Ý názor, ktorý tvrdí, že len rozlíšiť to, čo je dobré a to,
ne diela - sa opakuje stará ijúcim spôsobom zmenilo nú umeleckú formu. Záro-Keď sa napríklad objavila ;ové predstavy, no neskôr 3 reagovalo na túto stratu :azu a k abstrakcii.21'22 :o rokmi, dnes by malo ísť íediálneho umenia. V po-3a novými prostriedkami. ry, po druhé preto, lebo sa tu však aj uvedomovanie itematické nepochopenie akovať staré v novom, ale
ramátorom a nemusel vy-predstáv. Inak ostaneme z doterajších obrazových ktoré sú vlastné médiám, žnostiam média, že bude iíí. Médium musí vstúpiť iírený skôr z pohodlnosti, práve v dôsledku nových 3lstvá namiesto toho, aby dku z toho potom vznika-
lu, teda rozvinúť obrazo-tom budú na hodnotenie prameniť z novej obrazo-ichernej kritiky. V tomto sudzovatelia alebo členo-:h diel. Skutočne jestvujú
škandalózne anachronizmy. Najnovšie som počul od jedného, inak celkom múdreho estetika, že sa vôbec nemusíme starať o mediálně umelecké diela, pretože sú vraj očividne slabé, nedosahujú tradičnú úroveň obraznosti, napríklad vraj ešte nevidel nijaké elektronické umelecké dielo, ktoré by bolo schopné zopakovať niečo také, ako je klasické nanášanie farieb vo viacerých vrstvách. To je číre malicherné kritikárčenie. Budeme len radi, ak sa tento teoretik nebude ďalej vyjadrovať k mediálnym dielam. Na druhej strane ani argument o potrebe nových kritérií nemožno príliš hypostazovať. Mohol by sa totiž dosť ľahko zneužiť len na ospravedlňovanie skutočných slabostí. Priznávam, že som skeptický, do akej miery sa už napríklad v prípade videoumenia, hologramov alebo Cyberspace rozvinuli prirodzené mediálně možnosti. Myslím si, že som doteraz videl len málo presvedčivého23 Ale mali by sme si dopriať viac času - aj v našej hyperrýchlej dobe.
d/ Prechody medzi klasickou a digitálnou estetikou
Mimochodom predpoklad, že medzi predelektronickou a elektronickou estetikou jestvuje úplný zlom, nie je správny. Je zrejmé, že prostredníctvom elektronických foriem umenia sa mnohé staršie estetické očakávania dajú riešiť lepšie, intezívnejšie a presvedčivejšie, ako to bolo v prípade starých prostriedkov. Už som spomínal príklad Tanguyho surrealizmu. Podobne nachádza surrealistická idea „écriture automatique" takmer fantastickú realizáciu prostredníctvom interaktivity v elektronickej sieti. Autorstvo sa do veľkej miery rozpúšťa. Okrem toho nastupuje rozlúčka s tradičnou formou knihy, ktorú mnohí klasici moderny už dávno pociťovali ako obmedzujúcu a paradoxnú. Spomeňme si len na to, ako „bol úbohý Joyce nútený písať paralelne prebiehajúce príbehy v jednej knihe s jednosmerným priebehom, a to práve kvôli ontológii knihy" - takto to svojho času vyjadril Nam June Paik.24 Hypertext nás oslobodzuje od linearity, pociťovanej už dávnejšie ako puto.25 Alebo si pripomeňme, ako Max Ernst vo svojich románoch - kolážach používal retuše a zásahy, ktoré by sa s dnešnou „pixel-technikou" dali realizovať oveľa perfektnejšie.26 Alebo keď vysvetľoval, že koláž je pre neho „alchýmiou vizuálnej predstavy, zázrakom, ktorý celkovo pretvára bytosti a predmety zároveň so zmenou alebo bez zmeny ich fyzického alebo anatomického výzoru"27, potom toto všetko by sa dalo vynikajúco realizovať dnešnými prostriedkami elektronickej obrazovej manipulácie.
Podobne vedie priama línia od dadaizmu k video-umeniu. Medzičlánkami sú happening a fluxus a Nam June Paik je asi personifikáciou tohto prechodu. Alebo si spomeňme na futurizmus: Wibke von Bonin právom poukázal na to, že futuristi, ktorí hovorili, že ich doba „stvorila všadeprítomnú rýchlosť", „v jazykovom sprítomnení imaginárnych priestorov a ich miznutia... ďaleko predstihli svoje realizovateľné obrazné svety". „Až elektronika umožnila" naozaj rozsiahlym spôsobom realizovať futuristami propagované „zbavenie sa priestoru a času"28 Vo svetle nových možností vidíme aj skoršie umenie iným spôsobom. Kandinského kompozície z rokov 1940 - 1942, v ktorých sa po rokoch abstrakcie a konštrukcie opäť vracajú organické formy a ktoré sa celkove vyznačujú voľnou hrou a vyžarujú ducha ľahkosti, javia sa nám dnes ako geniálne anticipácie možností počítačovej grafiky.
Vo všeobecnosti musíme mať na zreteli, že nie všetky tradičné imaginácie umelcov sa dali realizovať prostriedkami, ktoré mali vtedy k dispozícii. K dejinám umenia patrí aj evi-
00 ANALÓGOVÉHO K DIGITÁLNEMU..
OLFGANG WELSCH: U
ELE RAJSKÉ ZÁHRADY? SKÚMANIE SVETA ELEKTRONICKÝCH MÉDIÍ A INÝCH SVETOV
■4~
4
1 I
H
-+
1
lllllll
t -t
4- ■+- -f + +
~>^i ■
•h
-4-
I
■
■
■