odbor: religionistika ak. r. 2013-2014 Čas: piatok 15.50 - 17.25 miestnosť: J 21 Ústav religionistiky FF MU Maroš Petrík C:\Users\Maroš\Desktop\imgres.jpg žLiteratúra žOdporúčaná: ž ž Bonney, Richard: Jihād: From Qur’ān to bin Lāden, Palgrave MacMillan, USA a UK 2004. ž Bonner, Michael: Jihad in Islamic History: Doctrine and Practice, Priceston University Press, New Jersey, 2006. ž Brachman, Jarret M.: Global jihadism : Theory and practice, Routledge: Taylor & Francis Group, Oxon 2009. ž Dekmejian, R. Hriar: Islam in revolution: Fundamentalism in the Arab World, 2nd ed. 1995, Syracuse University Press, NY, 1995. ž Kropáček, Luboš: Islamský fundamentalizmus, Vyšehrad, Praha 1996. ž Mendel, Miloš: S puškou a Koránem, Orientálny ústav Akadémie vied Českej republiky, Praha, 2008. ž ž ž ž žSekundárna literatúra: ž ž Bordenkircher, Eric: An Analysis of Jihád in the Context of the Islamic Resistance Movement of Palestine, Institute of Islamic Studies, McGill University, Montreal 2001. ž Desai, Maghnad: Rethinking islamism: The Ideology of the New Terror, I.B.Tauris & Co. Ltd, UK, NY, 2007. ž Kropáček, Luboš: Blízky východ na přelomu tisíciletí, Dynamika přeměn v muslimském sousedství Evropy, Višehrad, Praha 1999. ž Mendel, Miloš: Džihád, islamské koncepce šíření víry, Atlantis, Brno 1996. ž Mitchel, Richard P.: The Society of the Muslim Brothers, Oxford University press, Inc., 1993, (prvýkrát publikované 1969). žPramene: ž ž Al-Banna', Hasan: Six Tracts of Hasan al-Banna': A Selection from the Majmú'at Rasá'il al-Imám al-Shahíd Hasan al-Banna' (1906-1949), International Islamic Federation of Student Organization, Accra – Ghana, 2006. ž Faraj, Muhammad ‘Abdus Salam: Jihaad: The Absent Obligation, Maktabah Al Ansaar, Birmingham 2000, UK. ž Charter of the Islamic Resistance Movement (HAMAS) of Palestine, translated by Muhammad Maqdsi, Islamic Association for Palestine, Dallas, Texas, in 1990. http://www.palestine-studies.org/files/pdf/jps/1734.pdf, stav z dňa 21.4.2013 ž Al-Qaradawi, Yusuf: Priorities of Islamic Movement in the Comming Phase, http://www.witness-pioneer.org/vil/Books/Q_Priorities/index.htm, stav z dňa 8. 12. 2010. ž Qutb, Sayyid: Milestones, editoval A. B. al-Mehri, Maktabah Booksellers & Publishers, Bimingham, UK, 2006. žŠtruktúra kurzu ž 1.Úvodná hodina, vysvetlenie základných pojmov: sekularizmus islamizmus, islamský extrémizmus, fundamentalizmus, reformizmus. Ideológia a história islamského reformizmu a fundamentalizmu 18.- 19. Storočí 2.Islamský fundamentalizmus 20. storočia, kríza islámu a Moslimské bratstvo v Egypte a jeho radikalizácia (Sajid Qutb) 3.Radikálne odnože Moslimského bratstva: Moslimské bratstvo v Sýrii, Libanone, Jordánsku, Palestínske politické a náboženské hnutia Hamas , Gamaa Islamíja, Gamaat al Džihád,… 4.Šiítsky islamský aktivizmus: Náboženskí ideológovia, Iránska revolúcia, Libanon a Hizballáh 5.Globálny islamský džihád a daw'a 6.Umiernený islamský aktivizmus, stredná cesta v islame a Euro-islam žPodmienky ukončenia: ž žZáverečný test v skúškovom období zo znalostí z prednášok a doporučenej literátúry. ž žCelkové hodnotenie: žA (100-93 %) B (92-85 %) C (84-78 %) D (77-69 %) E (68-60 %) Fx (59 % a menej) Základné pojmy žFundamentalizmus —Návrat ku „koreňom“ (sola scriptura) —Pôvod termínu: USA, začiatok 20. st., súhrné označenie viacerých hnutí (kvakeri, letničné a mesianistické hnutia) —The Fundamentals (1905 – 1915), — 1919: World Christian Fundamentals Association, 1920: babtistická National Federation of Fundamentalists. — žIslamský fundamentalizmus —Dizertačná práca Abdel Maleka, 1964, Sorbona. —Do arabčiny kalkovo ‘Usulíja ( ‘usúl = základy) —Do povedomia v 80. rokoch 20.st. v súvislosti s bombovými útokmi. —Ďalšie západné termíny: salafizmus, džihadizmus, neo-wahhabizmus, islamský terorizmus, neofundamentalizmus, politický islám a i. —Arabské termíny: chawáridž – charidžovci, qarámita – karmati, zanádiqa – heretici a pod. —Islamíjún vs. muslimún žIslamský reformiznus —V širšom zmysle slova (18.-20.st. povstania a snahy o reformy: fulbské džihády, mahdiovské povstanie v Sudáne, atd.) —v užšom zmysle slova, intelektuálne hnutie od polovice 19. st. —cieľ - návrat tradíciám predkov (salaf) žRysy islamského fundamentalizmu a)Sdružuje aktivistické skupiny, hnutia alebo politické strany v rámci nábožensky formulovaných akčných programov (Hamas, en-Nahda, Hizb at-Tahrír,atď). b)Cieľom je mravná obroda zkazenej společnosti, ochrana pred despotickými režímami podporovanými zo strany západných nepriateľov islámu. c)Náprava se objavuje v rôzných formách: 1)dĺhodobá trpezlivá agitácia (Moslimské Bratstvo), 2)pasivná rezistencia voči nemu, odchod do ústrania (hidžra) a následný džihád (at-Takfír wa’l-džihád), 3)hnutia radikálnej akcie (Egyptský islamský džihád, Hnutie islamského džihádu Palestíny) v rátane samovražedných atentátov (Hamás, al-Džihád al-islámí, al-Qáida), snaha o destabilizáciu režimu. —d) Hnutia sú reprezentované charizatickými laickými kazateľmi s vulgárnou interpretáciou vybraných islamských znakov. ž —e) Hnutia nemajú systematickú väzbu na ‘ulamá konkrétneho štátu, keďže kvalifikovaní učenci nie sú ochotní sa integrovať do radikálnych skúpin, kt. Aj tak nepriamo podporujú. f)Ší’itske hnutia a ich duchovní predstavujú iný typ aktivizmu, postavený na hierarchií v štátnom aparáte a priamej podpore hnutí zo strany vzdelaných nábožensko-právnych znalcov. g)Ľavicovo orientované (ne-fundamentálne) hnutia (Modžahedín-e islám). h) —Pioniéri islamizmu: Ibn Hanbal (z.855), Ibn Salamah (z. 1032), Ibn Hazm (z 1064), Qadi Musa cIjádh (z. 1149), Nawawí (z. 1277), Ibn Tajmíja (z. 1328), Ibn al-Qajím (z. 1350), Ibn Kathír (z. 1373) a Ibn Abd al- Wahab (z. 1792). žTaqi ad-Dín Ahmad ibn Tajmíja (1263–1328) —Návrat k praxi „vzešených predkov“ (as-salaf as-sálih). —Kritika panovníka a štátnej moci. —Vychádzal z prísneho madhabu ibn Hanbala. —Odmietanie uctievania svätých, mystiky, nežiadúcich novôt (bidca), púťe k hrobom, —Hlásal džihád so zbraňou v ruke proti: Mongolom, Isma’ílítom, Alavitom, Drúzom. —Presadzoval idžtihád namiesto taqlídu ako metódy islamského práva. — —Tawhíd ako základ viery, džihád rovnocenný s 5 piliermi viery. —Obvinenie moslima z odpadlíctva (takfír) až ako posledná možnosť. Fulbské džihády —Džihád 1725 vo Futa Jalon —1775 - 76 bol ustanovený ďalší imamát vo Futa Toro. —Ďalšie džihády nasledovali v 18.-19. st. : ○ Uthmán dan Fodio v Hausalande (1804 - 1811), ○Šeku Hamada v Masine (1815 - 1821), a ○Imamát al-Hadždž Umara v Bambarskom štáte Nyoro a Segu (1854 - 1821) žSokoto Kalifát (1804 – 1903) —Zákaz obetovania, uctievania modiel, —Stretnutie Fódia s Muhammadom v sne —Džihád meča proti etniku Hausa, štátu Gobir C:\Users\Maroš\Desktop\Fula_jihad_states_map_general_c1830.png Wahhabizmus žMuhammad Ibn Abd al- Wahháb (1703/4 - 1792) —DeLong Bas, Natana: Wahhabi Islam: From Revival and Reform to Global Jihad, Oxford Uiversity Press, Inc., New York, 2004. —Náboženský puritanizmus, vplyv Ahmad Ibn Hambal (z. 855), ibn Tajmíja (1268 - 1328). —Zákaz uctievania svätých, ničenie ich hrobov, striktné dodržiavanie náboženskej práxe, odpor k neortodoxným vetvám islámu a mystike. —Tawhíd a boj proti politeistom, militantný monoteizmus žHnutie pôvodom z Nadždu ž1744: Dohoda medzi Abd al-Wahhábom a kmeňovým vodcom Muhammadom ibn Sa’údom ž30 ročný džihád, 1773: dobitie Rijádu. žRozpor s ibn Tajmíjom: ahl al-kitáb, dhimmí, džizja, káfir. žOkupácia Mekky (1803,1806) žKoniec 1. Saudského štátu 1811 ž2. Saudský štát (1823 – 1887) —Zameranie na vnútornú politiku a náboženskú prax —Značne nestabilné zriadenie —Náboženská polícia (mutawwi'ín) ž3. Saudský štát (1902 - ) —Abd al-Azíz ibn Sa'úd (1902 - 1952) obsadil Ryjád —1924: Okupácia Mekky, Medíny a Džiddy —Významný príjem: Púť do Mekky —Ničenie hrobiek —1926: zriadenie úradu na Určovanie správneho a zakazovanie nesprávneho žIchwán C:\Users\Maroš\Desktop\Ikhwan.jpg ž1933: Petro-dolar —Texas Oil Company (Texaco) —Arabian American Oil Company (Aramco) — žVplyv wahhabizmu —Deobandi hnutie a madrasy v Pakistane —Bosna a Hercegovina Džihadistické hnutia proti imperializmu žQadiríja v Alžírsku —Abd al-Qadír (1808 - 1883) —Proti francúzskej okupácii Alžírska 1830 —Hidžra do Dár al-islám (Maroko) —Džíhád za podpori Sultána Abd al-Rahmána z Maroka —1847: kapitulácia Abd al-Qadíra žAbd al-Qadir al-Jazairi C:\Users\Maroš\Desktop\baa863d5095327db6b2838e382448696.jpg žMahdíja v Sudáne —Mahdí Muhamad Ahmad ibn Abd Alláh (1260/1844 - 1302/1885) —Úprava 5 pilierov viery —Milenializmus: 1300 očakávanie Mahdího —1882 – 1884: Džihád a dobitie Chartúmu —Abdulláhi ibn Muhammad, džihád 1886 - 1889 — žMuhammad Ahmad al-Mahdí C:\Users\Maroš\Desktop\imgres.jpg Sidi Muhammad Idris al-Mahdi al-Senussi, King of Libya žSanusíja —Sajíd Muhammad ibn Alí as-Sanussí (1787–1859) —1. zawíja: 1835 v mekke —Pod tlakom zo strany wahhabizmu presun do Cyrenaika (Lýbia) – zawíja al-Bajdá —V Lýbii dinastia Sanussí: prvý lýbijský kráľ, Sidi Muhammad Idrís al-Mahdí as-Sanussí (1916 – 1983), štátny prevrat 1969. ○ C:\Users\Maroš\Desktop\220px-IdrisI3.jpg žČečenský ghazavát —1. vodca Šajch Mansúr (1732 – 1794) —Prvý imamát v Čečensku 1785 —Najvýznamnejší vodca Imám Šámil (1797-1781) ○1828: stretnutie s Abd al-Qadírom na púti do Mekky ○1834 do 1859: gerilová vojna pod ideológiou Nakšbandíje ○Imamát na princípoch súfíjskej taríqy, puritánsky verejný život ○1870: Imám Šámil zadržaný Rusmi Islamský intelektuálny reformizmus C:\Users\Maroš\Desktop\6158093619_12b2793998_z.jpg žal-Nahda (Obroda) 19. - 20. st. —Náprava společensko-politického usporiadania, právneho systému, etických noriem v každodennom živote a politického vzťahu k ne-moslimom. —Akceptovanie modernej západnej technológie a prispôsobnie sa novým podmienkam C:\Users\Maroš\Desktop\old cairo.jpg žDžamál ad-Dín al-Afghání (1839–1897) —Právna teória: Idžtihád —1879: Po pôsobení v Káhire odchod do exilu —1884: vydávačanie časopisu v Paríži al-Urwah al-Wuthqa (Najpevnejšie puto) —Pôsobenie na Iránskom dvore Šáha Nasír ad-Dína —1891 kvôli názorom vyhostený —Zomrel v Istanbule 1896 — C:\Users\Maroš\Desktop\Sayyid_Dschamāl_ad-Dīn_al-Afghānī.jpg žHlavné myšlienky al-Afgháního: —Európsky imperializmus ohrozuje arabské (moslimské) krajiny. —Ázia a blízky východ sa môžu ubrániť náporu západných mocností jednine vďaka prevzatiu moderných technológií zo západu. —Islám, napriek jeho tradicionalizmu, bol a je efektivne krédo na zmobilizovanie verejnosti proti imperialistom. — žMuhammad ‘Abduh (1849–1905) C:\Users\Maroš\Desktop\281712_263562063659505_233720929976952_1339903_5869283_n.jpg —Kritika západného imperializmu, odchod do exilu. —1884 odchod do Paríža, podieľa sa na vydávaní časopisu s Afgháním. —1888 návrat do Egypta, začiatok kariéry sudcu (qádí) —1899 sa stal hlavným muftím Egypta —Reforma školstva na univerzite al-Azhar v Egypre —Hlavný prispievateľ k modernizácii islámu ž žMuhammad Rašíd Ridá (1865–1935) —al-Manár (Maják) 1898 —Publikácie na politické témy Sýrie a Egypta —Pokračovanie v práci Afgháního a Abduha —Jeho žiaci priamo ovplyvnili zakladateľa Moslimského Bratstva, Hasana al-Bannu. — žPrínos reformizmu: —Prekonanie delenia moslimov podľa právnych škôl —Kritiky napodobňovania zvyklosti (taqlíd). —Presadzovanie samostatného právneho úsudku (idžtihád) —Dal možnosť vzniku striktnému fundamentalizmu a nábožensko-politickej akcii v súčasnosti (od 70. rokov) Ďakujem za pozornosť !