Pokyny k poskytnutiu spätnej väzby spolužiakovi Komentáre vpisujte ANONYMNE priamo do dokumentu. Ako názov Dokumentu uveďte kód spolužiaka, ktorého ste opravovali, a svoj kód v tomto poradí (napr. EG01_EG03). Pamätajte, že základným cieľom spätnej väzby je poskytnúť spolužiakovi váš pohľad a námety a tým mu prípadne pomôcť posunúť sa ďalej (uvedomiť si silné miesta a pracovať na slabších). Je preto najlepšie, ak je poukazovanie na nedostatky formulované spôsobom, „toto by sa možno dalo tak a tak zlepšiť“. Takto sa podáva správa, že v práci ide o rozvoj kompetencií, nie o ukazovanie, či je alebo nie je niekto dosť dobrý. V rámci práce študent mohol... - všimnúť si, ako sa primárna, sekundárna a terciárna informácia objavujú v základnom vedeckom texte a akú plnia funkciu – nahliadnuť do toho, ako teoretické časti odborného testu vôbec vznikajú - naučiť sa identifikovať tieto druhy informácie a rozlišovať medzi nimi - všimnúť si, aké jazykové prostriedky sa typicky spájajú s primárnou, sekundárnou a terciárnou informáciou - zamerať sa na možnú relatívnosť interpretácie sekundárne citovanej informácie vzhľadom ku kontextu – aj keď si toho autor nemusí byť vedomý, jeho podanie cudzej myšlienky či výskumu môže skresliť pohľad čitateľa. Predovšetkým môže ísť o neúmyselné „nafúknutie“ relevantnosti určitého zistenia (napr. napíše že „výskum naznačuje, že charakteristika X sa vzťahuje k self“, za čím uvedie citácie. Čitateľ si môže predstaviť, že argument je podporený nejakou komplexnou rozpravou a výskumom toho, ako sa X vzťahuje k self-systému. Pritom autor článku môže prosto citovať korelačnú štúdiu zameranú na self-esteem a self-efficacy.), ale môže sa to týkať aj subjektívnej interpretácie, použitia viacznačných jazykových prostriedkov, prílišného zovšeobecnenia, či dokonca nesprávneho porozumenia pôvodného textu. - skúsiť porozumieť tomu, prečo skreslenie vzniklo a či bolo možné mu zabrániť - porozmýšľať nad tým, aké môže mať prípadné skreslenie dôsledky na vaše vlastné vnímanie a pochopenie danej informácie - naopak si všimnúť aj toho a pouvažovať nad tým, ako podávať informácie NESKRESLENE - precvičiť si vyhľadávanie odbornej literatúry - precvičiť si VYHĽADÁVANIE INFORMÁCIE v určitom texte – predpokladať, v akých pasážach informáciu očakávať, v akej podobe atď. - naučiť sa uchopiť v celku pôvodnú informáciu – kde začína? Postačujú dané pasáže, alebo bude informácia rozvrhnutá na viacerých miestach textu? Atď. - pochopiť do dostatočnej hĺbky „tradičný“ vedecký text v angličtine - čo najmenej skresleným spôsobom vytiahnuť hlavné body vedeckého textu a vedieť ich podať v stručnej podobe – predovšetkým to, čím je štúdia zaujímavá a prínosná, či už pre odborníkov, alebo kohokoľvek - podať informáciu stručným, informačne nabitým, zrozumiteľným a pútavým spôsobom - „predať“ publiku informáciu bez toho, aby bolo nutné ju skresľovať klamlivými lákadlami či nadbytočným nafukovaním - komunikovať laicky prístupným spôsobom obmedzenosť vedeckého poznania a výsledkov (prostredníctvom jazykových prostriedkov) tak, aby informácia nakoniec nepôsobila irelevantne (napr. Čím je výskum, aj v svojej obmedzenosti, SKUTOČNE prínosný?) - pretransformovať vedecký jazyk do laického jazyka a podať prípadné zjednodušenia tak, aby výsledný text, aj keď obmedzene informatívny, nebol zavádzajúci Otázky k spätnej väzbe: Celkovo Neopomenul váš spolužiak dôležitú časť zadania? Nevynechal dôležité informácie nutné k hodnoteniu textu? Vyznačenie primárnej / sekundárnej / terciárnej informácie - Zodpovedá vyznačenie podľa vás skutočnosti? Ak nie – prečo nie? Aké indikátory mohol váš spolužiak použiť na lepšie rozpoznanie informácie (jazykové, citačné...)? Dohľadanie a komentovanie primárnych zdrojov - Komentáre k relevantnosti nájdenej informácie vzhľadom k citovanej informácii – strafil sa váš spolužiak? Dôležité pre schopnosť pracovať so zdrojmi – dostatočné porozumenie textu. - Komentáre k adekvátnosti reakcie na primárny zdroj – vystihuje podľa vás to, ako zhodnotili sekundárnu informáciu vzhľadom k primárnej, skutočný rozdiel/vzťah medzi nimi? Je tam niečo významného, čo podľa vás spolužiak opomenul? Alebo naopak niečo, čo by ste si sami nevšimli? (Porovnávajte s úryvkom, ktorý vám dal spolužiak k dispozícii.) - Komentáre k spôsobu práce so zdrojmi a efektivite práce na seminárke – efektívne využitý čas? Čo by ste spolužiakom odporúčali, aby informáciu rýchlejšie našli? Ako mohli túto časť práce vypracovať efektívnejšie? Ako z nej mohli viac získať? Koľko z textu bolo nutné preštudovať? Aké texty by bolo dobré vybrať? Vyjadrujú sa dostatočne konkrétne alebo príliš všeobecne? Na akej úrovni postihli zadanie/zmysel seminárnej práce? Dá sa na základe ich vyjadrovania posúdiť ich kompetencia v práci s odbornými textami? Držia sa riešenia vzťahu medzi primárnou a sekundárnou informáciou alebo len vo všeobecnosti popisujú svoje subjektívne dojmy? Má za úlohu predovšetkým POMÔCŤ spolužiakom zefektívniť prácu a nachádzať zmysel v zadaniach. Nedostatok záujmu/zahltenosť textom veľa ráz vyjadrujú úroveň spracovania! Slúži aj ako spätná väzba k tomu, na akej úrovni študent vôbec dokáže spracovávať primárne vedecké/odborné zdroje v angličitne (základ poznatkov). Popularizačný článok - Adekvátnosť podanej informácie – interpretuje váš spolužiak pôvodný výskum správne? Neskresľuje príliš niektoré vyjadrenia pôvodných autorov? - Objektívnosť – nepodáva v texte subjektívne názory či interpretácie zavádzajúcim spôsobom (t.j. bez toho, aby bolo dostatočne jasné, že ide o subjektívnu interpretáciu, otázku do diskusie atď.)? Nepôsobia prípadné subjektívne interpretácie či provokačné otázky mylne ako myšlienky pôvodných autorov článku? - Relevantnosť výberu – nevynecháva dôležité informácie? Je článok dobrým súhrnom pôvodného výskumu? A naopak – neobsahuje článok nadbytočné informácie, ktorým laická verejnosť neporozumie, prípadne sú v tomto žánri nadbytočné (príliš detailný popis metodológie, štatistický popis výsledkov atď.)? - Jazyk – nepoužíva príliš odborné vyjadrovanie? Vysvetľuje prípadne dostatočne nové pojmy? A naopak – nenahrádza odborné pojmy nie úplne primeranými neodbornými výrazmi? - Ak by ste boli autorom pôvodného článku, boli by ste s výsledkom spokojní? Aké by ste mali pripomienky? - Je článok pútavý? Páči sa vám názov? Nie je zavádzajúci? Dostane čitateľ, čo očakáva? Je zrozumiteľný? - Rozvrhnutie textu – nasadajú na seba jednotlivé časti textu dobre? Nie sú informácie prezentované chaoticky? Aká je kvalita úvodu a záveru? Dozvedeli by ste sa z článku, čo očakávate? Číta sa dobre? - Aká je úroveň jazyka? Číta sa článok ľahko? Vyjadruje sa autor spisovne (v ČJ/SJ – pokiaľ dokážete posúdiť)? Gramaticky správne (nie je nutné opravovať chyby, stačí zhodnotiť celkovú úroveň)? - Dĺžka – príliš dlhý/krátky (aj vzhľadom k zadaniu) - Ak by ste boli redaktor, aké pripomienky by ste k článku mali? - Cieľom popularizačného článku nebolo ani tak predviesť štylistické schopnosti, ako schopnosť vytiahnuť a adekvátne podať relevantnú informáciu z vedeckej psychologickej štúdie v skrátenej a zjednodušenej podobe. Pútavosť je samozrejme plus, avšak určite nevyváži to, ak je čitateľ zavádzaný k nesprávnym interpretáciám. Celkovo: Naplnil podľa vás spolužiak zadanie? Získal pri danom štýle práce všetko, čo získať mohol? Ako by mohol zefektívniť svoju prácu tak, aby sa sám viac naučil pri menšej námahe? Vrátili by ste mu prácu na opravu? Čo by ste mu dali opraviť? Spĺňa práca základné podmienky na to, aby „prešla“? Posledné dve otázky nie sú jedno a to isté. Práca môže prejsť a pritom tam môže byť stále veľký priestor pre rozvoj. Niekedy je ale úplne jasné, že študent nevyvinul vôbec dostatočné úsilie, aby zadanie zmysluplne naplnil, prípadne že študent nedosiahol dostatočnú úroveň, aby vôbec porozumel základnému zmyslu a zadaniu práce. V tomto prípade ide o VAŠE zhodnotenie, t.j. nebojte sa, že to nebudete vedieť posúdiť na úrovni vyučujúceho, riaďte sa vlastnými kritériami ako kritickí čitatelia. Lojálnosť a zhovievavosť pri posudzovaní študentských prác je len na škodu!!! Pokiaľ práca neplní svoj účel v efektívnom rozvoji kompetencií, nemá význam, a to bez ohľadu na to, koľko času a energie do nej študent investoval. Skúste sa zamyslieť nad tým, nakoľko váš spolužiak úlohu využil k rozvinutiu kompetencií a zručností popísaných modrým písmom na začiatku týchto inštrukcií.