izu. Cudzotu." Podobne mnosti miesto jedinečnej, vzťahov. álemu omračovaniu; opäť ní, než sociálne spoločné zraniteľné telá oproti per- osť je neprekonateľná. Ak veň zmršťujú aj naše telá. našich motorických a psy-ičov narastá gigantickým <čnom čase, o čase nášho lorovitosť tela v súčasnos-.me si napríklad na Nadol- našich výkonov. Z filozo-ciám elektronickej imate-. Lyotard nastolil otázku, eyfus z fenomenologické-pätnej väzby na telesnosť Izajúc z antropologických ého, technologického pre- iba ako podmienky alebo žno ich uplatňovať len de-ormami funkcionalizácie. isobitosti. Sen niektorých etného sveta, zbaveného obrátená vízia neutróno-lácií. Tak ako neutrónová sti úplne eliminovať pred- individuálneho a telesné-sáhradám elektronických ty nepopierajú fascináciu .noducho o návrat k zmys-i tieto revalidizácie sú tiež zi nimi jestvujú súvislosti. Niekedy je prirodzená skúsenosť práve tým, k čomu smerujú a z čoho sú uchvátení aj milovníci virtuality. Mojím obľúbeným príkladom sú elektronickí fanatici zo Silicon Valley, ktorí sa podvečer vydávajú na pobrežie, aby mohli naživo pozorovať nezabudnuteľné kalifornské západy slnka prv, než sa vrátia k svojim domácim počítačom a ponoria sa do umelých rajských záhrad Internetu." 3. PUTOVANIE MEDZI SKUTOČNOSŤAMI Myslím si, že by sme mali žiť v obidvoch skutočnostiach. Ako súčasní ľudia mali by sme sa vedieť s radosťou pohybovať v elektronických svetoch - ale nielen v nich, ale aj v starších, iných a snáď i budúcich svetoch. Sú možné aj prechody medzi týmito svetmi. Milovníci elektronickej virtuality, ako ukazuje príklad západov slnka, hľadajú často realitu blízku virtuálnej. Oproti tomu digitálni analfabeti radi obdivujú hyperrealitu elektronických zobrazení. Ak sa budeme vedieť pohybovať po viacerých koľajach, stane sa náš život plnší a napínavejší. Vo všeobecnosti si myslím, že ľudia sa dnes stávajú niečím, čo tradičná metafyzika nikdy nedokázala oceniť a čo striktne odmietala: kočovníkmi - ovšem ani nie tak geografickými, ako skôr mentálnymi, psychickými, každodennými nomádmi. Začíname takmer so samozrejmosťou prechádzať medzi rozličnými formami skutočnosti. Naša kultúrna formácia sa čoraz viac stáva transkultúrnou,18 naše správanie sleduje viaceré možnosti a naša racionalita sa stáva transverzálnou.19 Nietzsche kedysi napísal: „Ten, kto aspoň trochu dospel k slobode rozumu, nemôže sa na zemi cítiť inak, len ako pocestný - aj keď nie ako cestujúci do nejakého konečného cieľa, lebo taký cieľ nejestvuje. No bude sa asi prizerať a mať otvorené oči pre všetko to, čo sa vlastne vo svete deje; preto sa svojím srdcom nesmie príliš pevne pripútať k niečomu jednotlivému; v ňom samom musí byť niečo putujúce, ktoré sa teší zo striedania, zmeny a pominuteľnosti."20 Myslím si, že tieto slová, ktoré pred viac ako sto rokmi mohli znieť ešte elitársky a ako trúfalosť, sú dnes odporúčaním a dobrou radou pre nás všetkých. ili. UMENIE A ELEKTRONICKÉ MEDIA Nakoniec sa chcem venovať otázke o postavení umenia alebo umení v načrtnutej situácii. Ako reagujú umenia na elektronické médiá, ako sa menia pod ich vplyvom, do akej miery si osvojujú uvedené protihodnoty? Obmedzím sa iba na výtvarné umenie. Zjednodušene povedané, treba rozlíšiť dve hlavné možnosti: prebehlíctvo a zotrvačnosť. Pre jedných bude odteraz umenie buď umením avansujúcim prostredníctvom elektronických médií, alebo ostane pseudoumením včerajška; druhí oproti tomu chcú zásadne zotrvať pri tradičných médiách a z ich pozície reagovať na nové vývinové tendencie. V zásade sú oprávnené obidva smery. V súlade s mojím dvojakým príhovorom - totiž že máme žiť aj v nových umelých svetoch, aj venovať novú pozornosť protihodnotám - pokla- 00 ANALÓGOVÉHO K DIGITÁLNEMU... WOLFGANG WELSCH: UMELÉ RA)SKE ZÁHRADY? SKÚMANIE SVETA ELEKTRONICKÝCH MÉDIÍ A INÝCH SVETOV ■f- I" "f -f ■«!►.....-Ji- -f. -4. ý- ^ ■,w 4- 4- -4- iW-- —+ f f- ■j.......j.- -j- -4- ■f- - ■ -4-- • .....-f-- -f- 4.. .