Jíl
2. Prízvuk O xóvoc;
Giétks      kina pii7\iik ktorý je pohyblivý,
• Každé slovo, ktoré má aspoň dve slabiky, má prízvuk.
• Jednoslabičné slová sú bez prízvuku, okrem opytovacích záměn přístavkových 7ioú (kd kam, odkiaľ), lube, (ako) a spojky ŕj (alebo, buď).
• Prízvuk sa označuje čiarkou (r) nad samohláskou zdôrazňovanej slabiky, podobne ako dĺžeň v slovenskom jazyku..
• Prízvuk môže byť na poslednej, predposlednej alebo tretej slabike od konca slova. Napr.: vepó_- voda, uévro - bývať, zostávať, p^9Tju.a - hodina, vyučovanie, lekcia.
Hlavné pravidlá písania prízvuku:
S V gréckych dvojhláskách ai, si, 01, ot), cm, eu píšeme prízvuk nad druhú samohlásku. Napr.: Jtaí^co - hrať, eusíc; - my, oíkoc, - dom, aKOWů - počuť, ovúpio - zajtra, cpséyco -odchádzať.
S Pred veľkým začiatočným písmenom sa prízvuk označuje pred písmenom vľavo hore. Napr.: Äwoc - Anna, Äyiov Qpoc, - Svätá Hora, 'EXkqvaq - Grék,
■f V slove s veľkými písmenami sa prízvuk nepíše. Napr.: B1BA10 - kniha, EAAAAA - Grécko.
V Prízvuk je veľmi dôležitý, pretože môže úplne zmeniť zmysel slova. Napr.: 7cóts- kedy ttoté-nikdy
o vóu.oc, - zákon       o vopóc; - okres
bínXa - vedľa ôwtíUž - dvojmo
raäc,- ako tccoc;- že
ÍX - alebo n - určitý člen ženského rodu
S Ak je prízvuk na prvej samohláske, dvojhláska sa číta ako dve hlásky. Napr.: xoúx — čaj, poHói - hodinky.
S Dvojhlásky ou, ei, 01, ui, ou vyslovujeme ako jednu hlásku. Ak ich chceme vysloviť osobitne, nad i a v dávame dve bodky (") - dialytiká (ra SiaXutiKá) í, i), aby sa zdôraznila osobitná výslovnosť predchádzajúcej samohlásky a, e, o, u. Dialytiká nedávame nad i a v, ak samohlásky a, e, o, v majú prízvuk.
Napr.; jmÔsúra - hladiť, hladkať 0£iKóq - božský, nádherný KopoiSsúco- vysmievať sä j.ií)iKÓc - svalový aoJTvíu - nespavosť
7rpoi)7iripeoía - predchádzajúce zamestnanie
Po roku 1982 bolo v novogréckom jazyku zjednodušené označovanie prízvuku. Prízvuk sa označuje jednotne čiarkou nad samohláskou zdôrazňovanej slabiky.
8
A, Čítajte jednoslabičné slová bez prízvuku: vai - áno Šev - zápor
aav - ako \iaq - nás xouc; - ich aaq - vás
TT|V -JU
to - určitý člen
ae - na
B. Čítajte slová s prízvukom:
ey^-ja
am&q ~ on
ua0Tyq|<; - žiak
SacKQ.Xa - učiteľka
KQ7t£Xa - dievča
ugXi - med
CtDTOKÍVľ]TO - autO
C&tapri - cukor Aj(3avoc; - Libanon
Cvičte správnu výslovnosť dvojhlások:
ľ Ak je prízvuk na druhej samohláske, dvojhlásku čítame spolu:
ox      uaÔotvco, ngxtfQ, aÍTnmi, gxoQr\\xa, aívtyua.
gí    » eíuat, a^oAgío, \}y£Ía, \j/i>yEíoř %nu£Ía> <pap^aK£Ío
oí      oívoi;, 2Íko<;, fj-oípa, uoípaa|j,a, fííaxpoq
032     ovío. oi3ts. poúyo. KouXisúpa, 7ia7coi)Tcn
at)     gúpio, AúyouaToc;, 9«^ua, ai>ír\ar\
A. Ak je prízvuk na prvej samohláske, dvojhlásku čítame samostatne:
poXói, koujcoAxh, aói, Máioc;, xcrái, rikái, vspáiSa, ksik, Káipo pónôa, vónua, arjôovi, Kanjiót;
toulců, Zaip, cpaí, A,aíKÓ<;, ycäSoupáia, uaíjioú, uaí5avó<;, Kopoíôsú©, rcpoióv, jrpofoTájxevoq, poíSáia, ai)7tvía, 7ipoiÍ7tó8scrr| Mizovsvoc, Äipsi;, Pío vie T^avéipo Taífiáv, Síôvs'i, Maíájxi
.9
. IU.02.2 ťuv.uiH m
IH.02 ČLEN
Na rozdíl od Č užívá Ř, zpravidla před podstatným jménem, člen, který zároveň určuje • od, číslo a pád, určitost a neurčitost Němá 4. zvolací páď. Je dvojího druhu.
111.02.1 Člen určitý
Vyjadřuje něco (osobu, zvíře a věc) známého, určitého a používá se téměř vždy ve spojení s:
) - vlastními jíněny: Eífiai rf NaraXía. O NÍKog dvou, ô%i q Mapia.
- zeměpisnými názvy: ij EXXáôa. q Maxeôovia, i/ KaXapzÓKa, tj Kpýrt},
To\i\ál, to povivó o UXvfixoq, tf xtbpQ. tf AX/Savia, to vt\ai tf Kvitpog
■■4,     :v •'.
- názvy ■ulic^náměstí, okresů, planet, přírodních jevů:
tj oSóg Kaoaávôpov, tf jtXazeia Bevi^éXov, rf yi\, o ijXiog, t] fipoxú- ° «£/j«c
- přivlastňovacími a ukazovacími zájmeny ekeívoc;, conó^ např,
11' aSe^TJ {tou xaí&í - Moje sestra si hraje.
1 '  m '
©éXa)íEKeívo to iiakxó.
- Chci tamten kabát.
podst. jmény, které vyjadřují časové údaje, např.
To KoXoKaipi evvtj@a><; Kávei koXó Kaipó, alXá to tpOivózcapoóxi. V létě obvykle bývá hezké počasí, ale na podzim nikoli.
- nebo zevšeobecňujeme-lí, např. To áXoyo sívat mpaio Qho.
částmi lidského těla, např.
óe fiXěita) to xpócrcůKO trjg KOKéXaq.
~ Kůň (každý) je krásné zvíře. - Nevidím dívčin obličej.
\^adřujezhIeďi$kaňUuvčihQ.qčcp.ncuti.itchu,iic/u.'«»ýliu. í » .--anebo je tato oso^čťpředmět vydolován ze skupiny několika stejných f
Např.: 25Je> Kaf&íéva xátSáki. Venku m Hratr. Cm-.í«u*.>''> tliič.
Míaicvpia tytá rovxaiatoó troo.      v * • ■ -v- • Nejnka pani hledá tvd«> dctlu. BXércei évav ávdpcoitó Kat náei Kovrá rop. Vidí človeka a jde k němu.
Kpatá ma][épň*ůi$íéva rpmvtápoXUaÁ'      • ^Drží v ruce růži:
Člen neurčitý nemá tvary množného čisla a hovoříme-íi obecně o mnoha osobách, zvířatech pěcech, neužíváme žádný člen; Kpatá ataxépia rrjg TpiavrátpvXXa. : ..íWj TfAiu
Tvary ncurčtfého členu Ksolr shodné s tra^ 'šech rodech. V Č bychom mohli,yyjad.ntiVyznam;neurčttého.číenu-asi takí©| jeden#.jakýsi, nějak
Skloňování: f Jedn.č.:
15
M čvac;
evóc, évav
Ž
nia, fúa uift, uía
S
Éva
evó<;
éva
Množn. č.
* * * * *
.1     1   1        f i' • ' S"'- '   ' 'V-ř '
Yui    i f "
)pužíváme člen ve zvolacím 4. pádě, např. Mapa! 'BXa, TáKt]! TíaTrnnhí
5lcn se neužívá také po slovesech Xéyopai, ovopáCopai - jmenuji se: Qyopá£opcu Ilérpog.
neužívá se ani, chceme-li vyjádřit povolání:
>íapř.:      Eívai yiaxpóq. Je lékař. Aev ticrat daattála; Nejsi učitelka?
íňováni	M ten	Z (a	s to		M ti	Z fy	S ta
Jedn.č.:	0		TO	Množ.č.:	m	Ol	xa
	TOU		TOU	>•	toiv	ítŮV	XťDV
	TOV	i.uv	TO		mm;	Tlí,	
+ + t =r *