopotámie - potom bol chvíľu pokoj - cisár Septimus Severus 193 – 211, prvý rímsky cisár pochádzajúci z Afriky – Leptis Magna - 198 dobyl opäť Ktesifón – ktorý bol posledným hl. mestom Parthov, a pravdepodobne iba ich zimným sídlom, a až potom sa kráľ Valgaš IV. rozhodol uzavrieť mier - 216 cisár Caracalla – zaútočil z Antiochie cez Edessu na Irán, bol však zavraždený veliteľom jeho gardy Macrinom a vyhlásený za cisára - začal jednanie o mier s Parthiou avšak za podmienok nevýhodných pre Rím – mali odísť z Mezopotámie a nahradiť všetky škody - r. 217 trojdňová bitka pri meste Nisibis – Rimania utrpeli ťažké straty - po nej mierové dohovory – v Arménii bol Rimanmi dosadený Tiridates II. a keď zomrel, Artabanos IV. tam dosadil svojho brata Arsaka - tak získali Parthovia zase Arméniu ale Mezopotámia ostala Rimanom